Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614200614
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614200614.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: C. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, R. - H., zastúpený advokátom: Mgr. Marcel Baker, Hviezdoslavovo
nám. 17, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. U., nar. XX.XX.XXXX a 2. R. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom R. T. XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. 4C/20/2014-209 zo dňa 31.05.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1 a 2 majú voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol a zároveň rozhodol, že
odporcom (žalovaným) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil s požitím ust. § 80 písm.
c) O.s.p., § 124, § 125, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 134 ods. 1, § 132 ods. 1 a v časti o náhrade trov
konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že žalobca sa svojim návrhom zo dňa
29.01.2014 domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
pre k.ú. a obec R. T., okres Senica a to par. č. 420/1 vo výmere 386 m2 záhrada, parcela registra „C“ a
parcela č. 420/2 vo výmere 387 m2 záhrada, parcela registra “C“. Návrh odôvodnil tým, že predmetné

nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1972 od C. R. a rozsudkom Okresného
súdu Senica č.k. 6C/5/74 zo dňa 23.01.1974 a užíva ich už od roku 1972, resp. 1974. Žalobca nesúhlasí
so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, kde sa uvádza, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
pre k.ú. a obec R. T., okres Senica, parc. č. 420/1 vo výmere 386 m2 záhrada, parcela registra „C“ a parc.
č. 420/2 vo výmere 387 m2 záhrada, parcela registra „C“ sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v
podiele 1/3-ina vzhľadom k celku a žalovaným v 1. a 2. rade v podiele 2/3-iny vzhľadom k celku.

2. Žalovaní s návrhom nesúhlasili a žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť. Predmetnú nehnuteľnosť v
príslušnom podiele nadobudli v r. 2012 na základe kúpnej zmluvy. V čase nadobudnutia vlastníctva bol
postavený plot na sporných pozemkoch. Uviedli, že užívajú parc. č. 417 a par. č. 420/2. V užívaní parc.
č. 418 im bráni žalobca. Žalovaný 1 pracuje ako starosta obce R. T. a ešte v r. 2011 riešil sťažnosť
žalobcu, keď sa sťažoval na otca žalovanej 2, že urobil postrek na parc. č. 420/2, už vtedy vysvetlil
žalobcovi a ukázal mu LV, z ktorého bolo zrejmé, že on je spoluvlastníkom spoločného dvora iba v
podiele1/3-iny.Viackrátžiadaližalobcu,abyimumožnilužívaťparc.č.418,avšakbezvýsledne,vyhrážal

sa fyzickým útokom, čo oznámil i na polícii a žalobca bol uznaný vinným v priestupkovom konaní.

3. Žalobca uzatvoril dňa 17.11.1972 kúpnu zmluvu, ktorej účastníkom na strane predávajúceho bol C.
R., bytom E. č.d. XX a na strane kupujúceho bol žalobca. Predmetom kúpnej zmluvy bola polovicarodinného domu č. XXX, parc. č. 419 a parc. č. 420 - spoloč. dvor v intraviláne vo výmere 7 árov, 73
m2, a to prináležajúcej časti spoločného dvora. V časti VIII. zmluvy v poznámke je uvedené jasne a
zrozumiteľne, že ide o predaj rodinného domu a časti spoločného dvora v polovici.

4. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/5/74 zo dňa 23.01.1974 kde žalobcom bol C. N. a
žalovanou L. H., ktorá sa nachádzala na neznámom mieste, súd prikázal do vlastníctva žalobcu druhú
polovicu rodinného domu, parc. č. 419 a parc. č. 420 spoločný dvor a to ohľadom podielu žalovanej v
polovici (t.j. 1/6). Parcela 420/1 a 420/2 pôvodne 420 bola spoločným dvorom k parc. č. 417, 418 a 419.

Týmito dvoma nadobúdacími titulmi sa stal žalobca vlastníkom v takom rozsahu, ako je zapísaný i v
súčasnosti na LV č. XXX a XXX pre obec a k.ú. R. T..

5. Podľa vyjadrenia žalobcu potom, ako bola uzatvorená kúpna zmluva a nadobudol právoplatnosť
rozsudok tunajšieho súdu 6C/5/74 zo dňa 23.01.1974, žiadal dvakrát ešte v tom istom roku, Stredisko
geodézie Senica, aby mu vystavili LV a hoci zaplatil poplatky, list vlastníctva mu vystavený nebol.

Súčasnáparc.č.420/1vovýmere386m2záhradaaparc.č.420/2vovýmere387m2bolapôvodneatoi
včasevyššiešpecifikovanýchnadobúdacíchtitulovvedenáakoparc.č.420spoločnýdvor ovýmere773
m2. Žalobca od detstva na sporné nehnuteľnosti chodil a od jeho pamäti na parc. č. 420 bol postavený
plot, bol tam i keď predmetné nehnuteľnosti kupoval. Žalobca plot nevybudoval, iba obnovoval. Nikdy
nebola cez plot bránka alebo voľný priestor, ktorý by umožňoval prechod z jednej časti parcele na druhú.

Žalobca zotrval na tvrdení, že pozemok celý (na ľavo i pravo od deliaceho plota) užívali v minulosti
jeho rodičia, a to cca do r. 1979 - 1980. Časť parcele (teraz parc. č. 420/2) matka dávala do nájmu
iným osobám. Sám žalobca nikdy parcelu do nájmu nikomu nedával a nemá k dispozícii žiaden dôkaz,
ktorým by preukázal svoje tvrdenie. Následne (bez možnosti časovo špecifikovať) sa žalobca dozvedel,
že vlastníkom parc. č. 420/2 by mal byť Y. N., čo ho prekvapilo, lebo bol presvedčený, že on je vlastníkom

parciel č. 420/1 i č. 420/2 v celosti.

6. Súd v ďalšom priebehu konania sa zaoberal všetkými právne a skutkovo relevantnými otázkami, ktoré
by odôvodňovali právny záver, že žalobca nadobudol podiel 2/3 na nehnuteľnostiach vydržaním.

7. Žalobca nadobudol polovicu rodinného domu, parc. č. 419 a parc. č. 420 - spoloč. dvor v príslušnej
časti v roku 1972, kedy bol vojakom ZVS. Následne, v roku 1974 mal záujem spoluvlastníctvo doriešiť
súdnou cestou. Bolo to vo veku, kedy mal žalobca 20 a 22 rokov. Žalobca zotrval na tvrdení, že od
času čo si pamätá a chodil na spornú nehnuteľnosť tam stál plot, ktorý je dnes hranicou medzi par. č.
420/1 a 420/2. Túto skutočnosť potvrdil i svedok W. N., brat žalobcu, ktorý si pamätá nehnuteľnosť ako

predelenú plotom a parc. č. 420/2 užívala rod. C.. Žalobca si bol vedomý tej skutočnosti, že parc. č.
418 (ktorá nie je predmetom sporu) vlastnila iná rodina (pôvodne viacerí spoluvlastníci rod. N. a R.),
vlastnil ju v príslušnom spoluvlastníckom podiele i C. R. ml. (ktorý uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu
dňa 17.11.1972) a táto parcela nebola nikdy predmetom prevodu (ani spoluvlastníckeho podielu). Je
nesporné, že i k tejto nehnuteľnosti prislúchala časť spoločného dvora, pretože to bol spoločný prístup

(spoločný dvor k nehnuteľnosti podľa majetkovej podstaty). Je však možné prisvedčiť žalobcovi, že parc.
č. 420/1 užíval viac rokov sám a spoluvlastníci parc. č. 418 mu v užívaní nebránili. To, že sa nikto z
podielových spoluvlastníkov nedomáhal užívania pomerne malej výmery nemôže byť dôvodom na stratu
vlastníctva, pretože žalobca musel mať vedomosť, že nehnuteľnosť nenadobudol zmluvou, ani iným
spôsobom. Následne dedičia svoj spoluvlastnícky podiel predali novým vlastníkom, ktorí sa domáhali

užívania veci.

8. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nehnuteľnosti parc. č. 420/2, ktorá je súčasťou predmetného
návrhu užívali iné osoby s konkludentným súhlasom žalobcu. Oprávnené osoby nepotrebovali súhlas
žalobcu, pretože tieto vlastnili - ako aj ich právni predchodcovia v 1/3 podiele. Žalobca mal všetky

potrebné doklady o nadobudnutí svojho vlastníctva k nehnuteľnosti k dispozícii, takže jeho tvrdenia o
tom,ženevedel,ženiejevlastníkomnehnuteľnostísúúčelové.Parc.č.420/2(akočasťpôvodnejparcele
č. 420) užívala preukázateľne rodina C. (spoluvlastníkmi boli H. C., A. C., A. D., H. C.), ktorý v roku
1992 predali manželom R. i par. č. 417 a prísl. časť spoločného dvora k parc. č. 417. Rod. R. užívala
spornú nehnuteľnosť a preukázateľne upozorňovala žalobcu na to, že má oplotenú polovicu výmery a

vlastnícky mu patrí 1/3. Po márnom riešení veci dohodou mal záujem vec riešiť súdnou cestou. Predložil
súdu pripravený geometrický plán a LV č. XXX preukazujúci spoluvlastnícky režim na sporné parcely
z roku 2006.9. Súd mal preukázané z výpisu LV č. XXX, že vlastníkom rodinného domu súp. č. XX postaveného
na parcele č. 419 a nehnuteľnosti - záhrady o výmere 50 m2 na parc. č. 419, v obci a k.ú. R. T., okres
Senica je C. N., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1 z titulu nadobudnutia RI-287/72, vz. 18/73, 6C-5/74, vz.

11/74, R 1146/06, vz. 182/06.

10. Súd mal preukázané z výpisu LV č. XXX, že vlastníkom nehnuteľností v obci a k.ú. R. T., okres
Senica, parcela č. 420/1 - záhrady vo výmere 386 m2, parcela č. 420/2 - záhrady vo výmere 387 m2
sú C. N., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/3 titulom nadobudnutia RI-287/73, Rozs. 6C5/74, R-1146/06 a

A. U., nar. XX.XX.XXXX a R. U., nar. XX.XX.XXXX v podiele 2/3, z titulu Kúpnej zmluvy V - 767/12 zo
dňa 09.05.2012 zm. č. 25/12.

11. Podľa obsahu výpisu LV. č. XXX vlastníkom nehnuteľností v obci a k.ú. R. T., okres Senica, parcela
č. 417 - záhrady vo výmere 75 m2, parcela č. 418 - záhrady vo výmere 58 m2 sú A. U., nar. XX.XX.XXXX
a R. U., nar. XX.XX.XXXX z titulu Kúpnej zmluvy V - 767/12 zo dňa 09.05.2012 zm. č. 25/12.

12. Z výsluchu svedka W. N. mal súd za preukázané, že od jeho piateho roku veku chodil na
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu (t.j. od roku 1960) a už v tom čase, stál na dvore plot. Za
plotom bola záhrada, ktorú obrábala rod. C.. Plot tam bol a nemal vedomosť, kto je vlastníkom pozemku
za plotom.

13. Podľa správy Katastra nehnuteľností Trnava zo dňa 07.02.2013 Správa Katastra Trnava oznámila
žalobcovi, že prešetrili jeho podanie ohľadom jeho vlastníctva k nehnuteľnostiam a to pozemkom na
parc. č. 419 a 420, k.ú. a obec R. T. a rodinnému domu stojacemu na parc. č. 419, a dospeli k
záveru,ževlastníctvopredmetnýchnehnuteľnostíjevsúladesverejnýmilistinamizaloženýminaSpráva

katastra Senica. Súčet jeho spoluvlastníckych podielov nadobudnutých na základe RI 287/73 a 6C/5/74
k pôvodnej parcele č. 420 je 1/3, tak ako je vedené Správou katastra Senica na LV č. XXX pri jeho mene.

14. Podľa rozhodnutia Obvodného úrad Senica č. OBU-SE-OVVS-A-2/2013/03161/P-448/13-L zo dňa
27.08.2013 preukázané, že C. N. bol uznaný vinným zo spáchanie priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 22.05.2013 v čase asi o 17.50 h v obci R. T. na parc. č.
420/2 sa opakovane zahnal sekerou po A. U. pričom sa viackrát trafil do zberného koša kosačky, ktorý
mu týmto poškodil a spôsobil škodu vo výške 20,- Eur.

15. Súd mal z prípisu advokátskej poradne Senica zo dňa 27.03.1974 preukázané, že žalobcovi bol

zaslaný rozsudok Okresného súdu v Senici č. 6C/5/1974 zo dňa 23.01.1974, ktorý je právoplatný. Bol
poučený, že rozsudok si má uschovať, lebo na jeho základe sa stal vlastníkom parc. č. 419 - dom súp.
č. XXX a parc. č. 420 nachádzajúcich sa v k.ú. R. T. v celosti. Ak bude vyzvaný na zaplatenie náhrady
za podiel žalovanej, treba náhradu zložiť do depozitu po odpočítaní trov konania, ktoré mu boli priznané
voči žalovanej.

16.SúdmalpreukázanézvýpisuLVč.XXX,vyhotovenýkudňu14.12.2006,ževlastníkomnehnuteľností
v obci a k.ú. R. T., okres Senica, parcela č. 420/1 - záhrady vo výmere 386 m2, parcela č. 420/2 - záhrady
vo výmere 387 m2 sú D. R., nar. XX.XX.XXXX a T. R., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/3, C. N., nar.
XX.XX.XXXX v podiele 1/3 titulom nadobudnutia RI-287/73, Rozs. 6C/5/74, R-1146/06, D. N., a C. N.,

každý v podiele 1/12, a C. R. v podiele 1/6.

17. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2009 F. R., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci predal Y. N., nar.
XX.XX.XXXX a R. N., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim nehnuteľnosti, pozemky na LV č. XXX ako parc.
č. 420/1 - záhrady vo výmere 386 m2 a parc. č. 420/2 - záhrada vo výmere 387 m2, obec a k.ú. R. T.

v podiele 1/6.

18. Podľa darovacej zmluvy zo dňa 10.04.2008 I. N., nar. XX.XX.XXXX a D. N., nar. XX.XX.XXXX ako
darujúci darovali Y. N., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanému nehnuteľnosti, pozemky na LV č. XXX ako
parc. č. 420/1 - záhrady vo výmere 386 m2 a parc. č. 420/2 - záhrada vo výmere 387 m2, obec a k.ú.

R. T. každý v podiele 1/24, teda spolu 1/12.

19. Po splnení všetkých procesných podmienok, súd na pojednávaní dňa 06.04.2016 vyhlásil
dokazovanie za skončené, pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. Účastnícia právny zástupca žalobcu boli prítomní na pojednávaní a výslovne nemali ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. Pred vyhlásením rozsudku právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že vyniesť
v prejednávanej veci rozsudok považuje za predčasné, pretože na pojednávaní súd neprijal príslušné

uznesenie. Súd konfrontoval písomný obsah zápisnice, kde chýba záznam o vyhlásení uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie so zvukovým záznamom z priebehu pojednávania konaného dňa
20.05.2016, kde je jasne a zreteľne v čase 50,01 min. od začiatku tohto pojednávania vyhlásené
uznesením dokazovanie za skončené. Je zrejmé, že text vypadol asistentke z diktátu a preto nie je
uznesenie uvedené v písomnom vyhotovení zápisnice. Účastníci a právny zástupca s ním však boli na

pojednávaní riadne oboznámení, predniesli záverečné reči.

20. Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe a dospel k záveru,
že naliehavý právny záujem žalobcu je daný, nakoľko bez určenia toho, kto je vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto sporu, t.j. nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. a obec R. T., okres
Senica parcela registra „C“ č. 420/1 - záhrada vo výmere 386 m2 a parc. registra „C“ č. 420/2 - záhrada

vo výmere 387 m2, by sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Žalobca týmto návrhom sleduje
odstránenie spornosti a neistoty svojho právneho postavenia voči žalovaným.

21. V súlade s platnou právnou úpravou sú údaje katastra nehnuteľností hodnoverné a záväzné,
ak sa nepreukáže opak. Právna domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku má súd za preukázanú,

pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak (§ 133 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, že sa žalobca považoval za
vlastníka sporných nehnuteľností v celku a žalovaní v súlade s údajmi katastra nehnuteľností, súd
riešil prejudiciálne otázku vlastníckeho práva na základe nadobúdacích titulov. Stav vedený na listoch
vlastníctva vychádza zo správnych nadobúdacích titulov, vlastníkom nehnuteľností parc. č. 420/1 -
záhrady vo výmere 386 m2 a parc. č. 420/2 - záhrady vo výmere 387 m2 je žalobca v podiele 1/3 a

žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 2/3.

22. Čo sa týka posúdenia otázky vydržania predmetných nehnuteľností súd dospel k záveru, že tieto
neboli žalobcom splnené. Pri vydržaní ide o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, priamo
zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú: spôsobilý predmet vydržania,

oprávnená držba a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Akonáhle sú splnené
tieto zákonné predpoklady počas požadovanej doby, jej uplynutím priamo zo zákona sa stáva vydržiteľ
vlastníkom takéhoto predmetu držby a povinnosťou súdu na návrh vydržiteľa je iba deklarovať, že sa
tak stalo podľa príslušného zákonného ustanovenia. S nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním je
spätá oprávnenosť vstupu do držby veci, pritom držiteľ vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam musí byť

v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nevstúpil nikdy do oprávnenej držby, nebol
dobromyseľný, nenakladal s predmetnými nehnuteľnosťami ako s výlučne vlastnými. Nepochybne
nadobudol spoluvlastníctvo k parc. č. 420 spoločnému dvoru, ktorú nikdy v celosti neužíval. Parcela

hoci bola jedna, bola rozdelená plotom a druhú časť pozemku užívali iní spoluvlastníci. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by ju dával do nájmu, alebo iným spôsobom s ňou nakladal, nikdy ju
sám neužíval. Tá skutočnosť, že mu advokátska kancelária podala zmätočnú správu a tiež dane z
nehnuteľností platil iným spôsobom ako správne mal nič nemení na právnom posúdení veci. Nakoľko
sa jedná o spoločný pozemok, ktorý pozemok zároveň umožňuje vstup aj na pozemky vo vlastníctve

žalovaných, je nepochybné, že žalobca mal aj má vedomosť, že sporné pozemky mu ako celok nepatria.
Žalobca mal konflikty v súvislosti s užívaním nehnuteľností dlhodobo a mal priestor vec riešiť v súlade
s platnou legislatívou. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

24.Súdrozhodolonáhradetrovkonaniapodľaustanovenia§142ods.1O.s.p.vzmyslezásadyúspechu
a žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, by patrila náhrada trov konania, avšak súd žalovaným
náhradu trov konania nepriznal z toho dôvodu, že žalovaným, s poukazom na obsah spisu, žiadne trovy
nevznikli a ani si žiadnu náhradu trov konania neuplatnili.

25. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že na pozemky, ktoré sú predmetom tohto
súdneho konania chodil žalobca už ako malé dieťa, pretože jeho mama sa od roku 1957 osobne staralao vtedajšieho vlastníka p. H. R.. V týchto časoch tam bol funkčný už iba jeden dom, a to dom na parc.
č. 419. Na parc. č. 418 nestál žiaden dom a na parc. č. 417 stál malý hlinený domček, ktorý ale okolo
roku 1960 zbúrali. Znamená to, že už v tom čase parcela neslúžila ako spoločný dvor pre bývalé domy,

bola to záhrada rozdelená plotom na dve časti, a to časť prislúchajúcu k jedinému funkčnému domu, v
súčasnosti parc. č. 420/1 sa užívala spolu s domom a druhú časť, v súčasnosti parc. č. 420/2 obrábala
striedavo rodina žalobcu a iní ľudia. Parc. č. 418, na ktorej kedysi stál dom, bola v tom čase, keď tam
chodil žalobca ako dieťa prirodzenou súčasťou parc. č. 420.
V roku 1972 kúpil žalobca od C. R. posledný dom, ktorý tam ešte zostal stáť, spolu s vedľajšími

hospodárskymi budovami a príslušnými pozemkami, čo znamená aj parc. č. 419 a 420. Podľa dohody
kúpil od pána R. jeho polovicu domu aj pozemkov. Za tieto pozemky bola znalcom stanovená cena
podľa vyhlášky vo výške 1.650,- Kčs, čo zodpovedala hodnote polovice z výmery parc. č. 419, ktorá
mala výmeru 50 m2 + za polovicu výmery parc. č. 420, ktorá mala celkovú výmeru 773 m2. Žalobca
si tak zaplatil a kúpil polovicu celého pozemku parc. č. 420, ako aj parc. č. 419. Súd prvej inštancie
pri svojom rozhodnutí nezobral do úvahy vyššie uvedenú skutočnosť, znamená to, že žalobca pri kúpe

v roku 1972 zaplatil za polovicu sporných pozemkov. Ide o skutočnosť, ktorá je kľúčová, veď žalobca
bol vtedy na vojenskej službe a rátal každú korunu, ktorú do kúpy pozemkov vložil. Namiesto toho, aby
súd posúdil túto skutočnosť zdôraznil, že predmetom kúpy bola prináležajúca časť spoločného dvora,
pričom v časti VIII. zmluvy v poznámke je uvedené jasne a zrozumiteľne, že ide o predaj rodinného
domu a časti spoločného dvora v polovici. S tvrdením súdu prvej inštancie sa nestotožňuje. Podľa neho

v kúpnej zmluve v roku 1972 je uvedené, že žalobca nadobúda len 1/6 sporného pozemku. Naopak,
v zmluve bolo v čl. II uvedené, že dohodnutá kúpna cena 4.400,- Kčs za predávanú polovicu, z ktorej
pripadá 1.650,- Kčs na pozemok. Táto cena zodpovedala ako je už vyššie uvedené polovici z rozlohy
celého pozemku parc. č. 420.
Následne v roku 1974 žalobca nadobudol na základe rozhodnutia Okresného súdu v Senici druhú

polovicu pozemkov od spoluvlastníčky L. H.. V príslušnom rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáha
zrušenia spoluvlastníctva nehnuteľností parc. č. 419 a parc. č. 420, v ktorých je spoluvlastníkom v 1/2-
ici. Súd skonštatoval, že žalobca v skutočnosti užíva predmetné nehnuteľnosti v celosti. Súd vyporiadal
spoluvlastníctvo k parc. č. 419 a 420 tak, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 prisúdil žalobcovi
za náhradu 1.646,- Kčs pri hodnote pozemku 4,- Kčs za 1 m2. Takto bola žalobcovi prisúdená druhá

polovica pozemku č. 420. Žalobca tak súhrnne 1.650,- Kčs + 1.646,- Kčs, t.j. 3.296,- Kčs, a to pri cene
4,- Kčs za 1 m2, čo zodpovedá rozlohe pozemkov 824 m2. Žaloba teda v dobrej viere vychádzal z toho,
že sa stal výlučným majiteľom pozemkov parc. č. 419 a 420. Takto ho napokon pučil aj v advokátskej
poradnivSenici,podľajemudoručenémuoznámeniuzodňa27.03.1974.Žalobcovudobrúvierudokladá
aj výpis z LV č. XXX, ktorý bol vyhotovený 22.06.1990 a týka sa spornej parc. č. 420, pričom ohľadom

vlastníctva odkazuje na LV č. XXX, t.j. na LV parc. č. 419, na ktorom je uvedený ako vlastník výlučne
žalobca. Žalobca tak bol po dobu 30 rokov dobromyseľným držiteľom pozemku parc. č. 420. Osobitne
to platí aj o pozemku parc. č. 420/1, ktorý žalobca dlhé desaťročia užíva ako svoju záhradu, pestuje
tam ovocné stromy, ktoré tam vysadil, rovnako aj vinič a cez sezónu zeleninu. Žalobca má pozemok
oplotený, jedná sa o historický daný plot, pričom po dobu viac ako 30 rokov vlastníctvo žalobcu nikto

nespochybnil a nikto si na tento pozemok neuplatňoval nárok. Na parc. č. 418 si vybudoval studňu,
z ktorej žalobca čerpá vodu pre svoje potreby. Žalobca užíval predmetné parcely od roku 1972, resp.
1974, a to v dobrej viere, že je ich vlastníkom. Keď sa začal žalovaný 1 v roku 2012 domáhať vstupu do
žalobcovej parcely na parc. č. 420/1, žalobca sa obrátil najprv na Správu katastra Trnava so žiadosťou o
prešetrenie zápisov vlastníckych práv k daným nehnuteľnostiam, samozrejme v dobrej viere, že on je ich

vlastníkom. Všetky uvedené skutočnosti boli v tomto konaní preukázané. Žalobca nemal v skutočnosti
žiaden konflikty až pokiaľ v roku 2012 nezačal uplatňovať nároky žalovaný 1, ktorý bez opýtania vstúpil
do žalobcovej záhrady a vysypal mu tam pokosenú trávu. Žiadne iné konflikty žalobca nemal a to ani
s predchádzajúcim vlastníkom p. R.. Na základe uvedených argumentov a skutočností navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe vyhovel, prípadne rozsudok zrušil

a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby boli žalovaní zaviazaní na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania.

26. Žalovaní odvolanie nepodali a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. §
127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie, s použitím § 387 CSP potvrdiť.

28. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

29. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto
zákona. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a dôvodnosti
bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP

o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, ale neskončilo
za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

30. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu
spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil.

31. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

32. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal

so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

33. Účelom určovacej žaloby je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k
porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená

tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti §
80 písm. b) O.s.p..

34. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,
že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a

ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa
žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia)
sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa

žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu
predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany
jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť ajtak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.

35. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti
CSP, keď podľa § 137 písm. c) a d) CSP účinného od 01.07.2016, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho
súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

36. V danom prípade naliehavý právny záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v prospech neho, nakoľko tento tvrdí, že je presvedčený, že v žalobe označené
nehnuteľnosti - pôvodne dvor aktuálne dvor a záhrada mu patria v celosti, pričom podľa údajov v katastri
nehnuteľností mu svedčí iba spoluvlastnícky podiel v 1/3-ine. Argumentuje nadobudnutím nehnuteľností
do vlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 17.11.1972 a rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.

6C/5/1974.

37. Správne je zistenie súdu prvej inštancie, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1972 uzavrel žalobca
ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej účastníkom na strane predávajúceho bol C. R.. Predmetom kúpnej
zmluvy bola polovica rodinného domu č. XXX, parc. č. 419 a parc. č. 420 - spoloč. dvor v intraviláne vo

výmere 7 árov, 73 m2, prináležajúcu časť zo spoločného dvora patriace predávateľovi v polovici.

38. V časti VIII. zmluvy v poznámke je uvedené jasne a zrozumiteľne, že ide o predaj rodinného domu
a časti spoločného dvora v polovici.

39. Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/5/74 zo dňa 23.01.1974 kde žalobcom bol C. N. a
žalovanou L. H., súd podľa vtedajšieho spôsobu rušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva:
„zrušil spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam na LV č. XXX parc. č. 419 dom č. XXX o výmere 50 m2
a na LV č. XXX, parc. č. 420 spoločný dvor o výmere 7á 73 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. R. T.,
ohľadne podielu žalovanej v 1/2-ine tak, že podiel žalovanej prikázal do vlastníctva žalobcu“. Žalobcovi

bola uložená povinnosť za podiel žalovanej zložiť protihodnotu 1.646,- Kčs do depozitu ŠN v E..

40. Parcela č. 420 bola spoločným dvorom k parc. č. 417, 418 a 419 a aktuálne predstavuje parc. č.
420/1 a 420/2. Pokiaľ spoločný dvor sa viazal k trom iným parceliam, vychádza sa z toho, že ku každému
prináležal v podstate rovnaký podiel v 1/3-ne z celku.

41. Vyššie popísanými dvoma nadobúdacími titulmi sa stal žalobca, ktorý je vlastníkom parc. č.
419 vlastníkom v takom rozsahu, ako je zapísaný i v súčasnosti na LV č. XXX a XXX pre obec
a k.ú. R. T., tzn. 2 x v 1/6-ine, t.j. spolu v 1/3-ine, takýto záver vyplýva z odpovedi danej žalobcovi
Správou Katastra Trnava dňa 07.02.2013. Žalobca sa s daným stavom nedokáže zmieriť a zotrváva

na svojom presvedčení, že predmetné parcely mu patria v celosti. Samotná okolnosť, že žalobca stále
tvrdí, že bol presvedčený je vlastníkom parciel v celosti nie ešte preukázaním jeho dobromyseľnosti
pri možnom vydržaní vlastníctva k sporným parceliam. Užívanie týchto parciel osobami okrem neho
odôvodňuje jeho súhlasom, hoci títo ich užívali z titulu vlastníctva k nim. Ani tvrdenie, že na pozemku
je historické oplotenie nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaní praktizujú svoje práva z titulu

nadobudnutia spoluvlastníckych podielov od ich právnych predchodcov, čo bolo doložené listinnými
podkladmi. Spoluvlastnícke podiely na predmetných parceliach v 2/6-nách sa riadne dedili a následne
si ich od ostatných žijúcich spoluvlastníkov odkúpili žalovaní 1 a 2 a to základe kúpnopredajnej zmluvy
zo dňa 12.04.2012, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Senica pod V-767/2012 zo
dňa 09.05.2012.

42. K možnému vydržaniu vlastníckeho práva sa odvolací súd vyjadril v skoršom zrušujúcom uznesení
v tejto veci č.k. 24Co/581/2014-65 zo dňa 26.08.2015. Argumentácia žalobcu, že zaplatil kúpnu
cenu vyššiu, než v akej hodnote nadobudol spoluvlastnícke podiely, neobstojí, pretože oboma titulmi
mohol nadobudnúť len tie podiely, ktoré vlastnil pri kúpnej zmluve predávajúci a pri zrušení podielového

spoluvlastníctva druhá spoluvlastníčka označená v konaní ako žalovaná a ktorej spoluvlastnícky podiel
žalobca rozhodnutím súdu nadobudol. Sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že už v roku 1989
bol prekvapený, že spoluvlastník N. previedol vlastníctvo na p. R. a potvrdzuje, že nikdy od nikohonekúpil parc. č. 418, ale sedeli mu na to metre štvorcové (zrejme podľa nadobúdacích titulov), čo nie
je postačujúci argument.

43. Nakoľko ani v ďalšom konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že splnil podmienky vydržania,
rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania je vecne správny.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil.

45. Žalovaní 1 a 2 majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovaníbolivodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).