Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219436
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114219436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. X, XXX XX V., občianka W., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným: 1. Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Antol, s.r.o., so sídlom
Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, 2. INVEST - KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova
12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 35 871 334, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/259/2014-181 zo dňa 03.10.2016

takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1. rade tak, že zrušuje rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s. so
sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava zo dňa 16.05.2014, sp. zn. IA-C/0314/3471.

Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade, žalovaná v 1. rade je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade tak, že
žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade, žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu proti žalovanej v 1. rade, zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.05.2014, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol, zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodol,
že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade nemajú nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že zistil, že žaloba týkajúca sa zrušenia rozhodcovského rozsudku bola podaná žalobcom včas.
Následne sa súd zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovaných. Uviedol, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky z 12.08.2014 bola pohľadávka zo zmluvy postúpená z Poštovej banky, a.s. na

spoločnosť INVEST - KAPITAL, a.s.. Za takéhoto stavu došlo k zániku hmotnoprávneho vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanou v 1. rade. Žalovaná v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, a
preto súd žalobu voči proti nej zamietol. Súd dospel k záveru, že žaloba je vo vzťahu k žalovanému v
2. rade dôvodná. Rozhodcovská doložka dojednaná v zmluve je neprijateľnou zmluvou podmienkou, apreto je neplatná. Súd vychádzal z toho, že strany si v zmluve o úvere dojednali, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou. Rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, a preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok. Uviedol, že ust. §

243d Exekučného poriadku nie je dôvodom, pre ktorý by súd takejto žalobe nemohol vyhovieť, ide
o prelomenie materiálnej, nie formálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a nedošlo k zániku
možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd zamietol s poukazom na § 243d
Exekučného poriadku. Keďže žalovaná v 1. rade návrh na exekúciu v lehote 3 mesiacov nepodala, nie

je návrh na odklad vykonateľnosti dôvodný.

2. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP, podľa úspechu v konaní. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1, 2 CSP poukázal na to, že žalobkyňa mala úspech len čiastočný, bola úspešná v
zrušení rozhodcovského rozsudku a neúspešná v odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku,
ktorým bola žaloba proti žalovanému v 1. rade zamietnutá a proti výrokom o náhrade trov konania.
Uviedla, že na postavení žalovaného v 1. rade sa nič nezmenilo tým, že po podaní žaloby postúpil
pohľadávku na žalovaného v 2. rade. Aj po zrušení rozhodcovského rozsudku by zostal naďalej

žalobcom a všeobecný súd by s ním konal ako so žalobcom, kým by nedošlo k zámene na strane
žalobcu. K takejto zámene na strane žalobcu doposiaľ nedošlo a aj v súčasnosti, ak by po zrušení
rozhodcovského rozsudku na návrh žalobcu všeobecný súd o žalobe žalobcu konal, konal by aj naďalej
so žalovaným v 1. rade, kým by nedošlo k zámene účastníka na strane žalobcu. Podľa názoru žalobkyne
je dôvodná žaloba aj proti žalovanému v 1. rade. Nesprávny je preto aj výrok o náhrade trov konania vo

vzťahu žalobkyne a žalovanej v 1. rade, a ak by aj súd neakceptoval odvolacie námietky proti prvému
výroku rozsudku, mal by aplikovať § 257 CSP, nakoľko postúpenie pohľadávky žalovaným v 1. rade
na žalovaného v 2. rade nemohol mať žiadny praktický význam. Je presvedčená, že proti žalovanému
v 2. rade bola úspešná v celom rozsahu, návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
nebol zamietnutý pre jeho nedôvodnosť, ale preto, že odklad vykonateľnosti je konzumovaný vo výroku

o zrušení rozhodcovského rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou, že pasívne
legitimovaným účastníkom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v zásade osoba, ktorá
je oprávneným z napadnutého rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade sa jedná o žalobcu v 1.
rade, ktorý vystupoval v pozícii žalobcu v konaní o vydanie rozhodcovského rozsudku. Aj keď došlo k

postúpeniu pohľadávky na žalovaného v 2. rade, tým nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade. Bola postúpená len pohľadávka vyplývajúce z tohto hmotnoprávneho vzťahu.
Správna je aj odvolacia námietka, že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku by všeobecný súd
konajúci o žalobe žalovaného v 1. rade konal so žalovaným v 1. rade ako so žalobcom a až potom, ako
by došlo k zámene účastníkov, mohol by konať so žalovaným v 2. rade. Súčasná legislatíva pripúšťa, že

aj v prípade postúpenia pohľadávky by pohľadávku naďalej mohol vo svojom mene vymáhať pôvodný
veriteľ. Aj preto je zatiaľ dôvodné konať v koní o zrušení rozhodcovského rozsudku proti pôvodnému
veriteľovi. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o tom, že dojednaná rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neplatná, neboli nikým spochybnené, a preto odvolací súd
postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby proti

žalovanému v 1. rade a zrušil rozhodcovský rozsudok aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Zároveň
podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd aj o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade, a to podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa,
má preto právo na náhradu trov konania v plnej výške. Výšku trov konania určí súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

6. Odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade
je tiež dôvodné. Žalobkyňa sa domáhala jednak zrušenia rozhodcovského rozsudku a jednak odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Odklad vykonateľnosti má podľa názoru odvolacieho súdulen predbežnú povahu, nie povahu rozhodnutia vo veci samej. Je zjavné, že žaloba v časti o odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bola zamietnutá z dôvodu, že napadnutý rozsudok nemôže
byť predmetom exekúcie z dôvodu aplikácie § 243d Exekučného poriadku, teda nie z dôvodu, že právo

žalobkyne na odklad exekúcie nie je dané. Žalobkyňa bola teda proti žalovanému v 2. rade neúspešná
len v nepatrnej časti, má preto právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Preto odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštancievtejtočastizmenilapriznalžalobkyniplnúnáhradutrovkonaniapostupom
podľa § 388 CSP.

7. O trovách odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V konaní vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným
v 2. rade bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, má preto právo na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.