Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315203764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6315203764.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej
veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Martinčekova 13,

821 01 Bratislava, proti povinnému T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, Y. K., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gaseprom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268,
979 01 Rimavská Sobota, pod
sp.zn.EX164/2015,ovymoženie926,30Eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Brezno č. k. 5Er/339/2015-30 zo dňa 17.05.2016,

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným
titulom je v posudzovanom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., sp. zn. M1308451 zo dňa 18.02.2011.
Exekučný súd pri posudzovaní rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných
podmienkach dospel k záveru, že toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi
právneho vzťahu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola osobitne
dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok- v
prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Nakoľko exekučný súd dospel k

záveru, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je založená na neexistujúcom a absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu skonštatoval, že exekučný
titul bol vydaný v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom právneho

zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona
§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzmysleuvedenéhoustanovenia jesúdoprávnenýskúmaťavykonať
ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodnutie navyše nie je dostatočne odôvodnené

v tom, ako súd dospel k uvedeným záverom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už akosúd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho
podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu

pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Zákonodarca pamätal na
procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a exepressis verbis určil
rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z
konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a
svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1,2 ZoRK a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení
§ 159 O.s.p. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, nanovo vykonávať
dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka veci rozhodnutej bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.

Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Je tu prekážka res iudicata a
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súčasného
vymedzenia a praktického fungovania existuje deľba úloh medzi dvoma rôznymi štádiami konania. V
prvej fáze sa rozhoduje o veci samej - nachádzacie konanie a v druhej fáze dochádza k nútenému

výkonu rozhodnutia, ktorého účelom je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia vykonaná
zásahom do majetkových práv povinného. V rámci exekučného konania už preto nedochádza
k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania a exekučné konanie tak nenahrádza opravné
konanie. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody

zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 2/200,
II. ÚS. 499/2012 a PL. ÚS 21/08.
Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami

rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštovábanka,a.s.postupovalavsúlades§93bzákonaobankách,ktorýjejukladápovinnosťponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak
by právny predchodca neponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky, došlo by k porušeniu zákona

o bankách. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Keďže to vylúčené nebolo, nemal oprávnený inú
možnosť ako podať žalobu na rozhodcovský súd v zmysle dohodnutej doložky.
Ďalej poukázal oprávnený na to, že podľa jeho názoru exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím poukázal na množstvo rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného a nebol preukázaný jej nedostatok
priuzatváranírozhodcovskejdoložky.Bezakýchkoľvekskutkovýchaprávnychdôvodovjupotomoznačil
za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Exekučný súd sa taktiež nevysporiadal s odlišným
právnym názorom, ktoré majú exekučné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd a
nijako nezdôvodnil tento odlišný postup.

Svojim postupom exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal
mu možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a skutkovému stavu. Na základe uvedeného potom
oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovuje alebo alternatívne, aby uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Odvolanie oprávneného bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 01.06.2016, teda ešte za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01.07.2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok.6. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v súlade s ustanoveniami § 379, § 380
a § 385 ods.1 C.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením okresného súdu a udáva, že sa
v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody

napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. na ne
vcelomrozsahupoukazuje.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaareagujúcnaodvolacie
dôvody oprávneného odvolací súd udáva, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.
Záver okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach

považuje aj odvolací súd v celom rozsahu za správny. Z dôvodu, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami oprávneného uvedenými
v odvolaní
a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia
z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380

ods. 2 C.s.p.).

10. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že súdny exekútor dňa 28.04.2015 požiadal exekučný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na

podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd vyhovel nárokom
oprávneného, ktoré si uplatnil na základe zmluvy o úvere č. 382929105 uzavretej dňa 30.09.2005 medzi
žalobcom (oprávnený) a žalovanou (povinnou). Exekučným titulom rozhodcovský súd povinnému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 926,30 Eur, úrok vo výške 7,5% ročne zo
sumy 926,30 Eur od 07.09.2007 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania 10% ročne zo sumy 926,30

Eur od 07.09.2007 do zaplatenia istiny, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 40,10 Eur
a náhradu trov právneho zastúpenia 173,27 Eur.

11. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej
skutočnosti, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na

neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone. Pokiaľ odvolateľ namietal, že exekučný súd
prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, odvolací súd vzhľadom na oprávneným predložený
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že súd je nielen v štádiu exekučného konania,
v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna
prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie,
ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konanísp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o
rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a

presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení

okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj
v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44
ods. 2.

12. Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť

exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý v odôvodnení uznesenia sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný
súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie

zastaviť“. Ústavný súd
v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

13. Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný

titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

14. Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §
37zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZoRK“)má

pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK).
Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má
predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom, ktorý má

na to právomoc. V danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, pričom okresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v obchodných
podmienkach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tak, ako to vyplýva

z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka.

15. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s
kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka
začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka
ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§
41 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (bod 11.2 v článku 11 Obchodných podmienok
pre úver) preferuje riešenie sporu výlučne rozhodcovským súdom a spotrebiteľovi nedáva žiadnu

možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán, ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej
zmluvy.16. Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre úver,
od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc konať
a rozhodnúť vo veci, je zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola so

spotrebiteľom dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy na strane spotrebiteľa, a
preto je potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka.

17.Pokiaľbolaprávomocrozhodcovskéhosúduzaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnomdojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

18. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú

doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú zmluvu/doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) tým, že podpíše formulárovú zmluvu,
ktorej súčasťou podľa odkazu obsiahnutého v zmluve sú aj Obchodné podmienky pre úver upravujúce

rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj
s Obchodnými podmienkami pre úver a aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, preto reálne
nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie
zmluvy.

19. Pokiaľ oprávnený namietal, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom, keďže nemal možnosť vyjadriť sa k zisteniam exekučného súdu
a k porušeniu jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 E Cdo 232/2013 zo dňa 30.09.2014,
podľa ktorého ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup

exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil
tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa
proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou

oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním
predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní.
Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí
odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade
efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako

aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj
v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

20. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).