Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/240/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218886
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116218886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobkyne: X. G., nar.
X.X.XXXX, bytom Z. XXX, R. N., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom R.
XXXX, U. Z., proti žalovanému: JUDr. Václav Jaroščiak, so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, IČO: 10 955
500, o zaplatenie 1.620 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 41C/317/2016-151 zo dňa 13. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný
zaplatiťžalobkynisumu1.620eurspolus5,05%úrokomzomeškaniaročneod15.2.2015dozaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1.620 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z uvedenej sumy od 15.02.2015 až do zaplatenia.
2.Na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil za preukázané, že medzi stranami sporu existoval
právny vzťah klient - advokát, keď žalovaný právne zastupoval žalobkyňu v postavení žalovanej v konaní

pred Okresným súdom Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 25C/281/2011. Žalobkyňa predmetný spor
vyhrala a bola jej priznaná náhrada trov konania vo výške 5 873,96 eur, z toho 1 620 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku. Žalovaný v predmetnom spore - spoločnosť Fatra - global, s.r.o. - si
súdom uloženú povinnosť splnil a žalobkyni na účet žalovaného ako právneho zástupcu žalobkyne dňa
8.11.2013 uhradil sumu 3 000 eur a dňa 2.4.2014 sumu 3 406,92 eur. Žalovaný následne žalobkyni
prijaté plnenie vo výške 1 620 eur nevydal. Žalobkyňa bola Krajským súdom v Bratislave, Justičnou
pokladnicou vyzvaná na dobrovoľné plnenie sumy 1 620 eur titulom súdneho poplatku za podaný odpor

(vo veci 25C/281/2011). Výzvou zo dňa 10.2.2015 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie sumy 1
620 eur v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 11.2.2015, požadovanú čiastku
neuhradil.
3.Listom s názvom „Započítanie pohľadávok“ zo dňa 11.2.2015 však žalovaný žalobkyni oznámil, že si
jednostranne voči jej pohľadávke vo výške 1 620 eur započítava svoju pohľadávku z titulu poskytovania
právnych služieb a nákladov vyúčtovaných faktúrami č. 15011, 15012, 15013, 15014, 15015, 15016,
15017, 15018, 15019, 15020, vystavenými dňa 20.1.2015, splatnými dňa 31.1.2015, znejúcimi (každá z

nich) na sumu 167,78 eur, t.j. v celkovej výške 1 620 eur, pričom z poslednej faktúry č. 51020 si žalovaný
voči žalobkyni započítal len sumu 109,98 eur. O doručovaní predmetných faktúr žalobkyni svedčí podací
lístok č. RP761084564SK, podaný na pošte Žilina, dňa 11.2.2015. Podľa predložených plných mocí č.
14103 až 14112 mal okresný súd tiež za preukázané, že žalobkyňa splnomocnila žalovaného svojimzastupovaním v právnej veci proti JUDr. Danici Birošovej, správcovi konkurznej podstaty MIGREAL,
s.r.o. v reštrukturalizácii, vedenej pred Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 28R/1/2013, v konaní na
zistenie prihlásených pohľadávok zapísaných v Zozname pohľadávok úpadcu. Žalobkyňa žalovaného

splnomocnila v rozsahu práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov
s právom na odmenu za toto zastupovanie podľa taríf vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., pokiaľ nebude
dohodnuté inak. Z obsahu predmetných faktúr vyplýva, že sa jedná o právne služby v právnej veci
konania na zistenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky na sumu 128 850,26 eur zapísanej
v Zozname pohľadávok úpadcu MIGAREAL, s.r.o. pod por. Č. 5/C-1 proti žalovanému JUDr. Danica

Birošová, správkyňa úpadcu. Vyfakturovanú odmenu si žalovaný uplatnil v zmysle § 11 ods. 1 písm. a),
§ 14 ods. 1 písm. a) § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške základnej sadzby za dva úkony
právnej pomoci, a to prevzatie a príprava veci 17.06.2014 vo výške 61,87 eur, podanie žaloby vo výške
30.06.2014 vo výške 61,87 eur, paušálnych nákladov za 2 úkony á 8,04 eur a DPH (20 %) 27,96 eur,
t.j. spolu na jednotlivé faktúry sumou (po) 167,78 eur, celkovo 1 620 eur.

4.Nadväzne okresný súd východiskovo vymedzil pojmové znaky inštitútu započítania (body 13 a
14 napadnutého rozsudku) a zaoberal sa existenciou pohľadávky žalovaného, nakoľko bola táto
žalobkyňou namietaná. Právne zastupovanie vo veci sp. zn. 28R/1/2013 žalobkyňa nespochybňovala.
Z predložených plných mocí, ktoré žalobkyňa udelila žalovanému vyplýva, že medzi stranami sporu
došlo k dohode o odmene tak, že žalovaný ma právo na odmenu za zastupovanie v danej veci sp. zn.

28R/1/2013 podľa taríf vyhlášky 655/2004 Z.z., pokiaľ nebude dohodnuté inak. Za poskytnuté právne
služby si žalovaný voči žalobkyni vyúčtoval jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami odmenu v celkovej
výške 1 620 eur.
5.Súd prvej inštancie tu poukázal na právnu úpravu odmeňovania advokátov, konkrétne § 24 ods. 1,
2 a 3 zákona č. 586/2003, v zmysle ktorého advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo

požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu
hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrov. Podľa § 1 ods. 2, 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a
jeho klientom; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky
o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho
roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. V roku 2014, kedy žalovaný poskytoval žalobkyni právne služby

bola 1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1) vo výške 61,87 eur a 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods.
3 vyhlášky) predstavovala 8,04 eur.
6.Na základe opísaného okresný súd čiastkovo uzavrel, že žalovaný mal voči žalobkyni nárok na
odmenu za poskytnuté právne služby v konaní vedenom pod sp. zn. 28R/1/2013. Tento nárok
žalovanému vyplýva nielen z predmetných plných mocí, ale najmä zo samotného zákona č. 586/2003

Z.z. v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o výšku odmeny, žalovaný si uplatnil len tarifnú
odmenu zodpovedajúcu prislúchajúcemu výpočtovému základu v príslušnom roku a náhradu hotových
výdavkovprejedenúkonprávnejslužby.Vzhľadomnauvedenésúdnepovažovalzapotrebnévykonávať
dokazovanie v súvislosti s preukazovaním inej dohody, tak ako vyplýva z predložených plných mocí
(...“pokiaľ nebude dohodnuté inak.“).

7.Súčasne tu poukázal na § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z., podľa ktorého advokát je povinný
v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o
výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To
neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Okresný súd považoval
v danej spojitosti (zo znenia plných mocí) za preukázané, že žalovaný žalobkyňu o výške odmeny za

úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu informoval a to, že odmena za zastupovanie bude
uplatnená podľa taríf vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v súlade s ktorými si odmenu aj v konečnom dôsledku
uplatnil. Dodal, že z predmetného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť advokáta informovať
klienta o konkrétnej, presne vyčíslenej odmene (sume) za jednotlivý úkon. Uvedené by vzhľadom aj na
meniaci sa výpočtový základ ani nebolo možné.

8.Vo vzťahu k spôsobu uplatnenia nároku žalovaného, a to formou fakturácie, okresný súd uviedol,
že faktúra je daňovým dokladom, ktorej definícia je obsiahnutá v § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Z obsahu jednotlivých faktúr je zrejmé, že tieto vystavil dodávateľJUDr. Václav Jaroščiak - REALITA, IČO: 10955500. Uvedený údaj nepovažoval za vadu fakturácie. V
konaní bolo zistené, že žalovaný je samostatne zárobkovou činnou osobou (živnostníkom) a zároveň
má aj postavenie advokáta. Ako samostatne zárobkovo činnej osobe bolo žalovanému pridelené IČO:

10955500. Z hľadiska dane z príjmov nie je v prípade žalovaného možné rozlišovať medzi pojmom
samostatne zárobkovo činná osoba a advokát. Jedná sa stále o tú istú osobu, ktorá len podniká na
základe iných zákonov (zákon č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní a zákon č. 586/2003 Z.z. o
advokácii). Podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov príjmami z podnikania
sú príjmy zo živnosti (písm. b)) a príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (písm.

c)). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska daňovej povinnosti sa jedná o tú istú osobu podnikajúcu pod
jedným prideleným IČO, ktorá naviac podáva aj len jedno daňové priznanie.
9.K otázke splatnosti jednotlivých faktúr (31.1.2015) súd prvej inštancie argumentoval, že faktúra
je platobný účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky dvojstranného právneho úkonu,
ktorého záväznosť je daná obsahom dohody. Pri faktúre ako účtovnom doklade ide o jednostranný
úkon, ktorým si žalovaný jednostranne určil lehotu splatnosti odmeny za právne služby bez súhlasu

žalobkyne. V konaní nebola preukázaná dohoda strán sporu o splatnosti jednotlivých faktúr. Ak teda
splatnosť pohľadávky žalovaného nebola medzi stranami sporu dohodnutá, je potrebné aplikovať §
563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník (v tomto poňímaní žalobkyňa) povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ (žalovaný) požiadal. Tvrdenie žalovaného, že jednotlivé

faktúry odovzdal žalobkyni bez protipodpisu nebolo preukázané. Avšak z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalovaný doručoval žalobkyni jednotlivé faktúry spolu so započítacím prejavom zo dňa
11.2.2015, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu započítacieho prejavu, v ktorom je uvedené, že prílohou
sú faktúry č. 15011 až 15020. Podľa podacieho lístka č. RP761084564SK považoval súd za preukázané,
že žalovaný doručoval žalobkyni započítací prejav spolu s predmetnými faktúrami prostredníctvom

pošty dňa 11.02.2015 doporučene 2. triedou, z ktorej skutočnosti súd pri rozhodovaní vychádzal.
Žalobkyňa doručenie započítacieho prejavu a zároveň faktúr v rámci vyjadrení v súlade § 167 CSP
nespochybňovala, resp. tvrdenie žalovaného o doručovaní a doručení započítacieho prejavu spolu
s predmetnými faktúrami nenamietala. Okresný súd pripomenul, že v zmysle Civilného sporového
poriadku sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

(najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nadväzne na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov (sudcovská koncentrácia konania). Doručenie započítacieho prejavu a predmetných faktúr
žalobkyňa prostredníctvom spochybnila až na pojednávaní dňa 13.2.2017, a to až v nasledujúcom
vyjadrení po predbežnom právnom posúdení súdom, ktorý túto skutočnosť vyhodnotil ako nespornú.
Zároveň žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu tvrdila, že jej spolu s doručovaným odporom

nebola doručená príloha odporu, a to fotokópia podacieho lístka žurnalizovaná na č.l. 35. Doručenie
ostatných príloh, a to samotných faktúr, spolu s odporom nespochybňovala. Uvedené tvrdenie však
nekorešponduje s obsahom spisu, keď z obsahu odporu vyplýva, že prílohou odporu bol list 15002
-započítanie pohľadávok + fotokópia podacieho lístka v dvoch vyhotoveniach a jednotlivé faktúry v
dvoch vyhotoveniach. Zároveň aj z doručenky obsiahnutej na č.l. 47 rub spisu vyplýva, že uvedené bolo

PZ žalobkyne doručované dňa 11.10.2016. Okresný súd preto vyhodnotil toto tvrdenie žalobkyne za
účelové. Považoval totiž za nepochopiteľné, z akého dôvodu by súdom nebol PZ žalobkyne doručovaný
len akurát tento listinný dôkaz, keď všetky ostatné listinné dôkazy (odpor, započítací prejav a faktúry) PZ
žalobkyne obdržal. Naviac, zo samotného obsahu odporu vyplýva existencia predmetného podacieho
lístka, ktorý je spomenutý v časti „dôkaz“ ako aj v časti „príloha“. Ak by aj bolo možné usúdiť, že teda

PZ žalobkyne tento podací lístok nebol doručovaný, s jeho existenciou v rámci obsahu odporu bol
uzrozumený, a teda uvedené nedoručenie listinného dôkazu mohol a mal namietať v intenciách § 167
CSP už v rámci repliky zo dňa 14.07.2016, a teda v tejto už skôr tvrdenie žalovaného o doručovaní a
doručení započítacieho prejavu namietať. V tomto smere okresný súd aplikoval sudcovskú koncentráciu
a na danú námietku žalobkyne, aj s prihliadnutím na jej vyhodnotenie ako účelovej, neprihliadal, nakoľko

by bolo nutné vykonať ďalšie pojednávanie alebo ďalšie úkony súdu, keď žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu žiadala doložiť originál podacieho lístka ako aj tvrdila, že tento sa v spise PZ
žalobkyne k danej veci nenachádza. Preukázaným bolo, že dňa 11.02.2015 žalovaný odovzdal na
poštovú prepravu zásielku, ktorej obsah tvoril započítací prejav spolu s jednotlivými faktúrami. Zcharakteru predmetnej zásielky ako doporučeného listu 2. triedy je vzhľadom na lehotu prepravy, resp.
obvyklý spôsob doručenia zrejmé, že žalobkyni bola zásielka doručená druhý pracovný deň po dni
podania, t.j. 13.02.2015. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že zásielka bola žalobkyni doručovaná na

adresu trvalého pobytu vyplývajúcu zo samotnej žaloby, ako aj z registra obyvateľov. Tento deň teda
vyhodnotil, aj vzhľadom na neexistenciu dohody o splatnosti faktúry, ako deň, kedy žalovaný žalobkyňu
o plnenie vyplývajúce z predmetných faktúr požiadal. V zmysle § 563 OZ splatnosť nastala 14.2.2016,
ktorý deň však pripadol na sobotu, a teda splatnosť sa posunula v súlade s § 121 ods. 4 CSP na
najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. 16.2.2015. Vo vzťahu k uvedenému tak súd nevykonal ani dôkaz

predložením originálu podacieho lístka. Naviac tento dôkaz považoval aj za nehospodárny, keď by
muselo byť len za týmto účelom odročené pojednávanie, nakoľko fotokópia predmetného podacieho
lístka splnila rovnaký účel, ako by tomu bolo v prípade jeho originálu.

10.Na základe opísaného vyhodnotil súd prvej inštancie za preukázanú existenciu pohľadávky, resp.
nároku žalovaného vo výške 1.620 eur so splatnosťou 16.2.2015. Tým bolo preukázané splnenie

predpokladu účinného započítania podľa § 58 OZ. Zároveň sa nejednalo ani o jeden z prípadov
ustanovených v § 581 OZ.

11.Pokiaľ ide o pohľadávku žalobkyne, jej existencia nebola sporná. Čo sa týka splatnosti, bolo
preukázané, že žalovaný prevzal výzvu dňa 11.2.2015. Žalobkyňa určila lehotu splatnosti 3 dni od

doručenia výzvy žalovanému, t.j. v lehote splatnosti do 14.2.2015, ktorý posledný deň sa posunul na
16.2.2015 (§ 121 ods. 4 CSP).

12.Zhrnúc uvedené východiská, okresný súd pri aplikácii § 580 a § 581 OZ (citované v napadnutom
rozsudku) dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky na započítanie a to samotná

existencia pohľadávok strán sporu, ich vzájomnosť, keď strany sporu sú si navzájom súčasne veriteľom i
dlžníkom, skutočnosť, že plnenie je rovnakého druhu (peňažné plnenie), ako aj spôsobilosť pohľadávok
na započítanie, t. j. že započítanie nie je v danom prípade vylúčené. Zdôraznil, že z § 580, § 581
OZ nevyplýva, neprípustnosť jednostranného započítania splatnej pohľadávky proti nesplatnej alebo
oboch pohľadávok nesplatných. Okamihom stretnutia pohľadávky splatnej s pohľadávkou nesplatnou

(alebo oboch pohľadávok nesplatných) a tým i okamihom zániku, je okamih účinnosti právneho úkonu
smerujúceho k započítaniu, teda u jednostranného zápočtu okamih vzniku účinnosti, keď dôjde prejav
vôle kompenzujúceho druhej strane (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo 1143/2004 zo dňa 31.01.2006).
Zákon pripúšťa zánik peňažného záväzku kompenzáciou, a to tak kompenzáciou splatnej pohľadávky
vočinesplatnejakoajkompenzáciounesplatnýchpohľadávokajpreto,žepostavenieveriteľanedospelej

pohľadávky sa tým žiadnym spôsobom nezhorší. Ku zániku pohľadávky a protipohľadávky v tomto
prípade dochádza ku okamihu účinnosti právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, teda ku okamihu,
keď prejav vôle kompenzujúceho dôjde druhému účastníkovi tohto vzťahu (rozsudok KS BA sp.
zn. 1Cob/334/2011 zo dňa 06.09.2012). Okrem toho, podľa § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V prejednávanej veci žalovaný tvrdil a zároveň

súd považoval za preukázané, že žalovaný žalobkyni doručoval dňa 11.2.2015 prejav smerujúci k
započítaniu pohľadávky. Prejav doručoval na adresu jej trvalého pobytu. Písomný prejav vôle je
doručený druhej strane v okamihu, kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície, ibaže zákon stanoví určitý
spôsob doručovania. Písomnosť sa ocitne vo sfére dispozície druhej strany tým, že získa možnosť
zoznámiť sa s jej obsahom. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa druhá strana skutočne s obsahom

prejavu vôle zoznámila. Rozhodujúce je, aby mala objektívnu možnosť obsah písomnosti poznať.
Občiansky zákonník nepredpisuje doručenie zásielky obsahujúcej právny úkon smerujúci k započítaniu
do vlastných rúk druhej strany. Takúto zásielku je možné druhej strane doručiť akýmkoľvek spôsobom,
ktorým sa dostane do sféry jej dispozície (rozsudok NS SR sp. zn. 4 M Cdo/14/2011). Prejav vôle
smerujúci k započítaniu doručoval žalovaný na adresu trvalého pobytu žalobkyne, o čom svedčí podací

hárok č. RP 7610845643K. Žalobkyňa mala tak objektívu možnosť sa s obsahom písomnosti oboznámiť.
Túto možnosť mala, ako už bolo konštatované, dňa 16.02.2015.

13.Bol teda splnený aj posledný zákonný predpoklad započítania, a to existencia prejavu smerujúcemu
k započítaniu, ako jednostranného právneho úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá

pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. K
zániku pohľadávky a protipohľadávky žalobkyne a žalovaného došlo dňa 16.02.2015, keď prejav vôle
žalovaného (zo dňa 11.02.2015) došiel do sféry vplyvu žalobkyne.14.Z dôvodu právnej istoty okresný súd dodal, že aj keby bol v danej veci započítací prejav
žalovaného ako taký vyhodnotený za neúčinný, s tým, že bol urobený skôr (11.02.2015), než sa
vzájomné pohľadávky strán sporu stretli (okamihom ich splatnosti, resp. splatnosti poslednej z nich, t.j.

16.02.2015), žalovaný v priebehu konania vzniesol kompenzačnú námietku v súlade s § 147 ods. 2
CSP, t.j. ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Zákon možnosť započítania neobmedzuje len na
dobu do začatia konania o zaplatenie pohľadávky veriteľa (žalobkyne) voči dlžníkovi (žalovanému), ale
dlžníkovi umožňuje využiť možnosť započítania jeho existujúcej pohľadávky kedykoľvek počas súdneho
konania, ktoré voči nemu vedie veriteľ. V danom prípade žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku

v duplike doručenej okresnému súdu dňa 21.11.2016, t.j. jednoznačne po okamihu stretu vzájomných
pohľadávok, t.j. po 16.02.2015 Účinky započítacieho prejavu nastali tak 16.02.2015 (spätne), keď sa
vzájomné pohľadávky žalobkyne a žalovaného stretli.

15.Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že započítací prejav žalovaného je
v rozpore s § 39 OZ, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Mal totiž za to, že boli splnené všetky

zákonné podmienky započítania ustanovené § 580 a § 581 OZ, pričom zákon o advokácii tieto
zákonnépodmienkyžiadnymspôsobomnemodifikuje(nerozširuje).AniAdvokátskypriadok,akopredpis
stavovskej organizácie, nemôže mať podľa názoru súdu vo vzťahu k zákonu takýto účinok. Pokiaľ
žalobkyňa poukazuje na rozhodnutia disciplinárnych senátov Slovenskej advokátskej komory, okresný
súd konštatuje, že v prípade disciplinárneho rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory sa jedná o

individuálny správny akt, ktorý je záväzný len pre dotknuté osoby. Takéto rozhodnutie tak nemôže mať
všeobecnú záväznosť. Naviac len príslušný orgán Slovenskej advokátskej komory je oprávnený vysloviť
disciplinárne previnenie vo vzťahu ku konkrétnej osobe, resp. ku konkrétnemu advokátovi, uvedené
nemôže posudzovať súd. Voči žalovanému rozhodnutie o disciplinárnom previnení v tomto smere súdu
ani známe nebolo, a aj keby také existovalo, bolo by podľa názoru súdu vo vzťahu k záveru súdu o

splnení zákonných podmienok započítania upravených § 580 a § 581 OZ.
16.Obdobneakonedôvodnúvyhodnotilnámietkužalobkyneoneurčitostizapočítaciehoprejavu,nakoľko
považoval pohľadávku žalovaného v započítacom prejave za dostatočne špecifikovanú. Započítanie
nemožno považovať za neúčinné, ak odkazuje na prílohu alebo inú listinu. Zmyslu ustanovenia § 580
a nasl. OZ sa neprieči, aby nezameniteľná identifikácia započítavanej pohľadávky bola vykonaná aj

odkazom na listinu, v ktorej je pohľadávka určená. Takouto listinou môže byť aj samotná faktúra, ktorá
naviac je priložená k započítaciemu prejavu.
17.Napokon je irelevantnou i námietka premlčania, nakoľko táto nemá oporu v skutkovom stave danej
veci. Jednotlivé faktúry boli vyhotovené 20.01.2015 za úkony právnej služby žalovaným uskutočnené
dňa 17.06.2014 a 27.06.2014. Aj keby bola premlčacia lehota 3 roky počítaná od najskoršieho možného

dátumu, t.j. od samotného uskutočnenia úkonov právnej služby, k času započítania protipohľadávky
žalovaného, k času rozhodovania súdu by táto neuplynula.

18.Pokiaľ ide o nevykonanie navrhovaného dôkazu - doloženia rozsudku Okresného súdu Trenčín -
súd tento nevykonal z dôvodu jeho nejasnej špecifikácie, ale najmä z dôvodu, že by mal preukazovať

len právny názor dotknutého súdu ohľadne spôsobu fakturácie žalovaného, ktorú otázku si bol povinný
aj tak v danej veci vyriešiť súd sám. Právnym názorom okresného súdu v tomto smere by nebol
viazaný. Vzhľadom na uvedené považoval tento dôkaz za nadbytočný a pre rozhodnutie v danej veci aj
nepoužiteľný, nakoľko by nemal, resp. nemohol mať žiadny vplyv na súdom formulované závery. Taktiež
nevykonal dôkaz výsluchom žalobkyne a jej manžela Ing. X. G., nakoľko tento mal byť vykonaný za

účelom preukázania, že neexistovala dohoda, na základe ktorej by si mohol žalovaný ponechať dotknuté
trovy konania. Sám žalovaný potvrdil, že takáto dohoda so žalobkyňou nebola a uznal, že suma 1 620
eur je nárok žalobkyne, tento nárok žalobkyne ani v prednese na pojednávaní nespochybňoval. Tvrdil,
že na sumu 1 620 eur si nenárokoval, nemal záujem si ich ponechať bez náhrady. Uviedol, že on si len
voči tomuto nároku žalobkyne vo výške 1 620 eur z konania sp. zn. 25C/281/2011 započítal svoj nárok

vo výške 1 620 eur vyplývajúci mu z konania sp. zn. 28R/1/2013. Je zrejmé, že žalovaný si pohľadávku
žalobkyne z titulu trov konania 1 620 eur neponechal, ale voči tejto vykonal započítací prejav. Nakoľko
súd dokazuje len sporné skutočnosti, vykonanie tohto dôkazu tak nepovažoval pre rozhodnutie veci
za potrebné. Súd nepovažoval za potrebné preukazovať ani existenciu dohody medzi stranami sporu
vo vzťahu k započítaniu, keď sa jednalo o jednostranný zápočet. Tiež súd považoval za nadbytočný

vykonať výsluch žalobkyne a jej manžela za účelom preukázania, že žalobkyňa nebola žalovaným
informovaná o výške odmeny v súlade s § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Z obsahu predložených plných
mocí, podpísaných žalobkyňou, ktoré podpísanie v konaní nespochybňovala, totiž jednoznačne vyplýva
informovanie o výške odmeny za úkon právnej služby, a to podľa tarify vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Naviacžalovaný si uplatnil len odmenu zodpovedajúcu tarife podľa tejto vyhlášky platnej v roku 2014, teda
uplatnil si len tarifnú odmenu v súlade s § 21 ods. 3 zákona o advokácii, na nárok ktorej nie je potrebná
žiadna dohoda, keď na túto má nárok aj bez dohody, a táto vyplýva priamo zo zákona.

19.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal
nárok v plnom rozsahu.

20.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa zmeny napadnutého rozhodnutia

v podobe vyhovenia žalobe, alternatívne zrušenia v celom rozsahu, vrátenia na nové konanie a
rozhodnutie. Okresnému súdu vytýkala, že prijal záver o nedôvodnosti podanej žaloby napriek tomu,
že nevykonal dôkazy navrhované stranou žalobkyne a vykonané dokazovanie vyhodnotil tendenčne,
pričom neprihliadol na základné zásady, na ktorých je postavený nový procesnoprávny kódex, osobitne
článok 5 prvá veta CSP, podľa ktorého zjavne zneužitie práv nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ teda
súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne o doplnenie dokazovania, navrhnuté v súlade s § 154

ods. 1 CSP, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (výsluch strán sporu
a predloženie originálu podacieho listu ohľadom jednostranného zápočtu, ako aj oboznámenie sa s
právnymi vetami rozsudkom NS SR v obdobných veciach, ako aj ďalšie dôkazy navrhované z jej strany).
Podľa odvolateľky okresný súd tiež porušil všeobecný zákaz uplatňovanej negatívnej dôkaznej rétoriky,

že od žalobkyne vyžadoval preukázanie skutočností, o ktorých ona tvrdila, že neexistujú.
21.Odvolateľka zdôraznila, že okresný súd vyhodnotil existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobkyni
za existujúcu, aj keď nárok voči žalobkyni nevznikol z dôvodu, porušenia informačnej povinnosti
obsiahnutej v zákone o advokácii (jeho § 18 ods. 4). Okrem toho posúdil jednostranný zápočet
pohľadávkyadvokátavočiklientovinazaplatenieodmenyzaprávneslužbyvinomkonaníspohľadávkou

klienta voči advokátovi na vydanie plnenia, ktoré boli zaslané na účet advokáta protistrany za možný a
platný napriek tomu, že takáto možnosť je vylúčená v § 18 ods. 2 zákona o advokácii v § 6 písm. a/ a
b/, § 10 a § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku. Ďalej poukázala na právnu vetu rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.6.2010, v zmysle ktorého § 140 ods. 1 upravuje tzv. platobné
miesto a v konečnom dôsledku sleduje ochranu záujmov advokáta tým, že náhradu vypláca na jeho

účet. Zo zákona však nemá právo si tieto peniaze ponechať, ani ich zadržať, inak než na základe dohody
s klientom, pričom je povinný vykonať vyúčtovanie.
22.Podľa odvolateľky tvrdenie okresného súdu, že nie je viazaný obsahom rozhodnutí iných súdov,
resp. nemôže prijať obsah rozhodnutí disciplinárnych senátov Slovenskej advokátskej komory je čisto
alibistické a vychádza výlučne z formalistického výkladu ustanovenia § 193 nasl. CSP, navyše, v rozpore

s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom uznesení č.k. 4.ÚS 499/2011-25 zo dňa 22.11.2011
vyslovil, že obsahom principiálneho štátu vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dá rovnaká odpoveď.

23.Taktiež sa okresný súd podľa žalobkyne nedostatočne venoval otázke obsahu zmluvného vzťahu

medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý sa týka poskytovania právnych služieb, nakoľko nevykonal
dôkazy na okolnosti, za ktorých vznikol právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, neskúmal aký
je obsah tohto právneho vzťahu a bez bližšieho vysvetlenia vychádzal z fikcie, že došlo k dohode
ohľadom výšky odmeny žalovaného, že žalobkyňa ako fyzická osoba ako spotrebiteľ bola náležite
poučená o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ zmluva advokáta s klientom

nebola uzavretá v písomnej forme, preukázanie obsahu nemôže zaťažovať len žalobcu. Právny nárok
advokáta nemožno uznať iba na základe domnienky bez toho, aby advokát niesol dôkazné bremeno
na tvrdenia a skutočnosti, o ktorých sa s klientom dohodol. Jednostranný zápočet údajných pohľadávok
žalovaného voči žalobkyni nemôže obstáť a je neplatný, nakoľko žalobkyňa riadne a včas v rámci
vyjadrenia odporu proti platobnému rozkazu účinne spochybnila existenciu nároku žalovaného na

zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb, t.j. učinila hmotnoprávnu námietku neexistencie
pohľadávky. Navyše medzi žalovaným a žalobkyňou neexistuje žiadna písomná dohoda, ktorá by
jednostranný zápočet údajných pohľadávok umožňovala. Vykonanie jednostranného zápočtu nároku
advokáta na zaplatenie odmeny zo strany advokáta voči svojmu klientovi bez existencie písomnej
dohody a súhlasu klienta odporuje stavovským predpisom, ktoré upravuje zákon o advokácii. Žalovaný

sa výkladom jednostranného zápočtu dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č.
586/2003 Z.z. o advokácii. V danej spojitosti pripomenula rozhodnutia disciplinárneho senátu Slovenskej
advokátskej komory, v zmysle ktorého advokát, ktorý nevydá klientovi finančné prostriedky zaplatené
protistranou titulom náhrady trov konania, a bez písomnej dohody s klientom ich započíta voči svojmunároku na zmenu advokáta a následne neodpovedá klientovi na výzvu na úhradu trov konania, ani s
ním po skončení zastupovania vec bezodkladne finančne nevysporiada, dopúšťa sa disciplinárneho
previnenia, resp. ak advokát neinformuje klienta o uzatvorení mimosúdnej dohody s protistranou a

ukončenie exekučného konania, nezašle mu s tým súvisiace písomnosti, následne zašle klientovi
neúplné vyúčtovanie odmeny za právne zastupovanie, z ktorého nie je zrejme o akú odmenu ide, ani
za čo presne bola účtovaná, pričom z prijatej sumy od protistrany si bez súhlasu klienta započítať svoju
pohľadávku na odmenu za právne zastupovanie, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia.
24.Záverom označila odvolateľka napadnutý rozsudok za arbitrárny. V odôvodnení rozhodnutia totiž

chýba logické vysvetlenie k akým skutkovým vysvetleniam súd dospel, ktorou právnou normou, za
akých dôvodov aplikoval, ako interpretoval a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď súd
rozhodol,ženárokžalobkynevočižalovanémuzanikolnazákladejednostrannéhozápočtu.Okresnýsúd
teda nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, čo vyšlo najavo a
akovecprávneposúdil.Navyšesúdprvejinštancienevykonaldokazovaniepotrebnékriadnemuzisteniu

skutkového stavu.

25.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne
správny, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správne závery a aplikoval zodpovedajúce právne normy, pričom obom stranám poskytol

dostatočný priestor na uskutočnenie patriacich procesných práv. Žalobca v odvolaní označí iba
skutočnosti, ktoré boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa už súd riadne
zaoberal, vysporiadal a závery riadne odôvodnil.

26.V následnom vyjadrení žalobkyňa len konštatovala, že tvrdenia a skutočnosti uvádzané žalovaným

nemôžu obstáť a ani vo svojom súhrne nie sú spôsobilé spochybniť danosť odvolacích dôvodov.

27.Napokon v poslednom vyjadrení žalovaný uviedol, že vyjadrenia žalobkyne sú len všeobecnými,
resp. sú opakovaním už povedaného, navyše, čiastočne neurčitým, bez možnosti zistenia, čo svojim
vyjadrením má na mysli.

28.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa §
219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, je advokát je povinný v
priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške

odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v
prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

30.Primárne odvolací súd poznamenáva, že nie je opodstatnenou odvolacia námietka o arbitrárnosti
napadnutého rozhodnutia. Túto charakteristiku nenapĺňa súdne rozhodnutie len z titulu subjektívneho

nesúhlasu strany sporu s vyslovenými závermi súdu. Z určujúceho hľadiska (t.j. pre možnosť vyslovenia
existencie prvku/vlastnosti arbitrárnosti/svojvoľnosti rozhodnutia súdu) možno uzavrieť, že závery
napadnutého rozsudku (aj keď sa krajský súd nie so všetkými stotožnil) sú podrobne odôvodnené a to
počnúcprávno-teoretickýmvymedzenímvýchodískažposubsumovaniekonkrétnychskutkovýchzistení
daného prípadu pod aplikované normy.

31.Krajský súd však následne - pri nezmenenom skutkovom stave - odlišne (od okresného súdu) právne
posúdil (právny) základ (započítaného) nároku žalovaného, založený na citovanom ustanovení § - u 18
ods. 4 (veta prvá) zákona o advokácii. Z textu predmetného ustanovenia (bod 29 tohto odôvodnenia)
totiž jednoznačne a explicitne vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou informačnej povinnosti

advokáta (vo vzťahu ku klientovi) musí byť údaj o výške odmeny za úkon právnej služby a to pod
obligatórnou sankciou, že (advokátovi) nárok na odmenu (v prípade absencie takéhoto poučenia)
nevznikne. Ide o logickú zákonnú požiadavku, nakoľko z laického pohľadu/pozície klienta je absolútne
nemožné dospieť (bez takéhoto poučenia) k poznatku, akú finančné náklady môžu byť s právnymzastupovaním spojené. Je preto úplne legitímne a žiaduce, aby klient o tejto zásadnej skutočnosti
získal relevantnú vedomosť, preto právna norma precizovala novelou vykonanou zákonom č. 304/2009
Z.z. povinnosti advokáta o náležité informovanie klienta o výške odmeny za úkon právnej služby. Z

dôvodovej správy k predmetnej novele taktiež bez zásadnejších pochybností vyplýva opísaný úmysel
zákonodarcu,keďuvádza,že„advokátmusívopredinformovaťspotrebiteľaprávnejslužbyoceneúkonu
právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona
právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože
odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä

pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene
advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu
spotrebiteľa.“

32.Uvedené ustanovenie teda nie je možné vykladať inak, než že informácia musí predstavovať
konkrétny číselný údaj o cene jedného úkonu právnej služby. Takýto právom požadovaný rozsah

informovania klienta však v okolnostiach súdenej veci nevyplýva - ako nesprávne argumentuje okresný
súd - z obsahu predložených plnomocenstiev. Z opísaného/zásadného aspektu zjavne nemôže obstáť
ani argument súdu prvej inštancie, že presné informovanie nie je možné z dôvodu meniaceho sa
výpočtového základu. Uvedené nepredstavuje žiadnu objektívnu prekážku náležitého informovania,
pri neskoršej zmene výpočtového základu je predsa v plnej miere dôvodné požadovať/očakávať

upozornenie klienta na takúto skutočnosť/zmenu a oznámenie novej/aktuálnej hodnoty úkonu právnej
služby.

33.Možno teda zhrnúť, že žalovaný (z dôvodu nevykonania kvalifikovaného poučenia o výške odmeny)
nepreukázal existenciu svoje pohľadávky (ktorú mienil jednostranne započítať), v dôsledku čoho

nemohlo dôjsť k jej riadnemu započítaniu vo vzťahu k žalovanému nároku. Nadväzne, pokiaľ ide
o žalobkyňou uplatnenú pohľadávku (zaplatenie sumy 1.620 eur priznanej žalobkyni ako úspešnej
strane sporu v konaní pred Okresným súdom Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 25C/281/2011 a
uhradenej protistranou na účely jej právneho zástupcu - žalovaného), táto (pohľadávka) - ako správne
argumentoval okresný súd - nebola sporná, žalovaný ju nepoprel, naopak výslovne jej existenciu uznal,

preto nie je potrebné jej ďalšie dokazovanie/preukazovanie.

34. V dôsledku konštatovaného/opísaného pristúpil odvolací súd k zmene napadnutého výroku tak,
že žalobkyni nárok uplatnený titulom náhrady trov (procesne úspešnej žalobkyne v inom konaní)
od protistrany prijatých a nedôvodne zadržaných žalovaným ako právnym zástupcom žalobkyne (v

dotknutom/inom súdnom konaní) priznal v plnom rozsahu, t.j. v čiastke 1.620 eur.

35.Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažnej čiastky, priznal krajský súd žalobkyni
aj úrok z omeškania (§ 517 OZ v spojení s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Vychádzal pritom z toho, že žalobkyňa si úrok z

omeškaniauplatnilaažodmárnehouplynutialehotyposkytnutejžalovanémuvrámcipredžalobnejvýzvy
doručenej (doručenka na č.l. 14 spisu) žalovanému dňa 11.2.2015. Odvolací súd preto priznal úrok z
omeškania (z priznanej istiny) počnúc termínom/dátumom, ako ho vymedzila/požadovala žalobkyňa -
15.2.2015.

36. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP
(v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania. Krajský súd na základe odvolania žalobkyne zmenil napadnuté rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej a žalobe vyhovel. Žalobkyňa tak bola procesne úspešná v celom rozsahu,
preto jej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom

odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk
uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

37.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.