Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219333
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6712219333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v
právnej veci žalobcu T.. M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXXX/X, XXX XX K., zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Cajlanská 19463/82, 902 01 Pezinok,
adresa na doručovanie Detvianska 14, Bratislava, proti žalovanej M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. XXX/XX, XXX XX J., zastúpená advokátom JUDr. Mgr. Ivanom Bugrim, so sídlom Bystrický rad
453/77, Zvolen, v konaní o zaplatenie 5.087,20 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/19/2013-277 z 18. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o náhradu škody, ktorú si uplatňoval žalobca
voči žalovanej podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“)
zamietol v celom rozsahu. Skutkový stav, ktorý v konaní zistil, posudzoval a vyhodnotil, popísal tak, že
žalobca je vedený ako chovateľ a vlastník sučky Rottweilera ACCRA NAUGHTY ROTTY zapísanej v
plemennej knihe Slovenskej kynologickej jednoty do rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyradenej zo

zoznamu chovných sučiek z dôvodu, že žalobca stratu tejto sučky Rottweiler klubu nenahlásil. Žalobca
kontaktoval žalovanú e-mailom dňa 31. 07. 2011 so žiadosťou o nakrytie suky ANETA NAUGHTY
ROTTY,ktorájesestrousukyACCRANAUGHTYROTTY.VoveterinárnompasepsaACCRANAUGHTY
ROTTY sú nezrovnalosti v dátume narodenia a čísla tetovania. Žalovaná je tiež chovateľkou psov
Rottweiler a táto prezentovala na internete svojho psa. Žalobca chcel nakryť svoju sučku so psom
žalovanej. Pri dohode žalobcu so žalovanou o nakrytí sučky nikto okrem nich dvoch prítomný nebol.
Žalobca ponechal v areáli Športového kynologického klubu Zvolen sučku, ktorej totožnosť bola v konaní

žalovanou spochybnená. Sučka žalobcu sa z areálu Športového kynologického klubu Zvolen stratila.
V súlade s pokynom odvolacieho súdu v uznesení, ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie,
skúmal súd obsah dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v súvislosti s jeho žiadosťou o
nakrytí sučky ACCRA NAUGHTY ROTTY. Zo svedeckej výpovede svedkyne M. F. súd prvej inštancie
vyvodil, že žalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť. Žalobcovi škoda vznikla, pretože sa sučka,
ktorú ponechal v areáli Športového kynologického klubu Zvolen stratila (i keď nie je jasné, či išlo o
sučku ACCRA NAUGHTY ROTTY). Neexistuje však príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcovi

a konaním žalovanej, ktorá žiadnu právnu povinnosť neporušila. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno
v spore ohľadne svojich tvrdení, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Žalobca sa
domáhal proti žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 5.880 € s príslušenstvom. O časti nároku rozhodol
súd prvej inštancie už rozsudkom č. k. 12C/19/2013-185 z 25. 02. 2014 právoplatne tak, že žalobuo 742,80 € s príslušenstvom zamietol. Z pôvodne uplatneného nároku zostal predmetom konania len
peňažný nárok vo výške 5.087,20 € (hodnota sučky 4.900 € + škoda vzniknutá žalobcovi vynaložením
cestovných nákladov z Bratislavy do Zvolena vo výške 187,20 €), tak len o tejto časti nároku mohol súd

opätovne rozhodnúť.
1.1 Náhradu trov konania priznal žalovanej podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej aj C. s. p.) s ohľadom na jej úspech v spore.

2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote žalobca v dvoch

podaniach. Prvé z 19. 12. 2016 vyhotovil jeho splnomocnený zástupca JUDr. Pavel Polakovič a druhé
podanie označené ako doplnenie odvolania sám žalobca. Odvolanie odôvodňuje žalobca tým,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) Súd prvej inštancie
sa napriek pokynu odvolacieho súdu vyjadrenom v zrušujúcom uznesení sp. zn. 17Co/744/2014

nezaoberal hmotnoprávnym základom pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záver pre zamietnutie žaloby vyvodil súd prvej inštancie výlučne zo
všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu a na základe výpovedí svedkov, ktorí do zápisnice
o pojednávaní zo dňa 13. 09. 2016 uviedli, že videli strany sporu v areáli Športového kynologického
klubu vo Zvolene, kde žalovaná odviedla sučku žalobcu do koterca, ktorý zatvárala za psom žalovaná.

Tým je preukázané, že žalovaná prevzala od žalobcu sučku Rottweilera do opatery. Svedkyňa F.
popísala sučku, ktorá zostala v koterci, uviedla, že táto mala na bruchu jazvu po cisárskom reze. Bolo
tiež preukázané, že sučka Rottweilera bola v ten deň krytá so psom žalovanej a dôvodom ustajnenia
sučky na základe ústnej dohody strán sporu v rozsahu štyroch dní bol záväzok žalovanej zabezpečiť
opakované krytie sučky so svojím psom.

2.1. Občianskoprávne vzťahy vznikajú podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov
alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka si môžu účastníci dohody upraviť vzájomné práva a povinnosti dohodou odchýlne od zákona,
ak zákon výslovne nezakazuje alebo ak z povahy zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Ak účastníci využijú priestor daný im § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohody majú prednosť

pred dispozitívnymi normami zákona. V ustanovení § 420 O. z. je upravená všeobecná zodpovednosť
fyzickej a právnickej osoby za (akúkoľvek) spôsobenú škodu. Ustanovenie § 420 O. z. o všeobecnej
zodpovednosti možno aplikovať na porušenie mimo záväzkovej povinnosti alebo na zodpovednosť za
škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti. Súd prvej inštancie sa existenciou
zmluvy medzi sporovými stranami nezaoberal. Žalobca tvrdí, že medzi ním a žalovanou bola 02.

11. 2016 uzavretá zmluva o úschove v zmysle § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnym
dôvodom odovzdania veci (psa) do opatery žalovanej, bol záväzok žalovanej zabezpečiť počas doby
ustajnenia nakrytie sučky ACCRA NAUGHTY ROTTY so psom žalovanej v mieste ustajnenia - v areáli
kynologického klubu vo Zvolene. Zmluva o úschove je bezformálnou zmluvou, ktorú je možné uzavrieť
ústne ako aj konkludentne odovzdaním veci uschovávateľovi za okolností, za ktorých je zrejmé, že

uschovávateľ ju má opatrovať. Obsahová náplň pojmu riadne opatrovanie vecí je určená individuálne
podľa povahy veci a povahy účelu úschovy (napr. podávať stravu, venčiť a vykonať krytie). Nelogické sú
závery súdu prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia rozsudku, kde súd uvádza, že podľa e-mailu z 31.
07. 2011 chcel žalobca u žalovanej nakryť sestru suky ACCRY NAUGHTY ROTTY, a to suku ANETU
N. R. Súd si neuvedomil uplynutie času od e-mailu z 31. 07. 2011 do dátumu krytia sučky ACCRA

NAUGHTY ROTTY dňa 02. 11. 2011. Pri logickej úvahe mohol dospieť k názoru, že e-mail z 31. 07.
2011 nemá s udalosťou z 02. 11. 2011 žiaden súvis.
2.2. Súd prvej inštancie viackrát uvádza, že žalovaná spochybnila totožnosť sučky, ktorú ponechal
žalobca v areáli Športového kynologického klubu vo Zvolene. Svedkyňa M. F. presne popísala sučku,
ktorá bola identifikovateľná viacerými nezameniteľnými označeniami, a to tetovaním a následkom

rodenia formou cisárskeho rezu. Žalobca aj žalovaná sú odborníkmi v chove Rottweilerov. Obaja
z dlhoročnej podnikateľskej praxe vedia rozoznať znaky kvality chovných zvierat, ktoré majú svoju
majetkovú hodnotu ako pre chovateľa, tak aj na relevantnom medzinárodnom trhu v tejto oblasti
podnikania. Žalobca považuje tvrdenie žalovanej, že žalobca u nej ustajnil „akéhosi“ psa za absurdné,
laické a dehonestujúce. Zmluva, aká bola uzavretá medzi stranami sporu je v bežnej chovateľskej

praxi zaužívaná, nie je ničím výnimočná. Reálnym prevzatím sučky do úschovy prevzala žalovaná na
seba zodpovednosť riadnej opatery tohto psa. Zodpovednosť za škodu spôsobenú odcudzením psa
počas jeho úschovy v mieste jeho ustajnenia je zodpovednosťou, ktorá vyplýva priamo z príslušných
ustanovení zákona (záväzkového vzťahu). Miesto ustajnenia v areáli kynologického klubu navrhlažalovaná. Uschovávateľ voči zložiteľovi zodpovedá podľa § 751 Občianskeho zákonníka aj za náhodnú
škodu prevzatej veci. V prípade škody, ktorá vznikla náhodou sa uschovávateľ zbaví zodpovednosti, ak
preukáže, že predmet úschovy by bol poškodený aj vtedy, keby k jeho neoprávnenému použitiu nedošlo

(v konkrétnom prípade napr. keby bolo prevzaté choré zviera). Žalobca tvrdí, že preukázal vznik škody,
porušenie právnej povinnosti žalovanej v postavení uschovávateľky, aj príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a porušením právnej povinnosti. Účelovosť tvrdení žalovanej v konaní preukazuje jej list, ktorý
poslala žalobcovi bez podpisu, v ktorom nerozporuje svoju zodpovednosť. Žalobca položil otázku, prečo
žalovaná po zistení straty psa toto nenahlásila na polícii.

2.3. Pes žalobcu bol jednak chovný aj cvičený. Tento pes mal priniesť žalobcovi úspechy na súťažiach
doma i v zahraničí. V prípade, že by sa narodili šteňatá, tieto mali mať veľkú hodnotu. Je preto nezmysel,
že by žalobca psa nechal napospas tak, aby ho niekto ukradol, resp. sa stratil. Ohľadne výšky
majetkovej ujmy zotrváva žalobca na uplatnenom nároku vo výške znalcom stanovenej hodnoty sučky
ACCRA NAUGHTY ROTTY.
2.4. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a

žalovanú zaviaže na náhradu trov konania.

3. Na výzvu súdu prvej inštancie sa k odvolaniu žalobcu žalovaná vyjadrila. Odvolanie žalobcu označila
za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. Súd prvej inštancie podľa názoru
žalovanej plne rešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení

sp. zn. 17Co/744/2014. Pokiaľ ide obsah dohody medzi žalobcom a žalovanou vo vzťahu k sučke, ktorú
žalobca dňa 02. 10. 2011 ponechal v areáli Športového kynologického klubu vo Zvolene má žalovaná
za to, že iný obsah dohody, než ten, že jej zmluvnou povinnosťou bolo nakryť sučku žalobcu s jej psom
Cirrusom preukázaný nebol. Prevzatú zmluvnú povinnosť žalovaná splnila, čo v konaní spochybňované
ani nebolo. Obsah dohody medzi stranami sporu sa snažil žalobca preukázať výpoveďou svedka Ing.

O. O., ktorého prítomnosť pri uzavretí dohody medzi žalobcom a žalovanou začal tvrdiť žalobca až po
zrušení prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Novými skutkovými tvrdeniami žalobca reagoval na
rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho názor ohľadne nepreukázania čo i len základných predpokladov
dôvodnosti žaloby. Svedok Ing. Peleška mal preukázať práve nové skutkové tvrdenia žalobcu. V žalobe
nie je uvedené, že by T.. O. bol prítomný pri uzatváraní dohody medzi stranami sporu, resp. že by mal

počuť rozhovor ohľadne obsahu tejto dohody o prevzatí psa a starostlivosti oň po dobu štyroch dní. V
žalobe je uvedené iba to, že žalovaná prevzala sučku ACCRA NAUGHTY ROTTY za prítomnosti svedka
O. s tým, že má pre túto sučku koterec a zabezpečí jej nakrytie so svojím psom. Žalobca podrobne
vypovedal na pojednávaní dňa 17. 04. 2013. Napriek tomu v tento deň neuviedol ohľadne svedka O.
iné, len toľko, že tento svedok zostal sedieť v aute; na pojednávaní dňa 25. 02. 2014 žalobca tvrdil, že

k dohode o starostlivosti o jeho sučku malo dôjsť počas telefonického rozhovoru a skutočnosť, že bol
prítomný pri uzavretí dohody medzi jej účastníkmi neuviedol ani svedok O. v čestnom prehlásení zo dňa
14. 05. 2013. Prvýkrát sa o prítomnosti svedka O. pri uzavretí dohody medzi stranami sporu zmienil
žalobca na pojednávaní dňa 13. 09. 2016 po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.
3.1 Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú založené na výpovediach svedkov F. a XX., ktorí

nemajú žiadny vzťah k stranám sporu. Ich výpovede sú v podstatných otázkach zhodné a spochybňujú
tvrdenia žalobcu a výpoveď svedka O.. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 21Cdo/1001/2013 z 10. 06. 2014 sa musí súd vyporiadať s vierohodnosťou výpovede svedka
aj z hľadiska vzťahu svedka k stranám sporu a prejednávanej veci, s prihliadnutím na okolnosti,
ktoré sprevádzali vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá s ohľadom na spôsobom reprodukcie

tejto skutočnosti, ochotu svedka vypovedať, odpovedať na otázky, ako aj porovnaním s výsledkami
dokazovania získaných z iných dôkazov. Svedok O. je blízkym dlhoročným priateľom žalobcu a zároveň
otcom družky žalobcu, ktorá bola ako verejnosť prítomná na pojednávaní dňa 17. apríla 2013. Výpoveď
svedka O. je spochybnená nielen týmto blízkym osobným vzťahom ku žalobcovi, ale aj jeho vlastnou
výpoveďou na tomto pojednávaní, kde na otázku súdu, či s niekým konzultoval svoju výpoveď svedok

uviedol, že so žalobcom.
3.2 Za procesne nepoužiteľné a pre zistenie skutkového stavu veci neupotrebiteľné považuje žalovaná
listinné dôkazy predložené žalobcom do spisu dňa 27. 10. 2016, ktoré neboli žalovanej v rozpore
so zásadou kontradiktórnosti konania súdom ani protistranou doručené a o ich obsahu sa žalovaná
dozvedela až z nahliadnutia do spisu po vyhlásení napadnutého rozsudku. Písomnú výpoveď svedka

X.Xz 21. 09. 2016 nie je možné akceptovať, tento svedok bol vypočutý na pojednávaní dňa 18. 11. 2016.
Písomné vyjadrenia osôb B. O. a M. Y. sú skoro totožné, javia sa zhodné s písomnými podania žalobcu,
totožnosť pisateľov týchto vyjadrení žalovaná spochybňuje a vierohodnosť obsahu namieta.3.3 Zodpovednosť žalovanej za škodu odvodzuje žalobca od porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaná
popiera porušenie zmluvnej povinnosti. Žalobca nepreukázal, že by povinnosťou žalovanej bolo starať
sa o jeho sučku počas obdobia štyroch dní. Skutkové okolnosti umiestnenia sučky žalobcu do

koterca nemožno stotožňovať s uzatvorením konkrétnej zmluvnej dohody ani obsah žiadnej dohody
nepreukazujú. Žalobca opomína svoju vlastnú výpoveď na pojednávaní dňa 17. apríla 2013, kedy
potvrdil, že pokyn na umiestnenie sučky do koterca dal žalovanej sám žalobca. Neexistujúcu dohodu
žalovaná porušiť nemohla. Dôkazné bremeno o protiprávnom úkone žalovanej žalobca neuniesol.
3.4 Žalobca nepreukázal ani druhý zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je vznik škody

v konkrétnej výške. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa aj tým, či žalobca preukázal, že
pes ponechaný v areáli Športového kynologického klubu vo Zvolene bola jeho sučka menom ACCRA
NAUGHTY ROTTY, z hodnoty ktorej žalobca odvíjal výšku škody uplatňovanú v tomto konaní. Žalovaná
naďalej tvrdí, že totožnosť sučky žalobca nepreukázal. To, že v tomto prípade išlo práve o stratu
sučku ACCRA NAUGHTY ROTTY nepreukazujú ani listinné dôkazy doložené žalobcom do spisu v
priebehu konania. Tieto nanajvýš preukazujú, že takýto pes s pôvodom a dosiahnutými oceneniami

existoval. V listinných dôkazoch predložených žalobcom ohľadne identity psa boli podstatné a zjavné
nezrovnalosti, ktoré žalobca nijako hodnoverne nevysvetlil a pochybnosti o nich nevyvrátil. Žalobcom
predkladané listinné dôkazy naopak budia dôvodné podozrenie, že v konaní boli účelovo predkladané
dôkazy týkajúce sa dvoch (viacerých) rozličných psov, z ktorých vychádzal znalec pri určení hodnoty
sučky. Na tomto závere nič nemení ani argumentácia žalobcu v odvolaní, že identitu sučky mala potvrdiť

svedkyňa F. tým, že potvrdila existenciu jazvy na bruchu psa po cisárskom reze. Toto tvrdenie nemôže
logicky obstáť, pretože za použitia argumentu ad absurdum by bolo nevyhnutné dôjsť k záveru, že
každá sučka rottweilera s cisárskym rezom je práve sučka ACCRA NAUGHTY ROTTY. Pochybnosti
ohľadne totožnosti sučky potvrdzuje aj žalobcom predložený e-mail z 31. 07. 2011, z ktorého je zrejmé,
že žalobca mal v úmysle nakryť úplne inú sučku, na čo poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení

svojho rozhodnutia.
3.5 Na preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako ďalšou zo
zákonných podmienok vzniku nároku na náhradu škody žalobca neprodukoval žiadne dôkazy. Vzťah
príčinnej súvislosti musí byť priamy. Je to otázka skutková a je potrebné ju náležite preukázať, k čomu
v danej veci nedošlo. Právny záver súdu prvej inštancie ohľadne neunesenia dôkazného bremena

žalobcom je aj v tomto smere správny.
3.6 Žalovaná navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi uložiť povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania.

4. Konanie na súde prvej inštancie začalo 15. 11. 2012 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

ktorý bol § 473 Civilného sporového poriadku zrušený ku dňu 01. 07. 2016. Súd prvej inštancie
rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa nový
procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že
právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,
prejednal a rozhodol vec podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Krajský súd funkčne príslušný

na prejednanie odvolania podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec v celom rozsahu (pod vecou v celom rozsahu
je potrebné rozumieť zvyšok nároku, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.
k. 12C/19/2013-277 z 18. 11. 2016 z dôvodu, že o časti nároku bolo právoplatne rozhodnuté už prvým
rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/19/2013-185 z 25. februára 2014) z dôvodu, že žalobca
napáda druhý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.) v súlade s § 380 ods. 1, 2

C. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) z dôvodu, že zopakovanie alebo doplnenie
dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za potrebné a vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý považuje odvolací súd za správny (§ 383 C.
s. p.) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil ako vecne správny. Odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k neuneseniu

dôkazného bremena žalobcom a nepreukázania dôvodnosti uplatňovaného nároku a konštatuje, že súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil; odvolanie žalobcu nie je dôvodné v žiadnom bode.

5. V priebehu konania došlo k zmene procesnoprávneho predpisu upravujúceho postup súdu pri
prejednávaní a rozhodovaní veci (sporu). Skorší rozsudok súdu prvej inštancie aj rozhodnutie

odvolacieho súdu sp. zn. 17Co/744/2014 boli vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Časť
dokazovania vo veci vykonal súd prvej inštancie už podľa ustanovení Civilného sporového poriadku a
za jeho účinnosti aj rozhodol. Odvolanie žalobcu bolo doručené Okresnému súdu Zvolen rovnako za
účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý v zmysle § 470 ods. 1 C. s. p. na prejednanie veci aplikujeaj odvolací súd. Pre prejednávanú vec zmena procesnoprávnych pravidiel podstatný význam nemá z
dôvodu, že tak podľa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 153 ods. 1 - súd rozhodne na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli

medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti), ako
aj podľa Civilného sporového poriadku (§ 215 ods. 1 - súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu) rozhoduje súd vo veci podľa zisteného skutkového stavu z dôkazov v konaní vykonaných.
Rozsahom a dôvodmi odvolania bol viazaný odvolací súd aj podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku (§ 212 ods. 1) a je viazaný aj podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 379 a §

380). Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

6. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f):
6.1 Povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení vyplývala účastníkom z § 120 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd mohol podľa Občianskeho súdneho poriadku vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhli účastníci, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podstatný
rozdiel v dokazovaní podľa Civilného sporového poriadku spočíva v tom, že návrhy na vykonanie
dôkazov sa považujú za prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149 C. s. p.) a
súd môže vykonať z vlastnej iniciatívy len tie dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov a zoznamov,

ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou (§
185 ods. 2 C. s. p.). Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku boli účastníci povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Povinnosť strany sporu pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu je zakotvená aj v ustanovení § 150 ods.

1 C. s. p.. Len tie skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú podľa §
151 ods. 1 C. s. p. za nesporné. Žalovaná popierala skutkové tvrdenia žalobcu o obsahu ich dohody a v
súlade s § 151 ods. 2 C. s. p. uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a navrhla
aj dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich skutkových tvrdení.
6.2 Pojem skutkový stav nie je v Civilnom sporovom poriadku definovaný. Pod pojmom „zisťovanie

skutkového stavu veci“ je potrebné rozumieť vnímanie určitých skutočností vonkajšieho sveta sudcom
svojimi zmyslami prostredníctvom dôkazov vykonaných v konaní, keďže sudca sám účastníkom
konkrétneho deja nebol. Zoznámenie sa so skutočnosťami zakladajúcimi práva a povinnosti je
najpodstatnejšou zložkou súdneho konania. Bez poznania skutočností, o ktoré sa hmotné právo pri
určení práv a povinností opiera, nemôže súd vec správne právne posúdiť. (Ne)pravdivosť skutkových

tvrdení je otázkou skutkovou. Právnou otázkou je, pod aké ustanovenie zákona majú byť zistené
skutočnosti podriadené.
6.3 Odvolací súd súhlasí s názorom žalovanej, že žalobca v priebehu konania prispôsoboval svoje
skutkové tvrdenia v priebehu dokazovania tak, aby v konaní so svojim žalobným návrhom uspel a jeho
skutkové tvrdenia o obsahu dohody medzi žalobkyňou a žalovanou, od ktorej odvodzuje žalobca svoj

nárok, prezentované po rozhodnutí odvolacieho súdu uznesením sp. zn. 17Co/744/2014 na pojednávaní
dňa 13. 09. 2016 a opäť v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých tvrdí, že medzi ním a
žalovanou bola uzavretá zmluva o úschove, nie je možné považovať za pravdivé. Pri prvom výsluchu
na pojednávaní dňa 17. apríla 2013 žalobca uviedol: „Pani odporkyňu som oslovil v rámci nakrytia mojej
sučky v septembri 2011... My sme neboli pred týmto krytím neznámy... Neviem, či ja som jej opäť volal

alebo sa mi ona ozvala, že je na Slovensku vo J. a sme sa porozprávali, dohodli sme si podmienky, za
akých sa budú naši psi kryť. Ja ju poznám dlhšiu dobu v rámci zväzu Rottweilerov, nemal som dôvod
vypracovávať nejakú zmluvu o krytí jej psa a mojej sučky. Býva to bežné medzi chovateľmi psov, ak
si dôverujú, vychádzajú si v ústrety a nemajú s tým žiadny problém... Som perfekcionalista, požiadal
som odporkyňu, že či by som ju (sučku) tam nemohol nechať na tri prekrytia. Ona mi povedala, že to

nie je problém, že tam má cvičák so zabezpečenými kotercami vo J., kde býva a nie je to tam problém.
Dohodli sme sa aj na sume krytia, že po úspešnom krytí, keď sa narodia šteniatka dostane 500,- €.
Táto suma vyzerala normálna, pretože viem, za čo sa predávajú šteniatka. Bežná prax je aj tak, že sa
dostáva šteniatko miesto platenia. Na tomto sme sa dohodli a čakal som iba na háranie mojej suky... Po
tomto nakrytí som čakal 10 minút a povedal som odporkyni, že bol by som rád, že keby ju umiestnila

do koterca, v ktorom má byť umiestnená, ktorý odporkyňa vybrala z toho množstva kotercov, ktoré tam
majú. Podotýkam, že ja som do straty sučky koterce nevidel. Povedal som, že dobre, idem pre krmivo,
ktoré som nemal so sebou, lebo som mal plné ruky, v jednej ruke psa, v druhej tlačivá... Ako som prišiel
za dvere areálu, s úsmevom mi pani odporkyňa povedala, že aká je super, že ju dala do koterca aodovzdal som jej krmivo. Povedal som jej, že nejdem za ňou (sučkou), pretože nechcem, aby bola
rozrušená, že od nej odchádzam... Ja som videl z diaľky ohradený areál. Povedala mi odporkyňa, že
bude uzamknutý v kotercoch a preto, že dlhé roky chová psov rottweilerov nespomínala, že by tam

bol nejaký problém, že by pes niekedy zmizol, čo som sa jej osobne pýtal, že či to fakt bude OK.
Povedala mi, že je to v poriadku, že sú tam stále nejakí ľudia, že si chodia kŕmiť psov a že si to navzájom
kontrolujú. Po tomto odovzdaní krmiva som s kľudným svedomím odišiel.“. Z tohto prejavu žalobcu je
možné vyvodiť len to, že sa so žalovanou dohodli na nakrytí sučky žalobcu so psom žalovanej a aby
žalobca za účelom opakovaného krytia sučky nemusel cestovať z Bratislavy do J. požiadal žalobca

žalovanú, aby opakovane tento akt uskutočnila už bez žalobcu a za tým účelom ponechal žalobca svoju
sučku v areáli Športového kynologického klubu vo Zvolene vo voľnom koterci, do ktorého na žiadosť
žalobcu psa umiestnila žalovaná, ktorá prevzala od žalobcu krmivo pre tohto psa. Žalobca, i keď o sebe
vyhlasuje, že je perfekcionalista, nešiel skontrolovať, kam bol pes umiestnený, aby sa presvedčil, či
miesto, na ktorom ponecháva svoju sučku je z hľadiska možnej straty alebo odcudzenia psa bezpečné.

7. Zmluvou o úschove podľa § 747 Občianskeho zákonníka vznikne zložiteľovi právo, aby uschovávateľ
hnuteľnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrieť aj tak,
že sa odovzdanie a prevzatie veci zabezpečí mechanickými prostriedkami.

8. Zmluva o úschove je neformálnou zmluvou nemusí byť uzavretá písomne, avšak podmienkou

jej vzniku je prejav vôle oboch účastníkov zmluvy uzavrieť takúto zmluvu, čo v prejednávanej veci
preukázané nebolo. Predmetom zmluvy o úschove, i keď Občiansky zákonník v § 747 ods. 1 hovorí
o úschove hnuteľnej veci, môže byť aj pes (napríklad zmluva o úschove vycvičeného psa č. 33/2012
na výkon kanisterapie uzavretá medzi Psychiatrickou nemocnicou Kremnica ako objednávateľom a
fyzickou osobou Z. A. ako dodávateľom zverejnená na internete pod www.U.sk/iK.=XXXXXX ), ale takáto zmluva vznikne len ak zmluvná strane prejaví vôľu
uzavrieť takúto zmluvu v súlade s § 34 Občianskeho zákonníka. Bez prejavenej vôle prevziať určitú vec
do úschovy za účelom jej opatrovania nevzniká zmluva o úschove. Zo žiadneho dôkazu navrhnutého
stranami sporu a vykonaného súdom prvej inštancie nie je možné dospieť k záveru, že povinnosťou
žalovanej okrem opakovaného nakrytia sučky žalobcu a jej nakŕmenia bolo aj zabezpečiť úschovu tohto

psa tak, aby nedošlo k jeho strate alebo odcudzeniu. Nebolo preukázané, že by žalovaná prevzala
na seba zmluvnú povinnosť postrážiť sučku žalobcu v období od 02. 10. 2011 na niekoľko dní a teda
nemohla ani porušiť svoju zmluvnú povinnosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. o nesprávnom právnom posúdení veci.
9.1 Právne posúdenie veci je aplikácia zákonných ustanovení na zistený skutkový stav. K nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci dochádza nesprávnou aplikáciou alebo interpretáciou niektorého ustanovenia
zákona. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah strán sporu podľa ustanovenia § 420 ods. 1
Občianskehozákonníka.Podľatohtozákonnéhoustanoveniakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobil

porušením právnej povinnosti.
9.2 Užvuznesenísp.zn.17Co/744/2014z28.októbra2015odvolacísúdzaujalnázor,žezodpovednosť
za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže vzniknúť aj z porušenia zmluvných
a záväzkových povinností, ale pre záver o vzniku takejto zodpovednosti musí byť najprv spoľahlivo
preukázaná prevzatá povinnosť a jej nesplnenie. Pre posúdenie zodpovednosti žalovanej za škodu,

ktorá vznikla žalobcovi stratou jeho sučky nie je podstatné, či suka, ktorú doviezol žalobca k žalovanej
2. októbra 2011 bola ACCRA NAUGHTY ROTTY alebo iná a z tohto dôvodu odvolací súd ani
nevyhodnocuje výpovede žalobcu a žalovanej ohľadne identifikácie suky a rozpory v listinách o
pôvode psa a veterinárnom pase ohľadne dátumu narodenia suky. Žalovaná vo vzťahu k tejto sučke
neprevzala na seba žiaden záväzok, porušenie ktorého by bolo v príčinnej súvislosti so stratou sučky

a vznikom škody žalobcovi. Zodpovednosť žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi nemohol súd prvej
inštancie posudzovať podľa ustanovenia § 751 Občianskeho zákonníka, ak zmluva o úschove nevznikla.
Zodpovednosť žalovanej by bolo možné vyvodiť len z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v prípade, ak by boli preukázané všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými
sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Z týchto troch základných predpokladom je splnený len jeden a to vznik škody a absentujú ostatné
dva protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Súd prvej inštancie
na posúdenie žalobcom uplatneného nároku a vzťahu strán sporu použil správne ustanovenie zákonaustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, správne ho aj aplikoval a vyložil, keď žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

10. Nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vznikol pred súdom prvej inštancie žalovanej, ktorá
bola v spore úspešná podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie rozhodol
o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 % v súlade s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku výrokom, ktorý spolu s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka
vydaným podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške trov je aj vykonateľný.

11. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1 C. s. p. použijú
aj na odvolacie konanie. Odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Aj o výške
trov odvolacieho konania rozhoduje po právoplatnom skončení konania samostatným uznesením súdny
úradník súdu prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).