Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222529
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113222529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobkyne: S. N., J.. X.X.XXXX, G. Z. I. XX,
zastúpená: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: S. Q., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX, L., zastúpený:
JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva,
priebehu hranice a vypratanie nehnuteľnosti a prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 11C/209/2013-237 zo dňa 14.6.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil konanie v časti
o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k parcele H. XX/X zapísanej na LV č. XXX k.ú. Z. I.. Žalobu vo
zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely H. XX/X - Q. K.
zapísanej na LV č. XXX k.ú. Z. I. a to na základe darovacej zmluvy I. XXX/XX. Pôvodne táto parcela
mala výmeru XXX m2 (LV k 29.7.2013 na č.l. 6), v súčasnosti má výmeru len XXX m2, ako to vyplýva
z LV z 12.4.2017 (č.l. 215). Darovaciu zmluvu uzatvorila XX.X.XXXX s darcami S. M. N. a N. S. N.
spolu so svojím bratom Z.J. N. ako Q.. Predmetom O. bola parcela H. XX/X v tom čase o výmere
XXXX m2, ktorá geometrickým plánom č. X/XX vyhotovenom Y. Č. bola rozdelená na parcely H. XX/
X o výmere XXX m2 a XX/X o výmere XXX m2. M. M. S. N. nadobudli K. H. XX/X o výmere XXXX

m2 H. zmluvou z X.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX od P.H. M. U. H.. V zmluve sa
konštatuje, že parcela KN XX/X bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX - XX - XXX - XXX/XX
overeného X.XX.XXXX z pozemnoknižnej parcely S.. XXX/XX zapísanej v pozemnoknižnej zápisnici XX
k.ú. Z. I.. V bode V. zmluvy sa uvádza, že kupujúci parcelu v prírode poznajú a kupujú túto parcelu v
stave v akom sa do dnešného dňa nachádza, do K. N.. Súd v tejto súvislosti pripomína, že v čase tejto
H. bol už nepochybne K. postavený po celej dĺžke spornej hranice. Parcely žalovaného pôvodne tvorili
časť pozemnoknižnej parcely S.. XXX/XX, ktorú nadobudol kúpou Z. Č.D. - K. Ž. XX.X.XXXX, čo vyplýva

z výpisu z pozemnoknižnej zápisnice XX k.ú. Z. I. (č.l. 80). Zo zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola
registrovaná Štátnym notárstvom v K. pod V. F.. XXX/XX dňa 8.11.1983 vyplýva, že podľa rodinnej deľby
je užívateľom parciel D. XX- L. K. o výmere XXX m2 a D. XX - V. o výmere XXXX S.2 S.V. Q. V.. Č. (N. S.
Ž.). Zmluva bola uzatvorená medzi Ň., M. Č., E. E., V.. P., S. X., V.. P. (č.l. 78). V ďalšom texte zmluvy sauvádza, že na záhrade užívateľských vzťahov a vzájomnej dohody o reálnom rozdelení spoluvlastníctva
nehnuteľnosti má byť vlastníctvo k parcelám D. XX, XX zapísané pre S. Q.. Pod bodom II. zmluvy S. Q.
darovala tieto nehnuteľnosti N. S. Q. a jeho manželke S. (V. Ž.), pričom sa konštatuje, že nehnuteľnosti

boli darované ešte pred stavbou V. O. a to v roku XXXX. Medzi parcelami strán je postavené staré
oplotenie, ktoré prebieha po medzi tvoriacu prírodnú hranicu medzi spornými pozemkami, čo potvrdila aj
žalobkyňa,ktorávšakuviedla,ževdôsledkuvýstavbyA.susedmidošlokposunutejtomedze.Žalobkyňa
o výstavbe Q. vie len z rozprávania svojej matky s tým, že v čase kúpy pozemku matkou bol už asi v
polovicihraniceK.postavený,neskôrzvyšokQ.postavilQ.žalovaného.Výslovneuviedla,žeS.súhlasila

s tým, ako bol K. postavený, so susedmi mala stále dobré vzťahy a nikdy spory o hranicu neboli. Tie
začali až v rokoch XXXX - XXXX, keď v súvislosti s O. pozemkov bola geodetom rozdelená parcela
XX/X a pri zameriavaní pozemkov geodet zistil, že Q. nie je postavené v súlade s katastrálnou mapou.
Žalovaný uviedol, že sporný K., odkedy sa pamätá, bol už v postavený. Jeho Q. postavil dom v rokoch
XXXX - XXXX a asi v rokoch XXXX - XXXX postavil aj K., ktorý v zadnej časti neskôr schátral, a preto ho
jeho otec obnovil okolo roku XXXX. Pozemky sa užívali bez toho, aby so susedmi mali nejaké nezhody

o hranicu (vrátane pôvodných vlastníkov H.) a pri spomínanom obnovovaní plota mal byť prítomný aj
sused H.. O tom, že plot nie je postavený v súlade s katastrálnou mapou sa dozvedel od žalobkyne až
v roku XXXX. Vtedy mu žalobkyňa povedala, že hranicu nechce riešiť, chcela však, aby plot opravil. To
potvrdila aj žalobkyňa. Žalovaný sa vyjadril aj k užívaniu a nadobudnutiu pozemkov v minulosti. Vlastnil
ich (spolu s ďalšími) jeho K. Z. Č., ktorý ich kúpil od H. v roku XXXX. V roku XXXX pozemky rozdelil

medzi svoje 3 deti, pričom pozemky, ktoré teraz vlastní žalovaný, pripadli jeho G. S. Q., V.. Č. a tá ich v
roku XXXX darovala jeho otcovi S. Q.. Vypočutý bol ako svedok Z. Q. - G. Q. Ž.. Vypovedal o tom, že z
rozprávania rodičov vie, ako jeho starý otec Z. Č. po návrate z M. kúpil pozemky vrátane tých, ktoré teraz
vlastní jeho N. - Ž.. Susedné pozemky vlastnil M. H.. Svedok tiež uviedol, že v roku XXXX dedo pozemky
rozdelil medzi svoje deti S. Q., M. P. M. M. Č.. Pozemky sa rozmerali a losovali, jeho matka vylosovala

sporný pozemok. Osadili sa kolíky a pritom bola aj S. P. H. M. H.. Od začiatku hranicu tvorila medza.
Ešte jeho N. Q. postavil na nej z prednej časti latkový plot, neskôr po celej dĺžke pozemkov postavil Q. S.
Q., a to podľa pôvodného K. a medze, k čomu došlo v rokoch XXXX - XXXX. Prehlásil, že nikdy žiadne
spory so susedmi o hranicu neboli. Potvrdil aj to, že v rokoch XXXX - XXXX V. ich podelili s pozemkami
tak, že sporné pozemky pripadli G. S. a on získal pozemok, kde bol rodičovský dom. G. sa potom na

svojom pozemku vybudoval v rokoch XXXX - XXXX. Svedok vypovedal aj o tom, že pokiaľ sa hovorilo,
že M. Č. posunul kolíky pri rozmeriavaní pozemkov týkalo sa to nie sporných pozemkov, ktoré pripadli S.
Q., ale pozemku, ktorý pri deľbe pripadol M. Č.. Svedkyňa M. N.Á. - S. Ž. uviedla, že pozemky odkúpila s
manželom ústne od P. H. v osemdesiatych rokoch. V prednej časti pozemkov bol už plot postavený (na
hranici so susedmi Q.), v zadnej časti hranicu tvorila medza, neskôr v rokoch XXXX - XXXX S. Q. postavil

po medzi K. aj v tejto zadnej časti a tento plot považovali, že je postavený na správnej hranici. O tom, že
tomuto tak nie je, sa dozvedeli až pri zameriavaní pozemkov za účelom ich darovania žalobkyni a jej G..
O tom, že nikdy spory o hranicou medzi pozemkami strán v minulosti neboli, vypovedali ako svedkovia
súrodencižalobkyneZ.N.M.M.K..SvedokS.H.(narodenýXXXX)Z.N.pôvodnýchvlastníkovpozemku
žalobkyne P. M. U. H.. Potvrdil, že hranica medzi pozemkami strán bola v prednej časti Q., v zadnej

medza a nikdy žiadne spory o hranicu neboli. Keď v roku XXXX rodičia predávali prednú časť pozemku,
jeho otec povedal Q. žalovaného, že hranice bude treba dať do poriadku. O akú hranicu išlo a aká by
mala byť, sa však svedok vyjadriť nevedel. Na návrh žalobkyne bol pribratý znalec z odboru geodézie F..
Z. G., ktorý vypracoval znalecký posudok pod číslom XX/XX. V ňom uviedol, že vlastnícka hranica medzi
parcelamistránjeevidovanátechnickouznačkouvovektorovejmapeKNakonesporná.Znalecporovnal

hranicu s geometrickým plánom č. XXX - XX - XXX - XXX/XX L. X.XX.XXXX, ktorý bol vypracovaný
za účelom majetkoprávneho vyporiadania parcely H. XX/X. Jeho zhotoviteľ preberal hranice podľa
zákresu v katastrálnej mape mechanicky a podľa znalca nepostupoval správne. Základným podkladom
na vyhotovenie geometrického plánu sú údaje súboru geodetických informácií a súboru popisných
informáciikatastra.Zhotoviteľ geometrickéhoplánujepovinnýoveriťpolohupôvodnejhranicesostavom

v KN a v prípade nesúladu je povinný zákres v katastrálnej mape porovnať s originálnymi meračskými
údajmi z tvorby predmetnej mapy. Pri vytýčení hranice pozemku sa vykoná prenesenie polohy hranice
pozemkuzurčenýchpodkladovdoterénu.Navytyčovaniehranicesapoužijútieistéúdajeapostupy,aké
sa použili pri ich meraní. Sporná lokalita bola mapovaná v roku 1964. Znalec zistil nesúlad medzi údajmi
z THM (technicko- hospodárskeho mapovania), so zákresom v analógovej mape KN. Porovnal podklady

z meračského náčrtu so stavom v katastrálnej mape. Meračský náčrt bol pritom určovaný pri miestnom
šetrení v súčinnosti s vlastníkmi pozemkov, kedy boli určené lomové body hranice komisiou v súčinnosti
s vlastníkmi. Stav v katastrálnej mape by mal zodpovedať tomuto vyšetrenému stavu, v danom prípade
však došlo k chybám pri kartografickom spracovaní máp. Znalec ďalej uviedol, že oprava chybnéhozákresu v analógovej mape a stavom zobrazeným v spomínanom geometrickom pláne sa realizovala
neskôr pri tvorbe geometrického plánu na porealizačné zameranie stavby na pozemku č. XX/X M. XX/
XX,atedavsúčasnejvektorovejmapeKNjezákresspornejhranicevsúladesvýsledkamiprešetrovania

zmienvrámcinovéhomapovaniaasoskutkovýmstavomvteréne.Znalecdospelkzáveru,žepostavené
oplotenie medzi parcelami strán nezasahuje do pozemku žalobkyne, pretože je postavené v súlade so
záväznými údajmi KN na rozdiel od geometrického plánu z roku XXXX, v ktorom lom zobrazený do
parcely H. XX predstavuje chybný zákres. Na grafickej časti znalec znázornil priebeh vlastníckej hranice
lomovými bodmi XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX. Na pripomienky žalobkyne

znalec reagoval odborným vyjadrením číslo XX/XX a zdôraznil, že polohu reálneho Q. posudzoval aj s
geometrickým plánom z roku XXXX, ale nie vizuálne, ale záväznými geodetickými metódami. Základným
podkladom na vyhotovenie geometrického plánu sú údaje súboru geodetických informácií a súboru
popisných informácií KN. Grafická časť geometrického plánu je určená pre laickú verejnosť ako obrázok
bez technickej hodnoty. Grafická časť geometrického plánu nevymedzuje polohu vlastníckej hranice.
Overovanie polohy hraníc pozemkov je geodetický úkon, ktorý môže realizovať iba osoba s odbornou

spôsobilosťou. Podľa záväzných podkladov priebeh spornej hranice je zakreslený v znaleckom posudku
a je v súlade s geometrickým plánom z roku XXXX, aj keď pohľadovou kontrolou to vyzerá inak.
Vytýčenie polohy vlastníckej hranice len podľa snímky z geometrického plánu je neprípustné. Keďže pri
zameriavaní skutkového stavu neboli zistené zmeny, nie je možné vypracovať nový geometrický plán.
ŽalobkyňasidalazhotoviťsúkromnýznaleckýposudokznalcomF..S.E.,K..zodborugeodézie,ktorýho

vypracoval pod č. X/XXXX. Znalec vykonal kontrolné meranie, zistil, že po celej dĺžke medzi parcelami
strán je oplotenie, ktoré je už schátralé, I. K. sú nasadené slivky. Znalec konštatoval, že v rokoch XXXX
- XXXX bolo vykonané v k.ú. Z. I. technickohospodárske mapovanie, z ktorého sa zachovali zápisníky
a vyšetrovacie náčrty. Sporná hranica bola prvýkrát zadefinovaná súradnicami podrobných bodov číslo
X, X, X, X, X v geometrickom pláne č. XXX - XX - XXX - XXX/XX. Znalec dospel k záveru, že tento

geometrický plán bol vyhotovený v kancelárii bez zamerania v teréne. Ak by bol zhotoviteľ v teréne,
tak by musel zistiť, že sporný plot sa neláme v podrobných bodoch č. X, X, X, ale prechádza plynule.
Hranicu mal porovnať s vyšetrovacím náčrtom z roku XXXX, ktorý bol odsúhlasený vlastníkmi oboch
pozemkov, a podľa ktorého sa hranica lomí len v jednom bode. Grafická časť geometrického plánu z roku
XXXX nebola vyhotovená správne, chybné boli aj súradnice podrobných bodov. Znalec preto dospel k

záveru, že spomínaný geometrický plán je zmätočný a platný je stav evidovaný v operáte registra U.,
ktorý je definovaný súradnicami podrobných bodov č. XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX, XXX - XX M.
XXX - XX a túto hranicu znázornil graficky v prílohe č. XX. Po vykonaní grafickej identifikácie stavu U.
a kontrolného merania zistil, že K., ktorý prechádza podrobnými bodmi č. X, X, XX, XX M. XXX - XX
zasahuje do pozemku žalobkyne plochou o výmere XX m2, čo znázornil v prílohe č. 20. Predovšetkým

bolo potrebné vyvodiť záver o správnej hranici podľa mapových podkladov z toho pohľadu či zodpovedá
priebehu oplotenia alebo nie. Aj znalec F.. E. uviedol, že prvýkrát bola sporná hranica zadefinovaná
súradnicami podrobných bodov X, X, X, X, X v geometrickom pláne č. XXX - XX - XXX - XXX/XX z roku
XXXX. Potrebné si je uvedomiť, že až týmto geometrickým plánom bola prvýkrát vytvorená parcela H.
XX/X, ktorá bola vyčlenená z pozemnoknižnej parcely mpč. XXX/XX. Na základe tohto geometrického

plánu (ktorý sa výslovne cituje v príslušnej H. L.) H. pozemky K. K. žalobkyne. Znalec F.. E. síce dospel
k záveru, že v celosti tento geometrický plán vrátane geodetických informácií je nesprávny, ale pre tento
súdny spor nie je rozhodujúce to, či znázornil správne hranicu alebo nie v porovnaní s predchádzajúcimi
mapovými podkladmi, ale to v akom rozsahu nadobudli vlastníctvo k pozemkom S. M. N. Ž., keďže
žalobkyňa od nich následne darom mohla nadobudnúť len ten istý rozsah pozemkov, ako to nadobudli

ony a nie viac. Pokiaľ teda F.. E. neriešil hranicu podľa geometrického plánu z X.XX.XXXX s tým,
že ide o chybný zákres, pre súd táto informácia nie je relevantná, keďže rozhodujúce je to, že K. K.
žalobkyne nadobudli vlastníctvo tak, ako bolo znázornené na spornom geometrickom pláne. Preto aj
súd dal znalcovi F.. G. za úlohu porovnať priebeh oplotenia so spomínaným geometrickým plánom, čo
F.. E. neriešil, ale F.. G. dospel k záveru, že Q. je v súlade s týmto geometrickým plánom, hoci nie podľa

jeho grafickej časti. Pre súd je nepochopiteľné, ak dvaja znalci, ktorí navyše vychádzajú z rovnakých
podkladov (v tomto prípade z meračského náčrtu z THM) sa dopracujú k rozdielnym záverom. F.. G. totiž
mal za to, že Q. je postavené správne a podľa F.. E. zasahuje do pozemku žalobkyne. Súd poukázal na
to, že znalec F.. G. navyše uviedol, že geometrický plán z roku XXXX, na základe ktorého sa stali K.Á. K.
žalobkyne vlastníčkami sporného pozemku bol zhotovený v súlade s meračským náčrtom v KN - pokiaľ

ide o použitý súbor geodetických informácií, ktorý je rozhodujúci pre stanovenie priebehu hranice, hoci
grafická časť nebola zhotovená správne. Žalobkyňa pritom svoje tvrdenie o nesprávnej hranici odvíjala
práve od grafického znázornenia hranice v spomínanom geometrickom pláne. Znalec vysvetlil, že nie je
podstatnágrafickáčasťgeometrickéhoplánu,alesúborgeodetickýchapopisnýchinformácií,nazákladektorých sa vyznačujú hranice pozemkov. Podľa súdu ide o tzv. lomové body, ktoré sú rozhodujúce
pre ustálenie priebehu hranice. Na rozdiel od F.. G. F.. E.Č. dospel k záveru, hoci vychádzal z tých
istých mapových podkladov, že oplotenie je posunuté do pozemku žalobkyne o ploche XX m2. K záveru

o tom, aká by mala byť správna hranica podľa pôvodných mapových podkladov nemožno za tohto
stavu dokazovania dospieť, navyše F.. G. vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že chybný zákres
geometrického plánu z roku XXXX bol už opravený pri tvorbe geometrického plánu na porealizačné
zameranie stavby na pozemku č. XX/X M. XX/XX a preto v súčasnej platnej vektorovej mape KN zákres
spornej hranice je v súlade s výsledkami prešetrovania zmien v rámci nového mapovania, ale aj so

skutkovým stavom v teréne. Za tohto stavu dokazovania, ak sú dva rozdielne znalecké posudky a
strany nenavrhli ďalšie dokazovanie, vzhľadom na skutočnosť, že dôkazné bremeno bolo na žalobkyni,
aby jednoznačne preukázala svoje tvrdenie o zásahu žalovaného do jej vlastníckeho práva, nemožno
dospieť k záveru o unesení tohto jej dôkazného bremena, a teda nemožno vyvodiť to, že Q. nie je
postavené na správnej hranici a že žalovaný užíva časť jej pozemku. Navyše súd dodáva, aj keď oba
znalecké posudky majú rovnakú dôkaznú hodnotu, predsa len súkromný znalecký posudok, ktorý bol

vypracovaný súkromne na žiadosť žalobkyne pre súd, nemá takú vierohodnosť ako znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný na požiadanie súdu a ktorý súd považuje za objektívnejší. Opäť súd zdôraznil, že
aj keby v minulosti bola hranica iná (napríklad pri miestnom šetrení z roku XXXX, z ktorého vychádzali
obaja znalci) rozhodujúce je to, po akú hranicu kupovali pozemky v roku XXXX právne predchodkyne
žalobkyne. Z ich H. L. vyplýva, že išlo o pozemky znázornené práve na spornom geometrickom pláne,

pretože až týmto geometrickým plánom bola vytvorená parcela č. XX/X z pôvodnej pozemnoknižnej
parcely. Navyše v tom čase H. pozemky boli po celej dĺžke Q. (čo je nesporné), preto sa stali vlastníčkami
H. pozemkov len v rozsahu tohto Q. a aj neskôr mohli na žalobkyňu previesť pozemok len v tom rozsahu,
ako ho sami nadobudli, teda po spomínané Q., a to s poukazom na zásadu nemo plus iuris ad alium
transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Na

mieste je otázka o platnosti kúpnej zmluvy z roku XXXX, pokiaľ by súd si mal osvojiť názor F.. E. o
tom, že geometrický plán z roku XXXX je zmätočný, a teda nespôsobilý technický podklad k prevodu
nehnuteľnosti, keďže týmto geometrickým plánom bola vytvorená práve prevádzaná parcela H. XX/
X. Ak by zmluva pre zlý geometrický plán bola neplatná, H. by napriek tomu nadobudli vlastníctvo k
príslušnému pozemku vydržaním uplynutím 10-ročnej vydržacej lehoty, ale nepochybne len v rozsahu,

v akom pozemok užívali, teda po Q., ktoré bolo v tom čase už nepochybne postavené po celej dĺžke
hranice. Napokon aj v prípade záveru o tom, že K. nie je postavený správne a že žalovaný užíva časť
pozemku žalobkyne, vzhľadom na zistený skutkový stav by súd musel dospieť k záveru o vydržaní
spornej časti pozemku. K. podľa zhodného vyjadrenia strán a svedkov bol postavený v prednej časti
okolo roku XXXX - XXXX, podľa žalovaného a svedka Z. Q. už vtedy po celej dĺžke pozemkov, podľa

matky žalobkyne v zadnej časti bol K. postavený v rokoch XXXX - XXXX, s tým že považovali všetci to,
že tento K. je postavený na správnej hranici. Všetci vypočutí zhodne uviedli, že nikdy spory o hranicu
neboli a prvýkrát o tom, že plot by nemal byť postavený správne, sa dozvedeli až v roku XXXX. Súd mal
za preukázané, že K. K. žalovaného (jeho V.) užívali dobromyseľne a nerušene spornú časť pozemku
ako vlastníci minimálne od roku XXXX (pri najneskoršom údaji o postavení Q.) a teda došlo by k

nadobudnutiu ich vlastníctva k tejto časti pozemku vydržaním najneskôr v roku XXXX, keďže prvýkrát sa
o tom, že by nemal byť postavený správne dozvedeli až v roku XXXX, čo je opäť nesporné. Narušeniu
držby totiž nenasvedčuje ani výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že v roku XXXX pri predaji prednej
časti pozemku mal jeho otec povedať otcovi žalovaného, že bude potrebné dať hranicu do poriadku.
Výpoveď svedka nie je dostatočne určitá tak, aby spochybnila nerušenosť držby pozemku žalovaného

jeho právnymi predchodcami. Svedok sa totiž nevedel vyjadriť konkrétne v čom by hranica mala byť
neprávna, ako by mala prebiehať a ktorej časti pozemku sa týka. Záveru o tom, že hranica zodpovedá
Q. napokon nasvedčuje aj situácia v teréne, v prírode ide o medzu, na ktorej sú L.É. N., z čoho možno
usudzovať, že ide o prírodnú hranicu, po ktorú právni predchodcovia strán užívali svoje pozemky a na
ktorej je postavené po celej dĺžke sporné Q.. Je nelogické, že by hranica mala byť posunutá do pozemku

žalovaného od tejto medze, ktorá predstavuje výškový rozdiel cez X S. oproti pozemku žalobkyne. Súd
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O zastavení konania v časti o určenie vlastníckeho práva bolo
rozhodnuté podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP. Výrok o nároku na náhradu trov konania vyplýva z
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V spore mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal plnú náhradu
trov konania.

3. Proti rozsudku v jeho zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodňuje existenciou odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces je náležitéodôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo potvrdzuje rozsiahla judikatúra, napr. rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07,1. ÚS 154/05,1. ÚS 407/08, II. ÚS 135/04 a II. ÚS 198/05. Pokiaľ
uvedená podmienka náležitého odôvodnenia rozhodnutia nie je splnená, vydané rozhodnutie trpí vadou,

ktorá zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Uvedený odvolací dôvod
je v tomto konaní naplnený v tom, že súd prvej inštancie sa k argumentácii a dôkazom svedčiacim
v prospech žalobkyne vyjadril len veľmi stroho, resp. v niektorých bodoch vôbec. Žalobkyňa zhrnula
svojuargumentáciuvzáverečnomprejaveprávnehozástupcužalobkynenapojednávanídňa14.6.2017.
Žiadnu z argumentov žalobkyne súd neuvádza v odôvodnení, a teda sa logicky s nimi ani nevysporiadal

v odôvodnení rozhodnutia. Pritom tieto argumenty žalobkyňa uvádzala v priebehu súdneho konania aj
ich zhrnula pred skončením dokazovania v záverečnom prednese. Súd prvej inštancie sa však s nimi
nijako nezaoberal. Uvedené skutočnosti preto zakladajú odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b) C.s.p. V prejednávanej veci táto podmienka pre naplnenie práva na spravodlivý proces podľa názoru
žalobkyne nebola naplnená. Z dôvodu, že konajúci súd sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými
v článku II. (prednesenými v záverečnej reči právneho zástupcu žalobkyne) ani sa nevysporiadal so

skutočnosťamiuvedenýmivtomtočl.III.odvolania,taksúddospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Z
uvedených dôkazov totiž vyplýva, že Q. žalovaného aj samotný žalovaný vedeli o danom posune hranice
a zásahu do pozemku žalobkyne (v opačnom prípade by žalovaný sám neprišiel za žalobkyňou, že chce
dať túto hranicu doporiadku, kým stavala V. O. v bezprostrednej blízkosti spornej hranice). Následne po
takomto ustálení skutkového stavu, nemožno dospieť k záveru, že žalovaný a jeho právny predchodca

boli dobromyseľní a teda mali spornú časť pozemku (identifikovanú znalcom F.. E. Q. výmere XX m2)
vydržať. Práve naopak, tým že neboli dobromyseľní, tak bez ohľadu na uplynutý čas sa nikdy nestali
vlastníkmi tejto časti pozemku žalobkyne, do ktorej zasahuje Q. žalovaného. Z uvedeného vyplýva aj
dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., pretože zo žiadneho právne
predpisunevyplýva,žebynevedomosťžalobkyneotom,žežalovanýjejzasahujedovlastníckehopráva,

malaautomatickyznamenaťdobromyseľnosťžalovanéhoatedasplneniejednejzpodmienokvydržania.
Odôvodňovanie dobromyseľnosti spôsobom, ako to činí súd prvej inštancie je v rozpore s ustálenou
aplikáciou § 130 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vôbec nereflektuje vyššie uvedené časti
výpovedí svedkov Z. N.H., M. K. M. M. N.. Súd prvej inštancie popiera tvrdenie znalca F.. E., že by mal
byť geometrický plán č. XXX-XX-XXX-XXX/XX zo dňa X.XX.XXXX robený od stola a že preto by mal

byť nepoužiteľný. Súd pritom vôbec neprihliadol na výpoveď svedkyne M. N.. Teda nielen znalec (na
základe jeho odborného posúdenia) ale aj svedkyňa, ktorá bola priamo účastná H. pozemku potvrdila, že
žiaden geodet pozemky v teréne nebol zamerať. Pritom táto svedkyňa vypovedala viac ako rok pred tým,
než znalec F.. E. znaleckou činnosťou dospel k záveru o zmätočnosti tohto geometrického plánu. Záver
súdu o tom, že obaja znalci dospeli k odlišným záverom a preto sa súd priklonil k záverom znalca, ktoré

ustanovil súd (toho považoval za objektívnejšieho) nie je náležitým odôvodnením rozhodnutia. Teda
je zrejmé, že znalec najprv konštatoval rozdiel medzi polohou reálneho Q. a polohou K. vyobrazenou
v geometrickom pláne č. XXX-XX-XXX-XXX/XX. Takéto zjavné rozpory v tvrdeniach znalca nemožno
opomenúť a súd prvej inštancie ich mal zohľadniť pri rozhodovaní o tom, ktorý zo znaleckých posudkov
bude považovať za relevantný. Nakoľko F.. G. si vo svojich odborných záveroch sám odporuje, tak je

treba vychádzať zo záverov uvedených v znaleckom posudku F.. E.. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd
nereflektoval je samotný rozsah a miera podrobnosti skúmania jednotlivých znalcov. F.. E. vychádza
z podstatne väčšieho množstva príloh a zároveň zameral podstatne viac bodov, za účelom exaktného
určenia skutkového stavu (viď príloha č. 21 posudku F.. E.). Naproti tomu F.. G. zoznam súradníc ani len
neuvádza. V tomto je opäť jeho posudok nepreskúmateľný a nedôveryhodný. Aj z tohto dôvodu sa mal

súd prikloniť k záverom uvedeným v znaleckom posudku F.. E.. Z týchto dôvodov žalobkyňa nevidela
potrebu ďalšieho dokazovania a navrhovania dôkazov na odstránenie rozporov medzi závermi súdnych
znalcov, nakoľko nepochybne závery F.. E. sú presvedčivejšie a dôveryhodnejšie ako tvrdenia a závery
F.. G.. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že by obaja súdni znalci mali zisťovať totožné skutočnosti a
mali dospieť k rozdielnym záverom. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhuje, aby odvolací súd zmenil

rozsudok Okresného súdu K.Q. č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že vyhovie žalobe
v znení žalobného petitu, ktorého zmenu pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.
Alternatívnenavrhuje,abypreprípad,žeodvolacísúddospejekzáveru,ževpredmetnejvecijepotrebné
vykonať dokazovanie pred súdom prvej inštancie, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu K.
č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.Žalovanývosvojomvyjadreníkpodanémuodvolaniužiada,abyodvolacísúdpodľa§387ods.1C.s.p.
rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa XX. Z. XXXX vo výroku ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že
žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Má za to, žesúd prvej inštancie v posudzovanej veci postupoval procesným spôsobom, ktorý umožňoval procesným
stranám uskutočňovať všetky práva tak, aby bolo nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke
realizované ich právo na spravodlivý proces. Vo veci boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov súd dospel k správnym skutkovým
zisteniam a po právnej stránke posudzovanú vec správne právne posúdil. Žalovaný poukazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z
ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. a s odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa odôvodňuje
svoje odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. Podľa § 365

ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Podľa žalobkyne uvedený odvolací dôvod je daný tým, že v odôvodnení
rozsudku sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne zhrnutou v jej záverečnom návrhu. Žalovaný
na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX poprel tvrdenia žalobkyne, že by niekedy chcel od nej odkúpiť časť
parcely,ktorábolapredmetomsporu.G.žalobkynenapojednávanídňaXX.XX.XXXXtvrdeniežalobkyne

o tom, že žalovaný chce odkúpiť časť parcely, nepotvrdil. Žalovaný poukazuje, že jeho neb. Q. S. Q.
nikdy nespochybňoval hranicu medzi spornými parcelami. Uvedené vyplýva, aj z výpovede svedka S..
H., ktorého rodičia G. K.I. K. Ž. a tiež aj z výpovede svedka Z.. Q.. Súd prvej inštancie v bodoch 16.
až 19. odôvodnenia rozsudku uvádza, čo vypovedali vypočutí svedkovia. Judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa náležite
vyporiadal so závermi, ktoré vyplynuli zo záverečného návrhu žalobkyne a uvedený odvolací dôvod
nie je opodstatnený. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa §

191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Z
citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Uvedené
znamená, že záver o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie
je vecou vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu súdu. Žalovaný poukazuje, že

súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Žalobkyňa
poukazuje na výpovede M.. K. M. M.. N.. Uvedené svedkyne okrem iného zhodne vypovedali, že o tom,
že K. by nemal byť postavený na hranici, sa dozvedeli až potom, čo im to oznámila žalobkyňa, ktorá na
to bola upozornená geodetom. Inak povedané, ak by neboli upozornené geodetom, tak by nikto z nich
vlastnícku hranicu medzi parcelami nespochybňoval (rok XXXX). Žalovaný poukazuje na odôvodnenie

rozsudku pod bodmi 27. až 29.. Zároveň žalovaný poukazuje na H. L. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou P.
H. M. S.D. prevádzali na právnych predchodcov žalobkyne parcelu KN XX/X a to konkrétne na čl. V., z
ktorého vyplýva, že H. túto parcelu v prírode poznajú v stave, v akom sa do dnešného dňa nachádza.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že v roku XXXX bola parcela Q. tak, ako je to v súčasnosti.
Uvedený odvolací dôvod je neopodstatnený. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., odvolanie možno

odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne rozvádza, akými právnymi úvahami sa riadil,
keď posudzoval skutkové zistenia. Žalovaný považuje uvedený odvolací dôvod za neopodstatnený. S
poukazom na uvedené žiada rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny
potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z X.X.XXXX poukazuje na to, že žalovaný v prvej časti svojho podania
uvádza, že nie je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Žalovaný tvrdí, že G.
žalobkyne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX nemal potvrdiť skutočnosti uvádzané žalobkyňou, teda že
žalovaný navštívil žalobkyňu s tým, že chcel od nej odkúpiť časť parcely, t.j. časť do ktorej zasahoval

nesprávne umiestneným K.. G. žalobkyne pritom na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX okrem iného uviedol:
„Neviem sa vyjadriť k tomu, či potom N. nejako v tomto smere komunikovala so žalovaným, ale ja som
bol osobne pritom, keď niekedy v J. v roku XXXX žalovaný prišiel L. N., pričom povedal, že on vie, že
hranica je nejako posunutá a že by sa chcel nejako dohodnúť. N. na to reagovala tak, že od žalovaného
chcela len to, aby K. opravil.“ Uvedené dokazuje uvádzané skutočnosti, že žalovaný vedel o zásahu do

pozemku žalobkyne. Žalovaný nebol teda dobromyseľný, ako sa bránil v tomto súdnom konaní, pretože
pred podaním žaloby sám žalovaný navštívil žalobkyňu s tým, že vie že hranica je posunutá a on sa chcel
mimosúdne dohodnúť. Pôvodne však žalobkyňa požadovala, len aby si opravil K. a riešenie spornej
hranice (zásahu do jej pozemku) nechala na neskôr. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uvádza, že nie je danýani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. K tomuto žalovaný poukazuje na výpovede
M.. K. M. M.. N., že tieto mali potvrdiť, že o zásahu do ich vlastníctva sa dozvedeli až v r. XXXX, keď
bol hranicu prekontrolovať geodet. Tu však treba zdôrazniť, že to nie je žalobkyňa (alebo jej právne

predchodkyne) u koho sa má zisťovať dobromyseľnosť (resp. vedomosť o zásahu do ich vlastníckeho
práva). Ale práve žalovaný (a jeho právni predchodcovia) majú preukázať svoju dobromyseľnosť. Pritom
práve žalovaný dobromyseľný nebol, nakoľko o zásahu do pozemku žalobkyne vedel, čo preukázala
výpoveď žalobkyne aj jej G.. Následne výpovede M.. K. M. M.. N. preukázali, že dobromyseľný nebol
ani Q. žalovaného, pretože pri zistení zásahu do pozemku (pri kontrolnom meraní geodeta v r. XXXX)

sa prítomný otec žalovaného vyjadril práve v tom smere, že hranica nesedí, lebo ešte jeho predchodca
poposúval kolíky označujúce hranicu pozemkov. Pokiaľ teda otec žalovaného mal takúto vedomosť,
nemohol byť po celú tú dobu dobromyseľný a teda nemohol ani vydržať spornú časť pozemku žalobkyne
do ktorej zasahuje Q.. Súd prvej inštancie nevysvetlil prečo nepovažoval tieto dôkazy za relevantné,
resp. prečo považoval iné dôkazy za presvedčivejšie. Z toho dôvodu napadnutý rozsudok trpí vadami
a sú dané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) C.s.p. Žalovaný sa nakoniec

vyjadril k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a to tak, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku mal podrobne rozviesť, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval
skutkové zistenia. V nadväznosti na to žalovaný považuje aj tento odvolací dôvod za neopodstatnený.
Ako uvádzame v čl. IV. odvolania, súd prvej inštancie pri právnom posúdení znaleckých posudkov F..
G. M. F.. E. neodôvodnene uprednostnil závery uvedené v posudku F.. G. a ignoroval pritom viaceré

vady a nedostatky, na ktoré žalobkyňa poukazovala v priebehu konania. Súd prvej inštancie sa týmito
nedostatkami nijako nezaoberal, iba určil posudok F.. G. za smerodajný z dôvodu, že posudok F.. E.
bol vykonávaný dodatočne na základe objednávky žalobkyne a nebol robený na základe ustanovenia
znalca rozhodnutím súdu. Uvedené právne posúdenie a hodnotenie znaleckých posudkov je v rozpore
s ust. § 209 ods. 2 C.s.p. Posudok vypracovaný F.. E. mal všetky náležitosti, aby bol posúdený ako

súkromný znalecký posudok, pri ktorom sa postupuje pri vykonávaní dôkazu akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca. Napriek tomu sa súd prvej inštancie odchýlil od ust. § 209 ods. 2
C.s.p., čo považuje žalobkyňa za nesprávne právne posúdenie veci. Uvedené považuje za nesprávne
práve posúdenie veci a nesprávny postup pri hodnotení dôkazov. Nakoniec k uvedeným vadám a
nedostatkom posudku F.. G. sa nikdy nevyjadril ani žalovaný, a to ani v priebehu súdneho konania,

ani v podanom vyjadrení. Žalobkyňa naďalej trvá na všetkých odvolacích dôvodoch a skutočnostiach
uvedených v podanom odvolaní. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako
je uvedené v podanom odvolaní.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení z XX.X.XXXX poukazuje na to, že podľa § 374 ods. 1, 2 C.s.p., súd

prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu vyjadriť sa k nemu najneskôr
v lehote desať dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať
vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva pre súd
prvej inštancie povinnosť doručovať odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožniť mu vyjadriť sa k
nemu - odvolacia replika. Ak žalobkyňa v odvolacej replike poukazuje na ďalšie okolnosti, ktoré je

možné subsumovať ako uvádzanie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je pri ich
posudzovaní potrebné mať na zreteli ustanovenia § 366 a 373 ods. 4 C.s.p. Obsah odvolacej repliky
môže spočívať iba v právnej argumentácii, prípadne v zdôraznení už uvádzaných skutočností v odvolaní
a v zdôraznení už vykonaných dôkazov. V odvolacej replike žalobkyňa nevychádza z vyššie uvedených
zásad. V súlade s § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je odvolacím dôvodom nesprávny procesný postup

súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces možno zaradiť právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany súdu a tiež aj právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení skonštatoval, že tento žalobkyňou uvádzaný
odvolací dôvod nie je opodstatnený, tak uvedený záver vyvodzoval z toho, že súd prvej inštancie sa

v odôvodnení svojho rozsudku náležite vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami tvoriacimi
skutkový a právny základ žaloby, argumentáciou žalobkyne a to s prihliadnutím na všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Zároveň odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa
žalovaného je v súlade so zákonnými požiadavkami. Argumentácia žalobkyne uvádzané vo vyjadrení (v
replike) je polemikou s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.

odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniam.Tak,akotoužbolouvedenévovyjadrenínaodvolaniežalobkyne,súd
prvej inštancie pri hodnotení dôkazov dôsledne postupoval v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. Pri hodnotení
dôkazov zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán vyplynuli azohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. V hodnotení dôkazov z
hľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostiavierohodnostiniejelogickýrozporasúvsúlades§191
ods. 1 C.s.p. Žalovaný zdôrazňuje, že až z oznámenia žalobkyne (potom, čo si nechala parcelu zamerať

geodetom) sa od žalobkyne dozvedel, že táto namieta priebeh hranice medzi ich susediacimi parcelami,
ktorú predtým minimálne 50 rokov nikto nespochybňoval. Súd prvej inštancie nepovažoval skutočnosť
spochybňovania priebehu hranice po roku XXXX za relevantnú vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy.
Argumentácia žalobkyne v replike k znaleckým posudkom svojím obsahom zodpovedá odvolaciemu
dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. a podľa žalovaného svojím obsahom je nad rámec

vyplývajúci z ustanovenia § 366 C.s.p. Žalovaný zotrváva na dôvodoch uvedených vo svojom písomnom
vyjadrení k odvolaniu žalobkyne.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobkyňou v zmysle ustanovení § 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie

vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho
viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli

v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť
verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3
CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2
CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či

zrušenienapadnutéhorozsudku.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejevecnesprávne.Súdprvejinštancie
dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci. Na týchto okolnostiach tak skutkových, ani právnych
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný,
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

9. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na

týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Rozsudok je odôvodnený riadne, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie náležite
vysvetlil, z akých dôvodov žalobu vo zvyšku zamietol.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

13. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci postupoval procesným spôsobom, ktorý umožňoval

procesným stranám uskutočňovať všetky práva tak, aby bolo nielen po formálnej, ale aj po materiálnej
stránke realizované ich právo na spravodlivý proces. Vo veci boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov súd dospel k správnym
skutkovým zisteniam a po právnej stránke posudzovanú vec správne právne posúdil. Odôvodnenierozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220
ods. 2 C.s.p.

14. Žalobkyňa odôvodňuje svoje odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. b), f),
h) C.s.p.

15. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Podľa žalobkyne uvedený odvolací dôvod je daný tým, že v odôvodnení rozsudku sa súd
nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne zhrnutou v jej záverečnom návrhu. K tomu odvolací súd
poukazujenato,žežalovanýnapojednávanídňaXX.XX.XXXXpopreltvrdeniažalobkyne,žebyniekedy
chcel od nej odkúpiť časť parcely, ktorá bola predmetom sporu. G. žalobkyne na pojednávaní dňa

XX.XX.XXXX tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný chce odkúpiť časť parcely, nepotvrdil. Neb. Q.
žalovaného S. Q. nikdy nespochybňoval hranicu medzi spornými parcelami, čo vyplýva aj z výpovede
svedka S.. H., ktorého rodičia boli právnymi predchodcami žalobkyne a tiež aj z výpovede svedka Z.. Q..

17. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal so závermi, ktoré vyplynuli
zo záverečného návrhu žalobkyne, a preto uvedený odvolací dôvod nie je opodstatnený.

19. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

20. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

21. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že platí zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Uvedené znamená, že záver o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie je vecou vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu súdu.

22. Súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
Žalobkyňa poukazuje na výpovede M.. K. M. M.. N.. Uvedené svedkyne okrem iného zhodne vypovedali,
že o tom, že K. by nemal byť postavený na hranici, sa dozvedeli až potom, čo im to oznámila žalobkyňa,

ktorá na to bola upozornená geodetom. Inak povedané, ak by neboli upozornené geodetom, tak by nikto
z nich vlastnícku hranicu medzi parcelami nespochybňoval (V. XXXX). Zároveň odvolací súd poukazuje
na H. zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou P.Š. H. M. S. prevádzali na právnych predchodcov žalobkyne
parcelu H. XX/X a to konkrétne na čl. V., z ktorého vyplýva, že H. túto parcelu v prírode poznajú v stave,
v akom sa do dnešného dňa nachádza. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že v roku XXXX bola

parcela Q. tak, ako je to v súčasnosti. Uvedený odvolací dôvod je preto neopodstatnený.

23. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku podrobne rozvádza, akými právnymi úvahami sa
riadil, keď posudzoval skutkové zistenia, preto aj tento odvolací dôvod považuje odvolací súd za
neopodstatnený.

25. V súlade s § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je odvolacím dôvodom nesprávny procesný postup súdu,

ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces možno zaradiť právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany súdu a tiež aj právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd skonštatoval, že tento žalobkyňou uvádzaný odvolacídôvod nie je opodstatnený, tak uvedený záver vyvodzoval z toho, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
svojho rozsudku náležite vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami tvoriacimi skutkový a
právny základ žaloby, argumentáciou žalobkyne a to s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli v konaní preukázané. Zároveň odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v súlade so
zákonnými požiadavkami.

26. Argumentácia žalobkyne uvádzané vo vyjadrení (v replike) je polemikou s hodnotením dôkazov
súdom prvej inštancie. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej
inštancie pri hodnotení dôkazov dôsledne postupoval v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. Pri hodnotení
dôkazov zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán vyplynuli a
zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané. V hodnotení dôkazov
z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti nie je logický rozpor a sú v súlade s
§ 191 ods. 1 C.s.p.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní bolo preukázané, že až z oznámenia žalobkyne (potom, čo
si nechala parcelu zamerať geodetom) sa žalovaný od žalobkyne dozvedel, že táto namieta priebeh
hranice medzi ich susediacimi parcelami, ktorú predtým minimálne 50 rokov nikto nespochybňoval. Ani
odvolací súd nepovažuje skutočnosť spochybňovania priebehu hranice po roku 2012 za relevantnú,

vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy. Argumentácia žalobkyne v replike k znaleckým posudkom svojím
obsahom zodpovedá odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. a podľa názoru
odvolacieho súdu svojím obsahom je nad rámec vyplývajúci z ustanovenia § 366 C.s.p.

28. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o trovách konania. Keďže dôvody odvolania sa

nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie preskúmavať správnosť tohto výroku
(viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúca z ust. § 380 ods. 1 CSP).

29. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti t.j. o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil,

vrátane osvojenia si jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

30. Odvolací súd zároveň úspešnému žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods.
2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).