Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/320/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221546
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115221546.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu P. N., A.. XX.X.XXXX, P., H. X, zast.
Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237
406, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova
17, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, advokátska kancelária Košice,

Krmanova 1, o 483,72 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 13C/293/2015-103 z 4.4.2017
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho II. výroku.
Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. konanie zastavuje a II. priznal žalobcovi

právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % .
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 13.8.2015 domáhal
a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Poukázal na to, že 24.3.2017 písomne žalobca oznámil súdu,
že svoju žalobu berie späť v celom rozsahu, pretože žalovaný mu 20.3.2017 uhradil sumu 528,72
eur. Citoval znenie § 144, § 145 ods.1 CSP a uviedol, že žalovaný súhlasil so späťvzatím 4.4.2017 a
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti i citované zákonné ustanovenia konanie zastavil. O trovách

konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP. V danom prípade žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú
sumu s príslušenstvom po podaní žaloby, v dôsledku čoho žalobca zobral späť svoju žalobu, žalovaný
preto zapríčinil zastavenie konania, je preto povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Ďalej citoval
znenie § 262 ods.1,2 CSP a uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

3.Uznesenie napadol I. včas podaným odvolaním žalovaný proti II. výroku, keďže má za to, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. Žalobca si návrhom na začatie
konania z 13.8.2015 uplatnil voči žalovanej zaplatenie sumy 483,72 eur s prísl. Právnym titulom
uplatnenej pohľadávky je nevyplatené poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. ŠKODA FABIA, EČV: A. vo výške 483,72 eur,
ktoré uhradila po podaní žaloby 17.3.2017 žalobcovi sumu 483,72 eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 483,72 eur od 19.5.2015 do zaplatenia, t. j. sumu 45,- eur. Žalobca
vzal písomným podaním z 23.3.2017 žalobu späť v celom rozsahu a žiadal priznať náhradu trov
súdneho konania. Súd uznesením priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže
súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby, nakoľko žalovaná
zaplatila žalovanú sumu s príslušenstvom po podaní žaloby, čím zapríčinila zastavenie konania. S
uvedeným rozhodnutím súdu sa nie je možné stotožniť. Žalobca bol v tomto súdnom konaní zastúpený

právny zástupcom - advokátskou kanceláriou. Právny zástupca žalobcu sa mal v súlade so zásadou
hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku súdnych sporov pokúsiť, a to pred podaním žaloby,o mimosúdne riešenie sporu zaslaním predžalobnej výzvy s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a
výzvou na jej zaplatenie. Žalobca nepreukázal existenciu riadnej predžalobnej výzvy pred podaním
žaloby na úhradu vymáhanej pohľadávky. Ona sa tak o vymáhaní sumy 483,72 eur dozvedela až po

doručení podanej žaloby. Po prevzatí právneho zastúpenia žalovanej advokátskou kanceláriou bol jej
príslušný úsek požiadaný o preverenie vykonanej likvidácie. Na pojednávaní nariadenom na 17.2.2017
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla žalobcovi uzatvorenie súdneho zmieru, v zmysle
ktorého by uhradila žalobcovi istinu vo výške 483,72 eur bez príslušenstva a trovy konania za 2 úkony
právnej pomoci. Žalobca predložený návrh na uzatvorenie súdneho zmieru prostredníctvom svojho

právneho zástupcu e-mailom zo 22.2.2017 odmietol, keď požadoval uhradiť celú istinu s príslušenstvom
a náhradu trov súdneho konania za 8 úkonov právnej služby a ona následne pristúpila k úhrade
žalovanej sumy 483,72 eur spolu s úrokmi z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené je dôvodné
tvrdenie žalovanej, že v prípade riadnej predžalobnej výzvy bolo možné predísť súdnemu konaniu,
a teda vzniknuté trovy súdneho konania sú neúčelné a nehospodárne, čím sú v zmysle § 257 CSP
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov súdneho konania neprizná. Nad

rámec vyššie uvedených skutočností žalovaná poukazuje na to, že žalobca si už v rámci komunikácie o
mimosúdnom riešení sporu, resp. pri dojednávaní podmienok súdneho zmieru, uplatňoval voči žalovanej
náhradu trov konania za 8 úkonov právnej služby, pričom neúmerný rozsah uplatnených právnych
služieb viedol k tomu, že sporové strany nedospeli k mimosúdnej dohode. Napríklad uplatnené trovy
právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní nariadenom na 17.2.2017, ktoré bolo odročené len za

účelom zaujatia stanoviska k návrhu žalovanej na uzatvorenie súdneho zmieru, považuje za neúčelné,
keď právny zástupca nevedel na pojednávaní zaujať stanovisko k návrhu na uzatvorenie súdneho
zmieru. Obdobne to platí o poradách s klientom a ďalších úkonoch špecifikovaných v podaní žalovanej z
3.4.2017. S poukázaním na uvedené navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil Uznesenie
Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/293/2015 zo 4.4.2017 tak, že neprizná žalobcovi náhradu trov

konania pred súdom prvej inštancie a prizná žalovanej náhradu trov odvolacieho konania alebo, aby
odvolací súd v zmysle § 389 CSP zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/293/2015 zo
4.4.2017 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predmetom konania vedenom na
prvostupňovom súde pod sp.zn. 13C/293/2015 bol nárok na doplatenia krátenej časti poistného plnenia,

a to z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktorá bola neoprávnene krátená, a to spolu vo výške 483,72 eur
s príslušenstvom. Žalovaná po podaní žaloby, vydaní platobného rozkazu a podaní odporu, prehodnotil
krátenie poistného plnenia a uhradila istinu spolu s príslušenstvom. Ďalej citoval, čo uviedla žalovaná
v podanom odvolaní. K uvedenému uviedol, že argumentácia žalovanej odprezentovaná v podanom
odvolaní je nepravdivá, irelevantná, účelová a šikanózna. 13.8.2015 podal žalobca na titulovaný súd

návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 483,72 eur s príslušenstvom, a to z titulu, že žalovaná
neuhradila riadne a včas pohľadávku žalobcu, t.j. poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. V
čase po podaní návrhu na začatie konania došlo 20.3.2017 zo strany žalovanej k úhrade dlžnej sumy -
istiny a príslušenstva. Žalovaná sa síce pokúsila o súdny zmier, ale až v čase keď bol už vydaný platobný
rozkaz a žalovanej nebránilo nič, aby riadne plnila. Žalovaná však práve naopak, 17.9.2015 podala

odpor a zotrvala na svojom stanovisku. V ponúknutom zmieri žalovanej na pojednávaní 17.2.2017
bolo uvedené, že vyššie uvedený návrh na uzatvorenie súdneho zmieru neznamená akceptáciu nároku
žalobcu uplatňovaného v predmetnom súdom konaní zo strany žalovanej. Žalovaná napriek početnej
judikatúre súdov (nielen titulovaného súdu ale aj súdov po celom Slovensku) opakovane kráti poistné
plnenie z tých istých dôvodov a napriek ustálenej judikatúre neakceptuje nároky poškodených alebo

poistených, ktorým neostáva nič iné, ako obrátiť sa na advokáta a súdy. Ak by žalovaný plnil riadne
už v čase ukončenia šetrenia predmetnej poistnej udalosti k podaniu žaloby by nedošlo. Náhrada trov
priznaná žalobcovi tak má pôsobiť aj preventívne do budúcna, aby žalovaná vykonávala šetrenie riadne
a nekrátila poistné plnenie nedôvodne a bez zákonných alebo zmluvných dôvodov. Uviedol, že k poistnej
udalosti došlo 25.4.2015, pričom 18.5.2015 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u žalovanej,

22.6.2015 žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti. Žalobca podal žalobu 13.8.2015. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaná mala dostatočný časový priestor na plnenie. Je nesprávne tvrdenie žalovaného
pokiaľ uvádza, že by plnil na základe predžalobnej výzvy, keďže z jej správania je evidentné, že tak
neučinila ani po tom, ako súd vydal platobný rozkaz, keďže voči platobnému rozkazu podala odpor
a zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého nárok žalobcu neakceptovala, aj 17.2.2017 kedy na

pojednávaní predniesla návrh na uzavretie zmieru. Zdôraznil, že predpokladom plnenia poisťovne nie
je ani súdne a ani predsúdne konanie. Zákon presne definuje, kedy je poisťovňa povinná poskytnúť
plnenie a citoval znenie § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalejako „zákon o PZP“) a uviedol, že pokiaľ by sa prijal iný výklad splatnosti poistného plnenia, nebol by v
súlade s dobrými mravmi, nakoľko v zásade by umožňoval žalovanej plniť oneskorene, bez primeraných
sankcií. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 24.6.2013, sp. zn. 11 Co/60/2013, z ktorého

citoval. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zákona v podobe krátenia poistného plnenia bez opory
v zákone, a takéto konanie žalovanej nemôže požívať právnu ochranu, ale naopak sankciu prehry
v spore a náhradu nákladov, v opačnom prípade by išlo o zjavné zneužitie práva, popretie princípu
spravodlivosti. Argumentácia žalovanej, že právny zástupca žalobcu sa mal najprv pokúsiť o mimosúdne
riešenie sporu a zaslanie predžalobnej výzvy, nakoľko žalovaná nakoniec plnila, nemá oporu v zákone

ani v skutkovom stave. Žalovaná ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je
poistenie majetku, by mala pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaná
je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorá má k tomu potrebné oprávnenia a aparát.
Ak šetrenie nevykonala riadne a včas, resp. ak odmietla nezákonným spôsobom riadne plniť celé
poistné plnenie, musí znášať sankcie aj v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré v dôsledku jeho
ignorácie a nečinnosti vznikli. Zároveň apeloval na skutočnosť, že trovy konania, resp. trovy právneho

zastúpenia majú v občianskom procese zároveň aj reparačnú, sankčnú a prevenčnú funkciu. Povinnosť
náhrady trov konania neúspešnou stranou je sankciou za neúspech a reparáciou druhej procesnej
strany v podobe „oslobodenia" od zaplatenia trov konania. Ak by všeobecný súd jemu nepriznal náhradu
trov, ktorého žaloba bola dôvodná, nakoľko žalovaná porušila svoju zákonnú povinnosť, a to riadne
vykonať šetrenie poistnej udalosti a zistiť rozsah povinnosti plniť, nenaplnil by sa zámer zákonodarcu

a dôležitý aspekt CSP, ako aj účel trov právneho zastúpenia. Na záver dal ešte do pozornosti súdu,
že poisťovňa KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ako silnejšia strana, opakovane
a početne vystupuje na strane žalovaného, pretože neoprávnene zamietne, či kráti poistné plnenie.
Konanie a postup žalovanej v danom prípade tak nie je ojedinelý, ale práve naopak, často sa opakujúci.
K nezaslaniu predžalobnej výzvy žalovanej uviedol, že s výzvou na úhradu dlžnej sumy zákon nespája

žiadne právne účinky, predžalobná upomienka nevyvoláva vznik, zmenu a ani zánik žiadnych práv
alebo povinností a nieje ani zákonným predpokladom uplatnenia práva na súde. Taktiež dané nemožno
považovať ani za dôvod osobitého zreteľa v zmysle § 257 CSP. Podľa ústavného zákona č. 420/1992
Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, právo na súdnu a inú právnu ochranu
patrí medzi základné ľudské práva. Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené

alebo porušené na súde, a to bez ohľadu na to, či bude zasielaná predžalobná výzva alebo nie. Taktiež
poukázal aj na základné princípy Civilného sporového poriadku. Na základe vyššie uvedeného považuje
odvolanie žalovanej za bezpredmetné a zároveň si uplatňuje aj trovy konania za tento úkon. Na základe
vyššie uvedených skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby prijal nasledujúce rozhodnutie: „Odvolací
súd potvrdzuje výrok II. o náhrade trov konania v uznesení Okresného súdu Košice I zo 4.4.2017, sp.

zn. 13C/293/2015. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5.K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že zotrváva na všetkých svojich doterajších
vyjadreniach a stanoviskách, ako aj na obsahu a dôvodoch podaného odvolania z 19.4.2017. Z podacej
pečiatky doručeného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej vyplýva, že vyjadrenie žalobcu bolo
doručené súdu 6.6.2017. Keďže výzva na vyjadrenie k podanému odvolaniu bola žalobcovi doručená

15.5.2017, žiada o preverenie dodržania lehoty na podanie vyjadrenia zo strany žalobcu. V prípade,
ak stanovená lehota nebola zachovaná, navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 373 ods.4 Civilného
sporového poriadku na vyjadrenie žalobcu zo 25.5.2017 neprihliadal. V prípade, že odvolací súd
bude prihliadať na vyjadrenie žalobcu, považuje argumentáciu žalobcu za nedôvodnú. Je nesporné,
že žalobca bol v súdnom konaní zastúpený právnym zástupcom - advokátskou kanceláriou. Právny

zástupca žalobcu sa mal v súlade so zásadou hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku
súdnych sporov pokúsiť, a to pred podaním žaloby, o mimosúdne riešenie sporu zaslaním predžalobnej
výzvy s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a výzvou na jej zaplatenie. Z podaného vyjadrenia žalobcu
je zrejmé, že takáto predžalobná výzva zaslaná nebola. Žalovaná sa ostro ohradzuje voči ničím
nepodloženému tvrdeniu žalobcu, že jej argumentácia v podanom odvolaní je irelevantná, účelová a

šikanózna. Naopak ona za šikanózny postup považuje fakt, ak je žaloba na súd podaná bez toho, aby
sa žalobca pokúsil o mimosúdne urovnanie veci pred podaním žaloby. V prípade riadnej predžalobnej
výzvy bolo možné predísť súdnemu konaniu, a teda vzniknuté trovy súdneho konania sú neúčelné a
nehospodárne, čím sú v zmysle § 257 CSP dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd
náhradu trov súdneho konania neprizná. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že náhrada trov

konania má pôsobiť preventívne. Je procesným právom každej sporovej strany brániť sa v súdnom
konaní vhodnými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, čo je napr. aj podanie odporu
proti platobnému rozkazu. Uviedla, že je jej známa judikatúra súdov Slovenskej republiky týkajúca
sa právneho titulu náhrady škody na čelnom skle z povinného zmluvného poistenia. Táto skutočnosťvšak nič nemení na tom, že žalobca je povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať škodcu, vznik
škody, príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu a vznikom poškodenia ako aj
výšku škody. Dôkazné bremeno na preukázanie vyššie uvedených skutočností je na žalobcovi. Ona

má v zmysle § 11 ods.6 zák. č. 381/2001 Z. z. povinnosť bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Poskytnúť

poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Ona si splnila
svoju zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 11 ods.6 zák. č. 381/2001 Z. z., kedy bezodkladne

začala prešetrenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie na základe žalobcom predložených
dokladov a oznámila žalobcovi dôvody, pre ktoré neposkytla poistné plnenie, keďže rozsah jej povinnosti
poskytnúť poistné plnenie nebol zo strany žalobcu preukázaný. Nemožno preto bez ďalšieho súhlasiť
so záverom žalobcu, že žaloba bola podaná dôvodne. Súdny zmier bol ňou navrhovaný za účelom
pragmatického riešenia súdneho sporu a to aj s poukazom na potrebu vykonania ďalšieho dokazovania

vo veci. Jednou zo základných zásad civilného sporového konania je predchádzať súdnemu konaniu
a viesť strany k zmierlivému riešeniu sporu, o čo sa právny zástupca žalobcu pred podaním žaloby
nepokúsil.
6.K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol: citoval znenie § 470 ods.1,2 CSP a
poukázal na to, že predmetné konanie bolo začaté 13.8.2015, kedy bola podaná žaloba, t.j. pred

nadobudnutím účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť
1.7.2016. Vzhľadom k uvedenému, nemožno v predmetnom prípade uplatniť ustanovenia CSP o
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (žalobcu) ako to požaduje žalovaný.
Žalovaná opätovne ako v samotnom odvolaní poukazuje na to, že "žalobca bol v súdnom konaní
zastúpený právnym zástupcom - advokátskou kanceláriou. Právny zástupca žalobcu sa mal v súlade

so zásadou hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku súdnych sporov pokúsiť, a to pred
podaním žaloby, o mimosúdne riešenie sporu zaslaním predžalobnej výzvy s identifikáciou vymáhanej
pohľadávky a výzvou na jej zaplatenie." K vyššie uvedenému uviedol v plnom rozsahu odkazuje na
svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 25.5.2017, a zároveň k vyjadreniu žalovaného z 28.6.2017
dopĺňa nasledovné: Žalovaná ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, spojené s poistením majetku,

disponuje rozsiahlym technickým aj právnym aparátom, a už od začiatku predmetného konania bola
právne zastúpená zamestnancom právneho oddelenia a neskôr aj advokátskou kanceláriou. Vzhľadom
„k tomu“, že už od začiatku sporu bola žalovaná právne zastúpená, zároveň ako silnejšia strana ešte v
rámci šetrenia poistnej udalosti disponovala aj právnym aparátom, muselo jej byť od začiatku konania
zrejmé, že: 1) predpokladom plnenia poisťovne nie je ani súdne a ani predsúdne konanie. Zákon

presne definuje, kedy je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie (§ 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov); žalovaná je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie,
a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. Ak šetrenie nevykonala riadne a včas, resp. ak
odmietla nezákonným spôsobom riadne plniť celé poistné plnenie, musí znášať sankcie aj v podobe

trov právneho zastúpenia, ktoré v dôsledku jeho ignorácie a nečinnosti vznikli. S výzvou na úhradu
dlžnej sumy zákon nespája žiadne právne účinky, predžalobná upomienka nevyvoláva vznik, zmenu
a ani zánik žiadnych práv alebo povinností a nie je ani zákonným predpokladom uplatnenia práva na
súde; trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia majú v občianskom procese zároveň aj reparačnú,
sankčnú a prevenčnú funkciu. Povinnosť náhrady trov konania neúspešnou stranou je sankciou za

neúspech a reparáciou druhej procesnej strany v podobe „oslobodenia" od zaplatenia trov konania. Ak
by všeobecný súd nepriznal náhradu trov žalobcovi, ktorého žaloba bola dôvodná, nakoľko žalovaný
porušil svoju zákonnú povinnosť, a to riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a zistiť rozsah povinnosti
plniť, nenaplnil by sa zámer zákonodarcu a dôležitý aspekt CSP, ako aj účel trov právneho zastúpenia.
Žalovaná napriek vedomosti o vyššie uvedených skutočnostiach, voči uzneseniu, ktorým mu súd priznal

žalobcovi 100 % náhradu trov prvostupňového konania, podala odvolanie, v ktorom podsúva súdu
úplne irelevantnú argumentáciu, ktorá nemá oporu v zákone. Žalovaná podaným odvolaním, ako aj
následným vyjadrením, sama postupuje v rozpore s princípom hospodárnosti konania, keďže vyvoláva
existenciu ďalších trov konania v podobe trov právneho zastúpenia žalobcu, ktorý sa k jeho podaniamnásledne vyjadruje. Zároveň uviedol, že je to práve žalovaná, ktorá po tom, čo súd prvej inštancie
vydal platobný rozkaz, zotrval na svoj argumentácii o dôvodnosti nepriznania poistného plnenia a podal
voči tomuto platobnému rozkazu odpor a až 17.2.2017, t.j. po vyše 1,5 roku trvania sporu, kedy mala

dostatočný priestor na plnenie, navrhla na súdnom pojednávaní uzavretie súdneho zmieru. Paradoxne
však žalovaná v predmetnom vyjadrení z 28.6.2017 vyčíta žalobcovi, že sa právny zástupca žalobcu
nepokúsil predísť vzniku sporu pred podaním žaloby. Je preto nesprávne tvrdenie žalovanej pokiaľ
uvádza, že by plnila na základe predžalobnej výzvy, keďže z jej správania je evidentné, že tak neučinila
ani po tom, ako súd vydal platobný rozkaz, keďže voči platobnému rozkazu podala odpor a zotrvala

na svojom stanovisku, podľa ktorého nárok žalobcu neakceptovala, aj 17.2.2017 kedy na pojednávaní
predniesla návrh na uzavretie zmieru. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zákona v podobe krátenia,
resp. nepriznania poistného plnenia bez opory v zákone, a takéto konanie žalovanej nemôže požívať
právnu ochranu, ale naopak sankciu prehry v spore a náhradu nákladov, v opačnom prípade by išlo o
zjavné zneužitie práva, popretie princípu spravodlivosti. Podľa ústavného zák. č. 420/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí medzi

základnéľudsképráva.Každýmáprávodomáhaťsaochranypráva,ktoréboloohrozenéaleboporušené
na súde, a to bez ohľadu na to, či bude zasielaná predžalobná výzva alebo nie. Taktiež poukázala aj
na základne princípy Civilného sporového poriadku. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolanie
žalovanej ako aj jeho vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu za bezpredmetné a zároveň si uplatnila aj trovy
konania za tento úkon. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme odvolaciemu súdu, aby

prijal nasledujúce rozhodnutie: „Odvolací súd potvrdzuje výrok II. o náhrade trov konania v uznesení
Okresného súdu Košice I zo dňa 04.04.2017, sp. zn. 13C/293/2015. Žalobca má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%."
7.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a ostatný výrok nadobudol
právoplatnosť(§367ods.1,3CSP),pretonebolvuvedenomrozsahuvodvolacomkonanípreskúmavaný.

8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

9.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
10.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
11.Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
12.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15.Žalovaná žiadala priznať trovy konania podľa § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa
považovala tú skutočnosť, že žalobca sa nepokúsil pred podaním žaloby výzvou predísť sporu.16.K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že žiadna právna norma neurčuje, aby podanie žaloby
na súd predchádzala predžalobná výzva. Uvedené nie je ani podmienkou pri priznávaní trov konania.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná mala plniť na základe zák. č. § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na čo poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení. Uplatnená
námietka žalovanej je nedôvodná, lebo neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.
17.Použitie § 256 ods.1 znamená, že súd ukladá povinnosť nie podľa zásady zodpovednosti za
výsledok konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pod zavinením sa rozumie porušenie

procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania. Pri posudzovaní náhrady podľa
cit. ust. však treba prihliadať k okolnostiam, za akých k podaniu žaloby došlo. (Nález Ústavného súdu SR
IV. ÚS 881/2007). V prejednávanom spore žalovaná jednoznačne nesplnila svoju zákonnú povinnosť a
neplnila včas ale až v priebehu vedeného konania, čím nielenže vyvolala spor, ale aj sa svojim konaním
pričinila o jeho zastavenie.
18.Ak žalovaná namieta počet úkonov, ktoré si žalobca uplatnil ako účelne vynaložené náklady za

jeho zastupovanie v konaní advokátom, v danom štádiu konania je táto námietka predčasná. Žalobcovi
bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods.2). V tomto rozhodnutí bude povinný posúdiť všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva (§ 251),

teda aj počet účelných úkonov právnej pomoci a určí ich výšku.
19.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
20.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21.Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania, pričom žalobca bol plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada v rozsahu 100%.
22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.