Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207470
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1717207470.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: H. I., W.. XX.XX.XXXX, F. V.
XXXX/XX, Y., zastúpenej: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, so sídlom Metodova č. 7, Bratislava, proti
žalovanému: C. I., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXXX/XX, Y., A.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA MIKLASOVÁ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok 16. októbra 2017, č. k.
8C/52/2017 - 18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému umožniť jej vstup a užívanie nehnuteľnosti, a to
rodinného domu - súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/X E. na pozemky parc. č. XXXX/X
o výmere 287 m2, zastavané plochy a nádvoria, a parc. č. XXXX/X 0 výmere 506 m2, orná pôda,
nachádzajúce sa v kat. území Y., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Pezinok, katastrálnym odborom, a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. S poukazom

na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. h /, § 326 ods. 1, § 328 ods.1, § 329 ods. 1, §
329 ods. 2, § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Konštatoval, že žalobkyňa k návrhu pripojila len kópiu sobášneho listu spolu s návrhom na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu zo dňa 27.12.2016, žalobu o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 09.10.2017 a výpis z listu vlastníctva č.
XXXX. Žalobkyňa nepredložila k neodkladnému opatreniu žiadne iné listiny, ktoré by potvrdzovali jej

tvrdenia, samotné opísanie fungovania manželstva nepovažoval pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia za dostačujúce. Mal za to, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila dôvodnosť
nároku, ktorého sa domáhala, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho

zmeny tak, aby bolo jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovené
dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedla, že nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhala z dôvodu, že
žalovaný, s ktorým je v rozvodovom konaní a v konaní o zrušenie BSM, vymenil na nehnuteľnosti

vchodový zámok a neumožňuje jej do nehnuteľnosti vstúpiť. Uviedla, že so žalovaným žila viac ako 20
rokov, pod tlakom dlhodobej neúnosnej situácie v rodinnom dome a domácnosti spôsobenej žalovanýmbola nútená sa zo spoločnej domácnosti a zo spoločného rodinného domu odsťahovať s maloletým k
svojej mame na F. G. Č..XX H. T.E.. Keď odchádzala mala len minimum svojich osobných vecí a vecí
svojho syna, pričom väčšina z nich zostala v rodinnom dome, do ktorého ju žalovaný odmieta

vpustiť a jej osobné veci odmieta odovzdať. Syn, ktorého žalovaný po naliehaní do domu vpustil, si
všimol, že väčšina jej osobných vecí, ako aj jeho vecí, sa v rodinnom dome už nenachádza, rovnako aj
väčšina hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedenú skutočnosť
oznámila aj polícii, ktorá predmetné oznámenie uzavrela ako bezpredmetné, nakoľko žalovaný povedal,
že kľúče od domu jej dal, hoci to pravdou nie je. Nemá inú možnosť ako domôcť sa svojich práv na súde.

Žalovaný sa jej viackrát vyhrážal a má obavu o svoj život.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa dobrovoľne
odsťahovala zo spoločnej domácnosti do bytu, ktorého je polovičným podielovým spoluvlastníkom,
pričom v mesiaci január a február 2017 si odsťahovala všetky svoje osobné veci, o čom preložil predložil
svedeckú výpoveď spoločného syna C., ktorý bol prítomný pri sťahovaní sa žalobkyne a ktorý súčasne

potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa už nemá v dome žiadne osobné veci. Žalobkyňu vyzval, aby sa v
prípade spoločného užívania rodinného domu podieľala na nákladoch na bývanie, ktoré však nemienila
uhrádzať a postupne prestala do domu chodiť. Priznal, že bol nútený vymeniť v mesiaci
máj zámok na vchodových dverách spoločného rodinného domu z dôvodu, že syn C. zalomil zámok.
Následne žalobkyňa podala dňa 25. 05. 2017 oznámenie na OO PZ U. Y., v rámci ktorého sa

dňa 08. 06. 2017 zúčastnil výsluchu a zaviazal sa kľúče odovzdať žalobkyni. Keďže osobne sa nechcel
stretnúť so žalobkyňou, niekedy v polovici mesiaca jún 2017 sa spolu s F. Q. - partnerkou syna C., vybrali
odovzdať žalobkyni kľúče, čo sa aj udialo a o čom predkladá jej čestné vyhlásenie. Z
uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach
uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i

dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie
o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Správne súd prvej inštancie zisťoval splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uložiť žalovanému umožniť jej vstup a užívanie rodinného
domu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, do ktorého ju žalovaný odmieta vpustiť, vymenil zámky a
"tieto jej taktiež odmieta odovzdať". Uviedla, že v dome zostala väčšina jej osobných vecí, ktoré sa;
rovnako ako väčšina spoločných hnuteľných vecí; tam už nenachádzajú. Poukázala na prebiehajúce

konania o rozvod manželstva a o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V danej veci
dospel odvolací súd k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

8. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade nie je daná bezprostredná vecná a obsahová

súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a ohrozenými, či porušenými právami žalobkyne,
ktorých ochrany sa ním domáha, pre ktorý nedostatok absentuje naliehavá potreba navrhované
neodkladnéopatrenienariadiť.Takétoneodkladnéopatrenietotiž niejenevyhnutnepotrebné zhľadiska
zabezpečenia ochrany ohrozených či porušovaných práv žalobkyne.9. Žalobkyňa tvrdí, že bola nútená odsťahovať sa z rodinného domu z dôvodu neúnosného spolužitia so
žalovaným, no; napriek tomu; sa domáha umožniť jej žalovaným užívanie rodinného domu. Žalobkyňa

žiadatiežumožniťjejvstupdorodinnéhodomu,abysamohladostaťksvojimosobnýmveciam,ktorétam
zostalipoodsťahovanísazospoločnejdomácnosti.Najednejstranesadožadujeužívanianehnuteľnosti
anadruhejstranevstupuzaúčelomodneseniasisvojichosobnýchvecí,apretonevyznievapresvedčivo
jejpožiadavkaumožniťjejužívaniedomu,atospoločnesožalovaným.Napokonniesúdôveryhodné ani
tvrdenia žalobkyne o tom, že v dome po odsťahovaní zostala väčšina jej osobných vecí. Žalobkyňa totiž

uviedla, že sa presťahovala po tom, ako podala dňa 29.12.2016 návrh na rozvod manželstva, a preto
je vysoko nepravdepodobné, že by žalobkyňa až do 25.05. 2017, kedy podala oznámenie o priestupku;
že jej žalovaný robí schválnosti, keď uviedol, že vstupu do domu jej nebráni, avšak kľúče jej dá, až
keď podpíše nejaký doklad u právničky, a žiadala preto, aby ju prestal takýmto spôsobom obťažovať;
žila (existovala) bez väčšiny svojich osobných vecí, ktoré mali zostať v rodinnom dome a ku ktorým
žiada umožniť jej vstup; navyše tvrdí, že väčšina jej vecí sa v dome už nenachádza. Nedôveryhodne

vyznievajú tvrdenia žalobkyne aj z dôvodu, že až cca po 10 mesiacoch po odsťahovaní sa z domu
podala návrh na neodkladné opatrenie za účelom umožnenia jej vstupu do rodinného domu, kde má
mať väčšinu osobných vecí.

10. Žalobkyňa tiež žiadala umožniť jej vstup do rodinného domu z dôvodu, že sa tam väčšina hnuteľných

vecí patriacich do BSM nenachádza. Ochranu jej vlastníckych práv k tomuto majetku
však nemožno dosiahnuť len samotným umožnením jej vstupu do rodinného domu žalovaným, t.j.
vpustením ju do domu žalovaným kedykoľvek ho o to žalobkyňa požiada. Žalobkyňa argumentovala
tým, že žalovaný jej neodovzdal kľúče od domu po tom, ako vymenil zámky, čím jej zamedzil prístup
do domu, nedomáhala sa však sprístupnenia domu odovzdaním kľúčov, hoci tvrdí, že žalovaný jej

kľúče neodovzdal ani po tom, ako to prisľúbil na OO PZ. Žalobkyňa dostatočne spoľahlivo neosvedčila
žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, že by žalovaný uskutočňoval také právne či faktické úkony,
ktorými by jej; a to proti jej vôli a opakovane, resp. sústavne; zamedzoval vstupu do rodinného
domu alebo bránil jej v jeho užívaní, čo napokon nevyplýva ani z doplnenia záznamu spísaného dňa
25.05.2017naOOPZY.,nakoľkoznehonemožnovyvodiť,žebyžalovanýzamedzovalžalobkynivstupu

do domu, ale z jeho obsahu vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 11.05.2017 nemohla do domu dostať, lebo
sa zámok nedal odomknúť, na čo žalovaný reagoval tak, že vydanie kľúčov podmieňoval podpisom
dokladov. Navyše žalobkyňa urobila oznámenie na OO PZ až s odstupom dvoch týždňov po tom, ako sa
nedostala do domu, čo taktiež nenasvedčuje naliehavosti potreby dostať sa k osobným, či spoločným
veciam.

11. Žalobkyňa tak dostatočne hodnoverne; svojimi tvrdeniami a predloženým záznamom o podaní
oznámeniazodňa25.05.2017;neosvedčilanevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami a žiadnymi relevantnými skutočnosťami neodôvodnila ani naliehavosť potreby nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia a neosvedčila ani bezprostrednosť ohrozenia jej práv, resp.

majetkovýchnárokov,takejintenzity,žebybolonevyhnutnepotrebné okamžitézabezpečenieichsúdnej
ochrany ňou požadovaným spôsobom. Uvedené závery napokon potvrdzujú aj žalovaným v odvolacom
konaní predložené listinné doklady, a to čestné vyhlásenie syna C. I. zo dňa 24.11.2017 o
tom, že v priebehu mesiacov január a február si žalobkyňa odsťahovala z rodinného domu všetky svoje
osobné veci a že on niekedy v máji zalomil kľúče na vchodových dverách a žalovaný

preto vymenil zámok, ako aj čestné vyhlásenie F. Q. zo dňa 24.11.2017 o odovzdaní kľúčov od domu
žalobkyni niekedy v polovici júna 2017.

12. Po vecnom a právnom posúdení veci na základe obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru,
že žalobkyňa dostatočne v danom štádiu konania neosvedčila základné predpoklady pre nariadenie

navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).