Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109202509
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5109202509.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa VEXIKOM s.r.o., so sídlom v
Žiline, Mariánske námestie 28/51, IČO: 36 398 438, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo
s.r.o., Dr. Michal Gallo, advokát, Vajanského námestie 2, Martin proti odporcovi Mesto Žilina, Námestie
obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00 321 796, za účasti vedľajšieho účastníka Generali Slovensko
poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/C, IČO: 35 709 332, zastúpeného JUDr. Gabrielou

Reichovou, advokátkou so sídlom v C., E. L. X, v konaní o zaplatenie 3 559,06 eur s príslušenstvom,
na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 13C/74/2009-177 zo dňa 24. 11. 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi uložil spoločne a nerozdielne

uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 2 652,- eur, súdny poplatok vo výške 213,50 eur a nahradiť trovy
právneho zastúpenia vo výške 1 982,74 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, s prihliadnutím i na platnú právnu úpravu považoval za
preukázanú zodpovednosť odporcu ako správcu komunikácie za poškodenie motorového vozidla
navrhovateľa, ku ktorému došlo 9. 10. 2008 na Pivovarskej ulici v Žiline v dôsledku technického
defektu kanalizácie. Zodpovednosť odporcu okresný súd vyvodil z ust. § 3 ods. 2 cestného zákona, z

vykonávacieho predpisu vyhlášky č. 35/94. Ustálil, že ani skutočnosť, že na údržbu komunikácie mesto
poverilo ďalšiu právnickú osobu, ho nezbavuje objektívnej zodpovednosti. Vyviniť by sa mohol iba v tom
prípade, ak by spoľahlivo preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré
možno od neho spravodlivo požadovať, čo sa v danom prípade nestalo. Pokiaľ sa týkalo ustálenia výšky
škody, táto bola ustálená znaleckým posudkom. Na záver podotkol, že odporca mal možnosť situáciu
riešiť prostredníctvom svojho „poistenca“, t.j. poisťovne Generali, túto možnosť však nevyužil.

O náhrade trov konania rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na úspech
navrhovateľa v spore a účelnosť ním vynaložených trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote doručil odvolanie vedľajší účastník na strane
odporcu. Vytýkal okresnému súdu nesprávne uloženie solidárnej povinnosti odporcu a vedľajšieho
účastníka na zaplatení žalovanej istiny, súdneho poplatku a trov konania. Uviedol, že navrhovateľ v

žalobe jednoznačne vymedzil okruh účastníkov. Za odporcu označil výlučne Mesto Žilina. K procesnej
zmene účastníkov nedošlo. Spoločnosť Generali poisťovňa Slovensko, a.s. vstúpila do konania ako
vedľajší účastník podľa ust. § 93 O.s.p.. Zastal názor, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka
neumožňuje, aby bol rozsudkom zaviazaný na plnenie spolu s odporcom tak, ako to urobil okresný súd.
Podotkol, že v danom prípade ani právny predpis neumožňuje uplatniť predmetný nárok navrhovateľa
priamo voči poisťovni. Pokiaľ uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu zaplatiť

navrhovateľovi súdny poplatok, v rozsudku chýba označenie samotného úkonu, ku ktorému sa
predmetný súdny poplatok vzťahuje. V odôvodnení rozsudku nie je o ňom ani zmienka, nie je možnéani vyvodiť, či sa jedná o súčasť trov konania vynaložených v konaní navrhovateľom. Ďalej poukazoval,
že odporca už vo vyjadrení z 26. 6. 2009 namietal, že kanalizácia nepatrí odporcovi, že starostlivosť o
verejnúkanalizáciunespadádojehokompetencií,zodpovednosťzaúdržbyaopravyverejnejkanalizácie

patrí jej prevádzkovateľovi v zmysle § 5 ods. 3, § 18 ods. 1 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z.z., ktorým
však odporca jednoznačne nie je. Ďalej poukazoval, že podľa § 9a ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb.
užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo
stavebného stavu, dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Správcovia
diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré užívateľom vznikli a ktorých príčinou

boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady
odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Sám navrhovateľ na pojednávaní dňa 19. 7.
2010 uviedol, že jednoznačne príčinou poškodenia motorového vozidla bola skutočnosť, že komunikácia
je na danom mieste vyjazdená, sú tam koľaje a bolo otázkou času, že motorové vozidlo s nižšou svetlou
výškou ako v jeho prípade zachytí spojlerom odtokovú lištu, ktorá sa zdvihne a spôsobí škodu na
vozidle. Zastal názor, že pokiaľ zodpovednosť za škodu vznikla v dôsledku stavebného stavu miestnej

komunikácie, odporca nezodpovedá ani v zmysle ust. § 9a zákona č. 135/1961 Zb. v platnom znení,
ani v zmysle ust. § 420 OZ. Ak by aj príčinou vzniku škody boli závady v zjazdnosti komunikácie,
poukazoval na fakt, že v danom prípade nebolo v možnostiach správcu tieto odstrániť, ani na ne
predpísanýmspôsobomupozorniť.Predvznikomuvedenejdopravnejnehodynebolavrámcipravidelnej
údržby miestnej komunikácie zistená žiadna závada v zjazdnosti uvedeného úseku, táto nebola zistená

ani v rámci ohliadky miesta, vykonanej následne po nahlásení dopravnej nehody navrhovateľa. Zastal
názor, že zodpovednosť odporcu za škodu na motorovom vozidle navrhovateľa daná nie je. Taktiež
nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu o spoločnej povinnosti odporcu a vedľajšieho účastníka
nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia. Výhrady vzniesol i voči samotnému vyčísleniu trov.
Dal do pozornosti, že v danom prípade navrhovateľ v konaní bol úspešný iba čiastočne, nakoľko v

priebehu konania sčasti zobral návrh späť, žiadal konanie zastaviť, pričom výška náhrady trov konania
mala byť určená v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vo výške rozdielu medzi úspechom a neúspechom
navrhovateľa vo výške 49,02 %. Nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov právneho zastúpenia za
úkon právnej služby označený ako vyjadrenie zo dňa 10. 5. 2010 v súvislosti s uskutočneným ústnym
pojednávaním z toho istého dňa. V odvolacom návrhu žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu doručil odvolanie odporca. Odporca rozsah odvolania obmedzil čo do
výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania. Nestotožnil sa s aplikáciou ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ v konaní nebol plne úspešný. Bol úspešný podľa neho

vo výške 74,5 %, a teda prichádza do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Taktiež nesúhlasil s
výrokom rozhodnutia okresného súdu, ktorým uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi uhradiť súdny
poplatok vo výške 213,50 eur, ktorý by mal byť zohľadnený už v rámci náhrady trov konania a tiež len
pomerne podľa miery úspechu navrhovateľa. Žiadal výrok rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol
o trovách prvostupňového konania zmeniť tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi uloží uhradiť

navrhovateľovi pomernú časť trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého
procesu.Dodržiavaniepovinnostiodôvodniťrozhodnutiemázaručiťtransparentnosťakontrolovateľnosť
rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce)
rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutie napĺňa ako

neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ ústavné kritéria vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky
a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu tento základný atribút
spravodlivého procesu postráda, keď okresný súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil svoj postup, pokiaľ

uložil platobnú povinnosť, resp. povinnosť nahradiť navrhovateľovi ním uplatnenú škodu a zaplatiť mu
trovy konania spoločne a nerozdielne odporcovi i vedľajšiemu účastníkovi, a to i napriek tomu, že
navrhovateľ sa domáhal náhrady škody výlučne vo vzťahu k odporcovi, ktorého označil za pasívne
legitimovaného účastníka v spore.Inapriekčiastočnémuspäťvzatiužalobynavrhovateľom,priznalmuplnúnáhradutrovkonaniapostupom
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Nevysvetleným zostal i postup okresného súdu pokiaľ súdny poplatok

uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi uhradiť tak v prospech navrhovateľa, ako i v prospech jeho
právneho zástupcu v rámci trov právneho zastúpenia.

Odôvodnenie rozsudku okresného súdu sa dostalo do rozporu i s jeho výrokovou časťou, nakoľko
okresný súd za výlučne zodpovedný subjekt ustálil s poukazom na ust. § 3 ods. 2 a nasl. Cestného

zákona odporcu, napriek tomu vo výrokovej časti povinnosť uložil spoločne a nerozdielne odporcovi i
vedľajšiemu účastníkovi.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník
môže, ale nemusí do konania vstúpiť. Vstupuje do konania ako tretia osoba „popri“ žalobcovi alebo
žalovanom, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na výzvu účastníka konania. Keďže vedľajší účastník

má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, súd s ním
koná obdobne ako s účastníkom konania (doručuje mu písomnosti, predvoláva ho na pojednávanie a
podobne). „Rovnaké práva a povinnosti“ sa ale v tomto ustanovení majú na mysli výlučne z hľadiska
procesného - vedľajší účastník má v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník konania,
čo vyplýva z postavenia vedľajšieho účastníka a tiež z podstaty jeho vedľajšej účasti na konaní. I keď

teda vedľajší účastník môže byť rozhodnutím súdu zaviazaný na náhradu trov konania (rovnako mu
môže byť priznaná náhrada trov konania), je vylúčené, aby mu rozhodnutím súdu vo veci samej bolo
prisúdené právo alebo uložená povinnosť, ktoré tvoria predmet sporu.

Preto pokiaľ i okresný súd rozhodol v rozpore s touto zásadou, vyžaduje sa, aby svoje rozhodnutie

náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil a svoje rozhodnutie i patrične právne podložil. Tým,
že rozhodnutie okresného súdu nie je v tomto smere dostatočne zdôvodnené, okresný súd založil
svoje rozhodnutie nielen nepreskúmateľnosťou, ale i nemožnosťou účastníkov a odvolacieho súdu
skontrolovať správnosť jeho postupov a záverov. Okresný súd sa dopustil procesnej vady, ktorá založila
nesprávnosť rozhodnutia, a preto krajskému súdu neostávalo, než jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie bez ohľadu na hmotnoprávne posúdenie veci.

V ďalšom konaní okresný súd prihliadne i na námietky vedľajšieho účastníka a odporcu ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového konania, nakoľko vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu
navrhovateľom nie je možné aplikovať ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznať mu plnú náhradu trov konania,

resp. trovy konania krátené o 75 %, nakoľko v danom prípade čistý úspech navrhovateľa jednoznačne
predstavoval 49,02 %, ako to napokon vyplýva z odvolania vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Taktiež okresný súd vysvetlí, z akého dôvodu uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu spoločne
s odporcom zaplatiť súdny poplatok tak v prospech navrhovateľa, ako i jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.