Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/168/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110218874
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3110218874.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľov 1/ F.. Q. Y., bytom

Y. XXXX/XX, G. - K., 2/ S.. Q. H., bytom Z. XXXX/X, G. - K., 3/ Z. Y., bytom G. XXXX/X, G. - K., 4/ K.
Y., bytom E. XXXX/XX, Y., navrhovatelia 1/ - 4/ zastúpení Advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o.,
Legionárska 7451/4, Trenčín, 5/ V. Y., bytom V. J. XX, J., 6/ E. I., bytom V. J. XX, J., zastúpenej JUDr.
Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica proti odporcom 1/ G.
W., bytom Y. Z. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom v Trenčíne, J. Zemana
3141/101, , 2/ F.. S. Y., bytom V. J. XX, J. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

O trovách konania s a r o z h o d n e samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa navrhovateľov sa podaným návrhom domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou podielov o veľkosti XX/XX- in k parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 a domu súp. č. XX nachádzajúcemu sa na parc.
č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V. J.. Uviedla, že dňa 01.08.2008 uzatvorila s odporkyňou
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj jej spoluvlastníckych podielov o veľkosti XX/XX k sporným
nehnuteľnostiam odporkyni za dohodnutú kúpnu cenu 13.941,45 Eur (420.000,- Sk). Kúpna zmluva bola

spísaná formou notárskej zápisnice č. J NZ XXXXX/XXXX notárom Mgr. S. M. a bola zavkladovaná
pod č. V XXXX/XX Správou katastra Trenčín. V kúpnej zmluve sa v bode III. uvádza, že kúpna cena
vo výške 13.941,45 Eur (420.000,- Sk) jej bola vyplatená pred spísaním predmetnej zmluvy. Napriek
uvedenému jej nebola vyplatená predmetná kúpna cena odporkyňou pred spísaním kúpnej zmluvy.
Z tohto dôvodu vyzvala odporkyňu na zaplatenie kúpnej ceny, a to i v dodatočnej lehote. Odporkyňa
na výzvu reagovala listom, v ktorom jej oznámila, že svoj záväzok zo zmluvy si splnila a predmetnú
kúpnu cenu zaplatila pred spísaním samotnej zmluvy. Vzhľadom k tomu od predmetnej kúpnej zmluvy

odstúpila. Mala za to, že doručením odstúpenia od zmluvy odporkyni dňa 02.07.2010 došlo v zmysle §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu kúpnej zmluvy od začiatku. Nakoľko vyzvala odporkyňu
aj na poskytnutie súčinnosti pri spísaní súhlasného prehlásenia o obnovení spoluvlastníckeho práva k
uvedeným nehnuteľnostiam, avšak táto jej ju neposkytla, má naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c) O. s. p. na podaní tohto návrhu.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 28.01.2011 s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že pôvodnej navrhovateľke

vyplatila kúpnu cenu vo výške 420.000,-Sk tak, ako sa na tom dohodli. Uviedla, že dňa 29.07.2008 volala
navrhovateľka jej manželovi, že mu potrebuje niečo dôležité povedať. Manžel vtedy nemal čas, preto išla
za navrhovateľkou. Navrhovateľka jej povedala, že manželovi chce predať svoj spoluvlastnícky podiel
na parcelách č. XXX, XXX a k domu s. č. XX, k. ú. V. - J.. Povedala jej, že sa musí o tom rozprávaťs manželom, takže ešte večer ich navrhovateľka navštívila a manželovi povedala, že mu chce predať
predmetnéparcely.Manželotietoparcelyzáujemnemal,pretotentopredajnavrhlajej.Onaopredmetné
parcely mala záujem. V ten večer sa dohodli, že jej navrhovateľka predmetné parcely predá za sumu

420.000,- Sk. Pri tejto dohode bol jej manžel, navrhovateľka 6/ a jej dcéra X.. Takto sa dohodli v ich dome
v obývačke. Takýmto spôsobom chcela navrhovateľka vyjadriť vďaku za to, že sa o ňu predtým starali.
Na druhý deň za ňou prišla s tým, že jej doniesla predmetnú hotovosť vo výške 420.000,-Sk. Peniaze
navrhovateľke odovzdala v jej dome v obývačke. Pri odovzdaní peňazí okrem nej a navrhovateľky
nebol nikto iný. Navrhovateľka si peniaze prepočítala, položila ich na stôl, nevie, čo s nimi následne

urobila. Hotovosť vo výške 420.000,- Sk mala doma, pretože ona aj jej manžel podnikajú v oblasti
stavebníctva, preto majú vždy doma určitú hotovosť na nákup stavebného materiálu. Dňa 01.08.2008
navrhovateľka išla s ňou k notárovi, kde spísali kúpnu zmluvu tak, ako sa pôvodne dohodli. V zmluve
je riadne uvedené, že kúpna cena bola vyplatená pri podpísaní tejto zmluvy, čo korešponduje aj so
skutočnosťou. Poukázala na to, že chceli pre navrhovateľku zriadiť v dome právo doživotného užívania,
notár však povedal, že kvôli tomu je potrebné osloviť ostatných spoluvlastníkov, s čím navrhovateľka

nesúhlasila, preto prevzala osobne záväzok, že zabezpečí pre navrhovateľku doživotné bývanie a trvala
na tom, aby toto bolo uvedené v predmetnej zmluve. Ďalej uviedla, že jej manžel v minulosti v roku 2001
po predchádzajúcej dohode s navrhovateľkou prerobil strechu na dome súp. č. XX, v ktorom okrem nej
bývala navrhovateľka 6/ s rodinou. Presne si to už nepamätala, ale oprava strechy mohla stáť okolo
230.000-250.000,- Sk. Navrhovateľka sa zaviazala, že riadne zaplatí cenu za strechu, ale takto nikdy

neučinila. Voči navrhovateľke to aj spolu s manželom brali ako pomoc, zaplatenie peňazí nežiadali. O
zaplatenie peňazí požiadala ostatných súrodencov. Nikto z nich neprejavil ochotu za strechu zaplatiť.
Na zaplatenie ceny strechy vyzvali aj navrhovateľku, ale to len z dôvodu, že na ňu a aj jej manžela
chodili na živnostenský aj na daňový úrad oznámenia, preto si potrebovali dať doklady od strechy do
poriadku aj takýmto spôsobom. Vysvetlila, že pôvodne sa s navrhovateľkou dohodli tak, že za strechu

nemusí nič platiť, a to aj z dôvodu, že navrhovateľka 6/ sľúbila, že prerábku strechy zaplatí, keďže tam
býva aj so svojou rodinou. Poukázala na to, že kúpnu cenu za nehnuteľnosti navrhla navrhovateľka.
Nevedela sa vyjadriť k tomu, či to bola výhodná cena, túto neskúmala, keď ju navrhovateľka navrhla, tak
ju akceptovala. Domnievala sa, že navrhovateľka na niečo potrebuje peniaze. Taktiež sa domnievala,
že navrhovateľka najskôr oslovila ju a jej manžela z dôvodu, že sa o ňu a aj o otca v minulosti starali.

Hoci peniaze mali doma, tieto navrhovateľke vyplatili až na druhý deň, pretože kúpu chceli s manželom
ešte premyslieť a zvážiť ju. Spresnila, že peniaze mala doma aj z toho dôvodu, že predali rodinný dom
v Y. Z.. Na výslovnú žiadosť navrhovateľky sa následne uzatvorila zmluvu o budúcej zmluve, ktorej
predmetom bol predaj spoluvlastníckeho podielu k parc. č. XXX, XXX a k domu súp. č. XX v prospech
netere X. N., a to z toho dôvodu, že X. prejavila záujem o túto nehnuteľnosť. O tejto skutočnosti ju

navrhovateľka informovala až potom, čo bola kúpna zmluva uzatvorená. Nevie sa presne vyjadriť k
tomu, prečo navrhovateľka nepredala svoj spoluvlastnícky podiel k domu a parcelám navrhovateľke 6/,
príp. vnučke X., domnieva sa, že to bolo z dôvodu, že tieto nemali peniaze, s istotou to však netvrdila.
Myslela si, že navrhovateľka 6/ si toto všetko neskôr premyslela a preto ju o to navrhovateľka požiadala.
U notára boli okrem nej a právnej predchodkyne navrhovateľov, navrhovateľka 6/ a jej manžel. Všetci

tam sedeli, keď ich notár oboznámil s obsahom zmluvy. Nikto nemal žiadne výhrady voči predmetnej
zmluve. Obsah kúpnej zmluvy navrhovateľka konzultovala s notárom. Cena strechy bola vyfakturovaná
všetkým spoluvlastníkom domu. Faktúry boli účastníkom riadne doručené, nikto však neprejavil záujem
o ich vyplatenie. Doplnila, že cenu strechy potom museli uhradiť nakoniec s manželom. Uviedla, že
súhlas s výmenou strechy im najskôr udelila navrhovateľka, následne to konzultovali aj s ostatnými

spoluvlastníkmi, im sa to páčilo, vyhovovalo im to. Navrhovateľka kúpnu zmluvu uzatvárala pri plnom
vedomí. Bola spôsobilá na uzatvorenie predmetného úkonu, nemala žiadne zdravotné problémy. Nemá
vedomosť ani o tom, že by navrhovateľka brala nejaké lieky, ktoré by negatívnym spôsobom mohli
ovplyvniť jej myseľ. Navrhovateľka po uzatvorení kúpnej zmluvy bola rada, že všetko dobre dopadlo.
Pri výsluchu dňa 03.06.2011 právna predchodkyňa navrhovateľov uviedla, že sa nijako nedohodli na

kúpnej zmluve. Ale, že sa zaručí, za urobenie strechy a dvoch izieb a zaplatenia ceny za to. Ale
písomne žiadna dohoda nebola urobená. Za celý čas nedostala žiadne potvrdenie o tom, koľko bude
stáť prerobenie. Zať jej uviedol iba odhadom sumu približne 150.000 - 120.000,- Sk. Ale na papieri
nebolo nič. Zať ju zavolal k Dr. G., bola v domnení, že idú k notárovi, Dr. G. jej predložila prázdny papier
na podpis. Odmietla podpísať prázdny papier. K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy uviedla, že jej

bolo zle. Mala lieky, ktoré jej sťažovali dýchanie, ktoré dlhodobo užívala. Keď vystupovali po schodoch,
odporkyňa 1/ ju posúvala dopredu - tisla dopredu. Aj doma jej bolo zle, napriek tomu ju odporkyňa 1/
zobrala k notárovi. Chcela ísť k inému notárovi, ale zať ju presviedčal, že kúpna zmluva je už spísaná
u M.. Bolo jej zle, nemala pri sebe okuliare. Dokument podpisovala len po pamäti. Takže, keď ju viezlidomov - zať hovoril, že už je to jeho, že stavajú domy pri J. a že zaistia dom aj jej. Chcela, aby predmetné
parcely boli prepísané na jej vnučku X., ktorá sa zaručila, že splatí sumu za polovicu domu. Zať sa
jej vyhrážal, že má zbraň a že si to dá do poriadku. Odporkyňa 1/ ju žiadala, aby sa o tom nikomu

neznieňovala. K notárovi M. išla, aby sa zaručila svojim podielom, aby bol dlh splatený. Zať sa jej opýtal,
kedy im to splatí. Začnite splácať. Povedala mu, aby sa neobával, že má polovicu chalupy, z ktorej to
splatia, že sa zaručí. O uzatvorení kúpnej zmluvy sa dozvedela, keď prišla k advokátke. Dozvedela sa,
že to predáva. Že nepospisovala dokumenty s úmyslom predať, stále tvrdila, že sa len zaručuje. Išla k
advokátke X. a spýtala sa, či by sa to dalo zrušiť. Ešte bola u inej notárky a tá povedala, že by sa to

dalo zrušiť. Notár M. ju vyhnal z kancelárie, aby si pýtala vyhotovenie dokumentov, ktoré podpisovala od
odporkyne. Nechcel jej dokumenty dať. Čo sa týka opravy strechy uviedla, že zať sa jej ponúkal, že jej
zrealizuje opravu strechy, predtým než odchádzala do kúpeľov, nič nepodpisovala, žiadnu objednávku.
Keď prišla strecha už bola dole. Zať ju uisťoval, že strecha bude stáť približne 30.000,- Sk a izbičky
70.000,- Sk, musí iba prestravovať robotníkov. Vnučka X. podpisovala dokumenty, lebo je odkázala, aby
to podpísala. Chcela, aby jej to patrilo. Uviedla, že v súvislosti s touto vecou nenavštívila Dr. G., ale zať

jej tvrdil, že Dr. G. je notárka, že sa u nej dohodnú na výške dlhu a že podpíše, koľko bude dlžná suma.
Ale Dr. G. jej predložila prázdny papier, nič iné nemala pripravené. Povedala jej, aby podpísala prázdny
papier. Stretnutie u notára M. dohodol zať. Povedala, že nevládze vyjsť po schodoch k notárovi. Zať ju
presviedčal, že to má prichystané u p. M.. Pred ňou sa zať pýtal, koľko bude stáť vypracovanie kúpnej
zmluvy. Na čo mu tento odpovedal približne 7.000,- Sk, keď odchádzali od notára M., zať povedal, že

notárovi dal desať "tácov" a fľašu páleného, že sa spolu poznajú. U notára sa o ničom nerokovalo. Dali
jej papier s pokynom podpíš. Mala strach. Bola prítomná odporkyňa 1/, navrhovateľka 6/, už nikto iný.
Navrhovateľka 6/ do toho nevstupovala kvôli hrozbe zaťa, ktorý sa vyhrážal často, že ak sa ozve "tak
ju krv zaleje." Z pracovníkov notárskej kancelárie boli prítomní p. M. a jeho pracovníčka. Notár jej nič
neprečítal, nič jej nevysvetlil. Odporkyňa 1/ ju tlačila - len aby to podpísala. Nemala okuliare. Odporkyňa

1/ jej ponúkla svoje. Listinu, ktorú podpísala si neprečítala, nakoľko bola v takom stave, že dobre ani
nevidela. Uviedla, že v čase podpisu notárskej zápisnice mala zdravotné problémy. Od odporkyne 1/ a
jej manžela neprevzala ani halier.
V písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2011 odporkyňa 1/ uviedla, že rokovania, ktoré bezprostredne
predchádzalo uzatvoreniu kúpnej zmluvy sa zúčastnili ona, jej manžel, navrhovateľka 6/ a neter X.

N.. Akékoľvek iné osoby môžu mať o uzatváraní kúpnej zmluvy len sprostredkované informácie.
Pri vyplácaní kúpnej ceny do rúk navrhovateľky bola prítomná len ona a navrhovateľka. Pokiaľ
navrhovateľka tvrdí, že k zaplateniu kúpnej ceny vo výške 420.000,- Sk neprišlo, toto tvrdenie
navrhovateľky, podľa jej názoru, nemôže preukázať žiadny svedok, nakoľko pri vyplácaní kúpne ceny,
okrem nej a navrhovateľky nebol nikto prítomný. Poukázala na to, že právny zástupca navrhovateľky

sa počas pojednávania dňa 28.01.2011 opakovane vyjadril, že nespochybňuje platnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 01.08.2008. Je nesporné, že kúpna zmluva, na základe ktorej jej navrhovateľka predala
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V. J., bola uzatvorená platne
a účinne. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť,
len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 517 ods.

1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení. Ako kupujúca sa podľa cit. kúpnej zmluvy sa nemohla dostať do omeškania, keďže kúpnu cenu
vyplatila predávajúcej - navrhovateľke v hotovosti do jej rúk pred podpisom tejto kúpnej zmluvy. Túto

skutočnosť navrhovateľka potvrdila v samotnej kúpnej zmluve spísanej vo forme notárskej zápisnice.
Kúpna zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, je platná a účinná. Obsah
zmluvy bol navrhovateľke opakovane vysvetlený a to aj zo strany notára, ktorý predmetnú kúpnu zmluvu
spisoval. Navrhovateľka obsah tohto právneho úkonu pochopila v celom rozsahu vyjadroval jej vôľu. Na
znak súhlasu s obsahom celej zmluvy navrhovateľka zmluvu podpísala. Navrhovateľka svojim podpisom

potvrdila, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy bola do jej rúk vyplatená kúpna cena 420.000,- Sk. Keďže
sa do omeškania s vyplatením kúpnej ceny nedostala, navrhovateľka nebola oprávnená od kúpnej
zmluvy odstúpiť. Na základe uvedeného žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Dňa XX.XX.XXXX. navrhovateľka zomrela. Dedičmi po pôvodnej navrhovateľke sú F.. Q. Y., S.. Q. H.,
Z. Y., K. Y., V. Y., E. I. (predtým N.), G. W. (odporkyňa 1/), S. Y.. F.. Q. Y., S.. Q. H., Z. Y., K. Y., V. Y., E.

I. trvali na podanom návrhu na začatie konania. Pôvodne aj S. Y. trval na podanom návrhu. Neskôr svoj
návrhprotiodporkynizobralspäť.Uznesenímč.k.26C/168/2010-149zodňa08.11.2012bolozastavené
konanie v časti o návrhu navrhovateľa 6/. Podaním zo dňa 28.11.2012 navrhovatelia žiadali, aby súd
pripustil do konania S. Y. na strane odporcov z dôvodu, že je nevyhnutné, aby v konaní vystupovalcelý okruh dedičov po zomrelej navrhovateľke Q. Y.. Uznesením tun. súdu č. k. 26C/168/2010-164 zo
dňa 28.01.2013 súd pripustil, aby do konania na strane odporcov vstúpil S. Y.. Dňa 15.08.2012 súd na
základe návrhu navrhovateľov pripustil zmenu návrhu tak, že sa určuje, že nehnuteľnosť parc. č. XXX

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 a dom
súp. č. XX, nachádzajúci sa na parc. č. XXX, zapísané na LV č. XXX, k. ú. V. J. v podiele XX/XX-in patria
do dedičstva po nebohej Q. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX.
Na pojednávaní dňa 15.08.2012 navrhovateľka 6/ uviedla, že trvá na podanom návrhu z toho dôvodu,
že odporkyňa matke nikdy nevyplatila sumu 420.000,- Sk a taktiež z dôvodu, že matka nemala nikdy v

úmysle previesť svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach na odporkyňu. Od matky vie, že chcela,
aby predmetné nehnuteľnosti nadobudli všetci rovnakým dielom. Odporkyňa neuvádzala pravdu, keď
tvrdila, že matke vyplatila sumu 420. tis. Sk a ani vtedy, keď uviedla na pojednávaní dňa 28.01.2011,
že matka jej ponúkla predaj svojho spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Nikdy
sa takéhoto stretnutia nezúčastnila. Nemá o tom žiadnu vedomosť. S odporkyňou bol už v minulosti
problém,keďtátobezsúhlasumatky,včasekeďmatkabolavkúpeľoch,zhodilacelústrechustým,žeod

matky nikdy nebude požadovať náhradu, malo to byť pre ňu prekvapenie. Následne od nich požadovala
60.000,- Sk. Potom pýtala 250.000,- Sk, neskôr 340.000,- Sk. S matkou jej uhradili spolu 60.000,- Sk,
možnoajviac,presnetoneevidovali.Okremtohodenneplatilirobotníkomstravuajmateriál.Nevie,oakú
sumu sa presne jednalo, denne takto mohli zaplatiť aj 1.000,- Sk. Doklady o zaplatení tejto sumy však
nemajú, odporkyni dôverovali. Zaplatenie výmeny strechy žiadala následne od ostatných navrhovateľov.

Osobne bola prítomná pri tom, keď odporkyňa požadovala od matky potvrdenie skutočnosti, že prerobila
strechu a že teda do nej investovala vlastné peniaze. Takýmto potvrdením by matka nemala žiaden
problém.Odporkyňaztohtodôvodu1-krátzobralamatkuknotároviMgr.M..Matkudoprevádzalaažpred
kanceláriu notára, pretože jej nebolo dobre, jednalo sa o letné obdobie, bolo veľmi teplo. Od matky vie,
že nemala okuliare. Počula za dverami ako notár matku oboznámil s tým, že ide podpisovať investíciu

odporkyne do strechy na predmetnom dome. Matka bola ešte zo strany notára uistená, že sa jedná
čisto len o priznanie investície odporkyni na strechu. Matka to teda podpísala. Matke bolo zdôraznené
ešte pred podpisom, že sa jedná čisto len o strechu a nie o záhrady. Keď prišli domov, matka pýtala od
odporkyne jedno vyhotovenie listiny, ktorú mala podpísať u notára, na to jej však odporkyňa povedala, že
vyhotovenie tejto listiny nemá. Spolu s matkou opätovne navštívili notára. Notár im túto listinu odmietol

vydať, poslal ich preč. Od matky vie, že odporkyňa jej žiadnu sumu nikdy nevyplatila. Ešte uviedla, že
odporkyňa jej dňa 31.07.2008 požičala sumu 60.000,- Sk na úhradu elektriky. Tieto peniaze odporkyni
riadne vrátila. Uviedla, že pracuje v školstve, počas letných prázdnin má dovolenku, takže počas letných
prázdnin v r. 2008 sa zdržiavala v dome v J.. Je si istá, že pred 01.08.2008 odporkyňa ani jej manžel
matku nenavštívili, nemohli jej teda ani z tohto dôvodu žiadne peniaze odovzdať. Odporkyňa teda nebola

sama s matkou. V dome v J. ju dňa 31.07.2008 navštívila odporkyňa, pretože si od nej chcela požičať
68.000,- Sk. Trvala na tom, že keď stála pred dverami notárskej kancelárie, počula ako notár oboznámil
matkusobsahomlistiny,žesajednáoinvestíciuodporkynedostrechy.Trvalanatom,žematkanechcela
previesť podiel na predmetných nehnuteľnostiach ani na odporkyňu ani na nikoho z navrhovateľov. Aj
po podpísaní listiny matkou u notára, odporkyňa pýtala úhradu výmeny strechy, požadovala však už

420.000,- Sk. Povedala, že tejto ceny je hodná výmena strechy a že si do tejto sumy zarátala aj pokuty,
čo dostala. Neboli ochotní zaplatiť sumu 420.000,- Sk. Zo správania odporkyne vytušili, že matka zrejme
urobila chybu, pretože odporkyňa ich začala vydierať, že ich z domu vyhodí, ak to nezaplatia. Preto
matka požiadala jej dcéru, ktorej sa rysovala dobrá práca v zahraničí, aby im pomohla s úhradou dlhu,
preto došlo aj k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zmluvu o budúcej zmluve uzatvárala jej

dcéra a odporkyňa. Nebola pri tom. Dcéra jej nehovorila, že ide niečo k notárovi s odporkyňou podpísať.
Dňa 04.08.2008 jej doniesla zmluvu o budúcej zmluve a z tejto zistili, že matka uzatvorila kúpnu zmluvu
s odporkyňou. Dovtedy o kúpnej zmluve vedomosť nemali. Matka požiadala jej dcéru, aby priznala v
prípade potreby, že odporkyňa opravila strechu. Uviedla, že si od odporkyne požičala peniaze, tieto jej
však nedala do ruky, týmito zaplatila dlh za energie. Potom ešte ten dlh odo nej vymáhala duplicitne.

Uviedla, že v decembri 2009 za ňou a jej dcérou X. prišli odporkyňa aj s manželom a vyhrážali sa im,
že ak im nedá 420.000,- Sk, tak im do XX/XX-in nasťahujú V..
S. Y. ako navrhovateľ uviedol, že v r. 2002 bol v kontakte s matkou, nakoľko mal v J. trvalý pobyt a
chodil si tam pre poštu. Vo februári 2002 matka o uvedenom probléme strechy hovorila, pričom jej
vysvetľoval, akým spôsobom to má urobiť. V čase začatia prerábania spornej strechy firmou manžela

odporkyne, volal s neterou, či má poštu, pričom počul nejaké zvuky, tak sa pýtal, čo sa deje a dozvedel
sa, že sa prerába strecha. Preto navštívil sestru, stretol sa v dome aj s odporkyňou 1/ a pýtal sa, či
sú tieto veci dohodnuté a kto zaplatí prerábanie podkrovia. Odporkyňa 1/ mu tvrdila, že robia izbičky
pre detičky. Pýtal sa znova, kto to zaplatí, odporkyňa mu povedala, to nič, to je grátis, len za strechuchcú 30.000,- Sk. O rok neskôr ho zavolala matka, predložila mu návrh dlžobného úpisu, kde bola
uvedená suma asi 320.000,-Sk, ktorá sa však nezhoduje so sumou 420.000,- Sk. Vtedy matke povedal,
aby nič nepodpisovala, pretože tam boli rôzne dodatky, ktoré sa navyšovali, čiže tá suma mohla byť aj

1.000.000,- Sk. Matka mu spomínala, že mala nepríjemné telefonáty s odporkyňou 1/, ktoré hraničili s
vyhrážaním. V r. 2008, resp. niekoľko rokov predtým, nakoľko nechcel byť vlastníkom žiadneho podielu,
navrhol matke, aby to zverila do rúk niekoho, kto sa o to bude vedieť postarať. Nato mu matka povedala,
že ona chce, aby dedili všetci, že nechce nikoho vydediť. Uvedený problém, ktorý odporkyňa 1/ zneužila,
vznikol tým, že v júli 2008, presne si to už nepamätal, ho požiadala neter o stretnutie, kde mu navrhli

podmienky riešenia určitých finančné problémov, ktoré odmietol. Opätovne navštívil matku a znova jej
navrhoval predchádzajúce riešenie, ktorým by sa riešili aj uvedené problémy aj jej budúcnosť, čo ona
rázne odmietla. Potom oslovil všetkých o podpísanie dovolenia predaja alebo darovania jeho podielu
niekomu z vlastníkov podielu. Dňa 12.08.2008 mu navrhovateľka 2/ ozrejmila celú vzniknutú situáciu.
Stretol sa s ňou a ona mu odovzdala dve kópie notárskych zápisníc. Prvá sa týkala predaja podielu
matky na nehnuteľnostiach odporkyni a druhá bola zmluvou o budúcej zmluve. Na základe tohto sa

dohodli s navrhovateľmi 1/, 2/, 4/, že sa stretnú u matky, aby si vyjasnili problém tejto nezrovnalosti. Volal
odporkyni 1/, aby sa predmetného stretnutia zúčastnila, čo odmietla. Dohodli si ďalšie stretnutie, pričom
sa na druhý deň po stretnutí s matkou dozvedeli, že odporkyňa 1/ tam strávila ďalšiu hodinu večer.
Na druhý deň sa stretli u advokátky JUDr. X., ktorá im pomohla s odstúpením od zmluvy, ktorá mohla
dosvedčiť, že matke notár odmietol dať notársku zápisnicu a až v jej prítomnosti notár zápisnicu vydal.

Domnieval sa, že zrejme notár dal echo odporkyni 1/ a z dôvodu, aby to nevyzeralo, že podviedla matku,
uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve. Následne navštívil navrhovateľku 6/, ktorá mu podrobne opísala
priebeh návštevy u notára, aj to ako matku odporkyňa 1/ súrila. Dňa 15.08.2008 navštívil odporkyňu 1/,
kde sa dožadoval vysvetlenia uvedeného problému a pýtal sa prečo neurobili dlžobný úpis, ale spravili
to takto. Jej odpoveď bola, že do baráku investovali veľa peňazí a chcú ich naspäť. Pýtal sa, kde sú

peniaze, ktoré sú uvedené v zmluve. Na to sa len zasmiala. Každopádne mu nepriamo potvrdili, že
mame žiadne peniaze nedali. Od matky vie, že manžel odporkyne 1/ dal matke poťažkať pištoľ, čo sa
mu javilo ako zastrašovanie a psychický nátlak. Aby mala matka istotu, že ju nikto z domu nevyhodí,
daroval jej svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Na odporkyňu 1/ podal trestné oznámenie vo
veci podvodu. Vec bola odmietnutá. Zdôraznil, že od matky vie, že táto išla podpísať záväzok za tkz.

neuhradenie spornej strechy a podkrovia. Podotkol, že v čase uzatvorenia zmluvy brala silné utišujúce
lieky. Taktiež matka vzhľadom na svoj vek mala zdravotné problémy, mala nízky tlak, trpela závratmi.
Potom ako vyšla po schodoch, hneď jej bolo nevoľno. V čase uzatvorenia zmluvy bolo cca 33 C., čo tiež
nepriaznivo vplývalo na jej zdravotný stav.. Uviedol, že je nelogické, že jeden deň dá niekomu sumu 420
000,- Sk a na druhý deň ešte zaplatím aj úhradu vo výške do 40 000,- Sk s tým, že nemá peniaze.

Navrhovateľ 1/ uviedol, že trvá na podanom návrhu. Poukázal na to, že matka v minulosti pracovala
ako notárska úradníčka na notárskom úrade. V prípade smrti chcela, aby nehnuteľnosti nadobudli
všetci rovným dielom. V roku 2008 sa jej zdravotný stav začal troška zhoršovať. Vie to z dôvodu, že ju
pravidelne kontroloval, pretože s ňou mal ísť na výlet do F., kde sú veľmi náročné klimatické podmienky.
Matka v čase podpisovania zmluvy mala zdravotné problémy a bola po operácii, ktorú absolvovala dňa

06. a 07.06.2008. Z tohto dôvodu matka brala utišujúce lieky. Myslí si, že odporkyňa využila jednak jej
nepriaznivý zdravotný stav. Taktiež vie od matky, že jej odporkyňa raz doma plakala, že má nádor na
mozgu, čoho sa zrejme matka veľmi zľakla. Myslí si, že takýmto spôsobom odporkyňa ovplyvňovala
matku a psychicky na ňu pôsobila. Od matky vedel, že určite nechcela podpísať žiadnu kúpnu zmluvu,
nevedela,čopodpisuje.Včasepodpisovaniazmluvyboloveľmiteplo.Kýmvyšlaknotároviposchodoch,

bola určite zadýchaná. Listinu podpísala aj z dôvodu, aby mala všetko za sebou a taktiež v domnení, že
podpisuje inú listinu, ktorá sa mala týkať prerábania strechy. Matka mu spomínala, že sa jej odporkyňa
viackrát vyhrážala. Taktiež vie aj o tom, že manžel odporkyne 1/ matke ukazoval zbraň. Od matky ďalej
vie, že odporkyňa 1/ jej peniaze nikdy nevyplatila. Matku podporoval predovšetkým on a súrodenci.
Poukázal na to, že opravu strechy odporkyňa 1/ vykonala svojvoľne bez toho, aby to konzultovala s

ostatnými vlastníkmi nehnuteľnosti ako aj s matkou a realizovala to ako čiernu stavbu. Od matky vedel,
že prerábanie strechy malo byť darom pre vnučky. Následne však odporkyňa 1/ od nich prostredníctvom
JUDr. G. žiadala úhradu 360.000,- Sk za prerábanie strechy. Prostredníctvom svojho advokáta na výzvu
reagoval. Chcel sa s odporkyňou 1/ súdiť, čo však matka nechcela, nakoľko sa bála, že s odporkyňou
1/ sa manžel rozvedie. Uviedol, že v dôsledku jednak tohto konania a v dôsledku vyhrážok manžela

odporkyne bola matka pod veľkým psychickým tlakom, o čom svedčí aj skutočnosť, že v krátkej dobe
po uskutočnení výsluchu zomrela na rapídne zhoršenie zdravotného stavu. Taktiež mala veľký strach z
manžela odporkyne, pretože tento jej hovoril, že ich všetkých odpočúva. Takže aj z tohto dôvodu mala
matka strach, že ju odpočúvajú. Matka sa bála manžela odporkyne 1/ aj z dôvodu, že sa vyhrážal že hoodbachne. Uviedol, že keď matka pri výsluchu uviedla, že má problémy len s dýchaním inak jej nič nie
je, myslela tým že bola mentálne spôsobilá, avšak mala problémy fyzického rázu.
Na pojednávaní dňa 15.08.2012 odporkyňa 1/ uviedla, že matke aj v minulosti pomáhala aj finančne.

Poukázala na to, že matka o uzatvorení zmluvy ostaným navrhovateľom nehovorila z dôvodu, že sa
ich zrejme bála alebo možno z iného dôvodu, nevie to presne. Toto sa domnieva z dôvodu, že keď jej
navrhla právo doživotného užívania v dome, na čo ich notár upozornil, že na to treba súhlas ostatných
spoluvlastníkov, matka zostala zaskočená, nesúhlasila s tým. Preto sa aspoň v zmluve zaviazala, že
matku doopatruje a prijala osobný záväzok, že jej tam dovolí bývať. K ústnej dohode o predaji podielu

matky došlo u nich doma. A k odovzdaniu peňazí došlo v dome matky a konkrétne v obývačke cez deň
v bankovkách v nominálnej hodnote 5.000,- Sk. Nevedela, kde bola navrhovateľka 6/. Peniaze matke
vyplatila v hotovosti, nakoľko si to matka takto želala aj napriek tomu, že mala zriadený účet. Nepýtala
sa matky na to, na aký účel peniaze použije. Predpokladala, že má matka finančné problémy. Zmluvu
o budúcej zmluve následne uzatvorila z dôvodu, že ju matka o to prosila, pretože si to navrhovateľka
6/ rozmyslela, matke chcela vyhovieť, preto uzatvorila zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Kúpnu cenu

vyplatila matke dva dni pred podpísaním kúpnej ceny u notára, t.j. 30.07.2008. S manželom podnikajú na
základe živnostenského oprávnenia, manžel v oblasti stavebníctva, ona v oblasti účtovníctva. Peniaze,
ktoré vyplatila matke boli peniaze, ktoré získala z predaja domu, nejednalo sa o peniaze z podnikania.
Z výpisu z účtu je zrejmé, že po obdŕžaní kúpnej ceny za predaj pozemkov a rozostavaného rodinného
domu v Y. Z., následne vybrala sumu 700 000,- Sk a tieto peniaze potom použila na výplatu kúpnej ceny

pre matku. Sumu 700.000,- Sk vybrali, pretože doma chceli mať hotovosť, keby sa niečo stalo, ostatné
peniaze vložili na termínovaný účet. Aj v minulosti mávali doma väčšiu hotovosť, preto majú doma trezor.
Doma musia mať preto väčšiu hotovosť, pretože ak idú prerábať nejakú strechu, musia mať k dispozícii
300-400.000,- Sk na nákup, príp. na vklad do pokladne.
Navrhovateľ V. Y. na pojednávaní dňa 15.08.2012 uviedol, že sa podrobne k predmetnej veci vyjadriť

nevie, lebo dlhodobo pracuje v G., do J. chodil len zriedkavo, od ostatných navrhovateľov vedel, čo sa
stalo. S matkou sa o tom nerozprával, na podanom návrhu trval, bol toho názoru, že všetko, čo ostatní
navrhovatelia uviedli, je pravda.
Navrhovateľka 2/ uviedla, že matke verí, že k žiadnemu predaju nedošlo. Matka svoj podiel na
nehnuteľnostiach nechcela nikomu predať. V tomto smere bola oklamaná odporkyňou 1/. Taktiež verí

matke, že od odporkyne nedostala žiadne peniaze. Podstata problému bola v tom, že odporkyňa1/ spolu
so svojím manželom v minulosti prerobili strechu na dome v J., kde bývala mama. Sama im povedala,
že prečo to robia, že mama na to nemá peniaze. Nato jej manžel odporkyne 1/ povedal, že to potrebuje
urobiť a ak bude treba, bude opravy znášať vo vlastnej réžii. Neskôr pýtal peniaze od matky aj od
ostatných navrhovateľov. Sumy neustále menil. Najskôr chcel 60.000,- Sk, potom 120.000,- Sk, neskôr

250.000,- Sk a následne žiadal za prerábanie cca 340.000,- Sk. Odporkyňa 1/ a jej muž ich vyzývali
jednak ústne na zaplatenie uvedenej sumy, taktiež im zaslali aj písomnú výzvu. Manžel odporkyne 1/
im dokonca na Silvestra 2003 uviedol, že aby túto záležitosť riešili, lebo inak prídu o dom. Od matky
aj ostatných navrhovateľov vie, že odporkyňa 1/ matke neustále telefonovala, robila takýmto spôsobom
na ňu nátlak. Matke sa jednak sťažovala, jednak jej vyplakávala a nakoniec sa jej podarilo oklamať ju.

Matku od júna 2010 opatrovala potom, čo bola prepustená z nemocnice až do jej smrti. Matku zobrala k
sebe z dôvodu, že jednak mala zhoršený zdravotný stav a jednak sa bála bývať v J., bála sa odporkyne
1/ a jej manžela. Kvôli nátlaku a vyhrážkam žila neustále v strese a napätí. Keď matka u nej žila, vie,
že neoplývala veľkými peniazmi, mala len svoj dôchodok. Keby jej odporkyňa 1/ dala peniaze, určite by
jej to povedala. Nemala dôvod klamať. Je presvedčená o tom, že odporkyňa 1/ jej nikdy žiadne peniaze

nezaplatila.
Odporkyňa na pojednávaní dňa 26.10.2012 uviedla, že v októbri 2009 bola matku pozrieť tak ako chodí
bežne matku pozrieť jej dcéra. Mama bola sama, rozprávali sa o tom ako sa má, teda o bežných veciach
sa rozprávali. K výpovedi zo dňa 13.12.2010, ktorá je zaprotokolovaná a nachádza sa vo vyšetrovacom
spise, uviedla, že vyšetrovateľ nepresne zaprotokoloval jej vyjadrenie. Pred ním uviedla, že matka volala

manželovi, že chce predať nejakú záležitosť. Manžel bol v práci, nemal čas, preto manžel volal jej, na
čo išla za matkou, aby jej objasnil, o čo sa jedná. Matka jej vtedy uviedla, že chce jej manželovi predať
svoj spoluvlastnícky podiel. Na to jej povedala, že keď chce niečo také prejednať, tak nech ich navštívili
u nich doma, aby to prejednali. Z tohto dôvodu sa neskôr stretli u nich doma, konkrétne v obývačke. Pri
rozhovore boli prítomní, ona, jej manžel, navrhovateľka 6/ a jej dcéra X.. Vtedy matka oznámila predaja

spoluvlastníckeho podielu manželovi. Ten o to nemal záujem. Následne to ponúkla jej.
Navrhovateľka 3/ uviedla, že na podanom návrhu trvá. Od matky vie, že táto nikdy nechcela previesť
svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na odporkyňu 1/. Chcela, aby všetci rovnako po nej dedili
ako to bolo v prípade smrti ich otca. Od matky vie, že zo správania odporkyne 1/ aj jej manžela bolazhrozená. Títo sa zachovali voči nej aj voči nim neférovo, keď chceli zaplatiť za prerábku strechy, pričom
matka ani nevedela, akú sumu im má vlastne zaplatiť, nakoľko neustále túto sumu menili. Najskôr to bolo
60.000,- Sk a potom sa táto suma vyšplhala na sumu cca 340.000,- Sk. Od matky vie, že ju odporkyňa

oklamala, matka sa chcela len zaručiť na zaplatenie dlhu za prerábku strechy. Nechcela nič prerábať.
Od matky vie, že odporkyňa jej nevyplatila žiadne peniaze. Matka žila len zo svojho dôchodku.
Navrhovateľ 4/ uviedol, že prerábku strechy odporkyňa 1/ s manželom vykonávali bez toho, aby si to
u nich ktokoľvek iný objednal a aj napriek tomu, že na to nemali živnostenské oprávnenie. Prerábku
vykonávali ako firma K. W. H.. Taktiež tieto prerábky vykonávali bez stavebného povolenia. K cene

sa nevyjadroval, nato poukázali ostatní navrhovatelia, súhlasí s tým. Matka nikdy nechcela predať
svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, naopak v minulosti prejavovala záujem odkúpiť jeho
spoluvlastnícky podiel, avšak nemala dostatok peňazí. O tom, čo sa matke stalo, sa dozvedel dňa
10.08.2008. Matka mu telefonovala, prosila ma, aby jej požičal peniaze na advokáta, aby celú vec mohla
napraviť. Odporkyne 1/ a jej manžela sa matka bála. Dňa 11.08.2008 navštívili JUDr. X., advokátku.
Žiadali ju, aby vypracovala návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporkyni

nakladať s nehnuteľnosťou. JUDr. X. v tejto veci podala aj žalobu na súd. Konanie bolo vedené pod
sp. zn. 19C/161/2008. Matka tento návrh zobrala späť pod nátlakom a zo strachu z odporkyne 1/ a jej
manžela. Toto vie od matky. O tom, že odporkyňa nevyplatila matke peniaze, svedčí aj skutočnosť, že
matka bola nútená požičať si peniaze na advokáta. Poukázal na to, že matke platil aj poplatky za lieky, čo
mesačne predstavovalo asi 80,- Eur, o čom teda svedčí fakt, že peniaze matka skutočne nemala, lebo

by si lieky platila sama. Vedel o tom, že navrhovateľka 6/ si v minulosti požičala peniaze na zaplatenie
nedoplatku za elektrickú energiu od odporkyne 1/, ktoré odporkyňa 1/ od nej následne chcela zaplatiť
dvakrát.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že odporkyňa sa nesprávala neseriózne. Prišla jej skutočne platba,
táto však nebola riadne identifikovaná. Išlo však len o nedorozumenie, ktoré sa neskôr vysvetlilo.

Poukázal na to, že matka účastníkov mohla byť skutočne v zlej finančnej situácii, ale to z dôvodu, že v
čase, keď bola v nemocnici alebo v G., niekto jej vyberal z bankomatu opakovane väčšie sumy peňazí,
pričom výbery boli uskutočnené v Y., v Y. Y., čiže na miestach, kde sa matka v čase výberu nezdržiavala.
Aj z tohto dôvodu sa teda domnieva, že matka účastníkov trvala na tom, aby jej boli peniaze vyplatené
v hotovosti. Konkrétne sa jedná o výber dňa 06.04.2010. Jednalo sa o sumu 200,- Eur. Výber bol na J..

Sv. M.. Takisto v ten deň bolo vybratých na tom istom mieste 150,- Eur. Takže v tento deň bolo matke
vybratých z účtu 350,- Eur.
Navrhovateľka6/vpísomnomvyjadrenídňa30.11.2012uviedla,žesvedokK.W.ohľadneopravystrechy
klame, lebo sa s ním na ničom nedohodla. Jej muž jej neposielal peniaze, naopak neplatil výživné na
deti. Mesačný príjem mala len plat a prídavky na deti. Výmenu kotla na kúrenie zaplatili spolu s matkou

12.000,- Sk. Čo sa týka vzájomných vzťahov, odporkyňu sporadicky navštevovali spolu s matkou, lebo
odporkyňa ich žiadala o pomoc v domácnosti a v jej záhrade, matke tvrdila, že niektoré práce nemôže
robiť, je vážne chorá a lieči sa. Matka ju preto veľmi ľutovala, a tak jej chodili pomáhať. Svedok klame vo
všetkom, čo sa týka návštevy notára, aj v tom, že sa s ním dobre nepoznal -dopoludnia 01.08.2008 bol
celý čas u neho, s odporkyňou nástojili na matke, že musí ísť k notárovi hneď, lebo je ich dobrý známy

a na nich čaká. Viackrát potom ako matka zmluvu napadla, robili na ňu nátlak, aby návrh na zrušenie
zmluvy stiahla, lebo ich kamarát M. nebude v budúcnosti ochotný robiť pre nich ďalšie zmluvy podľa ich
potreby. Odporkyňa spolu s ich chovankyňou M. opakovane robili na matku psychický nátlak, keď jej
volali aj v noci plakali, aby matka návrh na zrušenie zmluvy vzala späť, lebo vraj jej muž, sa im vyhráža,
ohrozuje ich a chce sa s ňou rozviesť.

Navrhovateľ 1/ na pojednávaní dňa 16.09.2015 uviedol, že v rámci trestného konania sa svedkyňa Ing. Y.
G.vyjadrilarovnakoakovtrestnomkonaní,avšakodporkyňa1/ajejmanželvtrestnomkonaníuviedli,že
tam boli prítomní štyria účastníci, vrátane navrhovateľky 6/. Spochybnil výpoveď S.. E., ktorý bol políciou
vypočutý opätovne, pričom pripustil, že s matkou telefonoval. Navyše o jeho neprofesionalite, svedčí to,
že sa matky neopýtal, či jej boli peniaze vyplatené. Uviedol, že mama bola veľmi zmanipulovaná, jednak

že bol za ňou policajt v civile na policajnom aute, a potom si ju zavolal k bráne a následne ju niekto asi
z Z. kontaktoval telefonicky a pričom jej volajúca osoba kázala, čo má napísať, predtým jej ešte volala
odporkyňa 1/, plakala jej do telefónu, že ak nestiahne trestné oznámenie, tak pôjdu do basy. Že im to
povedal policajt a potom jej policajt nadiktoval čo má povedať. Takto mu to mama povedala. Od mamy
ďalej vie, že uvedený policajt sa mal aj vrátiť a mama mu dala do ruky uvedené čestné prehlásenie.

Druhá kúpna zmluva sa podpisovala, lebo matka, potom čo zistila, že bola odporkyňou 1/ oklamaná,
chcela napraviť situáciu, radili sa o tom s navrhovateľkou 6/ a napadlo ich takéto riešenie a to z toho
dôvodu, že X. je mladá a zarába a je schopná zaplatiť 420.000 a mala šancu to zaplatiť. Od matky vedel,
že volala X., aby išla k notárovi zmluvu podpísať. Stále ešte nevedeli, že notár ich oklamal, mysleli si,že X. preberá záväzok matky zaplatiť sumu 420.000 Sk z uznania dlhu za prerábku strechy. Od matky
vedel, že X. k notárovi bežala cez obedňajšiu prestávku, čo je veľmi krátka doba, u notára bola len
pár minúť. X. si ani neprečítala, čo podpísala, X. už dali jedno vyhotovenie zmluvy, kedy X. s matkou

s hrôzou zistili, čo vlastne matka podpísala. Aj druhý úkon vybavil manžel odporkyne 1/. K rovnakému
notárovi išla X. z dôvodu, že ešte netušili, že ich notár uviedol do omylu. Mama by k M. dobrovoľne
nešla, lebo im robil dedičstvo po otcovi a správal sa k nim neuveriteľne arogantne. Uviedol, že sumu
420. 000,- Sk si vymyslel manžel odporkyne 1/ a táto pozostáva zo sumy 350.000 akože za prerábku
strechy a dlžoby navrhovateľky 6/ je suma 70.000. Spochybnil to, akým spôsobom sa list dostal do Y.,

pretože matka v tom čase necestovala autobusom, s tým, že list sa nemal ako dostať do Y.. Myslí si, že
ho zobral ten policajt a klamal vo výpovediach. Poukázal na to, že MUDr. H. nemohol poriadne poznať
zdravotný stav nebohej matky, lebo tá si k nemu dávala iba predpisovať lieky. Chodila k iným lekárom.
Navštevovala kardiológa, bola ťažko chorá. V čase podpísania zmluvy mala 82 rokov. Dňa 16.6.2008
bola matka na operácii v J.. Podľa jeho názoru nebol zdravotný stav matky dobrý, reálny stav bránil
matke posúdiť dôsledky svojho konania. Zdravotný stav matky sa začal zhoršovať potom, čo sa vrátili z

F. v apríli 2008. Matka sa mu sťažovala, že za ňou stále chodí odporkyňa 1/, že má nádor, aby všetko
urovnala. Po operácii sa zdravotný stav matky mierne zlepšil, nesmela sa namáhať. Navyše koncom
júna 2008 zistili, že matka má ďalšie zdravotné problémy. Taktiež vysoké teploty pôsobili na nepriaznivý
zdravotný stav matky a v čase uzatvorenia úkonu nebola určite ani psychicky ani fyzicky v poriadku.
Spochybnil odovzdanie peňazí, odporkyňa 1/ fyzicky nemala možnosť odovzdať bez svedkov peniaze

matke. Za prvé, vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky 6/, ktorá bola stále s mamou. Za druhé, do domu
sa nedalo nepozorovane dostať, taktiež nesedel ani deň, kedy jej mala tie peniaze predať. Objasnil, že
v utorok 29.7.2008 bola odporkyňa 1/ navštíviť matku. Dohodli sa, že dňa 30.7.2008 príde odporkyňa
1/, dohodli sa, že matka s navrhovateľkou 6/ a X. išli navštíviť odporkyňu 1/ do Z. pýtať pôžičku na
elektriku, pretože dňa 23.7.2008 im vypli elektrinu. Odporkyňa s manželom im povedali, že im požičajú,

ale nech sa zaručia za zaplatenie strechy. Ďalej sa dohodli, že dňa 31.7.2008, odporkyňa 1/ príde za
navrhovateľkou 6/ do J. a spolu pôjdu do Y. zaplatiť dlžobu navrhovateľky 6/, pričom sa jednalo o dlžobu
vo výške 68.000, čo odporkyňa zdôvodnila tým, že doma nemajú toľko peňazí. A už 1.8., čo bolo v piatok,
babku doviedli k notárovi, kde podpísala kúpno-predajnú zmluvu.
PZ odporkyne 1/ poukázal na to, že vyjadrenia navrhovateľa 1/ vzhľadom na obsah zmluvy o budúcej

zmluve konkrétne článku 1 sú nelogické, pretože už pri uzatváraní ďalšieho právneho úkonu, účastníci
vedeli, že spoluvlastníčkou pôvodných podielov nebohej navrhovateľky je odporkyňa 1/. Poukázal na
to, že kým bola matka živá, nikto nič nenamietal a keď ju zobrali do G., začali do nej hučať. Poukázal
na výpoveď svedkyne X. N. zo dňa 26.10.2012 z ktorej vyplynulo, že od babky vedela, že táto predala
svoj podiel na nehnuteľnosti. Zároveň poukázal na výpoveď právnej predchodkyne navrhovateľov dňa

3.6.2011, kde pôvodná navrhovateľka v tom čase hovorila o kúpnej zmluve a aj o tom, že sa majú potom
podiely prepísať na vnučku X.. Právna predchodkyňa navrhovateľov absolvovala v apríli 2008 zájazd
do F. a v roku 2009 v lete absolvovala náboženskú púť do S., U., takže nemohla byť v takom zlom
psychickom aj fyzickom stave.
Odporkyňa 1/ na pojednávaní dňa 16.09.2015 uviedla, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. Trvala

na tom, čo uviedla v konaní. Dňa 29.7.2008 manželovi volala matka a manžel jej následne zavolal, že
matka niečo súrne potrebuje. Ešte 29.7.2008 išla za matkou do J.. Býva v Y. Z., čo je od J. približne 6 km.
Vtedy jej matka povedala, že chce predať svoj podiel, ona jej povedala, že je to vážna vec, že by to bolo
treba prejednať, lebo matka to chcela najskôr predať manželovi. Večer ešte dňa 29.7. k nim večer prišli
s navrhovateľkou 6/, X. aj matkou, tam to všetko ešte rozoberali. Tam to manžel odmietol a ona s tým

súhlasila. Cenu určila matka. Dňa 30.7. prišla cez obed za matkou, psy neboli pustené, prišla jej otvoriť
matka bránku. Mama jej povedala, že je sama doma. Matke vyplatila peniaze v obývačke, matka si ich
prepočítala, čo s nimi ďalej uviedla, uviesť nevedela. Navrhovateľka 6/ mala dlhy, či to chcela použiť na
tieto dlhy alebo to podelila ostatným súrodencom a sa im to málilo.
Odporca 2/ sa na pojednávanie dňa 16.09.2015 napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil,

svoju neprítomnosť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov K. W., X. N., F.. Y. G., oboznámil
návrh, odstúpenie od kúpnej zmluvy, výzvy na zaplatenie kúpnej ceny, vyjadrenie odporkyne, kúpne
zmluvy, lekárske správy, výpisy z účtov, potvrdenie VzP, protokol, zmluvu o budúcej kúpnej zmluvu,

vyjadrenie odporkyne, zápisnicu o vykonaní dôkazu, osvedčenie o dedičstve, zápisnica o podaní
trestného oznámenia, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne o odmietnutí veci, informácie pre
používateľovi liekov, rozhodnutie obvodného úradu, vyjadrenie k výzve, výpis zo ŽR, výzva na zaplatenie- návrh na dohodu, vyjadrenia navrhovateľky 6/, fotografie. Darovaciu zmluvu, vyšetrovací spis a zistil
nasledovný skutkový stav veci:
Na základe kúpnej zmluvy spísanej dňa 01.08.2008 vo forme notárskej zápisnice č. J NZ XXXXX/XXXX

notárom Mgr. S. M. medzi predávajúcou Q. Y. a kupujúcou - odporkyňou 1/, predávajúca previedla
svoj podiel XX/XX k nehnuteľnostiach, a to parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, parcele č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 a domu súp. č. XX nachádzajúcemu sa na
parc. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V. J. kupujúcej za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu
420.000,- Sk. Z bodu III. kúpnej zmluvy vyplynulo, že kúpna cena bola zaplatená pred spísaním tejto

zmluvy, čo účastníci svojimi podpismi potvrdili. Kupujúca sa zaviazala, že ponecháva predávajúcej
právo doživotného bývania a užívania ako osobný záväzok. Z notárskej zápisnice ďalej vyplynulo, že
notárska zápisnica bola účastníkmi prečítaná, nimi schválená a podpísaná, podpísaná bola tiež notárom
a opatrená úradnou pečiatkou notára.
Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy spísanej dňa 04.08.2008 vo forme notárskej zápisnice č. J
NZ XXXXX/XXXX notárom Mgr. S. M. medzi budúcou predávajúcou G. W. a budúcou kupujúcou X. N.,

kde budúca predávajúca vyhlásila, že podiel XX/XX k nehnuteľnostiach, a to parcele č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcele č. XXX - záhrady o výmere XXXX m2 a domu súp. č. XX
nachádzajúcemu sa na parc. č. XXX, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V. J. odpredá budúcej kupujúcej,
a to v lehote 5 rokov od 04.08.2008, ak v tejto lehote X. N. vyplatí G. W. celú dohodnutú kúpnu cenu vo
výške 420.000,- Sk i s príslušenstvom a príp. poplatkami. Ak v tejto lehote uvedená kúpna cena nebude

vyplatená, žiadna kúpna zmluva sa neuzavrie. Účastníčky boli poučené v zmysle § 50a ods.2, ods. 3
Občianskeho zákonníka o tom, že ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do
jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na
náhraduškodytýmniejedotknuté.Tentozáväzokzaniká,pokiaľokolnostiprivznikuzáväzkuvychádzali,
sa do tej zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Z notárskej zápisnice

vyplynulo, že notárska zápisnica bola účastníkmi prečítaná, nimi schválená a podpísaná, podpísaná
bola tiež notárom a opatrená úradnou pečiatkou notára.
Listomzodňa30.06.2010navrhovateľkapodľa§517ods.1Občianskehozákonníkaodstúpilaodkúpnej
zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny ani v dodatočnej primeranej lehote s tým, že doručením
odstúpenia sa zmluva zrušuje od začiatku. Zároveň odporkyňu 1/ vyzvala k súčinnosti pri spísaní

súhlasného prehlásenia o obnovenie jej spoluvlastníckeho práva predmetných nehnuteľností, obsahom
ktorého bude, že odstúpením od bola zmluva zrušená. Na základe tohto prehlásenia vykoná príslušná
správa katastra zápis obnoveného spoluvlastníckeho práva záznamom.
Výzvou zo dňa 14.05.2010 navrhovateľka vyzvala odporkyňu 1/ na zaplatenie kúpnej ceny vo výške
13.941,45 Eur (420.000,- Sk). Výzvou zo dňa 01.06.2010 navrhovateľka vyzvala odporkyňu na

zaplatenie kúpnej ceny vo výške 13.941,45 Eur (420.000,- Sk) v dodatočnej lehote, a to do 10
pracovných dní od doručenia tejto výzvy.
VListezodňa20.05.2010odporkyňauviedla,žežiadosťozaplateniesumy13.941,45Eur(420.000,-Sk)
považuje za bezpredmetnú. Navrhovateľke nedĺži žiadnu finančnú čiastku. Na základe zmluvy spísanej
vo forme notárskej zápisnice č. J NZ XXXXX/XXXX notárom Mgr. S. M. od Q. Y. odkúpila spoluvlastnícky

podiel XX/XX na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. V. J.. Kúpnu cenu vo výške
13.941,45 Eur (420.000,- Sk) predávajúcej uhradila pred spísaním tejto kúpnej zmluvy. Predávajúca
svojím podpisom na predmetnej notárskej zápisnici potvrdila, že kúpna cena jej bola zaplatená pred
podpisom zmluvy. Táto skutočnosť je uvedená v bode III. notárskej zápisnice.
V zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 09.02.2010 Q. Y. uviedla, že ešte v roku 2002 bola na liečení

v kúpeľoch a keď sa vrátila domov, tak videla, že krytina strechy domu je zložená, povala vyprataná.
Na dome boli robotníci aj zať W.. Povedala mu, že nechcela prerábať dom, on jej povedal, že jej dá
novú strechu a tiež, že to bude ako dar pre vnučky X. a N.. Povedala mu, že nemá na to peniaze. on
jej povedal, že keď ich bude stravovať celý mesiac, počas práce na dome, tak to bude zadarmo. Na
povale robil podkrovné izby. Keď bola strecha zhodená, tak už musela zvoliť. Vtedy nebola spísaná

žiadna dohoda. Robil si čo chcel. Izby urobili asi viac ako za mesiac. Nevie, za aký čas to bolo, ale prišla
jej od JUDr. G. výzva na zaplatenie faktúry pre W. na sumu 250.000,- Sk. Potom bola u JUDr. K. N. v
Y., ktorý podal odvolanie. Táto vec bola už na polícii riešená. Nechcela zaplatiť W. sumu 250.000,- Sk,
pretože povedal, že to bude ako dar. Potom povedal, že dá z tejto sumy zľavu 100.000,- Sk, čo bude dar
pre vnučky. Nezaplatila mu celú sumu, ale dávala mu občas nejakú sumu asi raz za mesiac od 1.000,-

Sk do 2.000,- Sk. To mu dávala len do ruky, doklad o tom nemá. Tiež boli ešte spory ohľadom platenia
nájomného, ktoré mali platiť X. a N. odporkyni 1/ za to, že bývajú v novo urobených izbách. Toto už bola
aj riešené na Okresnom súde Trenčín. Dňa 01.08.2008 prišla G., aby zaplatili za podkrovie už nie sumu
150.000,- Sk, ale už 360.000,- Sk, inak to dá k súdu. V tom čase brala lieky na srdce, aj ďalšie, bolaomámená, pretože jej bolo zle. Povedala jej, že pôjdu k notárovi M., že sa zaručí za 360.000,- Sk, že
ich splatí. Išla s ňou teda k notárovi, bola tam ona, odporkyňa 1/, K. W. a navrhovateľka 6/. Ako prišli k
notárovi, tak na liste bol strojom napísaný text v strede strany, kde si text neprečítal, bolo jej zle, povedali

jej, že má to dole podpísať. Povedala, že pokiaľ tam nebude uvedená navrhvoateľka 6/ a vnučky X. a N.,
tak to nepodpíše. Notár aj W. jej povedali, že to do tohto už nedá dopísať, ale že sa urobí dodatok novej
zmluvy. To bolo v piatok. W. jej vzal všetky zápisnice. Dňa 04.08.2008 šla X. k notárovi M., priniesla
zápisnicu a z nej sa dozvedela, že jej podiel domu v časti XX/XX bol dňa 01.08.2008 predaný odporkyni
1/. O tomto ale ona nevedela. Preto sa rozhodla, že podá návrh na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Bola

za JUDr. X., ktorá návrh napísala dňa 11.08.2008 JUDr. X. dňa 18.08.2008 podala na Okresný súd
Trenčín návrh na predbežné opatrenie, kde žiadala, aby odporkyňa 1/ nemohla disponovať podielom,
ktorý podľa nej získala podvodom tým, že je povedala aj s W., že podpisuje záruku za zaplatenie a oni
jej dali podpísať predanie jej podielu odporkyni 1/ a tiež, že mala aj prevziať od nej peniaze 420.000,-
Sk. Nikdy však od nej peniaze nevzala ani jej ich nedávala ona alebo W.. Odporkyňa 1/ aj K. W. využili
toho, že v čase podpisu zmluvy bola pod vplyvom liekov.

V prehlásení Q. Y. prehlásila, že dňa 01.08.2008 dobrovoľne podpísala kúpnopredajnú zmluvu o
investícii do domu.
Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Q. Y. zo dňa 28.10.2008 vyplynulo, že v roku 2008
podal jej syn S. Y. trestné oznámenie na odporkyňu 1/ z dôvodu spáchania trestného činu podvodu, kde
išlo o podiel na dome XX/XX v k. ú. J.. Trestné oznámenie bolo odmietnuté z dôvodu, napísala čestné

prehlásenie, ktoré jej bolo nadiktované telefonicky, pričom pán na telefóne sa jej predstavil ako policajt,
bola v tom vedomí, že naozaj ide o policajta. S odstupom času si nepamätá jeho meno. Táto osoba jej
nadiktovala text prehlásenia, ktoré poslala poštou do Y.. Pred týmto telefonátom ju v ten istý deň navštívil
uniformovaný príslušník PZ, ktorý sa nepreukázal, ukázal jej nejaké papiere, pričom sa jej pýtal, či je
to pravda, čo spravili. Na čo odpovedala, že je to pravda a na to jej on povedal, že teda jej odporkyňu

1/, navrhovateľku 6/ a jej vnučku, zoberie do väzenia. Na základe toho prišlo uznesenie o odmietnutí
trestného oznámenia podaného S. Y.. Z dôvodu, že sa dozvedela, že nepodpísala zmluvu o zábezpeke,
ale kúpnopredajnú zmluvu, podala trestné oznámenie na svoju dcéru a zaťa, pán a pani W.. S vedomím,
že ide podpísať zmluvu o zábezpeke k notárovi, bola tam ona, odporkyňa 1/, K. W. a navrhvoateľka
6/, pričom u notára obidve jej dcéry museli byť ticho, pretože s notárom jednal pán W., pričom aj

navrhovateľka 6/ si myslela, že podpisuje zmluvu o zábezpeke. Predtým ako vstúpili do miestnosti k
notárovi, najprv tam nechcela ísť, pričom pán W. ju k tomu nútil tým, že sa jej vyhrážal, že niečo spraví
jej synom, pričom jej povedal, že vlastní strelnú zbraň, ktorú jej aj raz ukázal. U notára podpísala zmluvu
o zábezpeke, ktorá vyzerala tak, že išlo o papier formátu A4, v strede bol asi desaťriadkový text a jej
podpis a podpis odporkyne 1/ s vedomím, že ide o zmluvu o zábezpeke, po podpise jej pán W. okamžite

zobral všetky tri výtlačky a keď ich pýtala, povedal, aby bola ticho, lebo tu dovezie cigáňov. Tieto papiere
išla pýtať aj od JUDr. M., kde ich podpisovala, avšak zamestnankyňa ako aj notár ju surovým spôsobom
vyhnali. Keď jej W. nedal tieto papiere išla za JUDr. X., ktorá je advokátkou a požiadala ju o právnu
pomoc,pričomnapísalanávrhnapredbežnéopatrenie,ktorýpodala18.08,2008naOkresnýsúdTrenčín
s tým, že žiadala, aby odporkyňa 1/ nemohla disponovať podielom, ktorý mala získať podvodom. U JUDr.

X. prvýkrát uvidela trojstranovú kúpno-predajnú zmluvu, kde bol celý jej majetok, pričom táto zmluva
bola odlišná, ako podpísala u JUDr. M.. Čo sa týka pána W., uviedla, že je agresívny, vyhrážal sa jej, že
spraví poriadok, kto sa mu postaví do cesty, tomu ublíži. Z dôvodu takéhoto nátlaku a taktiež že sa jej
zdravotný stav pohoršil, bola nútená odsťahovať sa zo svojho trvalého bydliska J. XX. Ďalej uviedla, že
približne v roku 2006 ju W. zobrali k notárke G. a nútili ju podpísať čistý papier s tým, že sa takto majú

urovnať vzájomné dlhy. Ďalej uviedla, že od apríla 2008 sa im pán W. vyhrážal, že aj tak má v novom
dome na montované odpočúvacie zariadenie a o všetkom vie.
Z lekárskej správy zo dňa 04.02.2010 MUDr. O. V. vyplynulo, že pacientka podrobne vysvetľuje zložitú
situáciu: "tá vec s domom jej robí veľké starosti, má "nepodarenú dcéru", jej manžel, jej manžel je
všelijaký... asi 4 roky dozadu bola v kúpeľoch, zať jej ponúkol, že jej opraví strechu, váhala, lebo nemala

peniaze, keď sa vrátila, strecha už bola dole, bez jej súhlasu, čo mala robiť... začal robiť, vypratal povalu,
povyhadzoval aj také veci, ktoré by ona nevyhodila, napr. aj hrniec na zabíjačku, orechy sa pokazili.....
hovoril, že materiál zoženie zo stavieb, kde robí, že to nebude problém, nebude to veľa stáť...vraj na
povale spraví izby pre vnučky... stavbu však pokazil, podrezal trámy, narušil statiku, nasilu presťahoval
nábytok vnučiek, oni nechceli... platil údajne 19 tisíc, oni mu dali polovicu... 40 tis. mu dali za kúpeľňu,

stále vykrikoval, že mu dali málo... k nej sa správal hrozne, napr. jej vraví "Buďte ticho, takú Vám strelím,
že Vás krv zaleje" bár čo ho nazlostí... Zať sa volá K. W., má firmu na strechy, nemá ani učňovku
dokončenú, často za ním chodia cudzí ľudia a vykrikujú, že zle spravil robotu, že pýtal veľa a pod...
Potom vypytoval 360 tis., keď hovorila, že nemá peniaze, tak nech mu napíše polovicu chalupy, chytroju tlačili k notárovi, dcéra to tak zariadila, ona v ten deň ráno užila lieky, O., bola spavá, necítila sa dobre,
tiež na chodbe hovoril, že platil pokutu 100 tis., lebo ho udal jej najstarší syn, že vraj neplatil dane, aj
sa zastrájal, že má zbraň, dostala strach, bolo jej zle, podpísala ani nevie čo... myslela to tak, že kým

mu nevrátia peniaze za robotu tak mu prepisuje polovicu chalupy, boli údajne 3 exempláre, ona však
nedostala ani jeden, chcela od notára M., ten jej povedal, nech ide za zaťom, notár tam údajne dopísal
aj záhradu."
Zo zápisnice o výsluchu svedka K. W. zo dňa 03.12.2010 v konaní ČVS Q. - XXX/OEK-TN-XX vyplynulo,
že dom, kde býva, bol v minulosti v havarijnom stave, bola potrebná rekonštrukcia strechy, o ktorú ho

požiadala svokra a tiež aj navrhovateľka 6/, ktorá bývala s ňou. Vtedy je povedal, že toto ale je potrebné
oznámiť všetkým spoluvlastníkom. Povedala mu, že všetci o tom vedia a povedala mu, že jej na to
ostatní spoluvlastníci povedali, že kto býva, nech sa stará. Má stavebnú firmu, preto začal rekonštrukciu
strechy a podkrovia. Toto bolo ešte v roku 2001 alebo 2002. Tiež sa pritom vybudovali na ich žiadosť
aj podkrovné izby, kde si vyberali nábytky, svietidlá, koberce, farbu krytiny a pod.. Všetko robil len na
základe ich požiadaviek. Boli dohodnutí, že oni, teda svorka a navrhovateľka 6/ zaplatia rekonštrukciu

po splátkach do dvoch rokov. Najskôr bola dohodnutá len výmena strešnej krytiny, poškodených krovov
a potom tam boli ešte na ich požiadavku dorobené izby a schodisko. Faktúry mohli byť v celkovej sume
300.000,- Sk, presne nevie. Svokra zaplatila asi 10.000,- Sk. Potom prestali platiť splátky. Žiadal ich o
platenie, ale sa dohodli, preto v roku asi 2006 boli u právnej zástupkyne JUDr. G., kde on, odporkyňa 1/,
Q. Y., chceli vec urovnať dohodou, pretože mal stále neuhradené faktúry v účtovníctve. Svokra uznala

záväzok len ústne a povedala, že kto bude chcieť dom, tak ten vyplatí dlžobu. U JUDr. G. nebolo nič
podpisované. Potom uhradil v účtovníctve všetky faktúry za opravu domu. Potom nebolo nič platené.
V lete 2008 boli na dovolenke a keď sa vrátili, tak mu svokra volala a povedala mu, že by mu chcela
predať svoj podiel domu, kde býva. Hneď to odmietol. Následne podiel ponúkla jeho manželke a tá to
prijala. Po dohode šli k notárovi JUDr. M., kde bol on, odporkyňa 1/, svokra a navrhovateľka 6/. Tam

bola vyhotovená notárska zápisnica, pri ktorej sa notár aj pýtal svokry k veci, či všetkému rozumie. Ešte
povedal,abydalidozápisnicedoživotnéprávobývaniasvokryvtomtodome,čoodmietla.Notárpovedal,
že by musel byť súhlas všetkých spoluvlastníkov, preto tam manželka do zápisnice dala, že sa zaväzuje
na doživotnom bývaní svokry. Odporkyňa 1/ kúpila podiel svokry jej domu a bola stanovená kúpna cena
420.000,- Sk. Svokra sa tiež pýtala, či by manželka predala podiel jej vnučke X. N. za uvedenú sumu.

Preto bola dňa 04.08.2008 vyhotovená zmluva o budúcej zmluve u notára M.. Pri tom bol s manželkou a
X. N.. Ona tiež vedela, čo podpisuje, notár sa jej pýtal, či tomu rozumela. Čo sa týka listín, nie je pravda,
že by bral všetky listiny. Uviedol, že nikdy nevlastnil strelnú zbraň, nikomu ju preto nemohol ukázať.
Nevedel, prečo na neho takého veci svokra oznamuje. Ona vždy vedela, čo podpisuje, vedela všetko o
prerábke domu a on vykonával práce len na základe jej požiadaviek.

Zo zápisnice o výsluchu svedka G. W. zo dňa 03.12.2010 v konaní P. Q. - XXX/OEK-TN-XX vyplynulo,
že v minulosti dom, kde býva bol v havarijnom stave, manžel má stavebnú firmu, preto bola na jej
požiadavku vykonaná oprava strechy. Potom boli vybudované aj podkrovné izby a schodisko. Manžel,
resp. jeho firma robili práce len na základe ústnej dohody. V dome ešte bývala aj jej sestra E. N. a aj ona
mala tiež prispieť mame na platenie. Bola ústna dohoda, že sumu asi do 300.000,- Sk zaplatia do dvoch

rokov. Mama zaplatila asi okolo 10.000,- Sk a potom prestala platiť. Na uvedené sumy boli vystavené
faktúry a tie boli vo firme vedené ako neuhradené. Pretože neboli faktúry uhradené a nevedeli sa so
súrodencami dohodnúť, preto asi v roku 2005 boli u právnej zástupkyne JUDr. G., ona, manžel, mama
a chceli vec urovnať dohodou. Mama uznala záväzok len ústne a povedala, že kto bude chcieť dom,
tak ten vyplatí dlžobu. U JUDr. G. nebolo nič podpisované. Naďalej nebolo nič platené. Po dovolenke v

roku 2008 mama volala manželovi a ponúkla mu na predaj jej podiel domu, kde býva. On to odmietol,
preto ponúkla na predaj podiel jej. Prijala to. Dohodli sa, že podiel kúpi za sumu 420.000,- Sk. To sa
dohodli len oni dve u nej doma. Asi okolo 30.07. jej doniesla sumu 420.000,- Sk domov a dala jej ich.
Nikto pri tom nebol, ani nepodpisovali prevzatie peňazí, pretože si myslela, že všetko bude v poriadku,
keď je to mama. Potom šli 01.08. k notárovi JUDr. M., kde bola ona, manžel, mama a sestra E. N.. Tam

bola vyhotovená notárska zápisnica, pri ktorej sa notár aj pýtal mamy, či všetkému rozumie, či s tým
súhlasí a pod.. Ona ešte do zápisnice navrhla, aby bolo dané právo doživotného užívania domu. Kúpila
podiel maminho domu a bola stanovená kúpna cena 420.000,- Sk. Po podpise jej mama povedala, že
vnučka X. N. býva u nej, že či by podiel nepredala jej. Súhlasila a preto dňa 04.08.2008 šli znova k M.
a bola u neho vyhotovená zmluva o budúcej zmluve. Pri tom bola ona s manželom a X. N.. X. vedela,

čo podpisuje, notár sa jej pýtal, či tomu rozumela. Notárske zápisnice dostal určite každý. Nie je pravda,
že by manžel mal brať všetky listiny. Nevie, prečo mama oznamuje takéto veci. Mama vždy vedela, čo
podpisuje, vedela všetko aj o prerábke domu. Na svoj vek mala čistú myseľ a dobre rozmýšľala. Mamaaj v dobe podpisovania zmlúv brala lieky, ale vždy vedela, čo robí. Na manžela aj na ňu už boli podané
podobné oznámenia.
Z výsluchu svedkyne E. N. zo dňa 03.12.2010 v konaní P. Q. - XXX/OEK-TN-XX vyplynulo, že býva

v J. č. XX, ide o rodinný dom. Býva tam s dcérami X. a N. a tiež s mamou Q. Y.. Vo februári
2001 bez predchádzajúcej dohody s väčšinovou spoluvlastníčkou Q. Y., ňou a ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: LV č. XXX, k. ú. V. J. č. XX, v čase keď matka bola v kúpeľoch mimo
bydliska a ona v práci, začala firma H. p. W. rekonštrukciu strechy a to tak, že zhodili pôvodnú
škridlu a cez otvorenú strechu v dome začali realizovať stavbu podkrovia. Po návrate domov zavolala

mame do kúpeľov a oboznámila s danou situáciou. Mama z dôvodu príbuzenského vzťahu dovolila v
prácach pokračovať hlavne, keď ju manželia W. uistili, že konajú s úmyslom im nezištne pomôcť a že
stavba nebude finančné náročná. Po návrate z kúpeľov mama s tvrdením, že tieto nepresiahnu sumu
60.000,- Sk a to z dôvodu, že ako príbuzní a krstní rodičia jedného z jej detí, chcú podkrovné izby
deťom darovať. Počas realizácie stavby poskytovali celodennú stravu robotníkom za zálohové finančné
čiastky na úhradu prác a niektorého stavebného materiálu. Nepredpokladajúc vyhrotenie celej situácie,

nepožadovali potvrdenie o príjme finančných čiastok. Na stavbu sa použil aj starý materiál dvora (tehly,
drevo, zárubne), krov ostal pôvodný, krytina mala byť lacná, nižšej triedy. Z dôvodu, že väčšinu prác
vykonávali príbuzní a známi p. W. mala byť rekonštrukcia veľmi lacná, hlavne, keď ich o tom uisťovali,
pričom zdôrazňovali, že im chcú pomôcť. O niekoľko mesiacov vzali matku do Y., vraj k notárovi, aby
im písomne priznala, že stavbu realizovali oni. Po návrate z Y., jej mama povedala, že v skutočnosti ju

vzali k svojej právničke, kde naliehali, aby podpísala, že im dlhuje sumu 250.000,- Sk. Mama to mala
odmietnuť a vzťahy sa vyostrili natoľko, že im nadávali do telefónu, že ich vyhodia z domu. Neskôr v
roku 2003 si firma H. uplatňovala nárok na zaplatenie rekonštrukcie strechy na súde vo výške 340.000,-
Sk. Pani W. si tiež uplatnila na súde nárok na platenie nájomného od nej. Potom jej zaplatila za obdobie
asi troch rokov nájomné ako bolo v rozhodnutí súdu. V apríli 2008 p. W. ju a mamu navštívila u nich

doma za účelom usporiadania dobrých vzájomných vzťahov. Mamu uistila, že pre ňu najdôležitejšie
dobré vzájomné vzťahy, neuplatňuje si už žiadne doplatky za podkrovie a ani od nej už nepožadovala
platenie nájomného. V júli 2008 sa dostala do finančnej tiesne a potrebovala požičať peniaze. Oslovila
odporkyňu1/, ktorá jej ochotne požičala sumu 70.000,- Sk, o čom jej aj vystavila doklad a mama o tom
vedela. Požičané peniaze v novembri 2010 vrátila, o čom má aj doklad. Okrem týchto zapožičaných

peňazí si žiadne iné finančné prostriedky od manželov W. nevzali. Dňa 01.08.2008 dopoludnia zavolali
W. mame, že je potrebné ísť k notárovi a konečne priznať spornú investíciu do opravy strechy, ktorá
sa rieši od roku 2003 a je nevyhnutné podpísať dokumenty u notára, ktorý má už všetko pripravené.
Mama sa v ten deň necítila dobre, bolo veľmi teplo, užívala lieky na vysoký krvný tlak, ale v domnienke,
že sa konečne ukončia staré sporové finančné záležitosti a v záujme zachovania dobrých vzťahov

do budúcnosti napokon súhlasila, zvlášť keď na ňu opakovane naliehali a požiadala ju o doprovod k
notárovi. Na chodbe u notára p. W. sa zmienil o sume 420.000,- Sk, na čo s mamou namietali, že je to
veľa. On ich však uistil, že táto suma je určená pre prípadného cudzieho záujemcu, ktorý by mal záujem
o doplatenie jeho investície do rekonštrukcie domu v prípade, že my by sme stratili záujem v dome
bývať. Uistil ich, že pre nich to bude suma menej ako polovičná. Mama ešte namietala, že si zabudla

okuliare, ale bola uistená, že je všetko v poriadku a následne zápisnicu podpísala. Po návrate domov
mama pýtala od W. kópiu, ktorú jej nedali, že ju zabudli. Nasledujúci deň na návšteve sa jej priamo pýtali,
do akej doby je ochotná z domu odísť a mame naznačili, že ako staršia chorá žena nebude môcť v
dome v budúcnosti bývať a nájdu jej iné riešenie. Z tohto začala mať mama obavu, keďže si uvedomila,
že uvedenú sumu za rekonštrukciu s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť zaplatiť, oslovila X., či

by bola ochotná v budúcnosti túto sumu splatiť. X. s tým súhlasila, keďže iné bývanie nemá, v dome
trvalo býva od narodenia a chce aj naďalej. Mama na uzatvorení následnej zmluvy trvala a odporkyňa
1/ s tým súhlasila. Následne dňa 04.08.2008 cez obednú prestávku zavolala mama X. do práce, aby sa
uvoľnila a šla s odporkyňou 1/ zmluvu podpísať. X. v domnienke, že plní vôľu starej mamy, to aj urobila. V
decembri 2009 ju W. navštívili v J. a naliehali na ňu, aby uvedenú sumu začala rýchlo splácať, lebo inak

jej do XX/XX nasťahujú V.. Trvali na zaplatení celej sumy 420.000,- Sk, čo zdôvodnili, že nemajú prečo
pýtať menej. Ohľadne údajnej dohody medzi jej mamou a W. týkajúcej sa rekonštrukcie strechy, resp.
podkrovia, uviedla, dohoda nebola, nevedela o nej. To, že W. povedali mame, že náklady nepresiahnu
sumu60.000,-Sk,jejpovedalamama.Uviedla,žeW.dávalizálohovéplatby,asipo1.000,-Sk,nevedela,
koľko to mohlo byť. Ona dávala peniaze mame a ona W.. W. vzali mamu k ich právničke do Y. vo februári

2002, aby priznala realizáciu stavby. Nič tam nepodpísala, Mama to nechcela podpísať. Dňa 01.08.2008
nebola priamo pri podpise zmluvy, sedela asi na chodbe a dvere k notárovi boli otvorené a mama tam
bola s odporkyňou 1/, K. a notárom. Nepočula o čom sa medzi sebou bavili. Mama žiadala X., aby
podpísala zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, lebo vedela, že takú sumu za investíciu do rekonštrukciedomu nebude môcť splatiť. O predaji XX/XX sa mama dozvedela až u JUDr. X., myslela, že priznala
len investíciu, ktorú treba zaplatiť.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne X. N. dňa 31.12.2010 v konaní P. Q. - XXX/OEK-TN-XX je zrejmé,

čo sa týka rekonštrukcie domu v J. č. XX, kde bývala aj s mamou E., babkou, tak rekonštrukcia domu
sa vykonávala, keď mala 15 rokov a preto sa do nej neangažovala a nevedela, aké dohody mali
medzi sebou, či už babka, mama alebo teta. Vedela, že sa prerábala strecha a podkrovie. Čo sa týka
financovania stavby, tak o tom nevedela nič. Ako sa dom prerobil, tak mama, ani babka pred ňou nič
nehovorili o financovaní stavby, nik jej nehovoril, že by mali nejaké dlhy za práce. Až cez leto 2008 sa

od babky Q. dozvedela, že ona má dlh vo výške 420.000,- Sk, ale nepovedala jej, komu je dlžná. Babka
ju požiadala, aby podpísala zmluvu, podľa ktorej jej pomôže so splácaním dlhu po dobu piatich rokov.
Babka jej povedal, že keďže chodí do zahraničia pracovať tak bude mať lepšiu možnosť splácať dlh.
Vedela, že podľa zmluvy je dlh 420.000,- Sk a ten je potrebné zaplatiť do piatich rokov. Babka na ňu
nástojila, aby podpísala zmluvu, preto si vzala voľno a šli k notárovi v Y., meno nevie, tiež tam bola
odporkyňa 1/, či tam bol aj K. W. si nepamätala. Podpísala zmluvu, ktorú si vtedy ani nečítala. Podpísala

ju preto, lebo ju o to požiadala babka. Nevedela, či si aj prevzala jednu zápisnicu. Bolo to tak narýchlo.
V tom čase mala babka nejaké problémy s tlakom. Po mentálnej stránke, vedela, čo od nej žiada.
V zápisnici o výsluchu svedok Mgr. S. M. dňa 15.02.2011 v konaní P. Q. - XXX/OEK-TN-XX k prvej
notárskej zápisnici č. J NZ XXXXX/XXXX zo dňa 01.08.2008 uviedol, že šlo o kúpnu zmluvu medzi
predávajúcou Q. Y. a kupujúcou G. W.. Šlo o predaj podielov XX/XX nehnuteľnosti k. ú. J.. Oni sa

vopred objednali a došiel s nimi asi aj p. W.. Povedali, že chcú vyhotoviť notársku zápisnicu o predaji
podielov. Predložili občianske preukazy, LV, ktoré boli v poriadku a on vyhotovil predmetnú zápisnicu,
resp. zmluvu s návrhom na vklad do katastra. Po vyhotovení obe účastníčky zmluvu podpísali. Obe
vedeli, čo podpisujú, podľa bežného skúmania boli spôsobilé na právne úkony a v tej veci obe riadne
orientované, teda nezdalo sa, že by niektorá nevedela, čo robí alebo že by bola niektorá pod nejakým

nátlakom. Pri tom bol asi prítomný p. W.. Zápisnice dal účastníkom, kto čo vzal, si už nepamätal. K
notárskej zápisnici č. J NZ XXXXX/XXXX zo dňa 04.08.2008 uviedol, že šlo o zmluvu o budúcej zmluve,
kde budúca predávajúca bola G. W. a kupujúca X. N.. Obe účastníčky predložili občianske preukazy a
šlo o záväzok o predaji podielov XX/XX nehnuteľnosti v k. ú. J. do doby piatich rokov od toho dňa. Pri
podpise boli prítomné obe účastníčky a či bol aj K. W., si už nepamätal. Nevidel na nich, že by bol na

ne nejaký nátlak, vedeli čo podpisujú. Zápisnice im odovzdal, kto ich prevzal si nepamätal.
Zo zápisnice o výsluchu Mgr. S. E. zo dňa 18.02.2011 v konaní P. Q. - XXX/OEK-TN-XX vyplynulo, že
pracuje ako vyšetrovateľ OKP Y., pracovisko O. nad I.. V minulosti mal pridelený spis P.:Q.-XXXX/X-
OVK-TN-XXXX týkajúci sa podozrenia z podvodu, ktorého sa mala dopustiť odporkyňa 1/ tým, že dňa
01.08.2008 pri podpisovaní notárskej zápisnice u notára Mgr. M. mala uviesť do omylu svoju matku Q.

Y., čím mala získať XX/XX podielov na nehnuteľnosti J. č. XX. Prečítal si trestné oznámenie, zistil, že
ide o osobu prestárlu, preto šiel do miesta jej bydliska. Nebol v uniforme. Bol pri bráne domu, kde za
ním prišla Q. Y.. Pýtal sa jej na trestné oznámenie S. Y. ohľadom predaja XX/XX podielov domu, kde
býva. Ona mu povedala, že podiely chcela predať odporkyni 1/ a tak aj urobila. Pýtal sa jej, či ju niekto k
podpisu zmluvy nútil, na čo mu povedala, že nie. Požiadal ju, aby mu rukou napísala nejaké vyjadrenie,

nakoľko sa mu to vzhľadom na jej vek a to aby ju nemusel volať na úrad do Y. zdalo ako najlepšie
riešenie. Následne od nej dostal poštou rukou písaný list - prehlásenie. Potom vec odmietol. Uviedol,
že s pani Y. telefonicky o tom nehovoril, len sa jej pri osobnej návšteve opýtal, či predmetné dokumenty
podpísala z vlastnej vôle a či vedela, čo podpisuje, na čo mu odpovedala jednoznačne áno. Preto ju
následne vyzval, aby mu to dala písomne vo forme prehlásenia. Q. Y. na neho pôsobila celkovo dobrým

dojmom, spomína si, že vzhľadom na svoj vek pôsobila čulo a na všetko si dobre pamätala. Komunikácia
s ňou bola bezproblémová a podľa odpovedí bolo aj jej myslenie vzhľadom na jej vek vo veľmi dobrom
stave. Vedela, akú zmluvu podpisuje dňa 01.08.2008 a túto podpísala z vlastnej vôle. Neuviedla, ani
nenaznačila, že by sa jej mali G. a K. W. vyhrážať.
V zápisnici o výsluchu Mgr. S. E. dňa 14.05.2013 uviedol, že k veci dňa 18.02.2011 vypovedal pravdu,

na svojej výpovedi nechcel nič zmeniť a ani nič doplniť. Nepamätal si presne, ale čestné prehlásenie od
nebohej iným spôsobom ako poštou nemohol obdržať. Spomenul si, že p. Y. mu jednoznačne povedala,
žeprevodnehnuteľnostirealizovalazvlastnejvôle,pretojejpovedal,čobymaladočestnéhoprehlásenia
napísať, aby to zodpovedalo realite, ktorá bola. Uviedol, že v tom čase neexistoval postup v zmysle §
196 ods. 2 Trestného zákona a na záznam o podaní vysvetlenia nikdy žiadne osoby nevypočúvali pred

začatím trestného stíhania. Ďalej uviedol, že pani Y. mu hovorila, že jej dcéra opravila na dome celú
strechuaonazato,abysajejvyrovnala,takprevedienaňudomzvďačnosti.Keďsasňourozprávalbola
úplnevitálna.NebohúQ.Y.navštívil,pretoževzhľadomnajejvekjunechcelpredvolávaťnaúrad,takišiel
zaňoudomov,abyzískalinformáciepriamoodoznamovateľky,pritomvtomčasenebolomožnévypočuťosobu pred začatím trestného stíhania. G. bol zaužívaný spôsob čestného prehlásenia. Bolo to jeho
rozhodnutie, že ju osobne navštívi, vzhľadom na jej vek. S kým tam išiel si nepamätal, ale predpokladal,
že sám tam nešiel. Vedel, že tam bol len jedenkrát.

Zo zápisnice o výsluchu Y. G. zo dňa 10.08.2011 v konaní P. Q. - XXX/OEK-TN-XX vyplynulo, že bola
zamestnaná ako pracovníčka notárskej kancelárie Mgr. S. M.. K podpisu predmetných zmlúv uviedla,
že predmetné notárske zápisnice boli objednané na určitú hodinu vopred ako iné bežné veci. Pred
spísaním úkonu notár vyžiada od účastníkov konania občianske preukazy a vždy urobí rozhovor s
danými účastníkmi konania, za akým účelom sa dostavili, čo žiadajú spísať. Tým skúma spôsobilosť a

orientáciu účastníkov, či vedia o akú vec ide. Takisto sa postupuje vo všetkých veciach. Nepamätala si,
či bol prítomný aj niekto iný, okrem účastníčok konania. Takéto úkony sa objednávajú zvyčajne dopredu
u notára. Ona spísala to, čo jej notár nadiktoval. On diktuje vždy hlasno a pred všetkými účastníkmi
konania, aby vedeli, čo píše. Po spísaní zápisnice si listinu prečítajú, prípadne sa opýtajú na to, čo mu
by nerozumeli a na záver listinu podpíšu. Po nich podpíše notár, ona vyhotoví odpisy a odovzdá notárov,
ktorý ich odovzdá účastníkom. Pri takýchto zmluvách ide o dohodu medzi účastníkmi už vopred a u nich

sa to len spíše.
Kúpnou zmluvou zo dňa 28.09.2007 uzatvorenou medzi predávajúcimi K. W., G. W. a kupujúcimi F.. O.
H., F. H. previedli predávajúci svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to rozostavanému rodinnému
domu na pozemku parc. č. XXX/X, pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 a pozemku parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX zapísané na LV

č. XXXX, k. ú. Y. Z. za kúpnu cenu 3.900.000,- Sk.
Svedkyňa X. N., dcéra navrhovateľky 6/, uviedla, že v r. 2001 sa prerábala strecha na dome v J.. O tomto
vedela, nakoľko v tom čase žila v dome. Niekedy v auguste 2008 ju právna predchodkyňa navrhovateľov
vyzvala, či by nezaplatila za strechu, a to sumu 420.000,- Sk. Toto odo nej žiadala z dôvodu, že sa jej
črtala práca v zahraničí a aj z dôvodu, že si mohla zabezpečiť prostriedky z úveru, nakoľko bola mladá.

Z tohto dôvodu uzatvorila zmluvu o budúcej zmluve s odporkyňou 1/. Túto zmluvu uzatvárala z dôvodu,
že právna predchodkyňa navrhovateľov mala strach, že keď nezaplatí za prerábanie strechy, odporkyňa
1/ ju vyhodí z domu. Zmluvu si poriadne ani neprečítala, podpisovala ju v čase obedňajšej prestávky,
zmluvu si riadne prečítala až večer. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve zistila, že právny predchodkyňa
navrhovateľov predala svoj podiel. Dovtedy o predaji nevedela. V J. sa zdržiavala do septembra 2008,

kedy odišla do zahraničia. Pamätala si, že niekedy na konci júla 2008 navštívili odporkyňu 1/. Pri tomto
stretnutí boli ona, odporkyňa 1/, jej manžel, právna predchodkyňa navrhovateľov a navrhovateľka 6/. V
tom čase sa hrala s dcérou odporkyne 1/, nevedela, čo ostatní prítomní preberali. Z toho, čo registrovala,
sa určite nejednalo o predaj nehnuteľnosti. Trvala na tom, že právna predchodkyňa navrhovateľov
nevedela o tom, že predala svoj spoluvlastnícky podiel na dome v J.. Nikto ju nenútil k uzatvoreniu

zmluvy o budúcej zmluve. Z udalostí, čo sa v tom čase diali, pochopila, že sa jednalo o dôležitú
záležitosť, lebo právna predchodkyňa navrhovateľov jej povedala, že môžu prísť o strechu nad hlavou,
ak dlh nebude zaplatený. Z tohto dôvodu túto zmluvu uzatvorila. Keď podpisovala zmluvu o budúcej
zmluve, bol tam prítomný aj notár. Nepamätala si, že zmluvu prečítal. Zmluva mohla byť prečítaná,
skutočne si to nepamätala, ani tomu nerozumela. Zmluvu by podpísala za každých okolností, nakoľko

to právnej predchodkyni navrhovateľov sľúbila. Zmluve nerozumie doteraz. S právnou predchodkyňou
navrhovateľov sa rozprávala, táto jej len povedala, že predala svoj podiel na nehnuteľnosti. O ďalších
okolnostiach kúpnej zmluvy sa nebavili. Právna predchodkyňa navrhovateľov pri podpise kúpnej zmluvy
podpísala len cenu strechy.
Svedok K. W., manžel odporkyne 1/, uviedol, že v minulosti ho požiadala nebohá svokra aj s

navrhovateľkou 6/, aby prerobil strechu, ktorá bola v havarijnom stave. Navrhovateľka 6/ žiadala, aby
prerobil aj podkrovie, aby v tomto podkroví spravil 2 izby pre jej 2 dcéry. Jednalo sa o ústnu objednávku
stavebných prác. Povedal im cenu vo výške cca 250-260.000,- Sk. Nevyžadoval žiadne formality,
nakoľko sa jednalo o príbuzných. Priebežne práce vykonával, tieto financoval zo svojich peňazí. S
nebohou svokrou a s navrhovateľkou 6/ sa dohodli, že to budú splácať spolu po 5.000,- Sk mesačne.

Takáto prerábka podľa neho nepotrebovala ohlásenie stavebnému úradu, takže to ani neohlasoval.
Keďže mu navrhovateľka 6/ s nebohou svokrou neplatili, vyzýval ich ústne aj písomne na platenie.
Ostatnýchnavrhovateľovvyzývalzdôvodu,žezhodnotilichmajetokahlavnepreto,žemunavrhovateľka
6/ a nebohá svokra neplatili. Neskôr túto sumu uhradil zo svojich vlastných peňazí, má to riadne
zaúčtované vo svojom účtovníctve. Uvedenej pohľadávky sa nedomáhal na súde, pretože sa jednalo o

jeho svokru. Myslel, že nebohú svokru viedlo k rozhodnutiu predať mu svoj spoluvlastnícky podiel to, že
sa v minulosti staral o dom, menil tam dvakrát kotol, opravil strechu, vymenil elektroinštaláciu, vybudoval
žumpu, prerobil kúpeľňu. Kvôli narušeným vzťahom s navrhovateľmi takúto ponuku odmietol. Potom
svokra ponúkla svoj podiel odporkyni 1/. Dohodli sa, že to ona kúpi. Táto ponuka bola uskutočnená zaprítomnosti navrhovateľky 6/, jej dcéry X.. Bolo to u nich v dome obývačke. Nevedel presne, kedy k tomu
došlo. Na druhý deň po tomto rozhovore odporkyňa 1/ išla zaplatiť svokre dohodnutú sumu 420.000,-
Sk. Túto sumu navrhla svokra. Nevedel, či sa jednalo o zvýhodnenú cenu, neskúmal to. Poukázal na

to, že sumu 420.000,- Sk mali doma. Vždy majú takú sumu doma, pretože podniká, potreboval mať
finančnú hotovosť doma. Taktiež mali doma hotovosť, nakoľko predali dom v Y. Z.. Potom svokra išla k
notárovi S.. M.. Uvedeného notára poznal, pretože riešil dedičstvo po jeho otcovi a ešte aj po nebohom
svokrovi. Inak osobne notára nepoznal. A nemal ani priateľský vzťah k tomuto notárovi. Myslel si, že
za vyhotovenie kúpnej zmluvy zaplatila odporkyňa 1/ asi 10.000,- Sk. Nič iné sa notárovi nedávalo. Pri

podpisovaní uvedenej zmluvy boli prítomní on, odporkyňa 1/, svokra a navrhovateľka 6/. Nikto nečakal
vonku, všetci boli prítomní v kancelárii notára. Notár riadne zmluvu prečítal. Pýtal sa ešte svokry, či tomu
rozumie. Ešte aj svokra mu dávala otázky. Povedala, že zmluve rozumie, na znak čoho ju aj podpísala.
Mala svoje okuliare, videla čo podpisuje. Nikto ju k podpisu nenútil. Všetko iniciovala svokra. Pri podpise
zmluvy nebola v strese, nič také na nej nebadal. Následne bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve.
Nevedel, prečo si to svokra všetko rozmyslela. Chcela, aby sa to napísalo na neter X.. Nemal s tým

problém, pretože X. v podstate vychovali. Spresnil, že potom, čo sa vrátili z dovolenky, bolo to niekedy v
júli, v auguste, rok uviesť presne nevedel, bolo to pred podpisom kúpnej zmluvy, mu svokra telefonovala.
Hovorila mu, že by s ním potrebovala súrne hovoriť. Povedal jej, že je v robote, že nemá čas a keďže
to bolo súrne, povedal jej, nech to vybaví s odporkyňou 1/. Svorke nevyplatili peniaze hneď pri stretnutí,
ktorého sa zúčastnili aj navrhovateľka 6/, jej dcéra X., pretože si to potrebovali premyslieť. Myslel si, že

svokra peniaze potrebovala, čo bolo taktiež dôvodom uzatvorenia tejto zmluvy, resp. dohody.
Svedkyňa F.. Y. G., uviedla, že asi v roku 2008,2009, už si to presne nepamätala, s notárom osobne
dohodol pán W. termín prepisu. Na základe uvedeného notár stanovil pre klientov termín prepisu, na
základe dohodnutého sa dostavili k notárovi pán W., odporkyňa 1/ a Q. Y.. Iná osoba pri prepise nebola.
Notár konzultoval právny úkon s obidvoma zmluvnými stranami, obidvoch sa opýtal, aký právny úkon

chcú uzatvoriť. Takto to bolo aj v predmetnej veci. Nepamätala si, aké bolo vyjadrenie Q. Y., ale asi
to bolo zhodné stanovisko účastníkov, keďže sa išla písať zmluva. Notár diktoval právny úkon nahlas
pred účastníkmi a ona predmetný úkon zapisovala. Následne sa vyhotovil jeden originál a tento sa
dal prečítať, podpísať účastníkom a preskenoval sa za účelom pridelenia spisovej značky. Zdôraznila,
že pred podpisom, notár tento úkon nahlas prečítal a potom dal čítať aj účastníkom. Žiadne námietky

neboli a došlo k podpisu zápisnice. Po pridelení spisovej značky, vyhotovila potrebný počet vyhotovení.
Tieto vyhotovenia sa odovzdali účastníkom a predtým ich notár podpísal. V predmetnej veci sa správali
účastníci štandardne, bolo vidieť, že majú dobré rodinné vzťahy. Uviedla, že spis sa potom uzavrie,
rovnopisy sa pošlú do zbierky notárskych listín a spis sa odovzdá do archívu. Pán W. bol osobne
objednať právny úkon u notára. Toto vedela z toho, že s notárom sedeli v jednej kancelárii, bližšie

sa o to nezaujímala, pretože mala svoju prácu. Predmetný úkon trval približne trištvrte hodinu, i z
dôvodu, že pri kúpno-predajnej zmluve bol vyhotovený návrh na vklad vlastníckeho práva. Nikto počas
vyhotovovania týchto úkonov miestnosť notára neopustil. Pamätala si, že Q. Y. sa notára nič nepýtala.
Keď mali objednaných klientov na určitú hodinu, v stanovenom čase vyšla pred kanceláriu, oznámila
o akú vec sa jedná a účastníkom pozvala ďalej. Vonku čakala ešte jedna osoba, ktorá patrila k týmto

klientom. Na chodbe sa zhovárali. Uvedená osoba vnútri nebola. Potom, čo klienti vošli do kancelárie,
vždy dvere zatvorila, takto to bolo aj v predmetnej veci. Na toto zvlášť aj notár dbal. Pamätala si, že
sa robil ďalší úkon, jednalo o zmluvu, nebol to taký právny úkon ako predchádzajúci, pri tomto úkone
bola prítomná odporkyňa 1/ a mladšia žena. Nepamätala si, že by bol niekto ďalší pri tomto úkone. Aj
pri spisovaní tohto právneho úkonu sa postupovalo štandardne. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebola

prítomná mladá žena, ktorá uzatvárala ďalšiu zmluvu, na chodbe čakala osoba staršia. Pamätala si, že
uvedená žena na chodbe stála sama, rozprávala sa s ostatnými a potom niečo riešila pri umývadle. Aj
ďalší právny úkon trval rovnakú dobu. Pri druhom právnom úkone nebola prítomná Q. Y..
Zo zápisnice o výsluchu MUDr. D. H., všeobecného lekára Q. Y. zo dňa 31.08.2011 v konaní P. Q. - XXX/
OEK-TN-XX vyplynulo, že Q. Y. bola v jeho evidencii od roku 2007. V čase, keď bola jeho pacientkou

bola na svoj vek veľmi vitálna, psychicky úplne v pohode. Pokiaľ vedel, nebola liečená psychiatricky.
Podľa§Podľa§80písm.c)Občianskehosúdnehoporiadkunávrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva. Pri skúmaní naliehavého právneho záujmu ide o

posúdenie, či podaný návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, či sa ním
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba je prípustná
pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúcižalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Súd mal za to, že navrhovatelia
preukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, ktorý bol daný tým, že bez takéhoto určenia
sa navrhovatelia inak účinne nemôžu domôcť ochrany svojho dedičského práva, ich právne postavenie

vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam by bolo neisté.
Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa

zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie

s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo
aj inak.
Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o
dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo
vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu

vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva je typickým synalagmatickým záväzkom,
t.j. práva a povinnosti z kúpnej zmluvy sú navzájom podmienené. Dôsledkom tohto charakteru kúpnej
zmluvy je, že ak v zmluve nebolo dohodnuté niečo iné a niečo iné nie je ani obvyklé, kupujúci má
povinnosť prevziať vec a zaplatiť kúpnu cenu bez zbytočného odkladu, predávajúci má povinnosť

odovzdať predmet kúpy bez zbytočného odkladu. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy je aj dohoda
o cene, pričom zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na spôsobe plnenia (jednorazové, čiastočné, v
splátkach, opakujúce sa plnenie, trvajúce). Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu
výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať písomnú formu. Predovšetkým sú to všetky zmluvy
o prevodoch nehnuteľností. Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho, že všetky zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia byť
písomné, zákon vyžaduje, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine. Vlastnícke právo sa na základe
kúpnej zmluvy nadobúda k nehnuteľnej veci vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pre
odovzdanie a prevzatie kúpnej ceny zákon nevyžaduje písomnú formu.
Pri sporovom konaní, kde sa v podstatnej miere uplatňuje zásada kontradiktórnosti konania, je predmet

zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Dokazovanie, t.j. vykonávanie
a hodnotenie dôkazov, je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú
pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dokázaným
tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo
o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, skutočnosti, ktoré nie je nutné dokazovať a

skutočnosti vyplývajúce z právnych, alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce byť
navrhovateľ v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok
voči odporcom. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna
teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností
preukáže svoje skutkové tvrdenia a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať.

To isté platí aj pre odporcu ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči žalobnému
návrhu založenej na predložení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória považuje dôkaz, ktorý vyvracia
respektíve spochybňuje tvrdenia protistrany a nezakladá sa na nových skutočnostiach, ale na vyvrátení
prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadomna to, že v civilnom práve SR platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či
navrhovateľ poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či odporca
poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá protidôkaz, pričom by sa malo uplatňovať

pravidlo, že ak jedna strana v dôsledku predloženia protidôkazu úspešne vyvráti alebo spochybní
tvrdenie protistrany, nemôže súd považovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané.
V predmetnej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný, preto ho zamietol.
Predmetomkonaniabolourčenie,žespornénehnuteľnostipatriadodedičstvaponebohejQ.Y.,zomrelej
dňa XX.XX.XXXX.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 01.08.2008 bola medzi právnou predchodkyňou
navrhovateľov Q. Y. ako predávajúcou a odporkyňou 1/ ako kupujúcou uzatvorená kúpna zmluva,
ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov o veľkosti XX/XX - in predávajúcej k sporným
nehnuteľnostiam na kupujúcu - odporkyňu 1/ za dohodnutú kúpnu cenu 13.941,45 Eur (420.000,- Sk).
Kúpna zmluva bola spísaná formou notárskej zápisnice č. J NZ XXXXX/XXXX notárom Mgr. S. M.. V
bode III. kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena vo výške 13.941,45 Eur (420.000,- Sk) predávajúcej

bola vyplatená pred spísaním predmetnej zmluvy. Dňa 04.08.2008 bola uzatvorená zmluva o budúcej
kúpnej zmluve vo forme notárskej zápisnice č. J NZ XXXXX/XXXX vyhotovenej notárom Mgr. S. M.
medzi budúcou predávajúcou - odporkyňou 1/ a budúcou kupujúcou X. N., kde budúca predávajúca
vyhlásila, že podiel XX/XX - in k sporným nehnuteľnostiach odpredá budúcej kupujúcej, a to v lehote
5 rokov od 04.08.2008, ak v tejto lehote X. N. vyplatí odporkyni 1/ celú dohodnutú kúpnu cenu vo

výške 420.000,- Sk i s príslušenstvom a príp. poplatkami. Právna predchodkyňa navrhovateľov v konaní
tvrdila, že nechcela uzatvoriť kúpnu zmluvu, nakoľko nemala v úmysle previesť svoje vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam na odporkyňu 1/, chcela sa len zaručiť za zaplatenie ceny za prerobenie
domu. Taktiež tvrdila, že napriek ustanoveniu bodu III. predmetnej kúpnej zmluvy, jej nebola vyplatená
predmetná kúpna cena odporkyňou 1/ pred spísaním kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu vyzvala odporkyňu

1/ na zaplatenie uvedenej kúpnej ceny, a to i v dodatočnej lehote. Odporkyňa 1/ na výzvu reagovala
listom, v ktorom jej oznámila, že svoj záväzok zo zmluvy si splnila a predmetnú kúpnu cenu zaplatila
pred spísaním samotnej zmluvy. Vzhľadom k tomu právna predchodkyňa navrhovateľov od predmetnej
kúpnej zmluvy odstúpila. Mala za to, že doručením odstúpenia od zmluvy odporkyni 1/ dňa 02.07.2010
došlo v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k zrušeniu kúpnej zmluvy od začiatku. Dôkazné

bremeno na preukázanie uvedených skutočností zaťažovalo navrhovateľov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenia právnej predchodkyne navrhovateľov o tom, že nemala
v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, nemala v úmysle previesť svoje vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam na odporkyňu 1/, chcela sa len zaručiť za zaplatenie ceny za prerobenie domu,
ktoré považoval za sporné, keďže z jej výpovede zo dňa 03.06.2011 vyplynulo, že chcela ísť k inému

notárovi, ale zať ju presviedčal, že kúpna zmluva je už spísaná u M.. Ďalej uviedla, že pred ňou sa zať
pýtal, koľko bude stáť vypracovanie kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že právna predchodkyňa
navrhovateľovmalavedomosť,akýprávnyúkonsabudedňa01.08.2008uzatvárať,teda,žeišlookúpnu
zmluvu. O tom, že právna predchodkyňa navrhovateľov vedela, aký právny úkon sa dňa 01.08.2008 u
notára uzatvára, svedčí aj výpoveď svedkyne Ing. Y. G., pracovníčky notára, ktorá vo svojej výpovedi

uviedla, že notár konzultoval právny úkon s obidvoma zmluvnými stranami, obidvoch sa opýtal, aký
právny úkon idú uzatvoriť. Notár diktoval právny úkon nahlas pred účastníkmi. Ďalej uviedla, že pred
podpisom notár nahlas prečítal a potom dal originál účastníkom prečítať. Navyše podpisom notárskej
zápisnice účastníci právneho úkonu potvrdili, že si zápisnicu prečítali. Aj z výpovede notára v trestnom
konaní vyplynulo, že účastníci právneho úkonu povedali, že chcú vyhotoviť notársku zápisnicu o predaji

podielov. Po vyhotovení obe účastníčky zmluvu podpísali. Uviedol, že obe vedeli, čo podpisujú, podľa
bežného skúmania boli spôsobilé na právne úkony a v tej veci obe riadne orientované, teda nezdalo
sa, že by niektorá nevedela, čo robí alebo že by bola niektorá pod nejakým nátlakom. Aj z tohto
dôkazu je zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľov vedela, aký právny úkon uzatvára. Taktiež zo
zápisnice o výsluchu v trestnom konaní Mgr. S. E. vyplynulo, že právna predchodkyňa navrhovateľov mu

povedala, že podiely chcela predať odporkyni 1/ a tak aj urobila. Nikto ju k podpisu zmluvy nenútil. Na
výzvu príslušníka polície právna predchodkyňa navrhovateľov písomne prehlásila, že dňa 01.08.2008
dobrovoľne podpísala kúpnopredajnú zmluvu o investícii do domu. Uvedeným prehlásením právna
predchodkyňanavrhovateľovpotvrdilaiuzatvoreniekúpnejzmluvy.TaktiežprivyšetreníuMUDr.O.V.zo
dňa 04.02.2010 právna predchodkyňa navrhovateľov uviedla, že podpísala ani nevie čo, myslela to tak,

žekýmmanželoviodporkyne1/nevrátiapeniazezarobotu,takmuprepisujepolovicuchalupy.Zasporné
považoval súd vyjadrenia právnej predchodkyne navrhovateľov, ktorá pri výsluchu dňa 03.06.2011
uviedla, že o uzatvorení kúpnej zmluvy sa dozvedela, keď prišla k advokátke, čo však súd považoval
jednak za nelogické a jednak v rozpore s jej vyjadrením v trestnom konaní zo dňa 09.02.2010, keďuviedla, že sa rozhodla, že podá návrh na odstúpenie od kúpnej zmluvy kvôli čomu navštívila JUDr.
X.. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna predchodkyňa navrhovateľov vedela, pred tým, ako išla
k advokátke, že podpísala kúpnu zmluvu, keďže od nej chcela odstúpiť. Na základe uvedeného má

súd pochybnosti o pravdivosti tvrdení právnej predchodkyne navrhovateľov o okolnostiach týkajúcich
sa uzatvorenia kúpnej zmluvy. Okrem toho aj svedkyňa X. N. pri výsluchu na súde potvrdila, že s
právnou predchodkyňou navrhovateľov sa rozprávala a táto jej len povedala, že predala svoj podiel na
nehnuteľnosti. O ďalších okolnostiach kúpnej zmluvy sa nebavili. Navyše súd poukazuje na skutočnosť,
že právna predchodkyňa navrhovateľov bola opatrná, čo je zrejmé z toho, že keď jej odporkyňa 1/ a

jej manžel dávali u JUDr. G. podpísať čistý papier, tento odmietla podpísať. Na základe uvedeného
mal súd pochybnosti o tom, že by právna predchodkyňa navrhovateľov podpísala niečo, bez toho,
aby vedela, čo podpisuje. Z uvedeného možno tiež vyvodiť, že právna predchodkyňa navrhovateľov
nemala z odporkyne 1/ a jej manžela strach, keďže im sama odmietla podpísať čistý papier, navyše,
keď pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola i navrhovateľka 6/. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že
právna predchodkyňa navrhovateľov pracovala na notárskom úrade, mala teda množstvo skúseností

s uzatváraním rôznych právnych úkonov. V súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy súd poukazuje
na formu právneho úkonu, v ktorom je v strede väčším písmom ako ostatný text označený názov
právneho úkonu - kúpnej zmluvy, z čoho možno vyvodiť pochybnosť o tvrdení právnej predchodkyne
navrhovateľov, že nevedela, čo podpisuje, resp., že podpisuje zmluvu o zábezpeke.
Súd zistil i ďalšie rozpory vo výpovediach právnej predchodkyne navrhovateľov o okolnostiach, ktoré

predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keď právna predchodkyňa navrhovateľov pri svojom výsluchu
dňa 03.06.2011 uviedla, že o ničom sa nerokovalo, notár nič nevysvetlil, nič neprečítal. Naproti tomu
pri podaní trestného oznámenia dňa 09.02.2010 uviedla, že u notára jej povedali, že to má dole
podpísať. Povedala im, že pokiaľ tam nebude uvedená navrhovateľka 6/ a vnučky X. a N., tak to
nepodpíše. Ďalej uviedla, že notár aj W. jej povedali, že sa to do toho už nedá dopísať, ale že sa

urobí dodatok novej zmluvy. Takéto tvrdenie právnej predchodkyne navrhovateľov je v rozpore i s
tvrdeniami navrhovateľky 6/, ktorá na pojednávaní dňa 15.08.2012 uviedla, že počula za dverami ako
notár jej právnu predchodkyňu oboznámil s tým, že ide podpisovať investíciu odporkyne do strechy na
predmetnom dome sup. č. XX. Jej právna predchodkyňa bola ešte zo strany notára uistená, že sa jedná
čisto len o priznanie investície odporkyne 1/ do strechy. Právnej predchodkyni bolo zdôraznené, ešte

pred podpisom, že sa jedná čisto len o strechu a nie o záhrady. Ešte uviedla, že notár oboznámil jej
právnu predchodkyňu s obsahom listiny, že sa jedná o investíciu odporkyne 1/ do strechy. V rozpore
s týmto tvrdením, pri výsluchu dňa 03.12.2010 v trestnom konaní navrhovateľka 6/ uviedla, že dňa
01.08.2008 nebola priamo pri podpise zmluvy, sedela asi na chodbe a dvere k notárovi boli otvorené a
jej právna predchodkyňa tam bola s odporkyňou 1/, K. a notárom. Vtedy však už navrhovateľka 6/ tvrdila,

že nepočula, o čom sa medzi sebou bavili. Tvrdenie navrhovateľky 6/ je navyše i v rozpore s výpoveďou
svedkyne Ing. Y. G., ktorá uviedla, že potom, čo klienti vôjdu do kancelárie, vždy zatvorí dvere, tak to
bolo aj v predmetnej veci.
Navrhovateľ 1/ v konaní poukazoval na výpovede odporkyne 1/ a jej manžela v trestnom konaní,
kde uviedli, že u notára boli prítomní štyria účastníci, vrátane navrhovateľky 6/. V tejto súvislosti súd

poukazuje aj na výpoveď právnej predchodkyne navrhovateľov, ktorá rovnako uviedla, že u notára bola
prítomnáodporkyňa,navrhovateľka6/,užniktoiný.Navyšeuvedenáskutočnosťjevovzťahukpredmetu
konania irelevantná.
Navrhovateľ 1/ spochybňoval výpoveď Mgr. S. E. i s poukazom na to, že tento bol políciou vypočutý
opätovne, pričom pripustil, že s právnou predchodkyňou navrhovateľov telefonoval. Navyše spochybnil

jeho profesionalitu, keďže sa jej neopýtal, či jej boli peniaze vyplatené. Ďalej tvrdil, že jeho právna
predchodkyňa bola veľmi zmanipulovaná, jednak že bol za ňou policajt v civile na policajnom aute, a
potom si ju zavolal k bráne a následne ju niekto asi z Z. kontaktoval telefonicky, pričom jej volajúca
osoba kázala, čo má napísať, predtým jej ešte volala odporkyňa 1/, plakala jej do telefónu, že
ak nestiahne trestné oznámenie, tak pôjdu do basy, že im to povedal policajt a potom jej policajt

nadiktoval, čo má povedať. Tvrdil, že takto mu to povedala jeho právna predchodkyňa. Od právnej
predchodkyne ďalej vedel, že uvedený policajt sa mal aj vrátiť a ona mu dala do ruky uvedené čestné
prehlásenie. Takéto tvrdenia navrhovateľ 1/ žiadnym spôsobom nepreukázal, ani na ich preukázanie
žiadne dôkazy nenavrhol. Bez ďalšieho teda nemožno vyvodiť záver o tom, že niekto jeho právnej
predchodkyni nadiktoval konkrétny text prehlásenia. Navyše príslušník polície vôbec nepotvrdil, že s

právnou predchodkyňou navrhovateľov telefonoval. Na položenú otázku, či telefonoval on sám alebo
niekto iný v mene polície a nadiktoval nebohej text čestného prehlásenia, uviedol, že s odstupom času
si na to nepamätal, už sa vyjadril v zápisnici. Spomenul si, že právna predchodkyňa navrhovateľov mu
jednoznačne povedala, že prevod nehnuteľností realizovala z vlastnej vôle, preto jej povedal, čo by malado čestného prehlásenia napísať, aby to zodpovedalo realite. Vzhľadom na obsah prehlásenia právnej
predchodkyne navrhovateľov má súd pochybnosti o tom, že právnej predchodkyni navrhovateľov bol
takýto text nadiktovaný príslušníkom polície. Navrhovateľ 1/ na pojednávaní dňa 26.08.2015 uviedol,

že od právnej predchodkyne vedel, že uvedený policajt sa mal aj vrátiť a ona mu dala do ruky
uvedené čestné prehlásenie. Takéto tvrdenie navrhovateľa 1/ je však v rozpore s výpoveďou právnej
predchodkyne navrhovateľov, ktorá trestnom konaní dňa 28.10.2010 uviedla, že prehlásenie poslala
poštou do Y..
Navrhovatelia tvrdili, že ich právna predchodkyňa nechcela prevádzať svoje spoluvlastnícke podiely

k sporným nehnuteľnostiam. Z vyjadrenia ich právnej predchodkyne zo dňa 03.06.2011 vyplynulo, že
chcela, aby to patrilo vnučke. I z tohto možno vyvodiť jej úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel k
sporným nehnuteľnostiam.
Právna predchodkyňa navrhovateľov, i jej právni nástupcovia ďalej spochybňovali zaplatenie kúpnej
ceny odporkyňou 1/. V tejto súvislosti navrhovateľ 1/ spochybnil údajné odovzdávanie peňazí, podľa
neho, odporkyňa 1/ nemala možnosť fyzicky doniesť peniaze právnej predchodkyni a navyše bez

svedkov, vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky 6/, ktorá bola stále s ňou. Tvrdil, že do domu sa
nedalo nepozorovane dostať, taktiež ani nesedel deň, kedy jej mala tie peniaze odovzdať. Uviedol, že
v utorok 29.7. 2008 bola odporkyňa 1/ navštíviť právnu predchodkyňu. Dohodli sa, že dňa 30.7.2008
príde odporkyňa 1/, dohodli sa, že právna predchodkyňa s navrhovateľkou 6/ a X. pôjdu navštíviť
odporkyňu 1/ do Z., pýtať pôžičku na elektriku, pretože dňa 23.7.2008 im vypli elektrinu. Odporkyňa

1/ s manželom im povedali, že im požičajú, ale nech sa zaručia za zaplatenie strechy. Ďalej uviedol,
že sa dohodli, že dňa 31.7.2008, odporkyňa 1/ príde za navrhovateľkou 6/ do J. a spolu pôjdu do Y.
zaplatiť dlžobu navrhovateľky 6/, pričom sa jednalo o dlžobu vo výške 68.000,- Sk, čo odporkyňa 1/
zdôvodnila navrhovateľke 6/ s tým, že doma nemajú toľko peňazí. A už 1.8., čo bolo v piatok, jeho
právnu predchodkyňu doviedli k notárovi, kde podpísala kúpno-predajnú zmluvu. Uvedené tvrdenia

navrhovateľa 1/ považoval súd za bezpredmetné, pretože takýto časový opis udalostí vyplynul len z
jeho tvrdení, keďže odporkyňa 1/ vo svojich výpovediach, či už v tomto konaní, prípadne v trestnom
konaní vypovedala zhodne, pričom z jej výpovedí vyplynulo, že dňa 29.7.2008 manželovi volala právna
predchodkyňa navrhovateľov a manžel jej následne zavolal, že právna predchodkyňa navrhovateľov
niečo súrne potrebuje. Ešte dňa 29.7.2008 išla za právnou predchodkyňou navrhovateľov do J.. Vtedy

jej právna predchodkyňa navrhovateľov povedala, že chce predať svoj podiel, povedala jej, že by
musí prejednať s manželom. Večer ešte dňa 29.7. k nim prišli aj s navrhovateľkou 6/ aj X. aj s
právnou predchodkyňou navrhovateľov, tam to všetko ešte rozoberali. Dňa 30.7. prišla za právnou
predchodkyňou navrhovateľov a vyplatila jej peniaze v obývačke. Navrhovatelia okrem svojich tvrdení v
konaní nepreukázali, že odporkyňa 1/ nemala reálnu možnosť ich právnej predchodkyni zaplatiť kúpnu

cenu. Okrem uvedeného sa súdu javilo ako zmätočné tvrdenie navrhovateľa 1/, ktorý uviedol, že sa
dohodli, že dňa 30.7.2008 príde odporkyňa 1/, dohodli sa, že právna predchodkyňa navrhovateľov s
navrhovateľkou 6/ a X. pôjdu navštíviť odporkyňu 1/ do Z., pýtať pôžičku na elektriku, pretože dňa
23.7.2008 im vypli elektrinu. Navrhovateľ 1/ v tomto smere poukazoval na rozpor vo výpovediach
odporkyne 1/. Tvrdil, že pred súdom pri predposlednom pojednávaní vypovedala, že do domu prišla

bez problémov a právnu predchodkyňu navrhovateľov našla v obývačke sedieť a tam jej odovzdala
peniaze a dňa 26.8.2015 mala zasa vypovedať, že právna predchodkyňa navrhovateľov jej prišla
otvoriť bránku. V tejto súvislosti súd uvádza, že odporkyňa 1/ v konaní vôbec netvrdila, že našla
právnu predchodkyňu navrhovateľov sedieť v obývačke, tvrdila, že peniaze jej odovzdávala v obývačke.
Vzhľadom na uvedené takúto námietku navrhovateľa 1/ považoval za bezpredmetnú, keďže v tomto

smere súd nezistil rozpor v tvrdeniach odporkyne 1/. Okrem toho odporkyňa 1/ v konaní predložila
kúpnu zmluvu zo dňa 28.07.2007, na základe ktorej jej a manželovi bola vyplatená kúpna cena vo výške
3.900.000,- Sk. Ďalej predložila výpis z účtu manžela, z ktorého je zrejmý výber peňazí dňa 10.10.2007
vo výške 700.000,- Sk, ktoré podľa jej vyjadrenia použila na zaplatenie kúpnej ceny. Z uvedeného možno
vyvodiť, že odporkyňa 1/ mala k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny.

Navrhovatelia sa v konaní snažili spochybniť uvedené skutočnosti. V tejto súvislosti navrhli vykonanie
dôkazov oboznámením peňažných denníkov, daňových priznaní manžela odporkyne za roky 2007,
2008. Súd takéto dôkazy nevykonal i s poukazom na to, že i odporkyňa 1/ podnikala, konkrétne v oblasti
účtovníctva a na posúdenie finančnej situácie v jej rodine, a teda aj platobnej schopnosti odporkyne
1/ by bez ďalšieho nestačili uvedené dôkazy, navyše za situácie, keď táto mala peniaze z predaja

nehnuteľností v Y. Z.. Okrem toho odporkyňa 1/ uviedla, že na zaplatenie kúpnej ceny použila peniaze
z predaja pozemkov a rozostavaného domu. Čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny odporkyňou 1/ súd
zastáva názor, že navrhovatelia teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti nepreukázali, že ich
právnej predchodkyni nebola odporkyňou 1/ vyplatená kúpna cena. Navrhovatelia v konaní predložilivýpisy z účtov ich právnej predchodkyne za obdobie od januára 2007 do mája 2010, z ktorých malo
byť zrejmé, že za toto obdobie iné peňažné prostriedky ako bol starobný dôchodok na účte nemala a
tieto aj vyberala, čo by zjavne nebolo potrebné, ak by mala doma v hotovosti sumu 13.941,45 Eur. Ani

takéto dôkazy, podľa názoru súdu, nie sú dostatočným dôkazmi, ktoré by vyvrátili prehlásenie v notárskej
zápisnici o úhrade kúpnej ceny v hotovosti pred uzatvorení kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného súd
zastáva názor, že zo strany navrhovateľov nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy pre nezaplatenie
kúpnej ceny a vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť ani k zrušeniu kúpnej zmluvy, ktorá bola platne a
účinne uzatvorená.

Súdvpredmetnejvecipoukazujeajnaďalšierozporyvovýpovediachnavrhovateľov,prípadnesvedkyne
X. N., a to najmä na tvrdenie navrhovateľa 1/ ohľadne uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o
tom, že túto dohodu X. N. uzatvárala počas obedňajšej prestávky, čo je veľmi krátka doba a u notára
bola len pár minút. Takéto jeho tvrdenie je však v rozpore s výpoveďou X. N. v trestnom konaní, keď táto
uviedla, že právna predchodkyňa navrhovateľov na ňu nástojila, aby podpísala zmluvu, preto si vzala
voľno a šli k notárovi v Y.. Ohľadne výpovede svedkyne X. N. o okolnostiach stretnutia na konci júla 2008,

keď navštívili odporkyňu 1/ a pri tomto stretnutí boli ona, odporkyňa 1/, jej manžel, právna predchodkyňa
navrhovateľov, navrhovateľka 6/, uviedla, že v tom čase sa hrala s dcérou odporkyne 1/, nevedela, čo
ostatní prítomní preberali. Z toho, čo registrovala, sa určite nejednalo o predaj nehnuteľnosti. Takéto
tvrdenie svedkyne považoval súd za zmätočné. Ohľadne uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
svedkyňa X. N. dňa 26.10.20112 uviedla, že zmluvu si poriadne ani neprečítala, podpisovala ju v čase

obedňajšej prestávky, zmluvu si riadne prečítala až večer. Z obsahu zmluvy o budúcej zmluve zistila,
že právna predchodkyňa navrhovateľov predala svoj podiel. Pri tom istom výsluchu svedkyňa však
ďalej uviedla, že zmluva mohla byť prečítaná, skutočne si to nepamätala, ani tomu nerozumela. Zmluve
nerozumie doteraz. Čo sa týka opravy strechy právna predchodkyňa navrhovateľov pri výsluchu dňa
03.06.2011 uviedla, že zať sa jej ponúkal, že jej zrealizuje opravu strechy, predtým než odchádzala do

kúpeľov, čo je v rozpore s tvrdeniami ostatných navrhovateľov.
Navrhovatelia poukazovali na rozpor v tvrdeniach odporkyne 1/ ohľadne okolností predaja sporných
nehnuteľnosti, keď v trestnom konaní mala odporkyňa 1/ uviesť, že na predaji sporných nehnuteľností
sa mali dohodnúť u nej doma len oni dve, a to ona a právna predchodkyňa navrhovateľov, pričom
na pojednávaní dňa 28.01.2011 uviedla, že sa dohodli, že jej právna predchodkyňa navrhovateľov

predmetné parcely predá za sumu 420.000,- Sk. Pri tejto dohode boli jej manžel, navrhovateľka 6/
a jej dcéra X.. V tejto súvislosti súd uvádza, že z tohto rozporu v tvrdeniach odporkyne 1/ nemožno
vyvodiť záver ohľadne rozhodujúcej skutočnosti, a to o nezaplatení kúpnej ceny a teda nemôže pre
navrhovateľov privodiť priaznivejší výsledok vo veci samej.
Navrhovatelia v konaní spochybňovali zdravotný stav ich právnej predchodkyne, ktorý podľa nich jej

bránil rozpoznať následky svojho konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovatelia síce
poukazovali na rôzne ochorenia ich právnej predchodkyne, ktoré podľa nich u ich právnej predchodkyne
vyvolali taký stav, ktorý jej bránil rozpoznať následky svojho konania, takéto svoje tvrdenia však v konaní
riadne nepreukázali, prípadne na ich preukázanie nenavrhli relevantné dôkazy. Navrhovatelia v konaní
tvrdili, že ich právna predchodkyňa bola v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy pod tlakom, ani takéto svoje

tvrdenia nepreukázali, resp. na ich preukázanie nenavrhli žiadne dôkazy.
Navrhovatelia v konaní navrhli vypočuť svedkyňu JUDr. M. X.. Takýto dôkaz súd nevykonal i s poukazom
na to, že uvedená osoba nebola pri uzatváraní kúpnej zmluvy, prípadne pri zaplatení kúpnej ceny, takže
by v konaní mohla podať len informácie, ktoré mala len sprostredkovane.
O náhrade trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. samostatným rozhodnutím po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)