Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111223413
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111223413.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu REALITY-X50 CZ, s. r.o., Uherský
Brod, nám. 1. máje 1605, IČO: 277 21 566, Česká republika, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Trenčín - Opatová, Potočná 41/109, IČO: 36 857 882, proti
žalovanému V.. S. N.Č., N., Q. XX, o zaplatenie 42 000 € s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I 34C/11/2012-458 z 22.9.2015 v znení opravného uznesenia 34C/11/2012-508
z 11.4.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18 200
€ s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18 200 € od 17.12.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti žalobu zamieta. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 26.8.2011, domáhal a čo
taktiež žiadal priznať, čím žalobu odôvodnil, s akým odôvodnením podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor voči platobnému rozkazu (ďalej len PR) 37Ro/372/2011 z 12.12.2011, čo žalobca k odporu uviedol
a čo žalovaný v konaní ešte uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, svedka

i oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci, konkrétne,
čo zistil z mandátnej zmluvy z 18.3.2010, zo zmluvy o úschove peňazí advokátom z 11.2.2011, z
podaní zástupcu žalobcu, z podaní žalovaného, z elektronického emailu W. X. z 10.5.2011, z výtlačkov
elektronickej komunikácie žalovaného - emailu zo 17.5.2011 zaslaného W.. X., z potvrdenia ČSOB z
2.12.2013 pre R.. N. N., z výpisu z účtu R.. N. Č..XXXXXXXXXX/XXXX, zo zmluvy o ČSOB sporiacom
účte zo 14.8.2008 R.. N., z listu žalovaného žalobcovi zo 14.6.2011, z emailu zástupcu žalobcu z
21.7.2011, z elektronickej odpovede žalovaného z 25.7.2011, z listu advokátskej kancelárie JUDr.

Ažaltovič a partners s.r.o. z 10.8.2011, z listu žalovaného zo 16.8.2011, z výpovede žalovaného, z
výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu v konaní a z výpovede V.. F. ako svedka v konaní. Citujúc
znenie § 566 ods.1,§ 567,§ 571,§ 574 ods.1,4 Obch. zák.,§ 2,§ 5,§ 6,§ 7,§ 8 ods.1,2 vyhl.č.655/04 Z.
z. (ďalej len vyhl.),§ 2 zák.č.586/03 Z. z. o advokácii,§ 544 ods.1,2 O. z.,§ 301,§ 340,§ 365 ods.1,2,4,§
370,§ 369 ods.1,2 Obch. zák. a § 3 nar.vl.č.87/95 Z. z., účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, ďalej
uviedol: Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako mandant uzavrel 18.3.2010
so žalovaným ako mandatárom mandátnu zmluvu podľa § 566-576 Obch. zák., ktorou sa žalovaný

zaviazal poskytnúť mu právne služby vo veci platobných výmerov (ďalej len PV) Daňového úradu (ďalej
len DÚ) Dubnica nad Váhom k DPH vydaných pre Reality a.s. v konkurze a Reality - Hotels a.s. v
konkurze, špecifikovaných v mandátnej zmluve. Žalobca v zmluve výslovne prehlásil, že bol žalovaným
podľa § 7 vyhl. poučený, že o tom, že výsledok tohto konania je podľa okolností prípadu veľmi neistý.Platnosť a účinnosť zmluvy bola stanovená do vyčerpania všetkých právnych možností podľa zmluvy
a platných právnych predpisov, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Zmluvné strany sa čl. V.
bodu 1 zmluvy dohodli na paušálnej odmene za úplné vybavenie veci (podľa § 5 písm. b/ vyhl.) vo

výške 35 000 €, pričom táto paušálna odmena nemala byť súčasťou odmeny v rovnakej výške 35
000 € podľa bodu 2, na ktorú mal mať žalovaný nárok v prípade plného úspechu (podľa § 5 písm.
b/ vyhl.), pričom v zmluve účastníci definovali, že plným úspechom vo veci sa rozumejú právoplatné
a konečné rozhodnutia vo veci v prospech mandanta. Medzi účastníkmi v konaní nebolo sporné, že
rozhodnutiami v prospech mandanta mali byť nové PV DÚ (vydané po zrušení PV špecifikovaných v

čl. II zmluvy) na daň vyrubenú podľa účtovných dokladov dotknutých spoločností, nie podľa pomôcok.
Definíciu úplného vybavenia veci možno vyvodiť z dojednania platnosti a účinnosti zmluvy (čl. II bodu
3) ako vyčerpanie všetkých právnych možností. Ako žalovaný tak i zástupca žalobcu uviedli, že v danej
veci v danom čase boli prípustné len 2 právne prostriedky - podnet na podanie protestu prokurátora a
podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (mali však rozdielne názory pokiaľ ide
o možnosť ich opakovaného podávania a ohľadne toho, na akú prokuratúru bolo možné podať podnet

na protest prokurátora). Z uvedeného vyvodil, že dojednaná paušálna odmena mala pozostávať z 2
zložiek a to z odmeny 35 000 € za riadne vykonanú činnosť bez ohľadu na výsledok (ako to vyplýva
z § 571 ods.2 O. z.) a z odmeny 35 000 € pre prípad konečného dosiahnutia vyrubenia dane podľa
účtovných dokladov spoločností. Žalobca 35 000 € podľa bodu 1 a 3 uhradil žalovanému do 3 dní od
podpisu mandátnej zmluvy. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovanému nepatrí odmena za úspech

vo veci, keďže tento nebol dosiahnutý. Sporné však bolo, či žalovanému prináleží odmena podľa čl. V
bodu 1 zmluvy, resp. jej časť. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný vypracoval
opakovaný podnet z 28.5.2010 na podanie protestu prokurátora vo veci REALITY a.s. v likvidácii a PV
DÚ Dubnica nad Váhom z 21. a 23.1.2009, ktorými boli určené rozdiely DPH za VII-XII 2005, podnet
na DÚ Dubnica nad Váhom z 15.11.2010 vo veci REALITY a.s. v likvidácii na preskúmanie PV DÚ

Dubnica nad Váhom z 21. a 23.1.2009, ktorými boli určené rozdiely DPH za VII-XII 2005, opakovaný
podnet z 28.5.2010 na podanie protestu prokurátora vo veci REALITY - HOTELS a.s. v likvidácii a PV
DÚ Dubnica nad Váhom zo 16.4.2009, ktorými boli určené rozdiely DPH za III. a IV. štvrťrok 2005,
opakovaný podnet na DÚ Dubnica nad Váhom z 15.11.2010 vo veci REALITY - HOTELS a.s. v likvidácii
na preskúmanie PV DÚ Dubnica nad Váhom zo 16.4.2009, ktorými boli určené rozdiely DPH za III. a

IV. štvrťrok 2005. Žalovaný bol podľa zmluvy povinný konať pri plnení predmetu zmluvy podľa svojich
schopností, s profesionálnou odbornosťou, podľa platných právnych predpisov a pokynov mandanta
a v súlade s jeho záujmami. Od pokynov žalobcu sa mohol odchýliť len vtedy, ak to bolo naliehavo
nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemohol včas dostať jeho súhlas. Medzi účastníkmi nebolo
sporné, že žalobca nedal žalovanému konkrétne pokyny, ako má vec vybaviť. Žalovaný bol podľa zmluvy

povinnýbezzbytočnéhoodkladuinformovaťžalobcuovšetkýchúkonochuskutočnenýchvjehomenepri
plnení predmetu zmluvy (rovnako žalobca bol povinný bez zbytočného odkladu informovať žalovaného o
všetkých úkonoch vykonaných voči nemu v predmetnej alebo súvisiacej veci daňovými orgánmi a súdmi
vrátane úkonov žalobcu voči týmto orgánom - čl. III. bod 1 zmluvy). V konaní „žalovaný“ vytýkal, že ho
„žalobca“ až po späťvzatí podnetov na preskúmanie PV DÚ Dubnica nad Váhom informoval o tomto

jeho úkone. Konštatuje, že zo zmluvy ani zák. priamo nevyplývala povinnosť žalovaného ako mandatára
vopred informovať mandanta o takomto úkone, navyše žalovaný tvrdil, že to bolo naliehavé v záujme
„žalovaného“ažepokúšalsakonateľažalobcutelefonickykontaktovať,avšakneúspešne(tedanemohol
včas dostať jeho súhlas). Podľa tvrdení žalovaného sa 9.5.2011 na Daňovom riaditeľstve (ďalej len DR)
dozvedel o tom, že jeho podnetom nebude vyhovené, preto hneď zobral podnety späť a konateľovi

žalobcu poslal sms (na ktorú žalobca ešte 9.5.2011 reagoval negatívne) a bližšie zdôvodnenie žalovaný
žalobcovi poskytol až v liste zo 14.6.2011 zaslanom spolu s rozhodnutiami DR Slovenskej republiky
(ďalej len SR) o zastavení konania. S týmto tvrdením žalovaného korešponduje jeho email adresovaný
žalobcovi zo 17.5.2011, v ktorom uvádza, že W.. X. v sms z 9.5.2011 hodnotí spoluprácu ako zlú, ale že
doposiaľ neboli využité všetky právne možnosti v zmysle zmluvy. Žalovaný mu vysvetlil, že k späťvzatiu

pristúpil v záujme klienta vychádzajúc zo svojich kontaktov a informácií (ohľadne pripravovaného
zamietnutia podnetov na preskúmanie PV), ku ktorým sa vďaka nim dostal, zo svojich skúseností
a profesionálnej odbornosti, nakoľko zamietavé rozhodnutie DR SR by pravdepodobne negatívne (v
neprospech žalobcu) mohlo ovplyvniť stanovisko iných orgánov, napr. (generálnej) prokuratúry, teda
že to bolo naliehavo „nevyhnuté“ v záujme mandanta a nemohol od žalovaného včas dostať jeho

súhlas. Navyše nič nebránilo podaniu opakovaných podnetov na preskúmanie PV DÚ Dubnica nad
Váhom. Vysvetlenie žalovaného sa mu javí ako zrozumiteľné a racionálne aj keď je možné, že iný
advokátbyzarovnakýchokolnostízvolilinýpostup.Žalobcanáslednýmvypovedanímmandátnejzmluvy
z 10.8.2011 neumožnil žalovanému podniknúť ďalšie kroky, ktoré plánoval, a ktoré by príp. overilisprávnosť ním zvoleného postupu. Nepochybne žalovaný nedosiahol plný úspech vo veci (to nebolo
sporné), ani nevykonal úplné vybavenie veci (keďže žalobca vypovedal zmluvu, to tiež nebolo sporné).
Mal však jednoznačne za preukázané, že žalovaný vo veci PV špecifikovaných v zmluve poskytol

žalobcovi právne služby, keď vyhotovil podnety podanie protestu prokurátora, podnety na preskúmanie
PV DÚ mimo odvolacieho konania i späťvzatia podnetov na preskúmanie PV, pričom samotný zástupca
žalobcu uviedol, že nespochybňuje, že uvedené právne úkony žalovaného obsahovali aj nové tvrdenia a
skutočnosti. Napokon žalovaný, aj keď tak mal urobiť už na žiadosť žalobcu, v tomto konaní špecifikoval
pre žalobcu vykonanú prácu. Opätovne cituje znenie § 571 ods.2 prvá veta Obch. zák. a § 6 po

bodkočiarku vyhl. Vychádzajúc z cit. ust. i zo znenia čl. V bodu 1 mandátnej zmluvy dospel k záveru, že
žalovanému vznikol nárok na časť paušálnej odmeny, ktorá bola dojednaná za úplné vybavenie veci bez
ohľadu na výsledok, a to vzhľadom na rozsah a množstvo vykonaných právnych úkonov vo výške „?“, t.j.
17 500 €. Preto žalovaného zaviazal na vrátenie zvyšnej časti zo sumy 35 000 €, ktorú podľa mandátnej
zmluvy mu žalobca uhradil, teda na zaplatenie sumy 17 500 €. V konaní bolo taktiež preukázané,
že žalobca so žalovaným uzavreli 11.2.2011 zmluvu o úschove peňazí advokátom, na základe ktorej

žalobca zložil do advokátskej úschovy žalovaného 100 000 €. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do
30.4.2011. Žalovaný mal predmet úschovy počas celej doby trvania tejto zmluvy nepretržite viazať na
svojom účte advokáta, oddelene od ostatných peňazí. Po uplynutí doby trvania zmluvy a pri nesplnení
podmienok uvedených v bode 1.3 zmluvy (zrušenie špecifikovaných PV DÚ, začatie daňových kontrol
alebo vyrubovacieho konania s výsledkom právoplatného dorubenia DPH nie na základe pomôcok) bol

žalovaný povinný vydať z advokátskej úschovy zloženú peňažnú sumu na účet „žalovaného“ alebo v
hotovosti do 3 dní po uplynutí doby trvania zmluvy. Pre prípad porušenia tejto povinnosti sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu (ďalej len pokuta) 0,5 % z nevrátenej sumy za každý deň
omeškania. Nakoľko 30.4.2011 uplynula doba, na ktorú bola zmluva o úschove uzavretá a nedošlo
k splneniu podmienok uvedených v bode 1.3 zmluvy, žalovaný mal do 3.5.2011 vrátiť žalobcovi 100

000 € na účet žalobcu alebo v hotovosti. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalobcovi boli
zložené peňažné prostriedky vrátené až 17.5.2011, kedy mu „bol“ pripísané na účet, teda žalovaný bol
4.-17.5. v omeškaní, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pokuty dojednanej v zmluve o úschove.
Dodáva, že žalovaný mu nepreukázal, že nebol v omeškaní v dôsledku toho, že veriteľ včas a riadne
ponúknuté plnenie od neho neprijal alebo mu neposkytol súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu (§ 370

Obch.zák.),žiadnymhodnovernýmspôsobomnepreukázal,žeskôrako16.5.2011zadalplatobnýpríkaz
banke, aby vyplatila uvedenú sumu na pôvodný účet žalobcu (z ktorého bola suma zložená) alebo že
sa mu pokúšal vrátiť sumu v hotovosti (to napokon ani netvrdil). Žalovaný zo zmluvy musel vedieť, že
najneskôr 3.5.2011 musí byť uschovaná suma vrátená na účet žalobcu alebo v hotovosti a teda že
pokiaľ chce vrátiť peniaze prevodom z účtu v banke, musí zadať platobný príkaz pred uvedeným dátum,

avšak tak neučinil. Vzhľadom na uvedené je potom irelevantné, že 10.5.2011 sa od zástupcu žalobcu,
ktorý ho aj so žalobcom predtým urgoval na vrátenie zloženej sumy, dozvedel č. nového účtu žalobcu.
Opätovne cituje znenie § 301 prvá veta Obch. zák. Žalobca v konaní nepreukázal ani netvrdil, že mu
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú „s“ vzťahuje pokuta, vznikla škoda. Dojednaná pokuta 0,5 %
denne, predstavuje 182,5 % ročne a zo sumy 100 000 € činí 500 € denne, teda pri omeškaní v rozsahu

14 dní činí 7 000 €. Táto mala zabezpečovať včasné a riadne vrátenie sumy 100 000 € zloženej do
úschovy žalovaného. Má za to, že dojednaná pokuta je neprimerane vysoká s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti (ktorú navyše zo zák. zabezpečujú aj úroky z omeškania), preto
ju znížil na 1/10, čo v konečnom dôsledku činí 700 €. Nakoľko žalobca mu nepreukázal, že pred začatím
konania vyzval žalovaného na zaplatenie pokuty a vrátenie sumy zloženej podľa mandátnej zmluvy,

vychádzal z toho, že až doručením žaloby 15.12.2011 sa žalovaný dozvedel o tom, že sa žalobca voči
nemu dožaduje ich vrátenia a bez zbytočného odkladu (nasledujúcim dňom 16.12.2011) bol povinný
záväzok splniť. Do omeškania s ich zaplatením sa tak dostal až 17.12.2011. Žalobcovi zo zák. vznikol
nárok aj na úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba
ECB platná k 1. dňu omeškania. „Z“ základná úroková sadzba ECB bola k 17.12.2011 vo výške 1 %,

výška úrokov z omeškania teda predstavuje 9 % ročne. Preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 18
200 € (17 500 + 700 €) s úrokmi z omeškania 9 % ročne z uvedenej sumy od 17.12.2011 do zaplatenia
a v zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na výsledok konania rozhodol o trovách
konania v súlade s § 142 ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

3. Žalobca proti rozsudku a to proti výroku č.2, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá a proti
výroku č.3, ktorým žiadnemu z účastníkov konania nebolo priznané právo na náhradu trov konania,
podal v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. d) a f) O. s. p. nasledovné o d v o
l a n i e: Je toho právneho názoru, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnymskutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Uzavrel so žalovaným mandátnu
zmluvu 18.3.2010. Dohodli sa na paušálnej odmene za úplné vybavenie veci vo výške 35 000 €. Zo
strany žalovaného došlo k hrubému porušenie povinností vyplývajúcich mu z predmetnej zmluvy, z

toho dôvodu vypovedal zmluvu a žiada o vrátenie pomernej časti vopred zaplatenej paušálnej odmeny.
Žalovaný nepreukázal žiadnu činnosť, ktorú by uskutočnil pre neho v zmysle zmluvy do dňa účinnosti
výpovede. Za hrubé porušenie zmluvy považuje predovšetkým tú skutočnosť, že žalovaný svojvoľne
bez toho, aby to s ním vopred prejednal vzal späť podaný podnet na preskúmanie dodatočných PV
mimo odvolacieho konania a informoval ho o tom až následne formou sms. Žalovaný tak porušil bod.

1 a bod 4. V čl. IV zmluvy, nakoľko nekonal s profesionálnou odbornosťou a predovšetkým podľa
jeho pokynov. Odo dňa účinnosti výpovede mandátnej zmluvy bol žalovaný povinný nepokračovať
ďalej v dohodnutej činnosti. V zmysle Obch. zák. a ust. o mandátnej zmluve je mandatár pri zariadení
obchodnej záležitosti povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Pri posudzovaní pojmu odborná
starostlivosť možno čiastočne analogicky použiť aj § 135a Obch. zák. Ďalšou povinnosťou mandatára
je uskutočňovať dohodnutú činnosť podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Konajúci súd

dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok na časť paušálnej odmeny a to vzhľadom na rozsah a
množstvo vykonaných právnych úkonov vo výške 17 500 €. Záver o nároku žalovaného v rozsahu 50
% podielovej odmeny však nemá žiadnu oporu v zistenom skutkovom stave a súd ho ani nijako právne
neodôvodnil. Čo sa týka zmluvy o úschove bolo v záujme žalovaného dodržať dohodnutú lehotu na
vrátenie peňažných prostriedkov a bol si vedomý právnych následkov nedodržania tejto lehoty, a to

dohodnutej pokuty. Žalovaný sa i napriek tomu dostal do omeškania 14 dní a z toho dôvodu trvá na
pokute vo výške 0,5 % denne z dlžnej čiastky. Je toho názoru, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky
na uplatnenie si práva na zaplatenie dojednanej pokuty. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
opakovane porušil svoje povinnosti uhrádzať voči nemu a preto mu bez ohľadu na jeho pohnútky, či
moment uplatnenia vzniklo právo požadovať pokutu od žalovaného. Obch. zák. síce dáva možnosť

súdu použiť moderačné právo znížiť neprimerane vysokú pokutu, s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, avšak - podľa neho -, účastníkmi dojedaná pokuta nebola neprimerane
vysoká. S ohľadom na uvedené pochybil súd aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania, nakoľko tieto
mali byť priznané jemu - úspešnému v plnej výške. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, po
preskúmaní napadnutých výrokov, rozsudok zmeniť a to tak že žalovaný sa zaviaže uhradiť 42 000 €

spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 35 000 € od 15.8.2011 do zaplatenia zo sumy 7 000 €
od 18.5.2011 do zaplatenia a prizná sa mu náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania.
4. Žalovaný podal včas odvolanie proti výroku rozsudku o zaplatení úroku z omeškania. I. Cituje, čo
súd uvádza 1. vo výroku rozsudku a 2. v odôvodnení k úrokom z omeškania. II. 3. Výrok rozsudku o
jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 18 200 € od 17.12.2011 do

zaplatenia nemá oporu v zák. 4. Uvedené tvrdenie odôvodňuje tým, že žalobca, ako uvádza sám súd,
nevyzval ho pred podaním žaloby na súd na zaplatenie 18 200 € uvedenej vo výroku rozsudku súdu a
nevyzval ho na zaplatenie uvedenej sumy ani po podaní žaloby. Nemohol tak vedieť, že má žalobcovi
zaplatiť uvedenú sumu. 5. Ďalej uvádza, že nie je mu zrejmé z akého dôvodu súčasťou základu pre
výpočet úrokov z omeškania vo výške 18 200 € (17 500 € + 700 €) je aj suma 700 €, ktorá predstavuje

súdom stanovenú pokutu z oneskoreného vrátenia sumy zloženej do jeho úschovy. 6. Z uvedeného
dôvodu výrok rozsudku súdu, ktorý ho zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy
18 200 € od 17.12.2011 do zaplatenia a odôvodnenie uvedeného výroku nemá oporu v platnej právnej
úprave. III. Súd v rozsudku vo výroku, ktorým mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Preto navrhuje zmeniť rozsudok súdu a zrušiť jeho povinnosť

zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 18 200 € od 17.12.2011 do zaplatenia.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol: 1. Tvrdenie žalobcu. Žalobca za hrubé
porušenie zmluvy považuje predovšetkým tú skutočnosť, že svojvoľne bez toho, aby to s ním vopred
prejednal vzal späť podaný podnet na preskúmanie dodatočných PV mimo odvolacieho konania a
informoval ho o tom až následne formou sms. Porušil tak bod 1 a bod 4 čl. IV zmluvy, nakoľko nekonal

s „profesoinálnou“ odbornosťou a predovšetkým podľa pokynov žalobcu. 2. Jeho vyjadrenie. Cituje
znenie čl. IV bod 1 zmluvy. 3. Uvádza, že osobitné pokyny mandanta vo veci plnenia mandátnej
zmluvy nemal, a teda nemohol sa od jeho pokynov odchýliť a na späťvzatie podnetov bol oprávnený
v zmysle čl. IV bod 1 mandátnej zmluvy. 4. Vo veci rozhodnutí DÚ Dubnica nad Váhom nebolo možné
podať žalobu, preto spor so správcom dane bolo možné riešiť už len cestou preskúmania uvedených

rozhodnutí mimo odvolacieho konania alebo návrhom na podanie protestu prokurátora. Keďže Krajská
prokuratúra v Trenčíne návrhy na podanie protestu prokurátora odložila, vypracoval a podal za Reality,
a. s. v konkurze a Reality - Hotels, a. s. v konkurze podnety na preskúmanie rozhodnutí DÚ Dubnica
nad Váhom mimo odvolacieho konania. V súvislosti s uvedenými podaniami v priebehu januára ažapríla 2011 rokoval na 3 stretnutiach s vedúcimi pracovníkmi DR SR, vrátane bývalého generálneho
riaditeľa DR SR. Z výsledkov prvých 2 stretnutí bolo možné prijať záver, že DR SR je naklonené k
zrušeniu predmetných rozhodnutí, na 3. rokovaní sa zúčastnil aj R.. J., vedúci oddelenia daňového

konania DR SR, pracovisko Trenčín, ktorý zásadne bol proti ich zrušeniu. Nie je možné vylúčiť, že
išlo o dôsledok jeho vzťahov, resp. vzťahov zamestnancov príslušných daňových úradov s W.. X..
Na základe telefonického rozhovoru s námestníkom generálneho „riditeľa“ pre správu daní R.. B. sa
9.5.2011 dozvedel, že DR SR nemieni uvedeným podnetom vyhovieť. Za daného stavu ostávala len
poslednámožnosťdosiahnuťzrušenie„uvedných“rozhodnutícestouopakovanýchpodnetovnapodanie

protestu prokurátora Generálnou prokuratúrou (ďalej len GP) SR. Usúdil, že negatívne rozhodnutie
DR SR o podaných podnetoch by malo aj negatívny vplyv na rozhodnutie GP SR a keďže k podpisu
oznámení o zamietnutí podnetov DR SR mohlo dôjsť kedykoľvek, v záujme žalobcu bezodkladne ešte
9.5.2011vzalspäťpredmetnépodnety.5.Podľanehozadanejsituáciespäťvzatiepodnetovbolojediným
optimálnym krokom, ktorý mohol byť prostriedkom k naplneniu záujmov žalobcu a k vydaniu konečných
rozhodnutí v jeho prospech. Z uvedeného dôvodu späťvzatím podnetov neporušil mandátnu zmluvu z

18.3.2010, a teda uvedený postup nemohol byť dôvodom k výpovedi zmluvy podľa § 574 ods.1 Obch.
zák.6.OspäťvzatípodnetovbezodkladnecestousmsinformovalW..X..BezodkladnábolaajreakciaW..
X., ktorý okamžite dospel k záveru, že spolupráca bola zlá a postup bol nesprávny. Listom zo 14.6.2011
oznámil W.. X. prevzatie rozhodnutí o zastavení konania vo veci podaných podnetov a súčasne ho
opätovne upozorňoval na znenie mandátnych zmlúv, poukázal na možnosť podania podnetu na GP SR,

uviedol lehoty pre uvedené podania a žiadal o vyjadrenie, ako sa bude pokračovať v danej veci. Listom
zo 16.8.2011 upozorňoval V.. „.Č.“, že v prípade výpovede zmluvy W.. X. sám zbavuje hu postupovať v
plnení zmluvy do vyčerpania všetkých zákonných možností. Upozornil V.. F., že najsprávnejšia ochrana
W.. X. nie je v súdnom vymáhaní vrátenia pomernej časti odmeny alebo v zaplatení pokuty, ale v
kvalifikovanom a včasnom využití všetkých možných dostupných prostriedkov, ktoré by mohli viesť

k zrušeniu predmetných rozhodnutí. 7. Žalobca uvádza, že nekonal s „profesoinálnou“ odbornosťou.
Uvádza, že W.. X. nemá odborné vzdelanie a vo svojom vyjadrení z 27.10.2014 (č.1.321) uviedol, že
právne služby v danej veci pred prevzatím veci ním (žalovaným) mu poskytovali V.. Y., V.. F. F. V..
Q.. Uvádza, že za neprofesionálny možno označiť práve postup uvedených právnikov, pretože proti
„pvostupňovým“ rozhodnutiam DÚ Dubnica nad Váhom neboli podané odvolania, čím títo právnici zbavili

svojho klienta o možnosť podať žalobu proti prípadným rozhodnutiam odvolacieho orgánu. Má za to,
že V.. F., ktorého advokátska kancelária zastupuje žalobcu sa cestou žaloby, ako aj cestou uvedeného
odvolania snaží vlastné odborné zlyhanie preniesť na jeho zodpovednosť. 8. Tvrdenie žalobcu. Žalobca
uvádza, že súd dospel k záveru, že mu vznikol nárok na časť paušálnej odmeny a to vzhľadom na
rozsah a množstvo vykonaných právnych úkonov vo výške 17 500 €. Podľa žalobcu tento záver súdu

však „namá“ žiadnu oporu v zistenom skutkovom stave a súd ho ani nijako právne neodôvodnil. 9. Jeho
vyjadrenie. Z obsahu súdneho „spiu“ vyplýva, že uvedené tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde,
je účelové a v extrémnom rozpore s „vykononým“ dokazovaním. Dáva do pozornosti odvolaciemu
súdu, že žalobca v žalobe tvrdil, že neuviedol a nepreukázal mu žiadnu činnosť, ktorú by bol riadne
uskutočnil do dňa účinnosti výpovede a žalobca nemá vedomosť o žiadnej inej činnosti, ktorú uskutočnil

okrem podania uvedeného „mimoriadného“ opravného prostriedku. Od začiatku súdneho sporu presne
a podrobne popísal úkony a činnosť, ktorú vykonával v rámci mandátnej zmluvy. Aj súd v rozsudku
popisuje jeho činnosť a uvádza, že jeho vysvetlenie sa mu javí ako zrozumiteľné a racionálne aj keď
je možné, že iný advokát by za rovnakých okolností zvolil iný postup. 10. Uvádza, že podľa čl. V bod 1
mandátnej zmluvy z 18.3.2010 zmluvné strany sa dohodli na paušálnej odmene za úplné vybavenie veci

podľa § 5 písm. b) vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení vo výške
35 000 €. Z uvedeného vyplýva, že nejednalo sa o žiadnu zálohu, ktorú bolo potrebné vyúčtovať. Išlo o
odmenu za prácu, bez ohľadu na počet úkonov, dobu trvania zmluvy a na výsledok. Poukazuje na to, že
boltoprávežalobca,ktorývzastúpeníadvokátskoukanceláriouJUDr.AŽALTOVIČ&PARTNERS,s.r.o.
výpoveďoumandátnejzmluvyz18.3.2010zmarilzákladnýúčelzmluvyaznemožnilvyčerpanievšetkých

jeho zákonných možností, na čo bol ním viackrát upozorňovaný. Z uvedených dôvodov - podľa neho -
nebolo možné aplikovať § 574 ods.4 Obch. zák. a priznať mu primeranú časť odplaty. Z uvedeného uhla
pohľadu nesúhlasí so záverom súdu, ktorý mu rozsudkom znížil zmluvnú odmenu vyplývajúcu z čl. V
bod 1 mandátnej zmluvy o polovicu, no v záujme ukončiť tento spor, výrok súdu v tejto časti v odvolaní
zo 14.12.2015 nenamietal a sumu 18 200 € (17 500 € + 700 €) zaslal na účet označený žalobcom.

11. Tvrdenie žalobcu. Čo sa týka zmluvy o úschove bolo v jeho záujme dodržať dohodnutú lehotu na
vrátenie peňažných prostriedkov a bol si vedomý právnych následkov nedodržania tejto lehoty, a to
dohodnutej pokuty. I napriek tomu sa dostal do omeškania 14 dní a z toho dôvodu žalobca trvá na pokute
vo výške 0,5 % denne z dlžnej čiastky. 12. Jeho vyjadrenie. Žalobca, ako uvádza sám súd, nevyzvalho pred podaním žaloby na súd na zaplatenie 18 200 € uvedenej vo výroku rozsudku súdu. Žalobca
nevyzval ho na zaplatenie uvedenej sumy ani po podaní žaloby na súd a tak nemohol vedieť, akú sumu
má mu zaplatiť. Nie je mu zrejmé z akého dôvodu súčasťou základu pre výpočet úrokov z omeškania

vo výške 18 200 € (17 500 € + 700 €) je aj suma 700 €, ktorá predstavuje súdom stanovenú pokutu z
oneskoreného vrátenia sumy zloženej do jeho úschovy. 13. Tvrdenie žalobcu. Žalobca je toho názoru, že
splnil všetky hmotnoprávne podmienky na uplatnenie si práva na zaplatenie dojednanej pokuty. V konaní
bolo preukázané, že opakovane porušil svoje povinnosti uhrádzať voči žalobcovi a preto žalobcovi bez
ohľadu na jeho pohnútky, či moment uplatnenia vzniklo právo požadovať pokutu od neho. Obch. zák.

síce dáva možnosť súdu použiť moderačné právo znížiť neprimerane vysokú pokutu, s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, avšak - podľa žalobcu -, účastníkmi dojednaná pokuta
nebola neprimerane vysoká. 14. Jeho vyjadrenie. Opätovne uvádza, že pokuta vo výške 0,5 % zo sumy
100 000 € za každý deň omeškania v prepočte predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 182,5 %.
II. Navrhuje zmeniť rozsudok súdu vo výroku o zaplatení úroku z omeškania v zmysle jeho odvolania zo
14.12.2015 a v ostatnej časti rozsudok súdu potvrdiť.

6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
8. Rozsudok, pokiaľ ním bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 18 200 €, nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom

rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa iba
opakujú skutočnosti tvrdené už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd výstižne a
presvedčivo vyporiadal.
10. Stranami sporu uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
11. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie

dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
12. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,

keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.13. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O.
s. p., teraz § 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
15. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP):

17. Tvrdenie žalobcu, že záver o nároku žalovaného v rozsahu 50 % podielovej odmeny nemá žiadnu
oporu v zistenom skutkovom stave a súd ho ani nijako právne neodôvodnil, nie je opodstatnené, lebo súd
výslovne uviedol, že pri rozhodovaní vzal do úvahy rozsah a množstvo vykonaných právnych úkonov
zo strany žalovaného.
18. Odhliadnuc od uvedeného, postup súdu bol v súlade aj s § 136 O. s. p., podľa ktorého ak možno

výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa
svojej úvahy.
19. Napokon ani v návrhu žalobcu na vysporiadanie (e-mail z 21.7.2011 na č.l.36), nie je navrhovaná
suma 5 000 € nijako odôvodnená.
20. Žalobca svoj názor, že účastníkmi dojedaná pokuta nebola neprimerane vysoká (jeho nárok na

zaplatenie pokuty žalovaný nespochybnil) neodôvodnil nijakými skutkovými okolnosťami, ani právnymi
skutočnosťami.
21. Tvrdenie žalovaného, že ho žalobca nevyzval pred podaním žaloby na súd na zaplatenie 18 200 € a
nevyzval ho na zaplatenie uvedenej sumy ani po podaní žaloby a nemohol tak vedieť, že mu má zaplatiť
uvedenú sumu, nemožno akceptovať, lebo zo žaloby, doručenej mu spolu s PR 15.12.2011 (doručenka

pri č.l.19) sa dozvedel akú sumu a s akými úrokmi z omeškania, resp. od kedy si žalobca voči nemu
uplatňuje, preto je stanovenie začiatku jeho omeškania s plnením jeho peňažného dlhu správne.
22. Na tvrdenie žalovaného, že sumu 18 200 € (17 500 € + 700 €) zaslal na účet označený žalobcom,
nebolo možné vziať zreteľ, lebo pravdivosť tohto svojho tvrdenia nepreukázal žiadnym hodnoverným
dokladom.

23. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
24. Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Strany sporu mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech, preto bolo vyslovené, že žiadna z nich

nemá na náhradu jeho trov právo.
26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.