Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207086
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614207086.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Brno, Zábrdovice,
Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej W. I.M., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX,
o zaplatenie 978,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 12.01.2017 č.k. 10C/60/2014-102

r o z h o d o l :

O d mi e t a odvolanie proti výroku o zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,19% denne.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
konanie v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zastavil. V prevyšujúcej časti
žalobu žalobcu zamietol. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o návrh
na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
Nariadenie), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky vystavenej žalovaným dňa XX.XX.XXXX na
zmenkovú sumu vo výške 1 013,01 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 013,01 Eur
od 12.07.2011 do 17.10.2011, čo predstavuje sumu 248,19 Eur, zo sumy 1.003,01 Eur od 18.10.2011 do
14.11.2011, čo predstavuje sumu 70,21 Eur, zo sumy 978,01 Eur od 15.11.2011 do zaplatenia, 6 % ročný
úrokzosumy1.013,01Eurod30.8.2011do17.10.2011,čopredstavujesumu8,33Eur,zosumy1.003,01
Eur od 18.10.2011 do 14.11.2011, čo predstavuje sumu 4,62 Eur, zo sumy 978,01 Eur od 15.11.2011 do

zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,38 Eur a náhradu všetkých trov
konania podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie).

2. Súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom č.k. 10C/60/2014-21 zo dňa 24.06.2014, ktorý
bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/848/2014-58 z 29.06.2015 zrušený a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval nesprávne článok 4 ods. 4 Nariadenia

a nesprávne postupoval, keď nepoužil jeho článok 5 a nasledujúce.3. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu vo veci nariadil ústne pojednávanie. Žalobca
ani jeho zástupca sa napriek vykázanému doručeniu pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť
ospravedlnili. Žalovaná sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila.

4. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 vzal žalobu sčasti zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne späť. Súd prvej inštancie s poukázaním na § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto
časti zastavil.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca
na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku, Predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o
zmenku a je vyjadrená v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, nachádza sa v nej bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, miesta kde sa má platiť, tiež meno
toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Z
rubovej strany zmenky vyplýva, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa,

na rad ktorého bola vystavená. Čiže zmenka uvedené formálne náležitosti spĺňa. Napriek splneniu
formálnychnáležitostizmenky,súdpodrobilkontroleajúverovúzmluvu,ktorájespotrebiteľskouzmluvou
podľa osobitných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka, platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, a tiež dohodu o vyplňovacom práve zmenky
vyplývajúcu zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o., ktoré boli súčasťou

úverovej zmluvy.

6. Z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4Er/867/2013-12 súd prvej inštancie
zistil, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako oprávnený podala návrh na vykonanie exekúcie proti
žalovanej ako povinnej na vymoženie istiny 1.234,38 Eur s príslušenstvom. Súd uznesením žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po podaní odvolania oprávneného Krajský súd
v Košiciach potvrdil rozhodnutie prvého stupňa a následne súd prvého stupňa uznesením exekučné
konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2016. Exekučným titulom v tomto
prípade bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 11211/11 zo dňa 20.03.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10.4.2012 a vykonateľnosť 13.4.2012 a ktorý rozhodol na základe zmenky.

Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku na žalobcu. Žalovaný účastník žiadnym spôsobom
nenamietal zmenkový právny vzťah, ktorý nie je vzťahom spotrebiteľským. Zistil, že dňa XX.XX.XXXX
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 400,00 eur. Úver mal byť zaplatený s
poplatkom 392,00 eur v 12 mesačných splátkach, teda v celkovej výške 792,00 eur. Právny predchodca

žalobcu zmenku vyplnil v zmysle Dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola obsiahnutá vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v článku 13. Súd prvej inštancie podrobil kontrole úverovú zmluvu a
Dohodu o vyplnení zmenky vyplývajúcu zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť
s.r.o. Vzniknutý vzťah posúdil podľa ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré
obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je neplatná. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení
zmenky predchodcovi žalobcu nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie
z takto vyplnenej zmenky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené
v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
nakoľko v nej nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov,
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, čo znamená, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenkový úrok uvedený v zmenke
je vo výške 0,25% denne, čo je v rozpore s ochranou dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ) a podľa § 39
OZ ide o neplatné dojednanie. K vystaveniu zmenky došlo navyše v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3

zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré zakazovalo plnenie
dlhu zmenkou alebo šekom. Dohodu o vyplnení zmenky považoval súd za neplatnú pre obchádzanie
zákona. Z neplatnej dohody o vyplnení nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky, nakoľko ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve bankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že žalobca bol vo veci neúspešný

a žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy konania nevznikli.7. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p.

8. Namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli.
Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené

podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia §
120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom pre vydanie rozsudku bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Žalovaný mohol vzniesť námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6
Nariadenia, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie
koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za

žalovanú. Navyše z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako
spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom

akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené.Namietal,žesúdsaaplikáciouzákonač.191/1950Sb.nezaoberal,hocipredmetomkonaniaje
výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Predovšetkýmignorovalustanovenie§17citovaného
zákona, v zmysle ktorého žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky

voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak
nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na
ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a
nie je možné ho preniesť na žalobcu. Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške,
pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane

vysoký. Argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška

zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v
prostredíspotrebiteľskýchúverov,keďžeprávnaúpravaexplicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.

Napokon tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok. Odvolací
súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu uplatnených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, b/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je neprípustné voči výroku o čiastočnom zastavení konania a vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej

je nedôvodné a rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

11. Odvolaním bol napadnutý aj výrok o čiastočnom zastavení konania o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne, ktorý je následkom dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým sám vzal žalobu

čiastočne späť. Týmto výrokom nebola odvolateľovi spôsobená žiadna ujma, preto nie je subjektívne
legitimovanou osobou na podanie odvolania podľa § 359 CSP. Odvolací súd preto odvolanie v tejto časti
odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.12. Pokiaľ ide o výrok zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolateľ tvrdí existenciu odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, b/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám a súd nesprávnym úradným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o

zamietnutí žaloby okrem iného na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením
§ 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ktoré zakazovalo
plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Preto žalobca takúto zmenku nesmel prijať a ak ju prijal, konal v
rozpore so zákonom. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Ďalej súd prvej
inštancie správne skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti

tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Dňa 20.10.2015 bolo prijaté spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom 93 v nasledujúcom znení:

a. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

a. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

b. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

3. Zo stanoviska jednoznačne vyplýva, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, čo bolo nepochybne
preukázané aj v prejednávanej veci, je možné zmenku skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. V danom prípade
ide o zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmysle ust. § 17 ods. 3

tohto zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

4. Ako už odvolací súd konštatoval v bode 15. odôvodnenia, zmenka, z ktorej žalobca uplatňuje v tomto
konaní nárok, je v rozpore s citovaným ustanovením. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej
inštancie a uzatvára, že nie je možné priznať pohľadávku pre jej rozpor so zákonom a dobrými mravmi.

5. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

6. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ust.
§ 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

7. V sporovom konaní v zásade platí, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, súd však pri aplikácii uvedeného ustanovenia nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba na
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale mohol sám vykonať aj ďalšie dôkazy a ak to bolo pre rozhodnutie
vo veci nevyhnutné tieto si aj sám zabezpečiť. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre
rozhodnutie vo veci, a to aj s ohľadom na bod I.1 citovaného Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého

bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku
so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má zabezpečovať nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Jeho postup tak bol v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď si zabezpečil listinné
dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ (úverovej
zmluvy), ale aj platnosť dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako
jediného dôkazu predloženého žalobcom na preukázanie jeho nároku.

8. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb.
v tom zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak
súd sám, odvolací súd uvádza, že dňa XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorý
bol účinný už v čase rozhodovania okresného súdu, ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950

Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa novelizovaného znenia ust. § 17 ods.
2 zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. V prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu

ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám
nedovoláva. Táto povinnosť je súdu určená zákonom, pričom citované ustanovenie má procesnoprávny
charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k
úprave účinnej od XX.XX.XXXX je potrebné vychádzať z toho, že sa vzťahuje aj na konania začaté na
súde pred účinnosťou zák. 438/2015 Z.z. Procesná norma pôsobí na všetky prebiehajúce spory odo dňa

nadobudnutia svojej účinnosti, pokiaľ zákon neurčuje osobitný (intertemporálny) režim.

9. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 CSP, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania
mu nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.