Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 16Ps/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202087
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217202087.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti

sa koná: K. B., L.. XX.XX.XXXX, J. M. XX, L., zastúpená zákonným zástupcom - súdom ustanoveným
opatrovníkom: I. B., L.. XX.XX.XXXX, J. M. XX, L., za účasti Okresnej prokuratúry Komárno, v konaní
o vrátenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

Súd K. B., L.. XX.XX.XXXX, J. M. XX, L. vracia spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu.

Týmto sa ruší rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 11Ps/28/2004-20 zo dňa 08.03.2005, právoplatný
dňa 18.03.2005.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.02.2017 podala Okresná prokuratúra Komárno na súd podnet na začatie konania o vrátenie
spôsobilosti na právne úkony K. B., ktorý odôvodnila tým, že zo znaleckého posudku C.. K. D. Č..
XX/XXXX vyhotoveného vo veci obvinenej K. B. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
vyplynulo, že u K. B., ktorá bola rozhodnutím Okresného súdu Komárno č.k. 12P/44/2011-17 pozbavená

spôsobilosti na právne úkony, dochádza k simulácii duševnej poruchy. K podnetu Okresná prokuratúra
Komárno priložila aj fotokópiu znaleckého posudku C.. K. D. Č.. XX/XXXX.

2. Uznesením č.k. 16Ps/3/2017-25 zo dňa 17.02.2017 súd bez návrhu začal konanie o vrátenie
spôsobilosti nesvojprávnej K. B..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, výsluchom

opatrovníka, znalkyne C.. K. D., znaleckým posudkom C.. K. D. Č.. XX/XXXX, pripojenými spismi
Okresného súdu Komárno sp.zn. 12P/44/2011, 11Ps/28/2004 a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 11Ps/28/2004-20 zo dňa 08.03.2005 bola K. B.
pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. Uznesením Okresného súdu Komárno č.k.
12P/44/2011-17 zo dňa 18.08.2011 bol za jej opatrovníka ustanovený I. B., otec nesvojprávnej.

5. Znalkyňa C.. K. D.S.M. vo veci vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že u K.
B. v priebehu znaleckého vyšetrenia zistila simuláciu duševnej poruchy u romomileupatickej osobnosti
a predpokladá ľahkú mentálnu retardáciu, selektívnu, podmienenú psychosociálne (obmedzená naškolské vedomosti). Simulácia ani romomileupatická osobnosť nie sú klasické duševné poruchy.
Pri simulácii ide o vedomé hranie, napodobňovanie určitej choroby, romomileupatická osobnosť sú
vlastnosti, rysy osobnosti, spôsob fungovania určitého etnika. Ani jedno z uvedených nie je liečiteľné.

Taktiež selektívna mentálna retardácia sa liečiť liekmi nedá. Dá sa odstrániť len tak, že sa jedinec
doučí to, čo zanedbal, nenaučil sa (nebol motivovaný k získavaniu vedomosti). Takáto selektívna
mentálna retardácia nie je spôsobená poškodením mozgu, ale len psychosociálne, zanedbaním rodiny,
nevedením dieťaťa k vzdelávaniu sa. Osoba, ktorá trpí selektívnou mentálnou retardáciou (obmedzená
na školské vedomosti) nemá poškodený mozog, len sa niečo nenaučila, ale je sociálne zdatná, praktický

úsudok aj schopnosť riešiť situácie je zachovalá, a často veľmi dobre vyvinutá. Takýto jedine dokáže
simulovať - zahrať svoju odpozorovanú predstavu ako sa duševne chorý človek správa. Osoba, ktorá
má mentálnu retardáciu spôsobenú poškodením mozgu (čo ale nie je prípad vyšetrovanej) nedokáže
simulovať. Nevie usudzovať, má narušené myslenie, nedokáže dávať do súvisu veci, odpozorovávať
a následne napodobňovať dané chovanie. Hoci vyšetrovaná počas vyšetrenia imitovala dezorientáciu
časom, nie je medicínsky dôvod, prečo by nemala byť orientovaná v čase. V priestore sa orientuje

bezchybne, uvedené sa prejavilo pri pozorovaní v ambulancii, aj na ulici. Je predpoklad, že pozná
aj hodnotu peňazí, nie je medicínsky dôvod, prečo by ju nemala poznať. Ak niečo nevie, vie sa to
bezproblémovo doučiť, ak samozrejme bude chcieť. Menovaná si vzhľadom na svoj zdravotný stav
uvedomuje obsah a význam právnych úkonov. Menovaná netrpí žiadnou závažnou duševnou poruchou,
ktorá by ju robila nespôsobilou v právnych úkonoch. Je sebestačná, z medicínskeho hľadiska nie je

dôvod, prečo by si nemala vedieť vybavovať svoje osobné a úradné záležitosti. Ak niečo nevie, môže
sa to bezproblémovo doučiť. Menovaná vzhľadom na svoj duševný stav je schopná cieľavedome konať
a posúdiť následky svojho konania. Menovaná netrpí žiadnym závažným duševným ochorením, a teda
z psychiatrického hľadiska nie je dôvod, prečo by nemala byť schopná uzatvárať zmluvy a nakladať so
svojim majetkom. Podľa zdravotnej dokumentácie zdravotný stav menovanej si nevyžaduje pravidelný

prijem liekov. Z psychiatrického hľadiska nie je dôvod, prečo by nemala byť schopná bez dohľadu si
lieky, ktoré by teoreticky dakedy potrebovala, samostatne dávkovať. Menovaná je schopná rozhodovať
sa o jej poskytovanej zdravotnej starostlivosti vrátane odmietnutia poskytovania zdravotnej starostlivosti,
rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a o spôsobe, čase a mieste liečby, jej hospitalizácii,
rozhodovania o prevzatí, umiestnení a prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, dania informovaného

súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Znalkyňa sa pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa
09.11.2017vplnomrozsahupridržiavalaznaleckéhoposudku,predniesla,žeosoba,oktorejspôsobilosti
sa koná, netrpí žiadnou takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou na právne úkony,
preto nie je dôvod na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Počas vyšetrenia
vedome hrala duševnú poruchu.

6. Súd osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vypočul na pojednávaní dňa 18.01.2018. K. B. počas
výsluchu uviedla, že žije so svokrou, švagrinou, švagrom, manželom a 6 deťmi. Vie, prečo sa vedie toto
súdne konanie, je to preto, aby jej vrátili práva. O deti sa stará ona, manžel a svokra. Deti chodia do
školy. K žiadnemu lekárovi už nechodí, cíti sa dobre, žiadne zdravotné problémy nemá, žiadne lieky

neberie. Poberá invalidný dôchodok vo výške 370,-eur. Dôchodok jej chodí na kartu. Z peňazí chodí
nakupovať a vychováva z nich deti. Predtým bývali u otca, teraz kúpili dom a už bývajú inde. Nakupovať
chodieva sama alebo s manželom.

7. Opatrovník I. B. na pojednávaní dňa 09.11.2017 uviedol, že znalkyňa v znaleckom posudku klamala,

dcéra je chorá, bola v P., kde sa liečila na epilepsiu, nastúpila tam, keď mala osem rokov, bola tam do
osemnástich rokov. Ona je chorá, nevie čítať ani písať. Keď ide za ňou, uteká pred ním, chodieva aj s
mužom do G., kde ju 2 alebo 3 krát zastavili policajti, dostala pokutu. Do G. nosia aj deti, predávajú tam
parfumy. K. neberie lieky, ktoré by mala brať na epilepsiu, tieto lieky sú u neho, neberie ich 4-5 mesiacov.
Chodil s ňou k lekárovi do N. S. K. P.. Teraz s ňou pravidelne k lekárovi nechodí. Stretávajú sa 2-3 krát

do mesiaca. K. sa dobre stará o svoje deti, pomáha jej svokra. Muža má teraz v G.. Deti často chodia
k nim. Peniaze z karty vyberá on, keď bola K. uznaná za nesvojprávnu, vybavil zákaz, aby nemohla
vyberať z karty peniaze. Za peniaze nakupuje deťom jedlo a ošatenie.

8. Po výpovedi opatrovníka nesvojprávna uviedla, že otec chce, aby jej nebola vrátená svojprávnosť. Je

pravdou, že otec vyberá peniaze z karty a nakupuje, ona by chcela, aby tie peniaze išli jej a aby ona
nakupovala. Chcela by, aby jej bola vrátená spôsobilosť, cíti sa byť zdravá. Priznala, že počas vyšetrenia
znalkyňou na účely oboch znaleckých posudkov duševnú poruchu hrala. Otec jej povedal, aby zahrala
duševnú poruchu. Opatrovník tieto tvrdenia nesvojprávnej poprel.9. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak
fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná nie je vôbec schopná robiť právne úkony,

súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

10. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov a jedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah

obmedzenia určí v rozhodnutí.

11. Podľa § 10 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení
alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

12. Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v konaní o

spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o
a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony
c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

13. Podľa § 248 ods. 2 CMP ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku
rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

14. Podľa § 249 ods. 1 CMP ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo

na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

15. Podľa § 251 ods. 1 CMP trovy dôkazov platí štát.

16. Spôsobilosť na právne úkony fyzických osôb vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním

robiťprávneúkony.Nadobudnutiespôsobilostivlastnýmiúkonmibraťnasebaprávaapovinnostivplnom
rozsahu ako aj dôvody, pre ktoré možno diferencovať rozsah spôsobilosti na právne úkony fyzických
osôb, upravuje Občiansky zákonník. Modifikovanie rozsahu spôsobilosti na právne úkony je možné len
na základe rozhodnutia súdu, toto rozhodnutie má účinky ex nunc a rozhodnutie súdu je možné zmeniť
alebo zrušiť, ak sa zmenia okolnosti rozhodujúce pre posúdenie zásahu súdu. Dôvodmi pre zásah do

rozsahu spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb sú duševná porucha, ktorá nie je len prechodná,
alebo nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov. Rozhodnutie súdu,
ktorým modifikuje rozsah spôsobilosti na právne úkony, je významným zásahom do integrity fyzickej
osoby, ktorého účelom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá
nie je len prechodná nie sú schopné vykonávať niektoré právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony je opatrením vykonaným v záujme tých, ktorí v určitej oblasti života nemajú možnosť svoje
konanie ovládať alebo jeho následky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto prihliadať
na okolnosti konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť života občana, pre ktorú
je to nutné v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutej osoby, ako aj v záujme
ochrany spoločnosti.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že K. B. netrpí žiadnou takou duševnou poruchou,
ktorá by ju robila nespôsobilou na právne úkony. Znalkyňa v priebehu znaleckého vyšetrovania zistila
u menovanej simulovanie mentálnej retardácie a ľahkú mentálnu retardáciu selektívnu, podmienenú
psychosociálne. Selektívna mentálna retardácia nie je spôsobená poškodením mozgu, je obmedzená

na školské vedomosti, dá sa odstrániť tak, že sa menovaná doučí to, čo zanedbala. Simulovanie
mentálnej retardácie menovaná počas jej výsluchu na pojednávaní priznala, odôvodnila to tým, že
otec (jej opatrovník) jej povedal, aby zahrala duševnú poruchu. Vykonaným dokazovaním neboli
zistené žiadne oblasti života, v ktorých by menovaná v dôsledku svojho zdravotného stavu nebola
schopná cieľavedome konať a uvedomiť si následky svojho konania. Ak niečo nevie, je schopná sa to

bezproblémovo doučiť. Menovaná sa cíti byť zdravá, neberie lieky, nechodí k lekárovi, na pojednávaní
sa vyjadrila, že by chcela, aby jej bola vrátená spôsobilosť na právne úkony. V priebehu výsluchu
bola plne orientovaná, vedela prečo sa vedie súdne konanie, rozumela kladeným otázkam, vedela
na ne spontánne odpovedať, reagovala na výpoveď otca. Napriek tomu, že menovaná na otázku, čivie, aký je rok, odpovedala, že je rok 2800, súd túto nesprávnu odpoveď pripisuje skôr jej zbrklosti
a nesústredenosti, nie nevedomosti resp. neschopnosti vedieť. Z uvedených dôvodov súd konštatuje,
že neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť K. B. pozbavená spôsobilosti na právne

úkony a neboli zistené ani žiadne oblasti života, v ktorých by menovaná nebola schopná cieľavedome
konať a uvedomiť si následky svojho konania, a ktoré by odôvodňovali obmedzenie jej spôsobilosti na
právne úkony, preto súd menovanej vrátil spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Zároveň súd
zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 11Ps/28/2004-20 zo dňa 08.03.2005, právoplatný dňa
18.03.2005, ktorým bola menovaná pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. O trovách štátu, ktoré mu vznikli titulom vyplatenej odmeny znalkyni za vypracovanie znaleckého
posudku, súd s poukazom na § 251 ods. 1 CMP rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).