Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515203946
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8515203946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: WM Consulting &
Communication,s.r.o.,SadA.Kmeťa24,Piešťany,IČO:34127798,právnezastúpenýRomanKvasnica
a partneri s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598 proti odporcovi žalovanej: I. X., V..
XX.X.XXXX, O. XXX/X, Y., právne zastúpená JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, Jarmočná 79,
Stará Ľubovňa, o zaplatenie 4 662 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 3C/197/2015-165 zo dňa 10.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a v súvisiacom

výroku o trovách konania tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I.
Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 295 eur s príslušenstvom a úrokov
z omeškania nad 8,05 % ročne z jednotlivých splátok.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 366,74 eur, úrok z omeškania
vo výške 8,05 % ročne, a to zo sumy 129,49 eur od 21.8.201 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur

od 21.7.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.6.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur
od 21.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od 21.8.2014 do zaplatenia, zo sumy 129,49 eur od

21.9.2014 do zaplatenia, a to v splátkach vo výške 129,49 eur mesačne počnúc mesiacom máj 2017
so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej
splátky sa stáva splatný celý dlh.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 44,44 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 2 a 3, § 53 ods. 9, § 546, § 548 ods. 1
a 2, § 39, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách,
§ 3 ods. 1, § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z..
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo

výške 4 662 eur, úroku a úroku z omeškania z každej uplatňovanej splátky a náhrady trov konania.
Právny predchodca žalobcu, spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvoril s S. X. a E. X. dňa 7.9.2005
zmluvu o splátkovom úvere ÚverPLUS na bývanie č. 0333170382, na základe ktorej im boli poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 300 000,-Sk, t.j. 9 958,18 eur. Hlavní dlžníci sa zaviazali splatiť úver v
mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci po 3 901,-Sk, t.j. 129,49 eur so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.10.2005 a poslednej splátky dňa 20.9.2015. Ročná úroková sadzba bola určená ako

premenlivá vo výške 9,10 % ročne. Účelom úveru bola údržba rodinného domu. Dňa 7.9.2005 uzavrel
právnypredchodcažalobcusožalovanouzmluvuoručenízauvedenýzáväzokhlavnýchdlžníkov,ktorou
sa zaviazal uhradiť pohľadávku veriteľa v prípade, že ju neuhradia hlavní dlžníci. Žalovaní neuhrádzali
splátky riadne a včas (už druhú splátku uhradili v nižšej výške, 3. splátku uhradili s omeškaním 10 dní
a nižšej výške, do apríla 2007 bolo platenie splácanie splátok nepravidelné, následne hlavní dlžníci

obnovili pravidelnosť splátok do marca 2009, posledná splátka je evidovaná 28.8.2012, pričom úhrada
splátok do poslednej splátky vzhľadom na ich nepravidelnosť nedosahovala výšku splátok, ktoré mali
hlavní dlžníci dovtedy uhradiť), preto právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 3.9.2013 oznámil
hlavným dlžníkom, že k 2.9.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal od hlavných dlžníkov
aj od žalovanej zaplatenie sumy 8 302,71 eur do 15 dní od prevzatia oznámenia. Zásielky s týmto

oznámením sa od hlavných dlžníkov, ako aj od žalovanej ako ručiteľky, vrátili právnemu predchodcovi
žalobcu neprevzaté, a to S. X. a žalovanej s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote a od E. X. s
poznámkou adresát neznámy. Oznámením zo dňa 7.10.2014 bolo oznamované postúpenie pohľadávok
právnym predchodcom žalobcu žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE
uzatvorenej dňa 25.9.2014. Tieto skutkové zistenia ani neboli sporné, sporné bolo právne posúdenie

úkonov právneho predchodcu žalobcu.
Pokiaľ ide o podmienku zaslania písomnej výzvy, právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval hlavných dlžníkov aj žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Toto
oznámenie bolo hlavným dlžníkom, ako aj žalovanej doručené na adresu ich pobytu podľa zmluvy o
úvere, resp. o ručení, teda súd mal preukázané, že sa dostali do dispozičnej sféry hlavných dlžníkov

a žalovanej. je zrejmé, že v sume uvedenej v oznámení je zahrnutá aj suma, s ktorou boli žalovaní v
omeškaní, pričom je potrebné uviesť, že právny predchodca žalobcu zasielal túto výzvu v presvedčení,
že dlh skutočne predstavoval sumu uvedenú v oznámení. Citovaný § 92 ods. 8 ZoB neupravuje presne
lehotu, v akej má byť výzva dlžníkovi pred postúpením pohľadávky zaslaná, ani náležitosti výzvy. Súd
preto akceptoval výzvy právneho predchodcu žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru ako výzvu pred postúpením pohľadávky.
Súdvšaknemalpreukázané,žebyzosplatneniuúverupredchádzalavýzvazaslanáhlavnýmdlžníkom,v
ktorejbyichupozornilnauplatnenietohtopráva.Výzvaprávnehopredchodcužalobcuzodňa17.1.2012,
na ktorú poukazoval žalobca, nespĺňa náležitosť upravenú v cit. § 53 ods. 9 OZ, teda hlavní dlžníci
v nej neboli upozornení na uplatnenie práva veriteľa požadovať celý dlh. neboli splnené podmienky

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu, teda tento mohol
postúpiť žalobcovi iba pohľadávky vo výške zodpovedajúcej splatným splátkam úveru ku dňu postúpenia
pohľadávok. súd preto považoval zmluvu o postúpení pohľadávok za platnú iba v časti splatného dlhu
ku dňu postúpenia pohľadávok na žalobcu. V prevyšujúcej časti súd zmluvu o postúpení pohľadávok
považoval za neplatnú, pričom je potrebné uviesť, že v tejto časti žalobca vzal žalobu späť.

Podľa názoru súdu má žalobca nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia úveru, keďže týmto
momentom stráca dlžník možnosť splácať úver v splátkach a je povinný uhradiť celú dlžnú sumu, čím
dochádza k zmene práv a povinnosti zmluvných strán.
Po zohľadnení uvedených skutočností súd považoval nárok za dôvodný v časti týkajúcej sa zaplatenia
26 splátok od splátky splatnej dňa 20.8.2012 po splátku splatnú dňa 20.9.2014.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola ručiteľkou hlavných dlžníkov, ktorí dlh nesplácali riadne a
včas, pričom súd nemal preukázané, či sa žalobca domáhal svojho nároku aj od hlavných dlžníkov,
povolil žalovanej splácanie dlžnej sumy v splátkach, a to vo výške zodpovedajúcej splátke podľa zmluvy
o úvere, teda po 129,49 eur.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podala v

zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala. Že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd učinil nesprávny výklad ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Predpoklady
stanovené v § 92 ods. 8 sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky. Jednou
z obligatórnych podmienok je písomná výzva banky dlžníkovi o tom, že je s dlhom v omeškaní.

Súd za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách akceptoval výzvu obsiahnutú v „Oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. S týmto sa nemožno stotožniť. Výzva je formulovaná v rámci
obsiahleho dokumentu „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“. Výzva nie je konkrétna, vecná
a nevyplýva z nej ani skutočnosť, ktoré splátky neboli uhradené, v akej výške a pod.. Nemožno hovoriť
vo vzťahu k postúpeniu živého úveru o čiastočnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok ale
nesplnení podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako zákonných podmienok pre platnosť

takéhoto právneho úkonu. Pokiaľ banka nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, splatnými mohli byť
len jednotlivé splátky, nie celý úver. Banka môže postúpiť pohľadávky len z ukončeného úveru. Pokiaľ
SLSP postúpila zmluvou predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s §
92 ods. 8 zákona o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti). Je zrejmé, že v danom prípade nemožno hovoriť o neplatnosti

čiastočnej ale o neplatnosti celého právneho úkonu. Ak predpoklady v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná. Ak pohľadávka nie je postupiteľná, jej
postúpenie je svojím obsahom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné. Za tohto stavu
aktívna legitimácia žalobcu nie je daná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je nepochybné, že v rámci Oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti boli dlžníci z úverovej zmluvy a žalovaná vyzvaní okrem iného aj na úhradu
omeškaných splátok splatných viac ako 90 dní pred vyhotovením výzvy. Dlžníci boli vyzývaní na úhradu
omeškaného dlhu opakovane a ešte dávno pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti dlhu. Zo strany

žalobcu boli splnené všetky náležitosti, ktoré predpokladá § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie
pohľadávky v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel bolo platné. Navrhol rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.08.2017 zotrvala na argumentoch prezentovaných v odvolaní.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28,09,2017 uviedol, že účelom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je
úprava výnimiek z bankového tajomstva. O tom, že by tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho
úkonu niet v zákone ani v dôvodovej správe zmienky. Vo zvyšku zotrval na svojich skôr prezentovaných
argumentoch.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.
1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je potrebné zmeniť.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých inýchzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) a dlžníci S. X. a E. X. dňa 07.09.2005 uzatvorili zmluvu o splátkovom
úvere,nazákladektorejboldlžníkomposkytnutýúvervovýške300000Sk.Žalovanánazákladedohody

o ručení zo dňa 07.09.2005 prevzala na seba záväzok uspokojiť pohľadávky z predmetnej zmluvy o
splátkovom úvere v prípade, že tak neučinia hlavní dlžníci. Dlžníci sa zaviazali splatiť úver spolu so
zmluvným úrokom v mesačných splátkach po 3901 Sk. Splatnosť prvej splátky bola určená k 20.10.2005
a poslednej k 20.09.2015. Žalobca aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní odvíjal od skutočnosti, že
Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu postúpila pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex

specialis k inštitútu cesie.
Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013)
Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo
sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením

pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola
ochrana bankového tajomstva.
Preúplnosťodvolacísúduvádza,žesúčinnosťouod01.01.2017zákonomč.299/2016Z.z.zákonodarca
pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k

zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu
do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením
poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky

v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).
Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti
predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.
Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere a v

čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť si práva a
povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu. Keďže znenie bodu 19.16
VOP umožňuje postúpenie bankovej pohľadávky bez splnenia podmienok stanovených v § 92 ods. 8zákona o bankách, je v rozpore so zákonom. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách je kogentným ustanovením a dohodou zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť.
Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o naplnení podmienky možnosti

postúpenia pohľadávky spočívajúcej v doručení výzvy veriteľa dlžníkom na zaplatenie omeškaného dlhu
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. List právneho predchodcu žalobcu zo dňa 03.09.2013 nie
je možné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Je totiž zrejmé, že účelom
predmetného listu bolo oznámenie dlžníkom, že nastala predčasná splatnosť splátok, ktorých splatnosť
mala pôvodne nastať až v budúcnosti. Keďže zosplatnenie dlhu vo všeobecnosti predstavuje stratu

výhody splátok a v jeho dôsledku môže veriteľ požadovať úhradu celého dlhu jednorazovo, je logické,
že právny predchodca v tomto liste zároveň vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Nemožno však
mať za to, že zo strany veriteľa išlo o výzvu na úhradu omeškaných splátok tak, ako to predpokladá ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách.
V konaní nebolo preukázané, že úkonu právneho predchodcu žalobcu, ktorým sledoval zosplatnenie
dlhu, predchádzalo doručenie výzvy dlžníkom na zaplatenie omeškanej časti dlhu. Správny je

preto záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého v konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok
zosplatnenia dlhu v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Nakoľko konečná splatnosť úveru mala v zmysle zmluvy
nastať až dňa 20.09.2015 a zosplatnenie dlhu právnym predchodcom žalobcu nie je právne účinné,
čo uznal aj sám žalobca, nemožno považovať postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 25.09.2014 (teda takmer rok pred konečnou splatnosťou úveru) postúpil

nažalobcunesplatnúpohľadávkuzasúladnýsust.§92ods.8zákonaobankách.Postúpenienesplatnej
pohľadávky banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s
bankou, ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu,
že takýto subjekt nemá štatút banky. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách má postupca povinnosť
odovzdať postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka. Nemožno preto akceptovať taký výklad podmienok postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.
8, podľa ktorého je banka oprávnená postúpiť časť pohľadávky, ktorá je splatná a zostať veriteľom tej
časti pohľadávky, ktorá splatná ešte nie je.
Keďžežalobcomnebolopreukázanénaplnenievšetkýchpredpokladovmožnostipostúpeniapohľadávky
tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkom pred postúpením

pohľadávky a jej doručenie žalovaným, splatnosť postupovanej pohľadávky), postúpenie pohľadávky
v danej veci nie je možné považovať za platné (§ 39 OZ). S ohľadom na túto skutočnosť odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom
uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil postupom podľa § 388 CSP tak,

že žalobu v tejto časti zamietol.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP. V konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.