Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221567
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Marková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1514221567.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a. s., Bratislava, Panónska
cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedúš & Partners, s. r. o., Bratislava,
Prievozská 4/B, proti žalovaným: 1/ Bau Konzorcium, spol. s r. o., Bratislava, Šamorínska 10, IČO: 44
683 405 a 2/ H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. I. XX, o zaplatenie 15.642,59 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm 794/2015, na dovolania žalovaných 1/ a

2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. novembra 2016, č. k. 1CoZm 36/2016-139, proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. novembra 2016, č. k. 1CoZm37/2016-146 a proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2016, č. k. 1CoZm 38/2016-148, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 24. novembra 2016, č. k. 1CoZm 36/2016-139 o d m i e t a .

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave z 26. novembra 2016, č. k. 1CoZm 36/2016-146 o d m i e t a .

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave z 28. novembra 2016, č. k. 1CoZm 36/2016-148 o d m i e t a .

IV. Žalobca n e m á nárok na náhrada trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 29. februára 2016, č.k. 1CbZm794/2015-97 zmenkový
platobný rozkaz v zmenkovej sume 500 eur zrušil a vo zvyšku ho ponechal v platnosti. Trovy konania
po vydaní zmenkového platobného rozkazu žalobcovi nepriznal.

2. Rozhodol tak s odôvodnením, že vydaným zmenkovým platobným rozkazom boli žalovaní 1/ a 2/
zaviazaní žalobcovi zaplatiť zmenkovú sumu 15.642,59 eur so 6% úrokom od 13. 05. 2014 až do
zaplatenia, zmenkovú odmenu 52,14 eur a náhradu trov konania 1.729,62 eur. Proti zmenkovému
platobnému rozkazu podali žalovaní námietky, na prejednanie ktorých nariadil súd prvej inštancie v
zmysle ust. § 175 ods. 4 O.s.p. pojednávanie. Z predloženého prvopisu zmenky zistil, že žalobca
ako vystaviteľ dal žalovanému 1/ ako zmenečníkovi bezpodmienečný príkaz zaplatiť 12. 05. 2014 v

Bratislave, bez protestu zmenkovú sumu 15.642,59 eur. Žalovaný 1/ zmenku prijal a žalovaný 2/ sa na
lícnej strane zmenky podpísal ako ručiteľ za príjemcu. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané
ust. čl. I. §1 v spojení s § 3 ods. 2 zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. /ďalej len zmenkový
a šekový zákon/. Predložením prvopisu zmenky žalobca preukázal, že je riadny majiteľ zmenky a má
podľa čl. I. § 48 ods.1 zmenkového a šekového zákona právo postihom žiadať zmenkovú sumu vrátane
6% úroku odo dňa splatnosti a zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.3. Námietku žalovaných, že záväzky z leasingovej zmluvy zabezpečené bianko zmenkou zanikli
dohodou o započítaní pohľadávok a na jej základe vznikol nový záväzok žalovaného 1/, na ktorý sa
už zabezpečenie nevzťahuje, vyhodnotil súd prvej inštancie ako irelevantnú. Ďalej uviedol, že dohodu

o započítaní pohľadávok uzavreli 02. 04. 2014 žalobca, žalovaný 1/ a BAU - RENT, spol. s r. o.,
ktorej konateľom je tiež žalovaný 2/. Predmetom započítania boli tri pohľadávky, ktoré mala voči
žalobcovi spoločnosť BAU - RENT, spol. s r. o. v sume 27.600 eur, druhou boli pohľadávky žalobcu, ktoré
mal voči žalovanému 1/ jednak v sume 19.438,61 eur, vyčíslenej vo finančnom vyúčtovaní predčasne
ukončenejleasingovejzmluvyč.D.ajednakvsume2.247,77eurzodpovedajúcejúhradeDPHzaprevod

vlastníckeho práva predmetu leasingu, treťou bola pohľadávka žalobcu, ktorú mal voči žalovanému
1/ vo výške nedoplatku 21.556,21 eur, vyčísleného vo finančnom vyúčtovaní predčasne ukončenej
leasingovej zmluvy č. D. a pohľadávka 2.336,80 eur zodpovedajúca úhrade DPH za prevod vlastníckeho
práva predmetu leasingovej zmluvy. Započítaním pohľadávky BAU - RENT spol. s r. o. vo výške 27.600
eur proti pohľadávkam žalobcu, zanikla pohľadávka zo zmluvy č. D. v plnej výške a pomerná časť
pohľadávky zo zmluvy č. D.. Jej zostávajúca časť, spolu vo výške 17.979,39 eur započítaním nezanikla.

Podpisom dohody sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi zostatok pohľadávky z predčasného
ukončenia leasingovej zmluvy vo dvoch splátkach po 8.989,70 eur, prvú do 30 a druhú do 60 dní od
podpísania dohody. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že časť nedoplatku v zmysle uvedenej dohody
zanikla započítaním, zvyšok žalobcovej pohľadávky však nie je možné považovať za nový záväzok len
preto,ženamiestopovinnostiuhradiťnedoplatokjednorázovodo10.03.2014,získalžalovaný1/výhodu

zaplatiť dlh v dvoch splátkach zročných 02. 05. 2014 a 01. 06. 2014. Na základe dohody o započítaní
pohľadávok nevznikli žalovanému 1/ žiadne nové záväzky a okrem čiastočného zániku pohľadávok
započítaním vo výške, ktorej sa kryjú, z dohody nevyplýva, žeby pohľadávka žalobcu na zaplatenie
zvyšnej časti nedoplatku zanikla.

4. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj námietku neplatnosti zmenkového vyplňovacieho
oprávnenia pre neurčitosť dojednania o spôsobe určenia zmenkovej sumy a jej maximálnej výšky, keď
náležitosti, aké má dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke obsahovať, zákon nepredpisuje.
Súčasná rozhodovacia prax súdov vychádza zo skutočnosti, že absolútna určitosť spôsobu stanovenia
výšky zmenkovej sumy v dohode, oprávňujúcej majiteľa na vyplnenie bianko zmenky, v podstate

neprichádza do úvahy. Pri vystavení bianko zmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené
podmienky na vyplnenie, t.j. nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečenej pohľadávky, ani určiť
spôsob jej výpočtu. Za určitú preto treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej
sumy limitovaná absolútnou výškou zabezpečovanej pohľadávky, keďže spôsob jej výpočtu je riešený v
zmluve, z ktorej pohľadávky sú bianko zmenkou zabezpečené. Dohodu o vyplňovacom práve k bianko

zmenke, ktorú vo forme vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. LZM/09/60668 účastníci
uzavreli 18. 11. 2009, vyhodnotil súd prvej inštancie za dostatočne určitú.

5. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantnú námietku žalovaných, že vyplňovacie
zmenkovéprehlásenieodporujebodu2.4.1.VZP,ktorévylučujeúhradusplátokformoupoužitiazmenky.

Zmenka,zktorejsižalobcauplatňujepráva,niejeplatobná,žalovaný1/zmenkounemáplatiťleasingové
splátky, vystavená bola ako zabezpečenie pre prípad, ak by dlžník svoje zmluvné záväzky nesplnil.
Zákaz zabezpečiť záväzky z leasingovej zmluvy zmenkou, zo všeobecných zmluvných podmienok
nevyplýva.

6. Žalovaní ďalej namietali, že suma doplnená do bianko zmenky žalobcom, nezodpovedá žiadnemu
záväzku žalovaného 1/ z leasingovej zmluvy. Tvrdili, že ku dňu uzavretia dohody o započítaní bol
kauzálny záväzok žalovaného 1/ len vo výške 8 mesačných splátok po 1.396,18 eur, ktorému zmenková
suma 15.642,59 eur nezodpovedá. Z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy
a aj z dohody o započítaní pohľadávok je zrejmé, že kauzálny záväzok žalovaného 1/ nebol vo výške

8 leasingových splátok, ale vo výške 21.556,21 eur. V dohode o započítaní bola z leasingovej zmluvy
č. D. zahrnutá ako pohľadávka aj suma 2.336,80 eur zodpovedajúca úhrade DPH za prevod vlastníctva
predmetu leasingu. Po započítaní zostala neuhradená pohľadávka v celkovej výške 17.979,39 eur, ale
keďže k prevodu vlastníckeho práva k predmetu leasingu pre nedodržanie dohodnutých podmienok
nedošlo, po odpočítaní sumy 2.336,80 eur za DPH ostala ku dňu splatnosti zmenky pohľadávka vo výške

15.642,59 eur.

7. Tvrdenie, že žalobca pravdepodobne prostredníctvom zmenky uplatnil nárok na zaplatenie
zmluvných pokút za predčasné ukončenie leasingových zmlúv, žalovaní nekonkretizovali, neuviedlivýšku zmluvných pokút ani dôvody, pre ktoré by mali byť zmluvné pokuty neprimerané, vzhľadom na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, nešpecifikovali ani sumu, ktorú považujú za primeranú
s prihliadnutím na výšku škody, ktorá žalobcovi porušením zmluvnej povinnosti vznikla.

8. Žalovaní ďalej namietali, že ich žalobca o vyplnení bianko zmenky neinformoval, zmenku im na
platenie nepredložil a o splatnosti zmenky sa nedozvedeli. Súd prvej inštancie poukazom na čl. I § 38
zmenkového a šekového zákona uviedol, že žalobca mal predložiť zmenku na platenie v deň splatnosti
alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Tejto povinnosti ho nezbavila ani doložka bez

protestu, ale podľa čl. I. § 46 ods.2 zmenkového a šekového zákona pre túto doložku majú povinnosť
preukázať, že lehoty neboli dodržané, žalovaní. Ani v prípade, ak by dôkazné bremeno neuniesli,
nestratil by žalobca postihové práva, keďže ich proti žalovanému 1/ ako príjemcovi zmenky, majiteľ pre
zmeškanie lehôt nestráca a žalovaný 2/ je zaviazaný rovnako ako avalát. Tiež uviedol, že zo zákona
nevyplýva majiteľovi povinnosť, aby zmenku predložil na platenie ručiteľovi, zmenku predkladá len
akceptovateľovi.

9. Ako dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie čiastočné zaplatenie zmenky. Na zníženie pohľadávky
z leasingovej zmluvy zaplatili žalovaní žalobcovi dve splátky po 500 eur v dňoch 12. 06. 2015 a 01.
07. 2015. Pre konanie o námietkach je rozhodujúci stav veci ku dňu vydania zmenkového platobného
rozkazu. Pre čiastočný zánik pohľadávky v sume 500 eur, ktorá bola zaplatená 12. 06. 2015, t.j. do

vydania zmenkového platobného rozkazu, súd prvej inštancie v tejto časti zmenkový platobný rozkaz
zrušil, vo zvyšku ho ponechal v platnosti.

10. Na odvolanie žalovaného 1/ a 2/ vec prejednal Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací. Po
preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti rozhodol rozsudkom z 24. novembra

2016, č. k. 1CoZm 36/2016-139 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

11. Rozhodol tak s odôvodnením, že viazaný odvolacími dôvodmi, ako prvou sa zaoberal otázkou,

či odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné a presvedčivé. K tejto námietke
uviedol, že odvolatelia síce namietajú nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, avšak neuviedli, v
čom nedostatočnosť odôvodnenia má spočívať, ktorými námietkami sa súd nezaoberal. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalovaní túto námietku podali všeobecnú a nekonkrétnu, preto sa ňou ďalej
nezaoberal.

12. Ďalšou námietkou je absencia kauzy a kauzálneho vzťahu v súčasnosti, resp. zmenka bola
vystavená v rozpore so zmluvnými dojednaniami, keď podľa názoru odvolateľov, dohodou o započítaní
pohľadávok následne pôvodné leasingové zmluvy, vrátane leasingovej zmluvy, na ktorej zabezpečenie
bola zmenka vydaná, zanikli. Tvrdia, že pôvodný záväzok týmto zanikol a bol nahradený novým

záväzkom žalovaného 1/, a to zaplatiť sumu 17.979,39 eur a dohoda o započítaní je súčasne aj dohodou
o usporiadaní vzájomných práv, t. j. ide o nováciu a usporiadanie práv nielen účastníkov leasingovej
zmluvy, ale aj tretej osoby. S týmto právnym názorom odvolateľov sa odvolací súd nestotožnil, pretože
nevyplýva z uzavretej dohody o započítaní pohľadávok, ako formy zániku navzájom sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Poukázal na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, z ktorého

vyplýva, že započítanie je spôsob zániku pohľadávky a to buď v celom rozsahu alebo čiastočne. V
prejednávanej veci dohodou účastníkov došlo k čiastočnému zániku pohľadávky, pričom ako vyplýva
z čl. II dohody, zostávajúca časť pohľadávky spoločnosti ČSOB Leasing, a. s., vo výške 17.979,39
eur, ktorá prevyšuje započítania spôsobilé pohľadávky DAV - RENT, nie je predmetom započítania na
základe tejto dohody. Z uvedeného znenia vyplýva súhlas konateľa spoločnosti BAU - Konzorcium,

spol. s r. o. H. H., ktorý to potvrdil podpisom na dohode. Za nesprávne považoval odvolací súd
tvrdenie odvolateľov, že zmenka nekryje žiadny kauzálny vzťah, pretože z vyplňovacieho zmenkového
prehlásenia k zmluve č. D. jednoznačne vyplýva, že bianko zmenka po dobu účinnosti vyššie uvedenej
leasingovej zmluvy a doby trvania záväzku leasingového nájomcu voči ČSOB Leasing, a. s., bude
uložená v sídle spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. a zlikvidovaná bude až po úplnom vyrovnaní všetkých

záväzkov voči spoločnosti ČSOB Leasing, a. s. Pokiaľ by časť záväzku zanikla započítaním, zostávajúca
časť záväzku je krytá zmenkou, tak ako to ustálil súd prvej inštancie.13. S námietkou odvolateľov, že dohoda o započítaní pohľadávok obsahuje nevyvážené zmluvné
podmienky, ktoré sú navzájom v hrubom nepomere, čo je v konečnom dôsledku nielen v rozpore s
dobrými mravmi, ale predovšetkým v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, sa odvolací

súd taktiež nestotožnil. Odvolatelia uviedli, že na žalovaného 1/ bol zo strany žalobcu vyvinutý
neprimeraný nátlak pri uzatváraní dohody o započítaní pohľadávok, spočívajúci v možnosti odmietnutia
prefinancovania predmetu kúpy motorových vozidiel jeho dcérskej spoločnosti zo strany žalobcu, ako
kupujúcim, v dôsledku čoho žalovaný 1/ ako materská spoločnosť spoločnosti BAU - RENT, spol. s r.
o., v záujme zachovania dobrého mena a obchodných vzťahov so spoločnosťou SANDROCK Sped,

s. r. o., bol nútený pristúpiť k uzavretiu dohody o započítaní pohľadávok, ktorá mala byť jednostranne v
prospech len jednej zmluvnej strany. Odvolatelia však bližšie neuviedli, v čom spočíval nátlak. Žalobca
finančne vyúčtoval leasingový vzťah na základe predčasného ukončenia leasingovej zmluvy v zmysle
všeobecných zmluvných podmienok ČSOB Leasing, a. s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej
zmluvy č, D., kedy na zabezpečenie záväzku zo zmluvy si účastníci dohodli použitie bianko zmenky.
K ukončeniu leasingovej zmluvy a k finančnému vyúčtovaniu pre predčasné ukončenie leasingovej

zmluvy došlo z dôvodu neplatenia splátok zo strany leasingového dlžníka pre jeho insolventnosť. Ak
leasingový veriteľ z dôvodu nezaplatenia splátky pristúpil k uplatneniu práv, vyplývajúcich z leasingovej
zmluvy, takýto výkon práv nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako uviedli odvolatelia. Pokiaľ
odvolatelia namietali, že prehlásenie je v priamom rozpore so všeobecnými zmluvnými podmienkami
žalobcu, na ktoré v čl. II. ods. 2,4 bod 2.4.1. predposledná veta všeobecných zmluvných podmienok

finančného leasingu ČSOB Leasing, a. s. pre stroje a zariadenia 03/09, keď citovali „LN potvrdzuje, že
súhlasí s viacerými spôsobmi úhrady splátok s výnimkou použitia zmenky a šeku“, keď z uvedeného
podľa ich názoru vyplýva, že zmenka bola vydaná na zabezpečenie záväzkov z leasingovej zmluvy,
nebol žalobca oprávnený požadovať úhradu záväzkov z nej vyplývajúcich formou zmenky, odvolací
súd uzavrel, že z uvedeného článku vyplýva, že takéto prehlásenie obsahuje uvedené všeobecné

zmluvnépodmienkyvýlučnevsúvislostisurčenímspôsobuúhradysplátok,platiebnájomného.Samotné
vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve č. D. ako samostatný zmluvný vzťah, uzavretý medzi
žalobcom a žalovaným 1/, kde sa zmluvné strany výslovne dohodli, že na zabezpečenie záväzku
leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy č. XX/XXXXX bude použitá jedna bianko
zmenka akceptovaná leasingovým nájomcom, ktorá neobsahuje zmenkovú sumu a dátum splatnosti

zmenky. Zmluvné strany si súčasne dostatočne určito určili podmienky vyplnenia bianko zmenky
ako zabezpečovacej zmenky, dostatočne určito bol určený aj kauzálny vzťah, ktorému sa poskytlo
zabezpečenie.

14. Pri námietke nepredloženia zmenky na platenie, odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, ktoré si v celom rozsahu osvojil ako dostatočné a správne.

15. K námietke, že v prehlásení absentuje údaj o zmenkovej sume, aké záväzky a do akej konkrétnej
výšky zmenka zabezpečovala, odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie uviedol, že táto námietka
je neopodstatnená. Predmetná dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke obsahuje kauzálny

zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť
doplnené údaje. Pri vystavení bianko zmenky sa nedá predvídať, aká bude výška zabezpečovanej
pohľadávky a ani určiť spôsob jej výpočtu. Zabezpečovaný zmluvný záväzok sa vyvíja, čiastočným
plnením znižuje a môže sa meniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných podmienok.
Odvolací súd taktiež vyhodnotil dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke za dostatočne určitú a

v súlade so zákonom.

16. Z vykonaných dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že zmenková suma pozostáva zo zostávajúcej
časti žalobcovej pohľadávky voči žalovanému 1/ v sume 17.979,39 eur a po odpočítaní vo výške
2.336,80 eur. K poslednej námietke odvolateľov o jednotlivých čiastkových úhradách v celkovej výške

5.400 eur odvolací súd uviedol, že pre vydanie zmenkového platobného rozkazu je rozhodujúci stav
ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu, pričom následné úhrady nemajú vplyv na vecnú
správnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou
bol zmenkový platobný rozkaz ponechaný v platnosti, potvrdil.

17. Okresný súd Bratislava V uznesením z 9. septembra 2015, č. k. 1CbZm 794/2015-58 uložil
žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 941,50 eur za námietky podané proti
zmenkovému platobnému rozkazu.18. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom síce boli žalovaní 1/ a 2/
zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy, ale v zmysle ust. § 47 zmenkového
a šekového zákona sa nestali nerozlučnými spoločníkmi. Zmenkový záväzok nie je ich spoločným

záväzkom. Každý žalovaný je síce voči žalobcovi solidárnym dlžníkom, ale v súdnom konaní vystupuje
každý sám za seba a každý je povinný zaplatiť súdny poplatok za námietky samostatne.

19. Na odvolanie žalovaného 2/ vec prejednal Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací a rozhodol
uznesením z 28. novembra 2016, č. k. 1CobZm 37/2016-146 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

20.Svojerozhodnutieodôvodniltotožneakosúdprvéhostupňa,pokiaľideospoločenstvožalovanýchvo
vzťahu k povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu v tomto prípade ide o solidárne spoločenstvo, ale v súdnom
konaní vystupujú samostatne. Keďže nie sú nerozlučnými spoločníkmi, súd prvej inštancie správne uložil
žalovanému 2/ poplatkovú povinnosť, preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

21. Okresný súd Bratislava V uznesením z 18. apríla 2016, č. k. 1CbZm 794/2015-121 uložil žalovanému
2/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok 911,50 eur za podané odvolanie.

22. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie proti rozhodnutiu vo veci

samej, čím im vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Žalovaní nie sú nerozlučnými spoločníkmi,
a preto nie je možné v tomto prípade postupovať podľa § 2 ods.3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, ale každému bola uložená povinnosť samostatne.

23.Naodvolaniežalovaného2/vecprejednalKrajskýsúdv Bratislaveakosúdodvolacíapopreskúmaní

napadnutého rozhodnutia rozhodol uznesením z 28. novembra 2016, č. k. 1CoZm 38/2016- 148, ktorým
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

24. Rozhodol tak s odôvodnením, že na strane žalovaného boli žalovaný 1/ a 2/, ktorí podali námietky
voči zmenkovému platobnému rozkazu. Je pravdou, že zmenkovým platobným rozkazom boli žalovaní

zaviazaní spoločne a nerozdielne, avšak v konaní majú postavenie samostatných spoločníkov podľa §
91 ods. 1 O.s.p. Vyplýva to zo skutočnosti, že v prípade, ak by námietky voči zmenkovému platobnému
rozkazu podal iba jeden zo žalovaných, prejednávali by sa námietky iba voči tomuto žalovanému, voči
druhému žalovanému, ktorý námietky nepodal by sa stal zmenkový platobný rozkaz právoplatným. Preto
súd prvej inštancie správne ustálil, že zmenkový záväzok žalovaných je voči žalobcovi solidárnym, ale v

súdnom konaní každý vystupuje sám za seba. Preto v danom prípade nie je možné postupovať podľa §
2 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. Každý zo žalovaných má povinnosť zaplatiť súdny poplatok samostatne.
Z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

25. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. novembra 2016, č. k. 1CoZm 36/2016-139 podali

žalovaní1/a2/dovolanie.Žiadalinapadnutérozhodnutieodvolaciehosúduzrušiť.Prípustnosťdovolania
zdôvodnil podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p. a tým, že nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. V dovolaní predovšetkým namietali, že na súde prvej inštancie ako aj na odvolacom
súde preukázali, že podmienky na vedenie konania neboli splnené, lebo v priebehu konania uhradili

sumy podľa zmenky, a preto táto mala byť zničená a žalobca mal vziať svoju žalobu späť.

26. Ďalej uviedli, že aj z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný 1/ predložil bankové doklady
o zaplatenie splátok po 500 eur, spolu 7 splátok. Žalovaný 1/ uhradil k 16. 06. 2016 spolu 18.979,40
eur, pričom bol zaviazaný zaplatiť 17.979,40 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/ k uvedenému

dňu splnil svoj záväzok a žalobca bol povinný vziať žalobu späť a žalovanému doručiť potvrdenie o
likvidácii zmenky.

27. Podľa názoru dovolateľov, odvolací súd mal vziať do úvahy nové dôkazy, v zmysle ust. § 213
ods. 2 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli

účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1, tretej vety, alebo pri zisťovaní vád konania
podľa § 212 ods. 3 O.s.p. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vždy sám doplní
dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal sám súd
prvej inštancie. Keďže k jednotlivým úhradám došlo postupne v priebehu konania, účastník nemoholpotvrdenia o nich označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súčasne mal súd nariadiť
pojednávanie, nakoľko podľa § 214 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd nariadi pojednávanie vtedy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Dovolatelia ,vzhľadom na uvedené, tvrdia, že konanie

má procesné vady, ktorými došlo k zabráneniu možnosti žalovaným uplatniť svoje práva pred súdom.

28. Žalovaní 1/ a 2/ podali dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2016,
č. k. 1CoZm 37/2016-146. Prípustnosť dovolania vyvodili z ustanovenia § 420 písm. f/ a súčasne aj z
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Vyslovili názor, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na

nesprávnom právnom posúdení veci, čím následne došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces. Odvolací súd striktne vychádzal z ustanovení o zmenkovom a šekovom platobnom rozkaze,
kde dlžník a aval sú zaviazaní spoločne voči veriteľovi, avšak v súdnom konaní vystupujú samostatne.
Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu posúdili ako nesprávne a aj konanie vo vzťahu k podaným
námietkam voči zmenkovému platobnému rozkazu považujú za nesprávne z dôvodov uvedených nižšie.

29. Poukázali na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom bola im uložená povinnosť spoločne a
nerozdielne plniť žalobcovi, týmto rozhodnutím bola podľa dovolateľov založená ich pasívna solidarita /§
511ods.1Občianskehozákonníka/a taknerozlučnéspoločenstvovkonanívylučujeodlišnérozhodnutie
voči jednotlivým žalovaným. K otázke legitimity sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
1MCdo 7/2009, v ktorom sa okrem iného uvádza, že z hľadiska posúdenia správnosti mimoriadnym

dovolaním napadnutého rozhodnutia oboch stupňov nižšieho stupňa v časti výroku o trovách konania,
je rozhodujúce, či na strane žalovaných ide o spoločenstvo samostatné alebo nerozlučné. Dovolací súd
v uvedenom rozhodnutí prisvedčil konštatovaniu v mimoriadnom dovolaní, že v prejednávanej veci
je zrejmé, že medzi žalovanými mohlo vzniknúť iba samostatné spoločenstvo pasívne legitimovaných
účastníkov konania, ktoré je charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane

samostatne. Práva a povinnosti sú teda nezávisle od práv a povinností ostatných spoločníkov.
Procesné dôsledky rozhodnutia sú samostatné pre každého spoločníka. Uvedené dôsledky vyplývajú
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je samostatný a spoločenstvo je dané iba na procesnom
základe /spoločného konania a spoločného rozhodnutia/.

30. Ďalej poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 129/2013 z ktorého jednoznačne
vyplýva, že o nerozlučné spoločenstvo /§ 91 ods. 2 O.s.p./ ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je
predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a treba, aby účinok rozsudku sa vzťahoval
spoločne na všetkých účastníkov. Z ustálenej súdnej praxe judikátu R č.4/2004 platí, že odvolanie
podané len jedným z dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne,

má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal.

31. Súdny poplatok sa uhrádza v závislosti od povahy procesného spoločenstva poplatcov. Námietky
súčasne podali obaja žalovaní spoločne jedným úkonom, spoločne uviedli dôvody, pre ktoré by mal byť
zmenkový platobný rozkaz zrušený a spoločne vystupujú v celom konaní. Podľa názoru dovolateľov už

táto skutočnosť popiera logiku úhrady dvoch súdnych poplatkov za jedno podanie na súd, poukázali
pritom na ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

32. Keďže boli podané jedny námietky na peňažné plnenie vyjadrené obom spoločne a nerozlučne
zaviazaným žalovaným jednou sumou, ide o procesné spoločenstvo žalovaných a splnenie poplatkovej

povinnosti za námietky len jedným z nich. Domnievajú sa, že nie je možné považovať za spravodlivé,
ak za jeden úkon sa vyžaduje niekoľko úhrad, pričom v danom prípade vôbec nejde o úhrady v nízkej
sume, ale vo výške viac ako priemernej mesačnej mzdy v podmienkach Slovenskej republiky.

33. Tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu odporuje ustálenej súdnej praxi, ktorá vychádza z princípu

spravodlivého konania, opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho súdu SR žiadajú napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušiť.

34. Žalovaní 1/ a 2/ podali dovolanie aj voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra
2016, č. k. 1CoZm 38/2016-148. Prípustnosť dovolania vyvodzujú z ustanovenia § 420 písm. f/ a

súčasne z § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a súčasne sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu. Odvolací súd mal
nesprávne posudzovať konanie vo vzťahu k podanému odvolaniu voči rozhodnutiu súdu prvej inštancieako konanie, v ktorom žalovaní vystupujú samostatne a to napriek tomu, že rozsudkom boli zaviazaní
plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne.

35. Dovolatelia v podstate argumentujú obdobne ako vo vyššie uvedenom dovolaní podanému proti
uzneseniu z 28. novembra 2016, č. k. 1CoZm 38/2016-146. Poukazujú na rozhodnutia Najvyššieho
súd SR, sp. zn. 1MCdo 7/2009, 5Cdo 129/2013 a judikatúru R č.4/2004.

36. Vychádzajú z uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých, ak súd rozhodnutím zaviaže

žalovaných plniť spoločne a nerozdielne, podaním odvolania jedného, účinky sa vzťahujú aj na druhého,
z čoho podľa dovolateľov je aj v danom prípade možné deklarovať procesné spoločenstvo žalovaných
a aj splnenie poplatkovej povinnosti za podanie odvolania len jedným z nich.

37. Vzhľadom na uvedené dovolatelia žiadajú uznesenie odvolacieho súdu zrušiť.

38. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len C.s.p.) po zistení, že dovolania podali včas účastníci konania, obaja zastúpení
advokátom /§ 429 ods. 1 C.s.p./, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal,

či napadnuté rozhodnutia a to rozsudok a dve uznesenia o poplatkovej povinnosti, proti ktorým podali
dovolania, sú rozhodnutiami, proti ktorým je takýto mimoriadny opravný prostriedok prípustný.

40. Dovolaniami sú napadnuté potvrdzujúci rozsudok a potvrdzujúce dve uznesenia odvolacieho
súdu. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej upravujú

ustanovenia § 420 C.s.p. a § 421 C.s.p. a proti uzneseniu, ktorým sa konanie nekončí, upravuje
ustanovenie § 421 C.s.p.

41. V zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. možno podať dovolanie vtedy, ak rozhodnutie trpí niektorou z
vád zmätočnosti, uvedené pod písm. a/ až f/. Ide o prípady: nedostatok právomoci súdu, nedostatok

procesnej spôsobilosti, nedostatok spôsobilosti samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu,
prekážka litispendencie alebo res iudicata, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne
obsadený súd a porušenie práva na spravodlivý proces.

42. Dovolací súd už neskúma ex offo, či odvolacie konanie netrpí uvedenými dôvodmi zmätočnosti.

Dovolací súd je podľa § 440 C.s.p. viazaný dovolacími dôvodmi, čo súvisí s dôsledným zachovávaním
dispozičného princípu a princípu právnej istoty, ako aj procesnej zodpovednosti strán za ochranu svojich
práv.

43.Vzmysleustanovenia§421C.s.p.dovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorým

sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky:
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

44. Dovolacie dôvody dovolatelia vo svojom dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu vymedzili
ustanovením § 420 písm. f/ C.s.p. K porušeniu práva na spravodlivý proces podľa dovolateľov malo
dôjsť tým, že v priebehu konania došlo k úplnému zaplateniu uplatnenej pohľadávky, nakoľko žalovaný

1/ k 16. 06. 2016 uhradil celú zmenkovú sumu a odvolací súd túto skutočnosť nezohľadnil.

45. V súvislosti s touto námietkou dovolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 471 ods. 2
Civilného sporového poriadku, ktoré v špecifickom prípade aktivizuje starý procesný režim na konanie
za tohto starého režimu začatého a prebiehajúceho aj počas účinnosti nového procesného režimu

a to Civilného sporového poriadku. Takýto postup je odôvodnený v prípade, v ktorom zákonodarca
určitý inštitút z právneho poriadku vypustil, preto je logické, že začaté konanie ohľadom tohto inštitútu
sa dokončí podľa doterajšieho procesného predpisu. Ustanovenie /§ 175 O.s.p./, ktoré upravovalo
konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, Civilný sporový poriadok /ďalej len C.s.p./ neobsahuje,preto prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 471 ods. 2 C.s.p. rieši postup súdu v prípade vydania
a doručenia zmenkového platobného rozkazu za účinnosti O.s.p. a ďalšieho postupu v námietkovom
konaní potom, ako nadobudol účinnosť nový procesný predpis C.s.p. V prejednávanej veci námietky

dovolateľov obsiahnuté v dovolaní, súvisia s postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v
námietkovom konaní a to v rozsahu a s následkami, ktoré v novom predpise už upravené nie sú, preto
súdy oboch stupňov správne postupovali analogicky podľa starého procesného režimu aj pokiaľ ide o
dokazovanie v námietkovom konaní.

46. Je potrebné prisvedčiť dovolateľom, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vydal zmenkový
platobný rozkaz, ktorým žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne do troch dní zaplatiť
žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania, prípadne aby v lehote troch dní podali proti zmenkovému
platobnému rozkazu námietky, ktoré musia obsahovať odôvodnenie. Žalovaní 1/ a 2/ podali námietky a
ich podaním sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, ale sa odložila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť
a súd nariadil na prejednanie námietok pojednávanie. Po ich prejednaní súd prvej inštancie rozhodol

rozsudkom, ktorým v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 500 eur zmenkový platobný rozkaz zrušil
a vo zvyšku ho ponechal v platnosti. Takýto zjednodušený, rýchly a prísny spôsob uplatnenia
nároku zmenkovým veriteľom v predchádzajúcom procesnom predpise v ustanovení § 175 O.s.p.
zabezpečovala práve hmotnoprávna prísnosť zmenky. Ďalej platilo, že ani v odvolacom konaní
súd neprejednával námietky, ktoré žalovaný nepodal včas proti zmenkovému platobnému rozkazu,

okrem námietok procesného charakteru, ktoré sa týkali prekážok konania, ako napr. spôsobilosti byť
účastníkom konania. Dovolatelia namietajú, že v priebehu konania postupne plnili a zmenkovú sumu
zaplatili. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho
súdu je zrejmé, že sa oba súdy podrobne zaoberali čiastočným zánikom uplatnenej zmenkovej sumy
do vydania zmenkového platobného rozkazu t.j. v sume 500 eur a dostatočne a vecne správne

odôvodnili, prečo sa následnými splátkami na zmenkovú sumu po vydaní zmenkového platobného
rozkazu nezaoberali. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, že súd v námietkovom konaní už
nerozhoduje priamo o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenky, lebo o ňom už rozhodol zmenkovým
platobným rozkazom, ktorý je rozhodnutímv o veci samej a je aj titulom na výkon rozhodnutia.
Predmetom námietkového konania je posúdenie, či zmenkový platobný rozkaz bol, alebo nebol vydaný

popráve,apretovkonaníprihliadalennaskutočnosti,ktorésastali dovydaniazmenkovéhoplatobného
rozkazu a z tohto pohľadu sa posudzuje opodstatnenosť včas podaných námietok. Obrana žalovaných,
že povinnosť uloženú zmenkovým platobným rozkazom už v priebehu konania splnili, má povahu
oznámenie, že súdne rozhodnutie bolo v lehote splnené. Prípadne túto námietku majú právo žalovaní 1/
a 2/ vzniesť v konaní o výkon rozhodnutia, pre ktoré platia rovnaké pravidlá, ako vo všetkých ostatných

prípadoch výkonu súdnych rozhodnutí. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd konali zákonne, konania
na oboch súdoch z uvedeného dôvodu nie sú postihnuté procesnou vadou, ktorou by bolo žalovaným
porušené právo na spravodlivý proces.
47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu
netrpí vadou uvedenou v ust. § 420 písm. f/ C.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie

žalovaných 1/ a 2/ odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné.

48. Predmetom dovolacieho konania sú aj dve uznesenia, ktorým odvolací súd potvrdil dve uznesenia
súdu prvej inštancie. V prvom prípade ide o uznesenie o zaplatení súdneho poplatku za námietky,
podané proti zmenkovému platobnému rozkazu a v druhom prípade o uznesenie o zaplatení súdneho

poplatku za odvolanie, podané proti rozsudku súdu prvej inštancie. Súdy oboch stupňov v odôvodnení
rozhodnutí žalovaným 1/ a 2/ uložili poplatkovú povinnosť samostatne, napriek tomu, že obaja sú
dlžníkmi solidárnymi.

49. Dovolatelia prípustnosť dovolania v oboch prípadoch vyvodzujú z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p.

a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.

50. Podľa ustanovenia § 420 spôsobilým predmetom dovolania môže byť rozhodnutie vo veci samej
alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci bola žalovanému 2/ uložená
poplatková povinnosť za podané námietky a poplatková povinnosťza odvolanie podané proti rozsudku

súdu prvej inštancie. V oboch prípadoch nejde ani o rozhodnutia vo veci samej a ani o rozhodnutia,
ktorými sa konanie končí. Vzhľadom na uvedené neboli splnené zákonom stanovené podmienky
prípustnosti dovolania podľa § 420 C.s.p.51. Žalovaní prípustnosť dovolania proti uvedeným uzneseniam vyvodzujú aj z ustanovenia § 421 písm.
a/ C.s.p., teda súbežne z dvoch dôvodov. Otázku, či prípustnosť dovolania možno vyvodzovať popri
sebe z ust. § 420 C.s.p. a z ust. § 421 C.s.p. riešil veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v uznesení z 19. apríla 2017, sp. zn. 1 VCdo 2/2017. Veľký senát rozhodol, že nová právna úprava
nevytvára dovolateľovi priestor na kumuláciu dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a §
421 CSP. Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení,
dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z
hľadiska § 420 CSP.

52. So zreteľom na uvedené preto dovolací súd dovolania žalovaných proti obom napadnutým
uzneseniam podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol ako procesne neprípustné bez toho, aby sa zaoberal
dôvodnosťou podaných dovolaní.

53. rozhodnutie o nároku o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej
republiky neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.