Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715200853
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1715200853.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Ľ. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom N. XX, A., zastúpeného: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, so sídlom Lazaretská
3/A, Bratislava proti žalovanému: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XX, W., zastúpenému: JUDr. Eva
Kliniecová, advokátka, IČO: 42 270 146, so sídlom Košická 37, Bratislava o zaplatenie 62 500 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21.9.2015,
č.k. 8C/43/2015-92, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
62 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 62 500 eur od 24.12.2014
do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7 100,54 eur, pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3 750 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3 350,54
eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 657, § 658 ods. 1 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že v prejednávanej veci mal
preukázané, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca prenechal
žalovanému finančné prostriedky vo výške 59 000 eur na obdobie tri mesiace, pričom dohodnutý úrok
predstavoval čiastku 6 500 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s dohodnutým úrokom,
t.j. čiastku 65 500 eur do 24.12.2014. Konštatoval, že žalobca poskytol uvedené finančné prostriedky

tak, že dňa 11.9.2014 poskytol žalovanému sumu 30 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť dňa
23.12.2014 sumu 35 000 eur, dňa 21.10.2014 poskytol žalovanému sumu 10 000 eur, pričom žalovaný
sa zaviazal zaplatiť dňa 22.11.2014 sumu 10 500 eur, dňa 5.11.2014 poskytol žalovanému sumu 9
000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť dňa 6.12.2014 sumu 9 500 eur, dňa 19.11.2014 poskytol
žalovanému sumu 10 000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť dňa 23.12.2014 sumu 10 500 eur.
Uviedol, že mal tiež preukázané, že strany zmluvného vzťahu sa dohodli, že žalovaný vráti finančné
prostriedky s navýšením, tzv. úrokom vo výške 6 500 eur. V súvislosti so späťvzatím žaloby v časti o

zaplatenie 3 000 eur, v priebehu sporu zastavil konanie v tejto časti. Vzhľadom na to, že žalovaný si
svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nesplnil, zaviazal ho na zaplatenie dlžnej sumy
a tiež úroku z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (5,05% ročne)
odo dňa splatnosti posledných poskytnutých finančných prostriedkov. O trovách konaniarozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a
podľa zásady úspechu priznal ich náhradu žalobcovi.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p.a§205ods.2písm.d)O.s.p.,t.j.žeúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosťkonať
pred súdom a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Namietal postup prvoinštančného súdu, ktorý prejednal a rozhodol vec bez jeho vypočutia a
neakceptoval ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania, čím mu

neumožnil účasť na pojednávaní. Uviedol, že požadované vyjadrenie ošetrujúceho lekára nebolo možné
z jeho strany vzhľadom na jeho zhoršenú mobilitu počas trvania práceneschopnosti ani zabezpečiť a
do termínu pojednávania ani predložiť. Konštatoval, že vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dňa
21.9.2015 na nariadenom pojednávaní vec prejednal a rozhodol, neumožnil mu ani následne takéto
vyjadrenie ošetrujúceho lekára predložiť. Poukázal na to, že lekárske potvrdenie, že jeho zdravotný stav
mu neumožnil účasť na pojednávaní, vystavil jeho ošetrujúci lekár na jeho žiadosť až dňa 19.11.2015, v

ktoromjeuvedené,ževzhľadomnaakútnyvertebrogénnysyndrómvýraznezhoršujúcimobilitupacienta,
kde základom liečby okrem liekov proti bolesti je kľud na lôžku, bez ktorého mohlo prísť k závažnému
zhoršeniuzdravotnéhostavu,bolavypísanádočasnápráceneschopnosťadoporučenýkľudovýrežimna
lôžku. Namietal, že napriek tomu, že na navýšení istiny o čiastku 6 500 eur sa strany sporu dohodli, súd
prvej inštancie neskúmal, či zo strany žalobcu pri dohadovaní úroku za požičanie predmetnej sumy nešlo

o špekulatívne konanie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v rozpore s dobrými mravmi je
spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v čase dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové
sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Poukázal na to, že v čase september až
december 2014 sa úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek pohybovali

v rozmedzí od 6,9% až 13,90% ročne, pričom úrok dohodnutý stranami sporu predstavoval vyše 10% za
tri mesiace. Namietal, že súd prvej inštancie túto skutočnosť pri hodnotení dôkazov vôbec nepostrehol.
Za špekulatívne konanie zo strany žalobcu považoval aj návrh Dohody o splatení záväzku, nakoľko
možnosť splatiť dlh v splátkach žalobca podmieňoval kumulatívnym nárastom úroku, pričom k Dohode
bola pôvodne priložená tzv. bianko zmenka. Ani uvedeným dôkazom sa súd prvej inštancie zvlášť

nezaoberal, pričom práve na tento dôkaz chcel poukázať ako na nemožnosť dohodnúť sa so žalobcom
splácať mu dlžnú sumu v mesačných splátkach. Mal za to, že žalobca na základe uvedených skutočností
pri dohadovaní úroku za požičanie sumy 59 000 eur a rovnako aj pri predložení Dohody o splatení
záväzku postupoval v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
žalobca v čase predloženia Dohody o splatení záväzku vedel, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej

situácii. Domnieval sa, že žalobca pri predložení Dohody o splatení záväzku zamýšľal tak, že by sa
mohol dopustiť úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie tiež
nepostrehol. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie súdu prvej inštancie. K odvolaniu pripojil lekárske potvrdenie zo dňa 19.11.2015.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
18.1.2016, v ktorom uviedol, že ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. nemožno použiť ako odvolací dôvod
vzhľadom na taxatívne vymedzené odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. K odňatiu
možnosti konať pred súdom konštatoval, že žiadosť právnej zástupkyne o odročenie pojednávania
neobsahovala zákonné náležitosti a z jej strany nebolo predložené ani vyjadrenie ošetrujúceho lekára

žalovaného, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Podľa jeho názoru súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že neboli dané dôležité dôvody na odročenie pojednávania v zmysle
§ 119 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR z 24.4.2013, sp.zn. 7Cdo/130/2012 a
ZSP 26/2000. Považoval za zavádzajúce a špekulatívne tvrdenie, že súd prvej inštancie neumožnil
žalovanému predložiť predmetné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, nakoľko lekárske potvrdenie, ktoré

priložil k odvolaniu je z dátumu 19.11.2015, čo je takmer dva mesiace po konaní pojednávania. Poukázal
na to, že ani predložené potvrdenie ošetrujúceho lekára nie je vyjadrením podľa § 119 ods. 3 O.s.p.
Zároveň upozornil, že právna zástupkyňa žalovaného v žiadnom zo svojich podaní neuviedla dôvod,
prečo sa nemohla sama pojednávania zúčastniť a predniesť skutočnosti tvrdené v odvolaní v mene
žalovaného. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. uviedol, že strany

sporu sa pri uzatváraní zmluvy o pôžičke dohodli na úroku za požičané peniaze, pričom pri posúdení
primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti
úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Konštatoval, že z povahy právneho úkonu vyplýva, že
žalovaný konal pri prevzatí finančných prostriedkov od žalobcu vedome a premyslene, v dostatočnýchčasových intervaloch, z ktorých je zrejmé, že nemohol mať vedomosť o možnej platobnej neschopnosti
žalovaného; pri akejkoľvek pochybnosti v tomto smere by mu finančné prostriedky nepožičal. Poukázal
na to, že žalovaný pri žiadnej transakcii nenamietal primerane zvýšenú sumu, ktorú by mu mal vrátiť,

pričom v odpore uznal sumu pôžičky a sumu, ktorú mu má vrátiť a prejavil ochotu splácať mu dlžnú
sumu; žalovaný výšku navýšenia sumy nenamietal ani v ďalšom konaní pred súdom. Tvrdenia, že sa
súd prvej inštancie mal zaoberať nepodpísanou Dohodou o splatení záväzku v tomto konaní, považoval
za irelevantné, s tým, že súčasťou súdneho spisu je písomné uznanie záväzku zo dňa 18.1.2015, ktoré
obsahuje všetky zákonné náležitosti, ktorým žalovaný jednoznačne a bez výhrad v čase po rokovaní o

obsahu nepodpísanej Dohody o splatení záväzku v celosti, čo do dôvodu aj výšky uznal svoj záväzok.
Konanie žalovaného považoval za špekulatívne s cieľom oddialiť splatenie pôžičky. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností(§185C.s.p.)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne

zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),

pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vyporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie ( § 387 ods.2,3 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s

odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 65
500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.12.2014 a náhrady trov konania
na tom skutkovom základe, že žalovanému poskytol finančné prostriedky vo výške 65 500 eur, ktoré

sa žalovaný zaviazal vrátiť mu do 24.12.2014. Neskôr v konaní špecifikoval postupné poskytnutie
finančných prostriedkov v celkovej sume 59 000 eur a dohodnutý úrok vo výške 6 500 eur. V priebehu
konania vzhľadom na čiastočné plnenie žalovaného zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 3 000 eur.
Súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil uznesením zo dňa 29.4.2015, č.k. 8C/43/2015-27.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné

plnenie v hrubom nepomere.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
ak neakceptoval žiadosť právnej zástupkyne žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na
deň 21.9.2015 a ospravedlnenie neúčasti žalovaného z dôvodu jeho práceneschopnosti a pojednával
a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Súd prvej

inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s dôvodmi svojho
procesného postupu, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Rovnako poukazuje na možnosť právnej
zástupkyne žalovaného zúčastniť sa nariadeného pojednávania a predniesť za neho obranu v spore,
mimochodom aj všetky námietky, ktoré následne uviedla v podanom odvolaní.

17. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný počas
prvoinštančného, ale aj odvolacieho konania neuviedol žiadne skutkové okolnosti, ktoré by nasvedčovali
potrebe posudzovania právneho vzťahu uzavretého medzi sporovými stranami (resp. konania žalobcu)
z pohľadu konania v rozpore s dobrými mravmi alebo z pohľadu úžery. Z obsahu súdneho spisu je

zrejmé, že žalovaný v podanom odpore potvrdil prevzatie finančnej čiastky 59 000 eur od žalobcu
ako aj dojednanie zmluvného úroku vo výške 6 500 eur a dátum splatnosti svojho záväzku. Všetky
ostatné tvrdenia obsiahnuté v podanom odpore smerovali iba k okolnostiam, týkajúcim sa neuzavretej
Dohody o splatení záväzku. Tiež nemožno opomenúť, že právna zástupkyňa žalovaného, ktorá (bez
ospravedlnenia svojej vlastnej neúčasti na nariadenom pojednávaní), mala možnosť predniesť súdu

prvej inštancie všetky právne aj skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali posúdenie právneho úkonu
- pôžičky z pohľadu absolútnej neplatnosti podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd konštatuje, že i keď na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, najmä v
prípadoch, ak sa takýmto právnym úkonom priznáva, príp. odmieta právo, pričom strana sporu nemusí
tvrdiť alebo namietať neplatnosť právneho úkonu a súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej

neplatnosti, tieto dôvody však musia vyplývať z obsahu súdneho spisu, predovšetkým z tvrdených
skutkových okolností, nakoľko platnosťou právneho úkonu sa môže zaoberať len vtedy, pokiaľ sám
neplatnosť takého úkonu vyvodí alebo ak je neplatnosť úkonu tvrdená. Uvedené je podstatné práve
pri dôvodoch neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka, ktoré nemožno
posudzovať bez toho, aby súdu boli k dispozícii skutkové okolnosti, tvrdené stranou sporu. Vo vzťahu

k úžere podľa § 39a Občianskeho zákonníka totiž ide o také konanie zmluvnej strany (v tomto prípade
žalobcu ako veriteľa), pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere. Ak druhá strana (v tomto prípade žalovaný ako dlžník) v priebehu sporu

neuvedie žiadne tvrdenia a skutkové okolnosti ohľadom tiesne, neskúsenosti atď., vec prejednávajúci
súd prakticky ani nemôže skúmať a posúdiť právny úkon z hľadiska jeho neplatnosti z dôvodu možnej
úžery. V súvislosti s namietaným konaním žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd dáva
do pozornosti, že strana sporu nemôže odôvodňovať neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 a § 39a
Občianskeho zákonníka rovnakými skutkovými okolnosťami. Je zrejmé, že v prípade neprimeraného

dojednaného zmluvného úroku by išlo o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu úžery, ktorá je špeciálne
upravená v ust. § 39a Občianskeho zákonníka; nemožno potom z rovnakých dôvodov namietať
konanie zmluvnej strany z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Je potrebné zároveň konštatovať, že
žalovaný ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by odôvodňovali posúdenie uzavretej
zmluvy ako absolútne neplatnej podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka. Nevykonanie výsluchu

žalovaného v kontexte uvedeného preto nemožno považovať za pochybenie súdu, ktoré by malo za
následok, že sa v napadnutom rozhodnutí dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti
odvolací súd opätovne poukazuje na postup žalovaného pri žiadosti o odročenie pojednávania, ktorý
nespĺňal zákonom predpísané náležitosti, a ktorým sa sám diskvalifikoval pri procesnom bránení práva.Argumentácii odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým záverom, tak nemožno priznať úspech, rovnako ani nemožno vyvodiť prípadné
nesprávne právne posúdenie veci. Na záver odvolací súd poznamenáva, že pri posúdení neplatnosti

právneho úkonu musia rozhodujúce okolnosti (odôvodňujúce neplatnosť právneho úkonu) existovať v
čase vzniku právneho úkonu, preto tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného po uzavretí
pôžičkyanáslednékonaniežalobcupridojednávaníDohodyosplatenízáväzku,súzpohľaduposúdenia
neplatnosti uzavretej zmluvy o pôžičke irelevantné.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako
vecne a právne správny potvrdil.

19.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešnému žalovanému,
s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.

2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).