Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/54/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010810
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614010810.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14. septembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

K. Ž. V. F. Č. X. R., nar. XX.X.XXXX v J., okres J., trvale bytom J., časť
R. S., B.. O. Č.. XXXX/XX, t. č. bytom Č. W.,
N., K. R.. XXXX, X..H.. Q., Č.. X. XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 9. marca 2014 v čase okolo 17:00 hod., v Richnave, okres Gelnica, na železničnej stanici, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode s už odsúdeným Ľ.B. T. chytil za ruku K. P.Ö. a v spoločnom zovretí
ho vliekli smerom k osobnému motorovému vozidlu, na ktorom sa dostavili, pričom poškodený v snahe
vytrhnúť sa z ich zovretia sa bránil mykaním, v dôsledku čoho ho fyzicky napadli údermi päsťami do
oblasti hlavy, po čom spadol, čím mu spôsobili otras mozgu I. stupňa, pohmoždenia hrudníka, brucha
vpravo a hlavy, odreniny na hlave a tvári vpravo, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 9.
marca 2014 do 1. apríla 2014,

t e d a

- spoločným konaním inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

- spoločným konaním sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že
napadol iného,

č í m s p á ch a l

- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona,

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm.
h), m) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je povinný obžalovaný K. Ž. zaplatiť poškodenému K. P., nar.
XX.XX.XXXX v I. R. C., okres I. R. C., trvale bytom R., U. P. Č.. XXX/XX, okres Z. škodu vo výške 1.529,50
€ z titulu bolestného, pričom uvedený záväzok je solidárny so záväzkom, o ktorom bolo rozhodnuté u
odsúdeného Ľ. T. trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2T 54/2014 zo dňa
23.10.2014.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Krajská
pobočka Košice, Senný trh č. 1, Košice, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného
K. Ž. a Ľ.Š. T. pre prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona vo
forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 9. marca 2014 v čase okolo 17:00 hod., v Richnave, okres Gelnica, na železničnej stanici, po
predchádzajúcej vzájomnej dohode chytil za ruku K. P.Q. a v spoločnom zovretí ho vliekli smerom k
osobnému motorovému vozidlu, na ktorom sa dostavili, pričom poškodený v snahe vytrhnúť sa z ich
zovretia sa bránil mykaním, v dôsledku čoho ho zvalili na zem, kde ho fyzicky napadli údermi päsťami
do oblasti hlavy, čím mu spôsobili otras mozgu I. stupňa, pohmoždenia hrudníka, brucha vpravo a hlavy,
odreniny na hlave a tvári vpravo, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní od 9. marca 2014 do
1. apríla 2014.

Súd v predmetnej trestnej veci rozhodol dňa 23.10.2014 trestným rozkazom, ktorý sa stal právoplatným
len vo vzťahu k obvinenému Ľ. T., keďže obvinený K. Ž. voči nemu podal v zákonnej lehote odpor, a
preto samosudkyňa nariadila vo veci hlavné pojednávanie.

Obžalovaný K. Ž. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 Tr. poriadku.
Uviedol, že v marci roku 2014, deň pred stíhaným skutkom, mal K. T. problém s poškodeným K. P.. O
deň neskôr, sa spoločne s Ľ. a K. T. stretli s poškodeným P.Q. na železničnej stanici, kde poškodený
bol pri vchode do stanice a spolu s ním tam bola aj A. H.. Poškodeného pred tým nepoznal. On a T.
pristúpili k nemu a spýtal sa ho, či on je K. P.. Žiadna slovná výmena medzi nimi neprebehla. Obaja
zobrali poškodeného pod ruky z obidvoch strán a išli s ním k autu, aby si s K. vysvetlili, čo sa stalo deň
pred tým. Poškodený sa nebránil, išiel normálne s nimi. K autu ho nebrali nasilu. Mykať sa začal až pri
aute, kde bol celý čas K.. Keď ho pri aute pustili, poškodený ho začal škrtiť. Následne udrel poškodeného
on a to dvakrát do oblasti tváre, čo veľmi ľutuje. Poškodený po jeho údere spadol na zem spolu s Ľ. T..
Potom ho bil už iba Ľ. T., pričom tam boli asi 3 - 4 kopance. Poškodený bol na zemi pri aute. Po incidente
sadli všetci traja ako prišli do auta a odišli preč.

Svedok - poškodený K. P. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že
dňa 9.3.2014 bol v Richnave. Prišiel okolo druhej až tretej hodiny za priateľkou A. H., aby si navzájom

vysvetlili incident z predošlého dňa. Išli sa prejsť a potom prišli na železničnú stanicu v Richnave. Boli
pod strechou pri lavičke, keď k nemu pristúpili tri osoby, ktoré sa ho opýtali, či je K. P.. Niečo si povedali,
chytili ho za ruky a ťahali ho k autu, kam ho dá sa povedať dotiahli. On tieto osoby vôbec nepoznal.
Poznal iba K. T., ktorý stál oproti nemu a smial sa mu do tváre. Bránil sa odkedy ho chytili, ale boli
dvaja. Intenzívnejšie za začal brániť pri aute, kde ho chceli dať dnu, ale on sa zaprel. Tlačili ho do
auta, aj keď on tam vojsť nechcel. Potom ho niekto udrel raz do hlavy a raz do brucha. Na viac si
nepamätá. On s tými dvoma útočníkmi nekomunikoval, ani ich nenapadol. Ohľadne liečby uviedol, že
najprv bol v nemocnici, ale už nevie presne ako dlho to bolo, možno dva týždne, môže byť, že to boli 4
dni. Potom bol iba v domácej liečbe. Na kontrolné chirurgické vyšetrenie bol asi o dva týždne a následne
chodil k všeobecnému lekárovi. Mal intenzívne bolesti hlavy, ktoré sa časom zmierňovali. Absolvoval aj
psychiatrické a psychologické vyšetrenia, ktoré neboli iba jednorazové, pričom v súčasnej dobe ich už
neabsolvuje. Následky nemá žiadne. V dôsledku zranenia bol obmedzený v obvyklom spôsobe života
v tom, že nikde nemohol ísť sám, pretože mal problémy s pamäťou spočívajúce napríklad v tom, že na
polceste nevedel ako sa dostane na miesto kam sa vybral. Stávalo sa mu aj to, že jednu vec opakoval
aj 3 - 4 krát, lebo nevedel, že už to hovoril. Obmedzením pre neho bolo aj to, že do školy nastúpil až
koncom mája, alebo začiatkom júna a nemohol maturovať v riadnom termíne.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka vyjadril, že mu je veľmi ľúto čo sa stalo. Poškodenému sa chce
ospravedlniť a chce aj nahradiť všetky škody, ktoré sa stali.

Svedkyňa A. H. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní uviedla, že v deň skutku bola
s poškodeným na železničnej stanici, kde prišiel K. T., K. Ž. a ešte jeden (svedkyňa uviedla, že sa jedná
o osobu, ktorá je prítomná na hlavnom pojednávaní ako svedok, teda o osobu Ľ. T.). Z tých troch osôb
poznala iba K., s ktorým bola predtým v telefonickom kontakte, kedy jej uviedol, že príde sám a že si
vysvetlia predošlý konflikt. Keď tie tri osoby prišli, nepovedali nič, neprebehla žiadna slovná výmena.
K. Ž. s druhou osobou zobrali poškodeného za ruky a ťahali ho k autu, ktoré bolo asi 3 až 4 metre od
nich. Pri aute sa začal poškodený brániť, nechcel nastúpiť dnu, a preto ho začali biť. Najprv ho udreli
päsťou a potom ho obaja kopali. Poškodený mal vypité a aj útočníci boli opití, čo bolo vidieť aj cítiť.
Počas konfliktu stál K. vedľa nej a nijako do toho nezasahoval. Ona potom chytila toho druhého, načo jej
povedal, či chce dostať aj ona. Keď začali prichádzať ľudia, všetci traja utiekli autom preč a poškodený
tam ostal ležať v bezvedomí.

Svedok Ľ. T. (predtým spoluobvinený) na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že v
deň skutku boli v Košiciach, keď po ceste K. T. telefonoval s A. H.. Mal ísť za ňou na železničnú stanicu
v Richnave. K. mal podozrenie, že tam bude aj K. P., ktorý by ho mohol napadnúť, a preto on aj K. Ž.
išli na stanicu s ním. Osobu poškodeného pred skutkom vôbec nepoznal. Keď vystúpili z auta, začali sa
hádať, ale nepamätá si to už presne. Spoločne s K. Ž. podišli k poškodenému, ktorého chytili z oboch
strán za ruky a dotiahli ho k autu, ktoré stálo asi 8 až 10 metrov od nich. Poškodený sa začal brániť,
chcel sa vytrhnúť, a preto ho K. napadol. Udrel ho asi 2 až 3 krát do tváre, na čo poškodený spadol
na zem. On ho na zemi iba štuchol, s tým, či nemá dosť, ale nekopol ho. Keď z miesta odchádzali,
poškodený bol pri vedomí.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok MUDr. Milana Raka - znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia. Podľa záverov znaleckého posudku
poškodený K. P. utrpel dňa 9.3.2014 otras mozgu 1. stupňa, ktoré bolo najzávažnejším zranením,
pohmoždenie hrudníka a brucha vpravo a pohmoždenie a odreniny na hlave a tvári vpravo. Z lekárskeho
hľadiska sú tieto zranenia hodnotené ako ľahké, životne dôležité orgány ohrozené neboli. Toho času
sú už zranenia vyliečené a nezanechajú trvalé následky. K zraneniam poškodeného došlo úderom na
oblasť mozgovej časti hlavy. Úder bol vedený stredne silnou intenzitou a jeho následkom poškodený
upadol do bezvedomia a spadol. Pádom na tvrdý a nerovný terén došlo k pohmoždeniu pravej strany
hrudníka a brucha ako aj pohmoždeniu a odreninám na pravej strane tváre. Kopance sa potvrdiť nedajú.
Poškodený bol po úraze hospitalizovaný v čase od 9.3. - 13.3.2014 s následným prepustením do
ambulantnej liečby, ktorá trvala do 1.4.2014. Uvedenú dobu liečenia v trvaní 22 dní (od 9.3-1.4.2014)
znalec plne rešpektoval. Najzávažnejšou diagnózou bol otras mozgu, kde doba liečby je priemerne
21 dní. Po prepustení do domáceho liečenia poškodený vzhľadom na pretrvávajúce bolesti absolvoval
psychiatrické vyšetrenie u MUDr. Hollovej a psychologické vyšetrenie u PhDr. Gažiovej. Obmedzenie
poškodeného v obvyklom spôsobe života spočívalo v hospitalizácii na chirurgickom oddelení ako aj
v následných bolestiach hlavy a nesústredenosti. Znalec bodovo ohodnotil zranenia, ktoré poškodený

utrpel súčtom bodov 95, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 1.529,50 € (pri hodnote 1 bodu v sume
16,10 €).

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal nasledovné listinné dôkazy:

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 9.3.2014, ktoré podala A. H. na OO PZ Krompachy v čase
o 19:15 hod vyplynulo, že bolo podané z dôvodu napadnutia jej priateľa - K. P. na železničnej stanici
v Richnave. Páchateľmi skutku mali byť dvaja muži, ktorí na stanicu prišli na aute s K. T. a ktorých
oznamovateľka nepoznala, iba ich popísala.
Podľa lekárskych správ Nemocnice Krompachy, chirurgické oddelenie bol poškodený K. P. prijatý na
hospitalizáciu dňa 9.3.2014 v čase o 18:51 hod., kde bol privezený službou rýchlej lekárskej pomoci
v stave po fyzickom napadnutí s poruchou vedomia a ďalšími pridruženými poraneniami hrudníka
a brucha. Vykonanými vyšetreniami mu bol diagnostikovaný otras mozgu, pohmoždenie a odreniny
na pravej polovici tváre a pohmoždenie pravej polovice hrudníka a brucha. Hospitalizácia trvala do
13.3.2014, kedy bol prepustený. Pri kontrole na chirurgickom oddelení dňa 19.3.2014 mu bol odporúčaný
kľudový režim a pri pretrvávaní bolestí hlavy kontrolné neurologické vyšetrenia.

Lekárskou správou doc. PhDr. Márie Gažiovej PhD. - klinickej psychologičky detí a dospelých bolo
preukázané, že poškodený K. P. bol v jej ambulancii dňa 18.3. a 24.3.2014 psychologicky vyšetrovaný,
so zistením poklesu dynamogénie psychickej činnosti, devitalizácie, únavového syndrómu, zníženej
flexibility vybavovania mnestického materiálu a depresívnymi tendenciami v prežívaní.

Z lekárskych správ MUDr. Henriety Hollovej - psychiatričky vyplynulo, že poškodený bol na
psychiatrickom vyšetrení dňa 18.3.2014 s následnou kontrolou dňa 27.3.2014. Poškodený sa sťažoval
na bolesti hlavy a problémy so zabúdaním. Vykonaným vyšetrením bol u neho zistený mierny organicky
psychosyndróm poúrazový a boli mu predpísané lieky. Pri kontrole udával, že ťažkosti sa minimalizovali
a bolo mu odporúčané zotrvať v nasadenej liečbe.

Výmenným listom MUDr. Jozefa Bodnára - všeobecného lekára poškodeného bola potvrdená dĺžka
práceneschopnosti po úraze v dobe od 9.3.2014 do 1.4.2014.

Z písomne uplatneného regresného nároku vyplynulo, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., krajská
pobočka Košice si uplatnila nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú ich poistencovi -
poškodenému K. P. vo výške 752,37 € (bez bližšej konkretizácie uskutočnených úkonov a výšky náhrad
za ich realizáciu) s tým, že táto suma nie je konečná.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrnne pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný K. Ž. sa k spáchaniu skutku priznal iba čiastočne. Potvrdil, že v uvedený deň, pri vchode
do železničnej stanice v Richnave, spoločne s Ľ. a K. T. sa stretli s poškodeným K. P., ktorého predtým
nepoznal a s ktorým bola aj A. H.. Spolu s Ľ. T. pristúpili k poškodenému, obaja ho zobrali pod ruky
z obidvoch strán a išli s ním k autu, kde bol K.. Obžalovaný spôsob vykonania skutku popísal tak, že
poškodený sa nebránil, nebrali ho nasilu, pričom mykať sa začal až pri aute. Keď ho pri aute pustili,
poškodený ho začal škrtiť načo ho on udrel dvakrát do oblasti tváre. Poškodený spadol a potom ho bil
už iba Ľ. T..

Zo spáchania skutku tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku bol obžalovaný K. Ž. usvedčený výpoveďou
poškodeného K. P. a svedkov A. H. a Ľ.V. T., ktorí zhodne vypovedali o priebehu celého skutku bez toho,
aby boli zistené podstatné skutkové rozpory.

Poškodený K. P. potvrdil, že v predmetný deň sa nachádzal s priateľkou A. H. na železničnej stanici v
Richnave. Boli pri lavičke, keď k nemu pristúpili tri osoby, z ktorých poznal len K. T. a ktoré sa ho spýtali,
či je K. P.. Následne ho chytili za ruky a ťahali ho k autu. Bránil sa odkedy ho chytili, ale boli dvaja, pričom
intenzívnejšie za začal brániť pri aute, keď ho tlačili do auta, napriek tomu, že tam nechcel ísť. Následne
ho napadli úderom do hlavy a brucha, pričom viac si už nepamätal. S útočníkmi nekomunikoval, ani ich
nenapadol. V dôsledku tohto napadnutia sa musel podrobiť liečbe a to ústavnej a následne v domácom
prostredí.

Výpoveď poškodeného o priebehu skutku (dokedy si ho pamätal) bola v súlade s výpoveďou svedkyne
A. H., ktorá uviedla, že na železničnú stanicu, kde bola s poškodeným prišiel K. T., ktorého poznala spolu
s ďalšími dvoma osobami. Keď prišli, bez toho aby prebehla slovná výmena obaja zobrali poškodeného
za ruky a ťahali ho k autu. Pri aute sa začal poškodený brániť, nechcel nastúpiť dnu, a preto ho začali
biť. Najprv ho udreli päsťou a potom ho obaja kopali. Keď začali prichádzať ľudia, všetci traja odišli
autom preč.

V súlade s týmito výpoveďami je aj výpoveď svedka Ľ. T., ktorý potvrdil, že spolu s K. T. a K. Ž. išiel na
železničnú stanicu v Richnave, kde bola A. H. aj K. P., ktorého predtým nepoznal. Keď vystúpili z auta
spoločne s K. Ž. prišli k poškodenému, chytili ho z oboch strán za ruky a dotiahli ho k autu. Poškodený
sa začal brániť, chcel sa vytrhnúť, a preto ho obžalovaný K. Ž. napadol. Udrel ho asi 2 až 3 krát do tváre,
na čo poškodený spadol na zem. On ho na zemi iba štuchol, nekopol ho.

Výpoveď obžalovaného takto súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom dosiahnuť zmenu právnej kvalifikácie
skutku, keďže výpovede všetkých svedkov vyvrátili obranu obžalovaného o tom, že poškodený sa po
chytení popod ruky nebránil, nebrali ho teda nasilu a brániť sa začal mykaním až pri aute, kde keď ho
pustili, poškodený ho začal škrtiť v dôsledku čoho ho on napadol údermi do tváre.

Poškodený ako aj svedkovia potvrdili, že obžalovaný (spolu s Ľ. T.) ho chytil za ruky a ťahal k autu, čomu
sa bránil. Zo samotného chytenia poškodeného popod obe ruky dvoma osobami je pritom zrejmé, že
už toto konanie bolo pre poškodeného ťažko prekonateľné, keďže mal znemožnený akýkoľvek pohyb
horných končatín a z toho vyplynula aj následná, ešte intenzívnejšia obrana poškodeného pri aute,
mykaním sa a zapieraním sa nohami (v dôsledku jeho strachu pred násilným naložením do auta), čo
bolo preukázané výpoveďou poškodeného, svedkov a nakoniec obranu pri aute potvrdil aj samotný
obžalovaný.

Taktiež tvrdenie obžalovaného o tom, že poškodeného pri aute pustili a poškodený ho začal škrtiť,
v dôsledku čoho ho on napadol dvoma údermi do tváre vyvrátili uvedené výpovede poškodeného a
svedkov, ktorí práve naopak oproti uvedenému tvrdeniu obžalovaného zhodne potvrdili, že podnetom
pre obžalovaného k fyzickému napadnutiu poškodeného bola práve intenzívna obrana poškodeného
proti obmedzovaniu jeho osoby v pohybe.

V konaní súd ďalej nemal pochybnosti ani o tom, aké zranenia boli poškodenému spôsobené. Zo
zadovážených lekárskych správ vyplynulo, že poškodený bol dňa 9.3.2014 privezený službou rýchlej
lekárskej pomoci a následne hospitalizovaný v Nemocnici v Krompachoch do 13.3.2014 so stanovenou
diagnózou - otras mozgu, pohmoždenie a odreniny na pravej polovici tváre a pohmoždenie pravej
polovice hrudníka a brucha. Lekárske správy PhDr. Márie Gažiovej - psychologičky a MUDr. Henriety
Hollovej - psychiatričky preukázali, že poškodený v súvislosti s predmetným skutkom podstúpil u nich
ambulantnú liečbu.

Zo znaleckého posudku MUDr. Milana Raka, z odvetvia zdravotníctva a farmácie, odbor chirurgia a
traumatológia, ktorého závery si v plnom rozsahu osvojil i súd bol objektívne preukázaný druh, rozsah
a závažnosť zranení, ktoré poškodený K. P. utrpel dňa 9.3.2014. Zistené zranenia - otras mozgu 1.
stupňa, pohmoždenie hrudníka a brucha vpravo a pohmoždenie a odreniny na hlave a tvári vpravo boli
vyhodnotené z lekárskeho hľadiska ako zranenia ľahké. Znalec potvrdil, že mechanizmus vzniku zranení
zodpovedal úderu na oblasť mozgovej časti hlavy. Úder bol vedený stredne silnou intenzitou a jeho
následkom poškodený upadol do bezvedomia a spadol, čím došlo k pohmoždeniu pravej strany hrudníka
a brucha ako aj pohmoždeniu a odreninám na pravej strane tváre. Kopance sa potvrdiť nedali. Znalec
sa stotožnil aj s dobou práceneschopnosti u poškodeného v trvaní dvadsaťdva dní, ktorá zodpovedá
aj dobe liečby (ktorá je pri najzávažnejšou zranení - otrase mozgu v priemere 21 dní). Obmedzenie v
obvyklom spôsobe života poškodeného vyplynulo nielen z nevyhnutnej hospitalizácie v trvaní štyroch
dní, ale aj z následných obmedzení, ktoré u neho nastali najmä bolestiach hlavy, nesústredenosti.

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol návrh obžalovaného na vypočutie
svedka K. T., ktorý mal byť vypočutý k okolnostiam skutku, ktorého bol očitým svedkom, nakoľko tieto
okolnosti boli v dostatočnom rozsahu zistené už skôr navrhnutými a uskutočnenými výsluchmi ďalších
svedkov, ktorí boli pri skutku priamo prítomní, a preto súd výsluch uvedeného svedka nepovažoval

za potrebný. Súd ďalej odmietol aj návrh prokurátora na prečítanie znaleckého posudku znalkyne z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí a psychológia
sexuality - doc. PhDr. Márie Gažiovej, PhD., ktorá v prípravnom konaní vypracovala znalecký posudok
na poškodeného, pretože zo samotného posudku (podľa ktorého znalkyňa vyšetrovala poškodeného
štyrikrát pred samotným pribratím jej osoby do konania ako znalkyne a následne kontroly pretrvávali aj
po podaní znaleckého posudku), ako aj z lekárskych správ nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise
vyplynulo, že znalkyňa bola ošetrujúcou lekárkou - psychologičkou poškodeného. Ošetrujúci lekár je
pritom ako znalec vylúčený z podávania znaleckého posudku na osobu, ktorá bola jeho pacientom a na
základe uvedeného je preto predmetný znalecký posudok pre účely prebiehajúceho trestného konania
právne neúčinný.

Takto vykonané dokazovanie tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaného skutku a usvedčujú obžalovaného K. Ž. z
jeho spáchania, preto ho súd uznal za vinného.

Súd oproti podanej obžalobe ktorá konštatovala, že obžalovaní najprv poškodeného zvalili na zem a
tam ho fyzicky napadli upravil skutkovú vetu tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania a teda, že
poškodený bol najprv fyzicky napadnutý a až následkom toho spadol na zem.

Obžalovaný po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pričom
obžalovaný sa stíhaných trestných činov dopustil vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,
pretože spoločným konaním s už odsúdeným Ľ. T. inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,
inému úmyselne ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného. Uvedeného konania sa dopustil tak, že dňa 9.3.2014 v Richnave na železničnej stanici
(čo je nepochybne miestom verejnosti prístupným, kde má prístup širší okruh ľudí), po vzájomnej dohode
spoločne s Ľ. T., chytili poškodeného K. P. za ruky a spoločne ho vliekli k osobnému motorovému vozidlu,
pričom poškodený sa bránil mykaním, v dôsledku čoho ho fyzicky napadli päsťami do oblasti hlavy,
následkom čoho spadol a týmto konaním utrpel zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní
od 9. marca 2014 do 1. apríla 2014.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15
písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujmy chránené Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu
osobnej slobody človeka, pokiaľ ide o jeho voľný pohyb, ochranu ľudského zdravia a ochranu pokojného
občianskeho spolužitia pred útokmi narušujúcimi verejný poriadok.

Podľa správy z Obce Hrišovce správanie obžalovaného K. Ž. nebolo prejednávané komisiou verejného
poriadku.

Podľa registra priestupkov má obžalovaný evidované spáchanie jedného priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 5.2.2011, za
čo mu bolo v rozkaznom konaní Obvodného úradu Košice č. A/2011/04786 uložené pokarhanie.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ štyrikrát súdne trestaný. Naposledy bol
odsúdený v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 14/2013.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 14/2013 vyplynulo, že obžalovaný K. Ž. bol
rozsudkom zo dňa 26.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To 9/2014 zo
dňa 16.4.2014 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s
podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov (do 11.1.2015) ako
aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 40 mesiacom. Predmetným
rozsudkom zároveň došlo k zrušeniu výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5T 99/2013 zo dňa 4.6.2013, ktorým mu bol podľa § 364 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uznesením zo dňa 10.6.2014 súd rozhodol o započítaní skúšobnej

doby, po ktorú odsúdený viedol riadny život z veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 99/2013
od 11.7.2013 do 16.4.2014 do skúšobnej doby novourčenej rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5T 14/2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6To 9/2014.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu
vyjadrených v ustanoveniach § 31, § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona. Na
druhej strane, obžalovanému priťažuje to, spáchal viac trestných činov v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona,
ako aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že bol už za trestný čin odsúdený.

Obžalovanému K. Ž. bol v zmysle zásad ukladania trestov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť podľa
§ 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody za najprísnejšie trestný čin, čo bol v
danom prípade prečin podľa § 183 ods. 1 Tr. zákona (s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 3 roky).
Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil
dolnú hranicu uvedenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovanému takto uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 38
ods. 4 Tr. zákona (v rozsahu 16 mesiacov až 3 roky).

Súd má za to, že na obžalovaného K. Ž. je možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho
osobnej slobody, keďže ide o recidivistu v páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Obžalovaný sa dopustil
úmyselnej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia (v trestnej veci
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 99/2013).

Vzhľadom na osobu obžalovaného by iný druh trestu u neho nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom.
Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody súčasne napĺňa aj podmienku ustanovenia § 49 ods. 2
Tr. zákona, v zmysle ktorého je nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade odsúdenia
obžalovaného za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin (v trestnej
veci Okresného súdu Košice 2 sp. zn. 7T 132/2006).

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní
prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od
páchania trestných činov.

V súvislosti s rozhodovaním o škode súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal obžalovaného
zaplatiť poškodenému K. P.Q. škodu v sume 1.529,50,- € z titulu bolestného, keďže poškodený sa v
trestnom konaní so svojim nárokom pripojil riadne a včas, pričom súd nemal pochybnosti o oprávnenosti
tohto nároku. Pri určení výšky náhrady za bolesť súd vychádzal z bodového ohodnotenia zranení
poškodeného určeného znalcom MUDr. Milanom Rakom v podanom znaleckom posudku, t.j. 95 bodov,
ktoré si súd osvojil a sumy 16,10 € za jeden bod určenej v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z. z. opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S02873-OL-2013.
Obžalovaný bol k náhrade škody zaviazaný spoločne a nerozdielne (solidárne) s už odsúdeným Ľ. T.Š., o

ktorého záväzku na náhradu škody bolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 2T 54/2014 zo dňa 23.10.2014.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., krajská pobočka
Košice súd s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie z dôvodu,
že pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.