Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/245/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231537
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113231537.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. O. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom K., H. XX, zastúpenej splnomocnencom: Ing. W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., J. J. XXX/XX, 2.
W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K., C. XXX, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335
345, so sídlom Bratislava, Búdková cesta 36, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom, na odvolanie
žalobkyne 1. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 14C/327/2013-63 zo dňa 2.12.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o žalobe žalobkyne 1. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni 1. v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh (akt. žalobu) v celom rozsahu
zamietol, výrokom II. odporcovi (akt. žalovanému) náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 460 ods. 1, § 473 ods. 1, 2,
Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, § 21 ods. 4, § 79 ods. 1 veta piata, § 91 ods. 1, 2 Občianskeho
súdneho poriadku (pozn. odvolacieho súdu nesprávny odkaz na § 92 ods. 1, 2), § 1 ods. 1 písm. a), §

17 ods. 1 (pozn. odvolacieho súdu nesprávne uvedený odkaz na § 1 ods. 1) zákona č. 229/1991 Zb.,
ako i s poukazom na procesné ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že Uznesením Štátneho notárstva v Hlohovci č.
k. D 38/59-10 zo dňa 28.2.1959, vo veci prejednania dedičstva po zomrelom otcovi žalobkyne 1. S. N.,
nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, nadobudli dedičstvo dedičia zo zákona, a to manželka
S. a 3 dcéry K. N., S. S., rod. N., O. N., každá v 1/4. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave č.k. 3D

1976/88 zo dňa 22.11.1988 dedičstvo po zomrelej S. N., rod. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX
nadobudli 3 dcéry a to K. N., S. S., rod. N. a O. S., rod. N., všetky rovným dielom. Osvedčením o
dedičstve vydané Mgr. Evou Žebrákovou, notárkou, č.k. D 478/98, D not 114/98 zo dňa 18.9.1998 boli
dedičmi po zomrelej K. N., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX O. S., rod. N. a W. S., syn S. S.,
rod. N.. Osvedčením o dedičstve vydané JUDr. Ivetou Jaškovou, notárkou, č. k. D 156/98 -20, D not
24/98 zo dňa 22.1.1999 zriadila S. S., rod. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelá dňa X.X.XXXX závet, ktorým
celý svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok zanechala svojim dvom synom: K. S., nar. X.XX.XXXX a W. S.,

nar. XX.X.XXXX (žalobcovi 2.) Nakoľko syn K. S. poručiteľku predumrel (zomr. XX.X.XXXX) a
poručiteľka na jeho miesto náhradného dediča neustanovila, jeho uvoľnený dedičský podiel prirastá
dedičom zo zákona. Dedičmi po poručiteľke sú tak W. S. v 3/4 a deti zomrelého K. S. - K. S. a X. S.,každý v podiele 1/8. Súd vychádzal z toho, že ako dedičia po poručiteľovi S. N. a S. N. prichádzajú do
úvahy O. S., W. S., X. S. a K. S. ako dedičia zo zákona v prvej skupine.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil právny záver, že na strane žalobcov mali
byť aj X. S. a K. S.. Keďže stranami neboli všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, súd žalobu pre
nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietol. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo
o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od
smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím

súdu, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov, preto aj v
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 131/1999, pri posudzovaní
veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (určenie, že tento patrí do dedičstva) majú byť
účastníkmi konania všetci do úvahy prichádzajúci dedičia. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až
do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva.

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú
oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na
týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov
v zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom na zamietnutie žaloby bol okrem
nedostatku aktívnej legitimácie rovnako aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného z dôvodu, že

povinným subjektom - žalovaným (t.j. pasívne legitimovanou stranou) mal byť ten, kto je v katastri
nehnuteľností zapísaný na príslušnom liste vlastníctva, t.j. Slovenská republika - Slovenský pozemkový
fond (správca a súčasne zástupca Slovenskej republiky v konaní pred súdmi). Za štát pred súdom
koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá
je oprávnená podľa osobitného predpisu. Ako strana sa označuje Slovenská republika, s uvedením

orgánu štátu (právnickej osoby), ktorý má v mene štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu
konať. Určenie subjektu, kto má za štát konať musí vyplývať z osobitného predpisu. Žalobcovia ako
žalovaného označili subjekt, ktorý má právnu subjektivitu - Slovenský pozemkový fond (nejednalo sa
o označenie žalovaného „Slovenská republika“ bez ďalšieho uvedenia orgánu štátu právnickej osoby,
ktorý mal v mene štátu za štát konať). Slovenský pozemkový fond teda sám nie je stranou, ale iba

zástupcom účastníka, teda ide o subjekt odlišný od samotnej strany. Keďže Slovenský pozemkový fond
nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, teda nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, zodpovedajúcej právu navrhovateľov. Súd žalobu zamietol aj z
dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku, keď žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech nepriznal náhradu trov konania,

nakoľko si žiadne neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie výlučne len žalobkyňa 1., ktorým navrhla zrušiť rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázala na § 205 ods. 2 písm.
f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentovala tým, že súd prvej inštancie nekonal správne, keď

neinformoval stranu žalobcov o procesných chybách, ktoré ale nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu
o merite veci. Súd mohol rozhodnúť aj bez chýbajúcich osôb na strane žalobcov.

6. Žalobca 2. odvolanie nepodal.

7.Žalovanýodvolanienepodal,kdoručenémuodvolaniužalobkynesavyjadril(podaniezodňa5.5.2016)
tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť, odvolanie je nedôvodné.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods.

1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby
doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel

k záveru, že odvolaniu výlučne len žalobkyne 1. nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie výlučne
vo vzťahu k tejto žalobkyni v zmysle § 387 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne 1.
(ďalej už len žalobkyňa) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu voči nej

zamietol (určenie, že vlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území F., vedených ako parcela
registra registra E č. 456/126, orná pôda o výmere 5.26 m2, parcela registra E č. 460/1, orná pôda o
výmere 695 m2 a parcela registra E č. 462/2 o výmere 400 m2 zapísané na LV č. XXXX je dedička po
zomrelých S. a S. N. je žalobkyňa v podiele 1/2 - ica) z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej
legitimácie, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je v časti žaloby žalobcu 2. právoplatný, keď žalobca 2. voči
rozsudku nepodal odvolanie, pretože v konaní o určenie vlastníckeho práva žalobcu 2. k označeným
nehnuteľnostiam majú žalobcovia 1., 2. postavenie samostatných strán podľa § 91 OSP účinný k
30.6.2016 (nie nerozlučných) strán v konaní, teda každý z nich v konaní koná sám za seba (obdobne

pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/1648/2007).

12. Odvolací súd je v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, konkrétne ust. § 137 písm. c) CSP /ktorému zodpovedalo ust. § 80 písm. c) OSP účinný

k 30.6.2016/, ktoré súd prvej inštancie nepoužil. V súlade s § 382 CSP dal potom odvolací súd priestor
stranám na vyjadrenie sa k takémuto možnému použitiu tohto zákonného ustanovenia, ktoré právo
strany aj využili.

13. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedla, že súhlasí s použitím § 137 písm.

c) CSP.

14. Žalovaný zase poukázal na to, že zo strany žalobcov nedošlo k preukázaniu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení ako procesnej podmienky na uplatnenie podmienky pre uplatnenie
práva prostredníctvom inštitútu určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP.

15. Podľa § 137 písm. c) CSP (pôvodne § 80 písm. c) OSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
§ 137 písm. c) CSP, ako i podľa pôvodného § 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho
záujmunapožadovanomurčení.Rozumiesatýmprávnyzáujemžalobcu.Právnyzáujemmusíbyťpodľa
požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a

dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva,
či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
jesporný(existenciaaktuálnehostavuobjektívnejprávnejneistotymedziúčastníkmi);jestvujeohrozenie

práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno
odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty; resp. ohrozenia práva
alebo právneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/91/2006).17. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.

18. Dedičstvo sa podľa § 158 a nasl. aktuálne platného Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

CMP) prejednáva v konaní o dedičstve, ktoré konanie je možné začať aj bez návrhu, a to ako náhle sa
príslušný súd na prejednanie dedičstva dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho (§ 173
a § 174 ods. 2 CMP), a ktoré podľa § 203 CMP končí vydaním uznesenia podľa § 203 CMP, ktorým
súd potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, alebo potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol
žiaden dedič pripadlo štátu, alebo schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, alebo schváli dohodu

o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov, alebo potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa
dedičských podielov, poprípade neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykonaná vyporiadanie medzi dedičmi. Uznesením podľa §
203 CMP sa deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že
k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva, teda v podstate k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva
dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je súd oprávnený iba v

konaní o dedičstve. Mimo konania o dedičstve nemožno deklaratórnym rozhodnutím (výrokom štátneho
orgánu) určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Tento zákonný postup pri prejednaní
dedičstva nie je možné obchádzať určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) CMP, že dedič je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola prejednaná v konaní o dedičstve, pretože takouto deklaráciou
súdu by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia príslušného súdu v

konaní o dedičstve. Osobitné druhy konania (podľa CMP), tzv. nesporové konania, sú konaniami, na
ktorých je zvýšený záujem spoločnosti vyjadrený osobitnou úpravou, v ktorej je dispozitívny princíp
konania obmedzený uplatňovaním zásady oficiality a vyšetrovacej zásady. Rozhodnutia, na ktoré je
príslušný súd podľa ustanovení CMP, upravujúcich napr. konanie o dedičstve, konanie vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých atď., nemôže byť vykonávané v tzv. sporovom konaní. Rozhodnutím,

v ktorom by bolo v spornom konaní (ako je predmetné konanie) podľa § 137 písm. c) CMP určené, že
dedič je vlastníkom predmetu dedičstva, by sa tak nahradzovalo uznesenie o potvrdení nadobudnutia
dedičstva dedičom podľa § 203 CMP, čo v súvislosti s vyššie uvedeným nie je možné pripustiť. Podľa
uvádzaného je potom možné zhrnúť, že dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou podľa § 137
písm. c) CSP určenia, že je vlastníkom (prípadne tiež spoluvlastníkom) veci patriacej do dedičstva,

pokiaľ vec nebola predmetom konania o dedičstve, a ohľadom ktorej by nebolo dedičovi potvrdené
nadobudnutie vlastníctva. Obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 4. októbra
2004 sp. zn. 22Cdo/1826/2004, publikovaný pod č. C 2954 Súboru rozhodnutí najvyššieho súdu ČR, z
ktorého odvolací súd i vychádzal.

19. To znamená, že pokiaľ mala žalobkyňa 1. za to, že do dedičstva po poručiteľoch S. a S. N. patria i
sporné nehnuteľnosti, ktoré v dedičskom konaní prejednané neboli, čím ich potom žiada v predmetnom
sporovom konaní v jej prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele podľa dedičského podielu určiť do
vlastníctva, na takomto požadovanom určení nemôže mať žalobkyňa 1. naliehavý právny záujem, pre
obchádzanie konania o dedičstve, len v ktorom je možné deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič,

ktorým má byť i žalobkyňa 1., je vlastníkom veci (tu spoluvlastníkom konkretizovaných nehnuteľností)
pariacich do dedičstva po poručiteľoch.

20. Odvolací súd potom uzatvára, že žalobkyňa 1. nepreukázala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1-ica k

celku, pretože stav neistoty jej právneho postavenia nemožno odstrániť žiadaným určovacím výrokom,
pretože by sa tým neprípustne obchádzalo dedičské konania po poručiteľoch S. a S. N., jedine v
ktorom sa môže potvrdiť nadobudnutia vlastníckeho práva dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva
po poručiteľoch ku dňu ich smrti.

21. Súd prvej inštancie sa tak nadbytočne zaoberal i ďalšími dôvodmi pre zamietnutie žaloby, a to
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

22. Pokiaľ ide o zásadnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne 1. založenej na absencii jej informovania
súdom o procesných chybách, túto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za

nerozhodnú, s ktorou sa napokon dostatočne vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku.23. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

24. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol
vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok, včítane závislého výroku o
náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého),
potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v

spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).