Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Cb/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206627
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317206627.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.
JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, AK Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Motor
- Fest s.r.o., Strojárska 2740, 069 01 Snina, IČO: 44 555 911, o zaplatenie sumy 250,17 eur s prísl.,
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu vo výške 250,17 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 250,17 eur od 31.10.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.06.2017 domáhal vydania rozhodnutia, v zmysle
výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla -
poistenie súboru motorových vozidiel s účinnosťou od 13.01.2012 na dobu neurčitú. Dňa 27.06.2014 v
čase približne o 06:45 hod. došlo v Humennom k škodovej udalosti a to tak, že A. S. ako vodič vozidla
zn. IVECO Daily EČV: N. nedobrzdil a s vozidlom zozadu narazil do pred ním stojaceho motorového

vozidla zn. CITROËN Jumper EČV; D. poškodeného Š. D.. Žalobca dňa 29.07.2014 poukázal priamo
poškodenému sumu vo výške 833,91 eur titulom likvidácie poistnej udalosti zo dňa 27.06.2014. Nakoľko
žalovanýpoistnézaobdobieod13.04.2014do12.07.2014,splatné13.04.2014,nezaplatilvôbec,vznikol
mu voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu vyzval žalovaného urgenciou zo dňa 09.10.2014 na
náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 250,17 eur (ktorá suma predstavuje 30 % z vyplateného
poistného plnenia), a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému

doručená dňa 15.10.2014. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu nezaplatil v lehote 15 dní odo dňa doručenia
výzvy, dostal sa dňa 31.10.2014 do omeškania. Žalovaný dlžnú sumu 17.07.2016nezaplatil a ku dňu
podania žaloby na súd eviduje voči žalovanému dlh vo výške 250,17 eur.

2. V predmetnej právnej veci tunajší súd dňa 17.07.2017 vydal platobný rozkaz č.k. 7Cb/91/2017-30,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej
lehote odpor. Uviedol v ňom, že neuznáva uplatnený nárok v celom rozsahu, nakoľko zo žalobcom

predloženýchlistínniejepreukázané,žeboldňa27.06.2014vomeškanísplatenímpoistného.Zpoistnej
zmluvy vyplýva, že žalovaný mal poistený súbor áut. Z priloženej listiny - Výpis inkasného účtu poistnej
zmluvy za obdobie od 13.01.2012 do 09.10.2014 nie je preukázané, že v čase dopravnej nehody dňa
27.06.2014 bol v omeškaní s platením poistného. Je tam vyčíslený nedoplatok v sume 144,90 eur,avšak okrem neho sú vo výpise uvedené aj ďalšie tri právnické osoby ako platitelia poistného. Naviac,
posledný dátum platby je uvedený 21.10.2013 a je nepravdepodobné, aby žalobca nevypovedal zmluvu
do 27.06.2014. V ďalšom uviedol, že namieta aj výšku uplatnenia „regresnej pohľadávky", ktorú si

žalobca uplatňuje ako 30 % zo sumy 833,91 eur. Nie je mu zrozumiteľné, ako došiel žalobca k záveru,
že práve 30 % zo sumy 833,91 eur je výška regresnej pohľadávky a teda výška uplatňovanej istiny.

3. Vo veci súd následne nariadil pojednávanie.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi a to poistnou zmluvou zo dňa 12.01.2012
a jej prílohou, záznamom o z dopravnej nehody, uplatnením nároku na náhradu škody, oznámením
o poistnom plnení, výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy od 13.01.2012, návrhom na uplatnenie
regresnej pohľadávky, urgenciou na zaplatenie poistnej náhrady, písomnými vyjadreniami strán sporu
a zistil tento skutkový stav:

5. Strany sporu dňa 12.01.2012 uzatvorili Poistnú zmluvu - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poistenie súboru motorových vozidiel (ďalej len ,,Poistná zmluva“).
Predmetom tejto zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou súboru
motorových vozidiel podľa zoznamu, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Zmluva bola
uzatvorená od 13.01.2012 na dobu neurčitú, poistným obdobím bol technický rok, prvé poistné obdobie

bolo od 13.01.2012 do 12.12.2013 a ďalším poistným obdobím bol opakovanie vždy nasledujúci
technický rok ( Článok III., body 1 a 2 Poistnej zmluvy). Žalovaný bol poistníkom a žalobca bol
poisťovateľom a poisteným z predmetnej zmluvy bola spoločnosť P.
V zmysle Článku V., bod 3 Poistnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že poistné bude hradené v
štvrťročných splátkach.

Podľa Prílohy č. 1 k Poistnej zmluve, predmetom poistenia bolo aj motorové vozidlo IVECO Daily EVČ:
N. pri výške ročného poistného 1 277,- eur, ročného poistného po bonuse a zľave vo výške 161,- eur.

6. Z predloženého inkasného účtu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX za obdobie od 13.01.2012 do

09.10.2014 vyplýva, že poistné bolo platené štvrťročne a bolo zaplatené do 13.01.2014. Z tohto výpisu
zároveň vyplýva, že poistné bolo za obdobie do 13.01.2014 hradené žalovaným spol. P. L. K..Q..X.., L.
- K. K. a P. Z. K..Q..X.. Za obdobie od 13.01.2014 do 12.10.2014 poistné nebolo zaplatené.

7. Podľa záznamu o dopravnej nehode, dňa 27.06.2014 v čase približne o 06:45 hod. došlo v Humennom

k škodovej udalosti a to tak, že A. S. ako vodič vozidla zn. IVECO Daily EČV: N. nedobrzdil a s vozidlom
zozadu narazil do pred ním stojaceho motorového vozidla zn. CITROEN Jumper EČV; D. poškodeného
Š. D..

Poškodený Š. D. dňa 27.08.2014 si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá vznikla pri škodovej

udalosti dňa 27.06.2014.

8. Vo veci bolo vykonané šetrenie žalobcom a bola stanovená výška škody na cestnom vozidle
poškodeného Š. D. v sume 833,91 eur a uvedená suma bola poškodenému zo stranu žalobcu aj
uhradená.

9. V zmysle § 12 ods. 1. písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., likvidátor uvedenej škodovej udalosti zo dňa
277.06.2014 navrhol voči žalovanému uplatniť regresný nárok v rozsahu 30 % z vyplatenej náhrady
škody, t.j. vo výške 250,17 eur.

10. Žalobca vyzval žalovaného urgenciou zo dňa 09.10.2014 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo
výške 250,17 eur (ktorá suma predstavuje 30 % z vyplateného poistného plnenia), a to v lehote 15 dní
odo dňa doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 15.10.2014 ako to vyplýva
k kópie pripojenej doručenky.

11. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.09.2017 uviedol, že tvrdenia žalovaného v odpore
považuje len za účelovú obranu v spore nakoľko je nesporné, že žalovaný uzatvoril so žalobcom poistnú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou poistnou zmluvou bola poistená aj zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. IVECO Daily EČV: N.. Prevádzkou predmetného motorovéhovozidla došlo dňa 27.06.2014 k vzniku škodovej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla zn. CITROËN Jumper EČV: D. poškodeného Š. D.. Vzhľadom na skutočnosť. že
žalovaný mal v čase vzniku poistnej udalosti so žalobcom platne uzavretú poistnú zmluvu pre poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z predmetnej poistnej zmluvy dňa
29.07.2014 poukázal priamo poškodenému Š. D. sumu vo výške 833,91 eur titulom likvidácie škody,
ktorá poškodenému vznikla v dôsledku vyššie spomínanej poistnej udalosti. V čase poistnej udalosti
poistné nebolo zaplatené a skutočnosti namietané žalovaným, že na výpise z inkasného účtu poistnej
zmluvy sú uvedené aj iné právnické osoby ako platitelia sú irelevantné, táto skutočnosť nemá žiadny

vplyv na vznik jeho nároku uplatneného v tomto konaní.

Pokiaľ sa jedná o namietanú výšku uplatnenej regresnej pohľadávky v rozsahu 30 % z vyplatenej
náhrady škody poukázal na § 12 ods. 1. písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že z tohto zákonného
ustanovenia explicitne vyplýva. že poisťovateľ má voči poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia,
resp. jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla

za predpokladu, že poistník bol v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného. Z
predmetného zákonného ustanovenia je zrejmé, že je len na úvahe poisťovateľa, či si voči poistníkovi
uplatní nárok zodpovedajúci 100 % vyplateného poistného plnenia, alebo len jeho časti. Poisťovateľ v
tomto smere nie je zákonodarcom nijakým spôsobom limitovaný.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.11.2017 poukázal, na výpis inkasného účtu poistnej
zmluvy za obdobie od 13.01.2012 do 09.10.2014. V uvedenom dôkaze je uvedená tabuľka, z ktorej má
vyplývať, že v čase keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením poistného. Z tejto tabuľky sa
dá vyčítať, že predpis poistného za obdobie od 13.01.2012 až 12.10.2014 bol 499,10 eur a platba za
uvedené obdobie bola vo výške 354,20 eur a nedoplatok bol 144,90 eur. Nedoplatok vznikol za obdobie

13.01.2014 - 12.04.2014 vo výške 48,30 eur, za obdobie od 13.04.2014 do 12.07.2014 vo výške 48,30
eurazaobdobieod13.07.2014do12.10.2014vovýške48,30eur.Podľatabuľkyboliplatiteľmipoistného
štyri subjekty: Z. - U. K..Q..X.., P. L. K..Q..X.., L. - K. K. K..Q..X.. a P. Z. K..Q..X.. Tieto štyri subjekty
aj do 12.01.2014 zaplatili poistné. Avšak, ktorý subjekt nezaplatil poistné za obdobie od 13.01.2014 do
12.10.2014 v tabuľke nie je uvedené, kolónka je prázdna. Ak teda žalobca tvrdí, že poistné nezaplatil

on, v kolónke „Platiteľ" mal tam byť uvedený, aby bolo jednoznačne preukázané, že v omeškaní platenia
poistného bol on a nie niektorý z uvedených troch platiteľov. Žalobca nepreukázal, že v omeškaní s
platením bol on. Rovnako ním mohol byť aj P. L. K..Q..X.., L. - K. K. K..Q..X.. B. P. Z. K..Q..X..

13. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný

zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2,
ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom

zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a

účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Zákon“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.

Podľa § 2 písm. e) Zákona, poistníkom je ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení
zodpovednosti (ďalej len „poistná zmluva“).

Podľa § 8 ods. 2 Zákona, poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie.
Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné
podmienky.Podľa § 12 ods. 1 písm. f) Zákona, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak
v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

Podľa § 12 ods. 3 Zákona, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne
poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ
vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

15. Podľa 788 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne

prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím
poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné)

Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený
zodpovedá.

Podľa § 825 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia § 799 ods. 3
náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol svoje plnenie
znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.

16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 768k Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo
zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia upravujú tzv. interný postih (regres) poisťovateľa, ktorý

smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, za ktorého nahradil škodu z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti. Postihové právo poisťovateľa je tradičným a najdôležitejším
právnym prostriedkom, pomocou ktorého sa sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení.
Prostredníctvom postihu sa prelamuje mechanické delenie škôd, ktoré vznikne v dôsledku vstupu
poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným a v ktorom

poisťovateľ vlastne vystupuje v podobnej pozícii ako samotný poistený škodca. V prípade interného
postihu uplatňuje poisťovateľ nárok na náhradu vyplatených súm priamo proti poistenému, resp.
poistníkovi, lebo za nich nahradil škodu poškodenému.18. Súd v danom prípade mal za preukázané, že medzi stranami sporu s účinnosťou od 13.01.2012
bola uzatvorená poistná zmluva predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového, súboru motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX, počet a špecifikácia poistených

vozidiel žalovaného tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Poistným obdobím bol technický rok. Medzi
stranami sporu bola dohodnutá doba platenia poistného a to štvrťročne. Dňa 27.06.2014 došlo ku
škodovej udalosti, dopravnej nehode zavinenej vodičom vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu. Poškodení si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody,
žalobca vykonal šetrenie škodovej udalosti a vyplatil poškodenému náhradu škody vo výške 833,91 eur.

Následne si voči žalovanému uplatnil regresný nárok v rozsahu 30 %, t.j. vo výške 250,17 eur z dôvodu,
že v čase škodovej udalosti bol žalovaný v omeškaní s platením poistného a stanovil žalovanému aj
dodatočnú lehotu na úhradu uplatneného nároku a to 15. dní od doručenia urgencie na zaplatenie.
Urgencia bola žalovanému doručená dňa 15.10.2014. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil. Tieto
skutočnosti neboli medzi stranami konania sporné.

19. Obrana žalovaného v konaní spočívala na skutkových tvrdeniach o tom, že žalobca nepreukázal,
že z jeho strany nebolo uhradené poistné za obdobie v ktorom došlo ku škodovej udalosti. Poukazoval
na výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy, kde ako platitelia poistného za obdobie do 12.01.2014 boli
uvedené aj iné subjekty a že z uvedeného dokladu nevyplýva, žeby bol on práve tým, kto poistné
nezaplatil.

20. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre

nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

21. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ

strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak
neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti

tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

22. V danom spore súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné

bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok nie
len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky. Preukázal platné uzatvorenie poistnej zmluvy, splnenie povinnosti
uhradenia škody poškodenému spôsobenú poisteným motorovým vozidlom a uplatnenie regresného
nároku na náhradu vyplatenej časti škody voči žalovanému. Z dokladom predložených v konaní takisto
jednoznačne vyplýva, že v čase škodovej udalosti dňa 27.06.2014 nebolo zaplatené poistné. Poistné z

predmetnej poistnej zmluvy bolo zaplatené do 12.01.2014, t.j. žalovaný bol v omeškaní s jeho platením.
Podľa názoru súdu to, že na výpise z inkasného účtu poistenej zmluvy za obdobia pred 13.01.2014 sú
ako platitelia uvedené aj iné subjekty neznamená, že žalovanému z platne uzatvorenej poistnej zmluvy
zanikla povinnosť riadne a včas platiť poistné.

23. Bolo práve na žalovanom preukázať, že poistné v rozhodnom období, t.j. v čase škodovej udalosti
bolo uhradené, teda že nebol v omeškaní s jeho platením a teda na strane žalobcu nebolo dané právo
uplatniť si voči nemu regresný nárok. V tomto smere nebolo možné preniesť dôkaznú povinnosť nažalobcu, teda žeby on preukazoval nezaplatenie poistného, t.j. skutočnosť ktorú od počiatku tvrdil a na
ktorej základe bola aj žaloba podaná.

Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2014: ,,Prejednávacia
zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom vyplývajú z ust. §
79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p. Účastník musí teda uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne
(povinnosť tvrdenia). Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení
označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí

preukázať to, čo tvrdí. V sporovom platí aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že
nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti
(napr. tvrdenie, že žalovaný nezaplatil), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena
na žalovaného.“

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo/1/2010 zo dňa 31.05.2010 uviedol: „Samotná

skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na
tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočností
navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ, čo okolnosti toto právo vylučujúce sú

záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti. V prejedávanej veci to potom znamená, že žalobcovia nemali povinnosť preukázať
neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje dedičské právo žalovaný, ale naopak ich
preukázanie bolo povinnosťou žalovaného.“

„Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.
Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby

preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto
titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.“
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 MCdo/7/2010 zo dňa 28.03.2012

24. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu namietanú skutočnosť zo strany žalovaného a to samotnú výšku - teda

rozsah uplatneného regresného nároku z dôvodu, že mu nie je zrozumiteľné, prečo práve v takomto
rozsahu si žalobca uplatňuje voči nemu nárok, tak súd takisto dospel k záveru, že obrana zo strany
žalovaného v tomto smere nie je dôvodná.

V § 12 ods. odsek 3. zákona č. 381/2001 Z.z. je upravený iba horný limit súm, ktoré môže poisťovateľ

požadovať od poisteného, ak je tu niektorá z okolností uvedených v odseku 1. a 2. Výška postihu,
ktorú poisťovateľ uplatní proti poistenému v konkrétnom prípade, bude závisieť od úvahy poisťovateľa.
V prípade úmyselného spôsobenia škody bude poisťovateľ uplatňovať postih vždy v plnej výške. Podľa
znenia odseku 3 však výška náhrady poistného plnenia nesmie v žiadnom prípade presiahnuť úhrn
poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti poškodenému.

Obmedzenie výšky postihu sa bude vzťahovať na prípady, keď postih smeruje proti dvom alebo viacerým
osobám v prípade výplaty plnenia za tú istú poistnú udalosť. Zo zákona nevyplýva v akom pomere
má poisťovateľ rozdeliť vymáhanú sumu medzi poistníkom a poisteným. Rozhodujúcim kritériom bude
závažnosť konania subjektov zúčastnených na dopravnej nehode a ďalšie dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré bude poisťovateľ zvažovať.

Teda iba na rozhodnutí samotného poisťovateľa vzhľadom na okolnosti za ktorým mu vznikol nárok
na uplatnenie regresného nároku voči poistenému je stanovenia rozsahu tohto nároku, t.j. jeho výšky,pričom je limitovaný iba výškou celkového vyplateného poistného plnenia, ktorú nesmie prekročiť.
V danom prípade likvidátor škodovej udalosti navrhol žalobcovi uplatniť nárok voči žalovanému v
rozsahu 30 % z vyplateného plnenia titulom náhrady škody poškodenému a teda žalobca si nárok voči

žalovanému uplatnil v súlade so zákonom.

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu
podaná dôvodne a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 250,17 eur. Z tejto sumy priznal
žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v ním požadovanej výške, ktorá neodporovala zákonnej úprave

platnej a účinnej v čase omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia dodatočnej lehoty na
plnenie určenej žalobcom v urgencii na zaplatenie, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 15.10.2014.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a preto žalobcovi voči žalovanému priznal
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.