Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217369
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5713217369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: v rade 1/ MUDr. T. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I XXX/XX, A. C. D., v rade 2/ Mgr. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I XXX/
XX, A. C. D., žalobcovia 1/, 2/ právne zastúpení JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom, so sídlom B., M.
XX, proti žalovaným: v rade 1/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., V. A. XXXXX/XX, v rade 2/ I. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B., V. A. XXXXX/XX, v rade 3/ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, žalovaní v
1/ - 3/ rade právne zastúpení JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom B., A. C. XXXXX/XXB,
v konaní o zaplatenie sumy 10.377,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a žalovaných v
1/ - 3/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/287/2013-306 zo dňa 22.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaným v 1/ - 3/ rade p r i z n á v

a voči žalobcom v 1/, 2/ rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 13,28 %.

Výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa n e d o t ý k a .

Žalovaným v 1/ - 3/ rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom
v rade 1/ a 2/ sumu 4.500,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 4.500,- eur od 01.07.2013 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov
zamietol, III. žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 597 ods. 1, § 598, § 600 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc

zo stanoviska žalovaných, ktorí uznali nárok žalobcov na právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré
vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady a to vo výške 4.500,- eur súd posudzoval
ďalej nárok žalobcov na uplatnenú zľavu za dva komíny vo výške 6.000,- eur, 3.000,- eur za jeden komín,
pričomkbližšejšpecifikáciivýškyzľavyzkúpnejcenyžalobcovianepristúpili.Súdboltohonázoru,žepre
určenie výšky zľavy z kúpnej ceny sa musí prihliadnuť ku konkrétnym okolnostiam prípadu a výška zľavy
závisí na povahe a rozsahu vady, na znížení funkčnosti, vlastností veci, jej upotrebiteľnosti, cene nutných

opráv,činedošlokzhodnoteniuveciapodobne.Zľavuzkúpnejcenypodľanázorusúdujemožnépriznať
vo výške vyčíslených nákladov, potrebných na odstránenie vád, teda na opravu, ktorá v konkrétnom
prejednávanom prípade bola vykonaná. Stanovisko žalobcov v tom zmysle, že pokiaľ by chceli odstrániťvady komínov, museli by ich zbúrať a postaviť riadne a toto ocenili na 3.000,- eur za jeden komín, je
podľanázorusúdunepodloženýmnárokom,pretoževrodinnomdomerealizáciavtomtosmerezostrany
žalobcov určite nebude, nakoľko rodinný dom predali a tento už obýva nový vlastník. V predloženej

kúpnej zmluve, uzavretej medzi žalobcami a novým vlastníkom žiadnym spôsobom nie je vymienené
ani vymedzené ako vada komíny, ktoré boli opravované v čase vlastníctva nehnuteľnosti žalobcami. Z
predloženej kúpnej zmluvy nebolo preukázané, že by bola znižovaná kúpna cena o cca 20.000,- eur
tak, ako tvrdili žalobcovia, a to z dôvodu vád komínov. Tento nárok súd žalobcom nepriznal, a žalobu
ako nedôvodnú v tejto časti zamietol. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že pri predaji domu novému vlastníkovi

znižovali kúpnu cenu práve z dôvodu, že je potrebné s odstupom času zbúrať komíny a postaviť ich
nové preto, aby bolo možné používať bez vád, dôkazné bremeno v tomto smere neuniesli a nie je ani
z predloženej kúpnej zmluvy zrejmá akákoľvek súvisiaca skutočnosť. Na základe zisteného skutkové
a právneho stavu súd priznal žalobcom nárok vo výške 4.500,- eur s príslušenstvom. Uvedená suma
predstavovala uplatnenú úhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti
za vady s prihliadnutím na povahu a rozsah vád, ktoré bolo potrebné zo strany žalobcov v predmetnej

nehnuteľnosti odstrániť. Žalobcovia predložili dve faktúry, a to vo výške 2.254,96 eur a 2.122,98 eur.
Tento nárok žalovaní uznali v rozsahu 4.500,- eur a súd v takejto výške aj rozhodol o žalovanej sume a
priznal ju žalobcom. Žalobcovia uplatnili úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Tento posudzoval súd v
súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z. z. Úrok z omeškania bol priznaný vo výške osem percentuálnych bodov zvýšených o základnú

úrokovúsadzbuEurópskejcentrálnejbanky,platnejkprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.
Žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania zo sumy 5.254,96 eur od 26.12.2012 a zo sumy 5.122,98 eur
od 16.05.2013. Na pojednávaní konanom dňa 22.06.2017 právny zástupca žalobcov uznal, že dôvodné
pre uplatnenie nároku je obdobie od 01.07.2013 s prihliadnutím na výzvu žalobcov, datovanú dňa
18.06.2013,kdežiadaližalobcoviažalovanýchzaplatiťžalovanúsumudo30.06.2013.Úrokzomeškania

bol teda priznaný od 01.07.2013 po preukázaní výzvy žalobcov žalovaným a poskytnutím lehoty na
plnenie. Pretože žalobcovia vo zvyšnej časti úrok z omeškania úrok nevzali späť, súd v tejto časti žalobu
zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobcoviasiuplatnilinárokvovýške10.377,94eurspríslušenstvom,úspešníbolivovýške4.500,-eurs

príslušenstvom. Žalobcovia boli v konaní úspešní v percentuálnom vyjadrení 43,36 % a neúspešní 56,64
%. Pri takomto pomere úspechu a neúspechu žalovaní boli úspešní v percentuálnom vyjadrení 13,28
%. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán sporu súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá
nárok na náhradu trov konania, pretože úspech žalovaných bol v percentuálnom vyjadrení nepatrný.

3. V zákonnej lehote podali odvolanie, čo do výroku o trovách konania, žalovaní v 1/ - 3/ rade, ktoré
odôvodňujú ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukazujú na ust. § 255 CSP. Kritérium pre priznanie
nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci. Tá závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k žalobnému petitu. Žalovaní v rade 1/ - 3/ sú stranou sporu, ktorá mala vo veci prevažujúci úspech, a
preto má nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré potrebovala na bránenie svojich práv proti

druhej strane sporu. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí. Nemôžu súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu, že úspech na strane
žalobcov vo výške 43,36 % a úspech na strane žalovaných vo výške 56,64 % je rovnaký a žalovaní mali
úspech len nepatrný. V tejto súvislosti poukazujú na nález Ústavného súdu SR zo dňa 08.02.2017, sp.
zn. I. ÚS 56/2017. Do pozornosti odvolacieho súdu si dovoľujú dať, že žalobný petit znel na uhradenie

istiny vo výške 10.377,94 eur a 8,75 % ročný úrok zo sumy 5.254,96 eur od 26.12.2012 do zaplatenia a
8,75 % ročný úrok zo sumy 5.122,98 eur od 16.05.2013 do zaplatenia. Žalovaná suma spolu s úrokom
predstavovala ku dňu vyhlásenia rozsudku (26.06.2017) sumu vo výške 14.282.38 eur. Rozsudkom
prvoinštančného súdu však bolo rozhodnuté, že žalovaní majú uhradiť istinu vo výške 4.500,- eur s
8,5 % úrokom z omeškania zo sumy 4.500,- eur od 01.07.2013 do zaplatenia. Petit rozsudku teda

znie ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu s úrokmi na sumu vo výške 6.021.62 eur. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že žalobcovia mali úspech v rozsahu 42,16 % a žalovaní v rozsahu 57,84 %. Ďalej poukazujú
na to, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených
trov konania, čo judikoval aj Ústavný súd SR. Ďalej poukazujú na to, že žalovaní sa od začiatku sporu
snažili so žalobcami dohodnúť, nárok žalobcov uznávali do výšky 4.500,- eur, napriek tomu to žalobcovia

opakovane odmietali. Majú za to, že nie je spravodlivé, aby žalovaným trovy konania priznané neboli,
i keď len v rozsahu 13,28 %, resp. 15,68 %. Konanie trvalo viac ako štyri roky. Zo strany žalovaných
bolo potrebné vyvinúť veľkú aktivitu a zabezpečiť potrebné prostriedky procesnej obrany. Žiadajú preto,aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
alebo odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.

4. V zákonnej lehote podali odvolanie aj žalobcovia v 1/ a v 2/ rade, a to proti výrokom II., III. rozsudku.
Odvolanie odôvodňujú ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, najmä preto, že vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj v ich súvislostiach jednostranne v
prospechžalovaných,neprihliadolnatvrdeniaadôkazyvprospechžalobcov.Vrozsudkuniesúuvedené
niektoré doklady, ktoré žalobcovia predložili súdu prvej inštancie a ktoré preukazujú zodpovednosť

žalovaných za vady komínov a tiež preukazujú oprávnenosť žalovanej výšky zľavy za obidva komíny.
Súd neuviedol napr. fotokópiu návodu na použitie kotla ATTACK na ústredné kúrenie, v ktorom je
uvedené aj kedy bol tento kotol pripojený ku komínu a spustený do prevádzky, čo je dôležité pre to,
ktorý predpis upravuje vlastnosti komína a aké má mať komín vlastnosti. Z toho vyplýva, že pokiaľ
bolo kotol ATTACK na ústredné kúrenie pripojený ku komínu v januári 2010, vzťahujú sa na vlastnosti
komína ustanovenia vyhlášky č. 401/2007 Z. z a technickej normy STN 73 4210, ktoré však komín

nespĺňal. Pritom ide o vady, ktoré doposiaľ neboli nijako odstránené, a to ani pri oprave vykonanej
kominárom W. I., a preto aj žiadajú žalobcovia zľavu 3.000,- eur z toho komína, ku ktorému je pripojený
kotol ATTACK. Súd neuvádza medzi dôkazmi, z ktorých vychádzal, ani cenovú ponuku z 08.11.2016,
vystavenú podnikateľom v stavebníctve W. U., ktorý vyčíslil cenu, a teda výšku nákladov na odstránenie
vád oboch komínov, čo je dôležité pre určenie výšky zľavy. Toto ocenenie bolo predložené súdu a

preukazuje oprávnenosť výšky zľavy požadovanej žalobcami vo výške 6.000,- eur za oba komíny.
Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, aj pokiaľ ide o vady komínov, a to pri vyhodnotení
svedeckej výpovede svedka W. I., ktorý robil v decembri 2012 a v apríli 2013 revízie a opravy oboch
komínov a ktorý vyhotovil aj potrebnú fotodokumentáciu. Z jeho výpovede, ako aj z fotodokumentácie
vyplýva, že oba komíny sú postavené z nevhodnej tehly a mali byť postavené podľa technickej normy

z plnej pálenej tehly. Tento záver potvrdil v znaleckom posudku aj znalec prof. Ing. Karol Honner, PhD.
Podľa žalobcov súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil aj obsah
znaleckého posudku č. 5/2015 vyhotoveného znalcom prof. Ing. Karolom Honnerom, PhD. Znalec
uviedol, že technický stav komínov nezodpovedá predpísaným technickým normám, a to STN 73 4210,
ktorá požaduje plnú pálenú tehlu a tiež, že plne súhlasí s vyjadrením pána N. z 20.10.2014 v tom,

že prieduchy komínu nevyhovujú pre bezpečnú prevádzku spotrebičov k dátumu ohliadky komínov.
Uvádza aj iné zistené vady a uvádza aj záver, že komínové telesá, resp. ich technický stav bol v čase
predaja domu nevyhovujúci. Najmä z týchto dôvodov požadovali žalobcovia priznanie zľavy vo výške
6.000,- eur za oba komíny, z čoho im súd fakticky priznal sumu len 122,06 eur k sume 4.500,- eur, ktorú
uložil zaplatiť žalovaným. Zvyšnú časť tejto požadovanej zľavy vo výške 5.877,94 eur však súd prvej

inštancie žalobcom nepriznal, a to napriek preukázaniu vyššie uvedených vád a ich neodstráneniu. Preto
žalobcovia považujú napadnutý rozsudok vo výroku II. za vecne nesprávny. Pokiaľ ide o priznanie sumy
4.500,- eur, ide vlastne o priznanie náhrady nákladov na náhradu škody, ktorú si žalobcovia uplatnili vo
výške 4.377,94 eur. Opravy vykonané kominárom W. I. v roku 2012 a 2013, a to vyfrézovanie komínov
a ich vyvložkovanie bolo nutné na to, aby žalobcovia mohli v rodinnom dome od jesene cez zimu

a do jari kúriť pevným palivom, ale neboli odstránené všetky vady komínov. Žalobcovia považujú za
nepravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 15 odôvodnenia, kde súd uvádza, že pri uplatnení zľavy
za dva komíny vo výške 6.000,- eur, 3.000,- eur za jeden komín, žalobcovia k bližšej špecifikácii výšky
zľavy nepristúpili. Práve naopak, žalobcovia zaslali súdu prvej inštancie cenovú ponuku z 08.11.2016
od skúseného stavebného podnikateľa W. U., ktorý ocenil náklady na odstránenie neodstránených vád

oboch komínov, ktoré by sa však dali odstrániť len tak, že sa oba komíny zbúrajú a postavia nanovo z
plnej pálenej tehly a s väčšími prieduchmi 20 x 20 cm, teda širšie. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 16
poukazuje na to, že v kúpnej zmluve s novými majiteľmi rodinného domu nie je nič uvedené o vadách
komínov alebo o súvisiacom znížení kúpnej ceny o 20.000,- eur, je to právne irelevantné a nemá to súvis
s výškou a priznaním zľavy požadovanej žalobcami. Žalobcovia považujú za nesprávne zdôvodnenie

súdu prvej inštancie na konci bodu 16 odôvodnenia, z ktorého vyplýva, že súd priznal žalobcom sumu
4.500,- eur v podstate preto, že s úhradou v tejto výške súhlasili žalovaní. Z výsledkov dokazovania
vyplýva, že žalovaní odovzdali rodinný dom žalobcom v rozpore s ustanoveniami vyhlášky č. 401/2007
Z. z. a záväznej technickej normy. Konali v rozpore s ust. § 499 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka zodpovedajú žalovaní žalobcom za škodu. Poukazujú tiež na to, že z

vád komínov hrozil žalobcom vznik požiarov, únik CO do spálne a otrava CO. Poukazujú tiež na to, že
žalovaní na opakované a sústavné naliehanie žalobcov zabezpečili potvrdenie o bezvadnosti komínov
od W. O., revízneho technika. V priebehu súdneho konania však bola pravdivosť uvedeného potvrdenia
spochybnená a vyvrátená, a to dokladmi a fotodokumentáciou, ako aj výpoveďou W. I.. Poukazujú tiežna to, že W. O. nikdy nezisťoval vady komínov, preto sa k nim nemôže vedieť vyjadriť. Žalobcovia majú
vážne pochybnosti o jeho odbornosti ako revízneho technika. Poukazujú tiež na ust. § 598 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o rozsah dokazovania, žalobcovia sú toho názoru, že dokazovanie bolo pred

súdom prvej inštancie vykonané v dostatočnej miere. Žalobcovia súdu poskytli všetky potrebné doklady,
ktorékukomínom,ichstavu,vadámaopravámmali.Podľažalobcovnebolopotrebnéanimožnévykonať
ďalšie znalecké dokazovanie k stavu komínov v čase uzavretia kúpnej zmluvy a odovzdania rodinného
domu žalobcom, a to najmä z dôvodu, že noví vlastníci uviedli, že nikoho do domu nevpustia. Navyše
uvedené vady komínov by sa dali zistiť pri znaleckom dokazovaní len veľmi ťažko. Žalobcovia sú toho

názoru, že doteraz vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie dostatočne preukázalo existenciu
vád komínov na rodinnom dome v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 07.04.2011 a pri odovzdávaní domu
žalobcom 15.06.2011, ako aj porušenie povinnosti zo strany žalovaných a tiež dokazovanie preukázalo
aj oprávnenosť a primeranosť výšky požadovaných nárokov žalobcov, a to aj zľavy z kúpnej ceny
vo výške 6.000,- eur za oba komíny. Súd prvej inštancie však podľa žalobcov vec nesprávne právne
posúdil a vydal rozhodnutie, v ktorom im priznal len náhradu škody a čiastočne zľavu celkom vo výške

4.500,- eur, nevychádzal však z výsledkov dokazovania. Žalobcovia majú za to, že na základe výsledkov
dokazovaniasúnimižalovanénárokyvplnomrozsahuoprávnenéaprimerané.Žalobcoviapretožiadajú,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že v plnom rozsahu vyhovie žalobe a uloží žalovaným
povinnosť uhradiť žalobcom sumu 10.377,94 eur s príslušenstvom.

5. Žalovaní 1/ - 3/ vo vyjadrení k odvolaniu uvádzajú, že s odvolaním nesúhlasia. V plnom rozsahu
sa stotožňujú s odôvodnením rozsudku okresného súdu. Trvajú na všetkých vyjadreniach uvedených
v záverečnej reči, ktorá sa v spise nachádza. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní opakovane uvádzajú, že
prvoinštančný súd im nepriznal zľavu z ceny v rozsahu 6.000,- eur a nevysporiadal sa so závermi
znaleckého posudku, uvedené nie je pravdou, nakoľko v odseku 7 rozsudku sa týmto prvoinštančný

súd riadne zaoberal. Rovnako sa nezakladá na pravde, že vady komínov neboli nikdy odstránené.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pán I. urobil opravy na obidvoch komínoch a vydal
potvrdenia o tom, že komíny sú vyhovujúce z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania výšky zľavy z kúpnej ceny v hodnote 6.000,- eur.
Skutočnosť, že podmienili určenie zľavy z kúpnej ceny na zbúranie komínov a postavenie nových, je

v súčasnosti irelevantné a žalobcovia už nie sú vlastníkmi rodinného domu, v ktorom sa predmetné
komíny nachádzajú. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali súvis medzi dohodnutou kúpnou
cenou a vadami komínov. Navyše rodina R. aj v súčasnosti, v stave, ako dom kúpila, komín využíva bez
akýchkoľvek problémov. Žalobcovia nepreukázali, z čoho vyvodili rozsah zľavy z kúpnej ceny. Výška
zľavy závisí na povahe a rozsahu vady, na znížení funkčných vlastností vecí, jej upotrebiteľnosti, cene,

nutných opráv, či opravou nedošlo k zhodnoteniu veci a pod. Z rozhodovacej praxe je možné vyvodiť,
že súdy priznávajú zľavu z kúpnej ceny vo výške vyčíslených nákladov potrebných na opravu. Žiadajú
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných voči výroku III. rozsudku uvádzajú, že považujú

požiadavky žalovaných za neoprávnené a prepočty úspešnosti nárokov, ako aj rozdiel v úspešnosti
nárokov za nesprávne. Za nesprávne ich považujú aj preto, že porovnávajú úspešnosť strán sporu
podľa sumy priznaných a nepriznaných nárokov, aj podľa sumy úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia
rozsudku, hoci by úspešnosť strán sporu mali porovnať len podľa žalovaného a priznaného a
nepriznaného nároku bez úrokov. Za podstatné pre priznanie náhrady trov konania však považujú

žalobcovia to, že rozsudok v časti výroku II. napadli odvolaním. Žalobcovia preto rozsudok nepovažujú
za správny. Žalobcovia považujú tvrdenia žalovaných, že od začiatku sporu sa snažili so žalobcami
dohodnúť a nárok žalobcov uznávali do výšky 4.500.- eur, čo žalobcovia odmietali, za nepravdivé a
zavádzajúce, nezodpovedajúce skutočnosti. Na základe iniciatívy žalobcov došlo ešte pred podaním
žaloby k stretnutiu právneho zástupcu žalobcov so žalovanými v 1/ a v 3/ rade za účelom dosiahnutia

dohody o úhrade nákladov z titulu vád komínov. Žalovaní však pred podaním žaloby žalobcami odmietali
zaplatiť žalobcom akúkoľvek časť neskôr žalovaných nárokov. Tvrdili, že komíny sú bez vád. Žalobcovia
teda museli podať žalobu na uplatnenie ich nárokov vo výške 10.377,94 eur. Aj na začiatku a po začatí
súdneho konania neboli žalovaní ochotní uhradiť žalobcom ani časť žalovaných nárokov, stále tvrdili,
že komíny boli bez vád a že nároky žalobcov sú neoprávnené. Práve pre tento postoj žalovaných sa

vykonalo relatívne rozsiahle dokazovanie dokladmi, fotografiami, znaleckým posudkom, ako aj inými
dokladmi. Podľa žalobcov nie je dôvod, aby odvolací súd požiadavke žalovaných vyhovel.7. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/ - 3/ vyjadrujú nesúhlas s vyjadreniami
žalovaných. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne zistené a zdokumentované, a to najmä pánom
I. v novembri 2012 a apríli 2013, ale aj inými osobami a dôkazmi, že komíny majú vážne vady, z

ktorých niektoré W. I. čiastočne opravil, resp. oba komíny opravil v podstate len tak, aby v nich mohli
žalobcovia počas už začatej vykurovacej sezóny riadne a bezpečne kúriť. Preto aj vydal v roku 2012
a 2013 vyjadrenie, resp. potvrdenie, že komíny sú bez vád, a to z pohľadu toho, že je v nich možné
riadne a bezpečne kúriť. Napriek tomu aj po jeho opravách zostali neodstránené na oboch komínoch
zásadné vady komínov, ktoré sa môžu naplno prejaviť neskôr tak, že kúrenie a používanie komínov bude

nebezpečné pre obyvateľov rodinného domu. Nerezové vložky osadené W. I. v roku 2012 a 2013 majú
tiež obmedzenú životnosť. Aj pri ich správnom používaní časom sa opotrebujú a prehoria a následne
bude vysoký predpoklad, že po vyfrézovaní komínov došlo aj k oslabeniu hrúbky komínov z nevhodnej
dierkovanej tehly. V tejto súvislosti poukazuje na hrozbu požiarov, ako aj otravy plynom CO. Žalobcovia
trvajú na tom, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec,
pokiaľ ide o vady oboch komínov, a to pri vyhodnotení svedeckých výpovedí W. I.. Pokiaľ ide o nesprávne

závery súdu a nesprávne zistenia skutkového stavu, žalobcovia opakujú tvrdenia, ktoré sú obsahom
ich odvolania. Poukazujú na to, že uvádzané a doposiaľ neodstránené vady komínov by bolo možné
odstrániť len zrútením existujúcich komínov (čo však nikto nechce urobiť a ani sa to robiť nebude) a
postavením nových komínov z plnej pálenej tehly so správnymi vnútornými rozmermi (aspoň 20 cm
x 20 cm). Preto zľavu za tieto pretrvávajúce vady komínov bolo možné určiť len tak, že sa vypočítali

náklady na zrútenie oboch komínov a ich nové postavenie z plnej pálenej tehly s väčšími vnútornými
rozmermi. Toto ocenenie vykonal podnikateľ v oblasti stavebníctva W. U. Rypstav, ktorého prepočet
nákladov na odstránenie uvedených vád komínov a tým aj primeraná výška zľavy je v súdnom spise a
preukazuje, že žalobcami požadovaná zľava 6.000,- eur je primeraná a oprávnená. Žalobcovia potom
považujú za nepravdivé a nesprávne tvrdenie žalovaných, že neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa

výšky zľavy z kúpnej ceny v hodnote 6.000,- eur. Uvedený prepočet, cenová ponuka W. U., bol urobený
len pre určenie zľavy a jej primeranosti, nie je pre skutočné vykonanie prác, a to podľa výšky nákladov
na odstránenie vád oboch komínov. Nie je podstatné to, ako súd uvádza, že je to nepodložený nárok,
pretože realizácia búrania, stavania nových komínov v rodinnom dome určite nebude, pretože ho už
má nový vlastník. Vyčíslenie nákladov v cenovej ponuke je len pre účely vyčíslenia zľavy, ktoré sa v

zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka vykonalo pre účely určenia zľavy z kúpnej ceny primerane
povahe a rozsahu vád, pričom tu zákon nijako nevyžaduje ako podmienku pre priznanie zľavy skutočné
odstránenie vady, za ktorú sa zľava požaduje. Preto právny záver súdu uvedený v bode 15 odôvodnenia
napadnutého rozsudku je nesprávny a nemá oporu v ust. § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka a
žalobcovia s ním nemôžu súhlasiť. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 16 odôvodnenia, ako aj žalovaní vo

vyjadrení poukazujú na to, že v kúpnej zmluve s novými majiteľmi nie je nič uvedené o vadách komínov,
alebo o súvisiacom znížení kúpnej ceny o viac ako 20.000,- eur, je to právne irelevantné a nemá to súvis
s výškou a priznaním zľavy požadovanej žalobcami. Žalobcovia tvrdili, že predali dom o 25.000,- eur
lacnejšie, ako ho kúpili od žalovaných, a to aj preto, že museli nových kupujúcich upozorniť na to, že
komíny sú už funkčné, lebo sú nanovo vyvložkované a museli aj uviesť kupujúcim, prečo ich dali nanovo

vyvložkovať, aby v nich mohli riadne kúriť. Aj preto bola kúpna cena pri predaji domu nižšia. Zotrvávajú
na svojom odvolacom návrhu.

8. Žalovaní 1/ - 3/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov v 1/ a v 2/ rade uvádzajú, že nepovažujú za účelné
a hospodárne opätovne odvolací súd zaťažovať jednotlivými skutočnosťami, zotrvávajú na všetkých

písomných a ústnych vyjadreniach, vrátane záverečnej reči a na podanom odvolaní.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaných v 1/
- 3/ rade (čo do výroku III. rozsudku) a na základe odvolania žalobcov v 1/ a v 2/ rade (čo do výrokov
II. a III. rozsudku) v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
rozsudok okresného súdu vo výroku II. potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, vo výroku III. rozsudok
okresného súdu zmenil v zmysle ust. § 388 CSP.

10. Výroku I. rozsudku, ktorý odvolaním napadnutý nebol, sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie výrokom II. rozsudku
vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.12. V zmysle ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na
ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo

od zmluvy odstúpiť.

13. V zmysle ust. § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

14. V zmysle ust. § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady
nie je dotknuté právo na náhradu škody.

15. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.377,94 eur, či už v priznanej alebo zamietnutej
časti, možno právne kvalifikovať ako uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady. Nemožno ho považovať
za nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 600 Občianskeho zákonníka, ktorý by prichádzal do úvahy

vtedy, keby uvedený nárok nemohol byť pokrytý zodpovednosťou za vady veci a rovnako ho nemožno
považovať ani za nárok v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka na náhradu nevyhnutných nákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady. Týmto nárokom by bolo možné
uplatniť si napr. náklady na odbornú prehliadku, ktorá je potrebná na zistenie (nie odstránenie) vady,
napr. znalecký posudok na zistenie vady, náklady na prepravu vadnej veci, poštovné a pod. Uplatnený

nárok je preto potrebné kvalifikovať v zmysle ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalobca
výslovne uviedol, že si uplatňuje primeranú zľavu z dojednanej ceny.

16. Medzi účastníkmi nie je sporné, že predaná vec mala vady spočívajúce v nedostatočnej funkčnosti
a bezpečnosti komínov. Základ nároku je teda daný a vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Predmetom sporu medzi stranami je stanovenie primeranej zľavy z dojednanej ceny zodpovedajúcej
povahe a rozsahu vady.

17. Súd prvej inštancie stanovil primeranú zľavu z kúpnej ceny na sumu 4.500,- eur. Potom v
prevyšujúcej sume 2.877,94 eur žalobu zamietol. Zásadnou otázkou v odvolacom konaní je potom

stanoviť,čisúdprvejinštancievýškuprimeranejzľavyzdojednanejcenystanovilsprávne,čozodpovedá
obsahu odvolacích námietok.

18. Vyššie citované ustanovenie (§ 597 ods. 1 OZ) ako kritérium pre určenie primeranej zľavy z
dojednanej ceny udáva povahu a rozsah vady. Rozsah zníženej ceny musí byť preto vždy posúdený s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy tak bude závisieť predovšetkým od
povahy a rozsahu vady vzhľadom na kúpnu cenu veci, ďalej od zníženia funkčnosti vlastnosti veci a
jej estetickej hodnoty, od ďalšej upotrebiteľnosti, ceny potrebných opráv a pod. Posúdenie primeranosti
zľavy z dojednanej kúpnej ceny je pritom otázkou právnou.

19. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky primeranej zľavy zobral do úvahy cenu opravy veci (4377,94
eur) a iba v malom rozsahu o sumu 122.06 eur ju navýšil nad cenu opravy veci, majúc za to, že opravou
veci bola vada veci odstránená. Náklady na odstránenie vady spočívali v úhrade zaplatenej žalobcovi,
W. I. vo výške 2.122,98 eur a 2.254,96 eur, spolu 4.377,94 eur.

20. Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a za
primeranú zľavu z dojednanej ceny považuje sumu 4.500,- eur, ktorá s nepatrným rozdielom zodpovedá
cene opravy veci.

21. Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktoré neboli odvolacími námietkami spochybnené,

vyplýva, že W. I. urobil opravy obidvoch komínov v decembri 2012 a v júni 2013 s výsledkom, že komíny
sú vyhovujúce z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. S týmito závermi sa stotožnil aj súdny
znalec prof. Ing. Karol Honner, PhD. Potom priznanie vyššej zľavy z kúpnej ceny, než aká postačovala
na odstránenie závady, by predstavovalo bezdôvodné obohacovanie žalobcov.

22. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalobcov, že primeranou zľavou z kúpnej ceny by bola suma
6.000,- eur (3.000,- eur na jeden komín) tak, ako to vyplýva z vyčíslenia podnikateľa v stavebníctve W.
U., ktoré ocenenie vychádza z toho, že vady komínov je možné odstrániť iba zbúraním a vystavanímnových komínov. Odporuje to záverom samotného znaleckého posudku, ako aj svedka žalobcov W. I.,
ktorý potvrdil, že vady odstránil a komíny sú bezpečné a užívaniaschopné.

23. Ako odvolací súd už poukázal, pri určení zľavy z kúpnej ceny je potrebné prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam prípadu. Hoc to žalobcovia popierajú, takouto okolnosťou je aj zistenie, že vychádzajúc z
písomnej zmluvy, žalobcovia rodinný dom, na ktorom si práve uplatňovali vady, predali ako dom bez vád.
Nijako nebolo preukázané ich tvrdenie, že vady komínov spôsobili zníženie kúpnej ceny, keď v takomto
prípade by logicky kupujúcich v písomnej vyhotovenej zmluve na tento fakt upozornili.

24. Potom rozsudok súdu prvej inštancie, keď žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.877,94 eur s
príslušenstvom zamietol, je vecne správny a odvolací súd ho potvrdil.

25. Pokiaľ ide o výrok III. rozsudku o nároku na náhradu trov konania strán sporu, odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných v 1/ - 3/ rade je dôvodné a rozsudok je založený na nesprávnom

právnom posúdení veci.

26. V zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Súd v prejednávanej veci nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné odkloniť sa od zásady
úspechu, resp. čiastočného úspechu v konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že čistý
úspech žalovaných predstavoval 13,28 %, bolo potrebné túto mieru úspechu rešpektovať pri priznaní
nároku na náhradu trov konania. Takúto mieru úspechu pritom nemožno považovať za nepatrný úspech
a je dôvodné v tomto rozsahu priznať žalovaným v 1/ - 3/ rade náhradu trov prvoinštančného konania

voči menej úspešným žalobcom 1/, 2/.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že čiastočne
úspešným žalovaným v 1/ - 3/ rade priznal voči neúspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov
prvoinštančného konania vo výške 13,28 %.

29. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 2 s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. Odvolanie podali obe sporové strany. Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade vo
svojom odvolaní úspešní neboli. Naopak, žalovaní v 1/ - 3/ rade boli so svojim odvolaním úspešní. V
zmysle zásady úspechu v konaní potom súd priznal úspešným žalovaným v 1/ - 3/ rade náhradu trov

odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom v 1/ a 2/ rade v rozsahu 100 %.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)