Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoPr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210057
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112210057.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Ing. V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XA, X.,
právne zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti odporcovi Glunz &
Jensen s.r.o., Košická 50, Prešov, IČO: 35 873 655, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Masnyk
Legal s.r.o., Žižkova 6, Košice, IČO: 36 668 257, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.12Cpr 6/2012 - 353 zo dňa 12.11.2014

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) určil, že skončenie
pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom na základe výpovede odporcu zo dňa 08.11.2011
je neplatné a určil, že pracovný pomer založený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 24.10.2008 naďalej trvá. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.03.2012 domáhal, aby súd určil, že
skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom na základe výpovede odporcu zo
dňa 08.11.2011 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Zároveň žiadal nahradiť mzdu za obdobie
od 01.02.2012. Podaním zo dňa 10.05.2012 zobral svoj návrh v časti nároku na náhradu mzdy späť.

Uznesenímzodňa15.05.2012súdkonanievčastinárokunanáhradumzdyzastavil.Odporcasnávrhom
nesúhlasil.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ s odporcom uzatvoril pracovnú zmluvu
dňa 24.10.2008 na pozíciu hlavný účtovník. Dňa 08.11.2011 bola navrhovateľovi doručená výpoveď
z pracovného pomeru v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Dňa 07.11.2011 odporcovi adresoval písomné vyjadrenie,

v ktorom poukázal na viaceré nedostatky v spoločnosti a navrhol spôsob ich riešenia, odstránenia
nedostatkov, pričom vyjadrenie odoslal na viaceré e-mailové adresy vedúcich pracovníkov spoločnosti.
Nasledujúci deň v dopoludňajších hodinách bola navrhovateľovi predložená dohoda o skončení
pracovného pomeru a výpoveď z pracovného pomeru s tým, aby si vybral spôsob ukončenia
pracovného pomeru. S dohodou nesúhlasil, bola mu odovzdaná výpoveď. Žiadne písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene mu nebolo predložené a to ani dodatočne, nemal sa možnosť

k nemu vyjadriť napriek jeho písomnej žiadosti o predloženie písomného rozhodnutia zamestnávateľa.
Podľa navrhovateľa mu mala byť ponúknutá pracovná pozícia pána F., ktorého pracovný pomer skončil
dňa 29.01.2011, pretože jeho pracovný pomer trval do 30.01.2012. Ku dňu 01.03.2012 bola vytvorená
nová pracovná pozícia - kontrolór, ako pracovník na oddelení logistiky pre pána J. a tým došlo k
navýšeniu počtu zamestnancov na oddelení logistiky. Podľa názoru navrhovateľa Ing. J. bol fingovane
zadelenýnaoddelenielogistiky,pričommávzdelanieekonomickéhosmerunavykonávanieekonomickej

agendy. Išlo preto o novú funkciu, ktorá mu mala byť pri výpovedi ponúknutá. Odporca od počiatku snávrhom nesúhlasil. Uviedol, že o organizačnej zmene bol navrhovateľ riadne informovaný, rozhodnutie
o organizačných zmenách naďalej trvá a zamestnávateľ zrušil pracovné miesto.
Súd rozhodnutie právne odôvodnil čl. 1, čl. 9, ust. § 63 ods. 1 písm. b), 78 ods. 1, § 79 ods. 1

Zákonníka práce a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2204/2003. Konštatoval
že existencia niektorého z výpovedných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce je jedným
zo základných podmienok platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa. Podmienkou je organizačná
zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou zamestnanca. Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec

stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne. O tejto zmene musí byť rozhodnuté, aby bolo
nepochybné, že zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa
nadbytočným. Prijatie rozhodnutia o organizačných zmenách má podpísať osoba oprávnená konať
v mene zamestnávateľa s uvedením dátumu prijatia organizačnej zmeny a dátumu, od ktorého
organizačná zmena začína platiť. Logicky vyplýva, že dátum podpisu organizačnej zmeny musí byť
skorší, ako dátum podania výpovede. Rozhodnutie o organizačných zmenách musí mať za cieľ

zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov. Pri skúmaní
neplatnosti výpovede sa súd zameriava na to, či rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté
len kvôli podaniu výpovede konkrétnemu zamestnancovi bez nutnosti zrušenia jeho pracovného
miesta. Vtedy súd zisťuje, či zamestnávateľ neponúkne voľné pracovné miesto, či prácu prepusteného
zamestnanca nevykonáva iný zamestnanec, alebo nebola rozdelená medzi ostatných zamestnancov a

teda, či naozaj zanikla potreba výkonu práce prepusteného zamestnanca. Zamestnávateľ by mal mať v
tejtosúvislostipripravenédôkazynazdôvodnenierozhodnutiaoorganizačnejzmenevpodobeinterného
auditu, menšieho obratu, zmeny spôsobu podnikania v spoločnosti a podobne. Dôvod výpovede
nespočíva len v prijatí rozhodnutia o organizačných zmenách a nadbytočnosti zamestnanca. Súd pri
rozhodovaní zisťuje aj skutočnosť, či zamestnávateľ cielene nespôsobil nadbytočnosť zamestnanca. To

samôžestať,akzamestnávateľpoprijatírozhodnutiaoorganizačnýchzmenáchvytvorípracovnémiesto
s podobnou pracovnou náplňou a prijme iného zamestnanca. Formálne teda pôvodné pracovné miesto
zaniklo,notúistúprácuvykonávanovýzamestnanec.Vtomtoprípadevšakniejepôvodnýzamestnanec
nadbytočný z dôvodu prijatej organizačnej zmeny, ale z dôvodu prijatia nového zamestnanca.
Podľa názoru súdu prvého stupňa odporca nepreukázal, že došlo k reálnej organizačnej zmene.

Odporca až vo svojom druhom vyjadrení predložil rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu
zamestnancov, ktoré je datované 08.11.2011. Tieto skutočnosti však podľa názoru súdu vzbudzujú
pochybnosti o postupe odporcu ako zamestnávateľa pri organizačnej zmene, lebo organizačná
zmena musí existovať pred výpoveďou zamestnancovi. Navrhovateľovi bola doručená výpoveď dňa
08.11.2011 bez toho, aby predtým mu bolo predložené rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov.

Naopak, výpovedi predchádzali sťažnosti navrhovateľa zo dňa 07.11.2011 - deň pred výpoveďou a
rozhovory s nadriadenými, napríklad aj o tom, že na pracovisku nemôžu byť dvaja zamestnanci,
ktorí sú v blízkom vzťahu. Nebolo preukázané ani z výpovedí vtedajšieho štatutára spoločnosti
odporcu pána B., že by prebehol medzi ním a navrhovateľom rozhovor týkajúci sa nadbytočnosti
zamestnancov v danom úseku. Práve výpoveď O. B. je v kontexte rozhodnutia zamestnávateľa o

znížení počtu zamestnancov rozhodujúca. On sám od seba vo svojej výpovedi niekoľkokrát uviedol, že
navrhovateľ nebol tímový hráč, nemal priateľské nastavenie voči svojim nadriadeným a táto skutočnosť
navrhovateľa diskvalifikovala ako zamestnanca. Prvou okolnosťou rozhodujúcou pre vyhovenie návrhu
je, že rozhodnutie zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov časovo nepredchádzalo výpovedi,
bolo totožné v ten istý deň, čo ale nie je možné a navodzuje skôr pochybnosť o tom, kedy bolo

toto rozhodnutie reálne vyhotovené. Ďalšou podmienkou, aby výpoveď z pracovného pomeru pre
nadbytočnosť bola platná je, že na miesto prepusteného zamestnanca nenastúpi v lehote 3 mesiacov
niekto iný. Pracovný pomer navrhovateľa mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, teda
koncom januára 2012. Ing. J. pracoval v spoločnosti od 01.03.2012. Nie je pritom dôležitý názov
pracovného miesta, ale obsah práce jednotlivého zamestnanca. Zo svedeckých výpovedí (aj samotného

Ing. J.) vyplýva, že podstatnú časť práce navrhovateľa vykonáva doposiaľ Ing. J., síce na pozícii,
ktorá má iné pomenovanie, ale s náplňou činností navrhovateľa. Dokonca mu priame pokyny dáva
p. P., ktorý je na čele finančného oddelenia napriek tomu, že Ing. J. má pracovať na logistickom
oddelení. Skutočným dôvodom podania výpovede zo strany odporcu je osoba samotného navrhovateľa
a nespokojnosť nadriadených s navrhovateľom ako s osobou, jeho prístupom k práci, nepriateľským

naladenímvočinadriadeným,sťažnosťami,akoajskutočnosťou,žemedzinímasvedkyňouQ.bolblízky
vzťah, ktorý podľa zamestnávateľa nie je prípustný v zmysle ich pravidiel. Odporca tak výpoveďou v
zmysle ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zastieral skutočný dôvod výpovede, a preto je
návrh navrhovateľa dôvodný a výpoveď zo strany odporcu je neplatná.Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Namietal nepreskúmateľnosť
rozhodnutia, vydaním nedostatočne odôvodneného a nepreskúmateľného rozhodnutia súdu mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na to, že v odôvodnení je veľmi detailne uvedené, čo
všetko a kedy navrhovateľ v konaní tvrdil, pritom o vyjadreniach odporcu nie je zmienka. Súd opísal
výpovede svedkov, ktoré uvádzal v skreslenej podobe. Samotnému popisu „úvah“ , ktorými sa súd
spravoval a vymedzeniu toho, čo mal súd za preukázané, súd nevenoval žiadnu pozornosť. Naopak,
počnúc od strany 9 je odôvodnenie plné subjektívnych výrazov bez odkazu na konkrétne dôkazy. Mnohé

ustanovenia právnych predpisov, ktoré súd cituje sa nevzťahujú na predmet sporu. Ak ich súd uviedol
zámerne, mal povinnosť náležite vysvetliť ich súvis s prejednávanou vecou. K otázke pochybnosti
o tom, či zamestnávateľ reorganizáciu predstieral s ohľadom na skutočnosť, že takmer 4 mesiace
po doručení výpovede navrhovateľovi prijal nového zamestnanca na úplne iné oddelenie - oddelenie
logistiky uviedol, že zamestnávateľovi nemohlo byť dňa 08.11.2011 dopredu známe, že zamestnanec
logistiky pán F. podá výpoveď, resp. že bude chcieť ukončiť pracovný pomer na základe vlastného

rozhodnutia. Následné zmeny na oddelení logistiky boli vystupňované práve dobrovoľným odchodom
p. F. a v spojení s novými potrebami a úlohami sledovania nákladovosti výrobného procesu, ktoré sa
dovtedy nerealizovalo a ktoré si vyžiadala aktuálna situácia. U zamestnávateľa prebiehali ďalekosiahle
organizačné zmeny. Odstránenie nadstavu na účtovnom oddelení (prepustenie p. Q. a navrhovateľa)
bol len jedným z krokov. Došlo aj k reorganizácii úloh zamestnancov na oddelení logistiky, s čím súvisí

prijatie nového zamestnanca na toto oddelenie. Pokiaľ ide o časový moment prijatia rozhodnutia o
organizačnej zmene a spochybňovanie, či vôbec takého rozhodnutie bolo prijaté, odporca uviedol, že
rozhodnutie o organizačnej zmene mal právo prijať prokurista spoločnosti, rovnako tak ako podpísal
pracovnú zmluvu. To, ako sú interne rozdelené právomoci manažmentu na jednotlivých stupňoch
riadenia, nie je záležitosťou, ktorú by mal súd právo hodnotiť. Odporca nesúhlasí s názorom súdu, že

dátum uvedený na rozhodnutí o organizačných zmenách nesmie byť rovnaký, ako dátum výpovede.
Listinná forma rozhodnutia o organizačnej zmene môže byť podpísaná kedykoľvek pred samotnou
výpoveďou. Navyše zamestnávateľ nemá povinnosť pri výpovedi danej zamestnancovi z organizačných
dôvodov rozhodnutie zamestnancovi predložiť, odovzdať, nechať preštudovať ani odôvodňovať. Z
rozhodnutia R 37/2002 vyplýva, že súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie o organizačnej zmene. V

ďalšom poukázal na fungovanie spoločnosti, v ktorej sa podporuje tímová spolupráca medzi všetkými
zamestnancami. Optimalizácia a organizačné zmeny prebiehajú u odporcu v zásade plošne a neustále.
Sledovanie efektívneho využívania ľudských zdrojov je integrálnou súčasťou práce každého vedúceho
zamestnanca. Navrhovateľ vyskúšal na zvýraznenie svojej „dôležitosti“ hrozbu okamžitého odchodu z
pracovného pomeru s tým, že „na druhý deň má iné zamestnanie“. To spôsobilo dočasné vyhľadávanie

náhradníka na jeho pozíciu (do 24.08.2011, kedy bol inzerát už ako bezpredmetný zrušený, pretože
odporca dospel k názoru, že na finančnom oddelení panuje nadstav). Po neúspešnosti pokusu s
vydieraním navrhovateľ obišiel dva stupne manažmentu a o neefektívnosti a personálnych rezervách
informoval vedenie priamo v L.. Svojím konaním si sám privolal zvýšenú pozornosť. Po analýzach
prebiehajúcich istý čas, zamestnávateľ (aj na základe samotného upozornenia navrhovateľa) dospel k

záveru, že na finančnom oddelení sú skutočne rezervy a nadbytočná je pozícia vedúceho účtovníka.
Súd navyše nezdôvodnil údajnú totožnosť práce nového zamestnanca oddelenia logistiky Ing. J. a
navrhovateľa, pričom odporca v odvolaní poukázal na rozdiely v náplni ich práce. Podľa odporcu bolo
potrebné vykonať ďalšie dôkazy (výsluch, resp. vyžiadanie písomného stanoviska svedka B. - prokuristu
odporcu v čase podania výpovede). Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa dáva zrozumiteľné
odpovede na vo veci relevantné právne otázky a je z neho jasné, k akým skutkovým záverom a
na základe akých dôkazov súd dospel. Odvolaciu námietku spočívajúcu v nedostatku odôvodnenia
považoval za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o namietané nesprávne skutkové závery, odporca nepoukázal

na žiaden konkrétny dôkaz, či už svedeckú výpoveď alebo iný listinný dôkaz, z ktorého by vyplynuli
iné skutkové závery. Ani navrhnutý dôkaz - vykonanie výsluchu svedka B. nie je opodstatnené, lebo
odporcaneuviedol,akérozhodujúceskutočnosti,ktorénebolieštevkonanízistené,samaliopakovaným
výsluchom zistiť. Ďalej uviedol, že odporca v priebehu celého konania nebol schopný označiť dôkaz,
ktorý by preukazoval existenciu písomného rozhodnutia zamestnávateľa pred tým, ako bola daná

výpoveď navrhovateľovi. Z vykonaných dôkazov vyplynuli rôzne údajné termíny, kedy malo byť takéto
rozhodnutie zamestnávateľa prijaté. Rovnako z týchto dôkazov vyplynulo viacero verzií, ktorý z orgánov
odporcu mal takéto písomné rozhodnutie prijať. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny
skutkový záver o tom, že v skutočnosti práca vykonávaná navrhovateľom bola vykonávaná aj naďalej,a to Ing. J., ktorého pracovný pomer u odporcu vznikol dňa 01.03.2012. Navrhovateľ navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri
aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych

práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na
spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Zprocesnéhohľadiskajesúdpovinnýsvojoučinnosťouzabezpečiťvýkonspravodlivostitak,abynedošlo
k jej odopretiu (§ 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, ako aj odôvodnením

napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu na určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z organizačných
dôvodov, ktoré predstieral, pričom na vykonávanie pracovných činností navrhovateľa zamestnal iného
zamestnanca.
Podľa § 61 ods. 1 - 4 Zákonníka práce účinného ku dňu výpovede (t.j. k 08.11.2011), ďalej len Zákonník

práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť
písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Akzamestnávateľdalzamestnancovivýpoveďpodľa§63ods.1písm.b),nesmiepočasdvochmesiacov
znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto
iného zamestnanca.
Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie
výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka odporcu týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia je

dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané,
ako vyhodnotil zistený skutkový stav, pričom v odôvodnení opomenul reagovať na tvrdenia odporcu,
ktorými sa bránil proti podanému návrhu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje pomerne
značnú časť výpovedí navrhovateľa, pričom vyjadreniam a obrane odporcu je venovaný minimálny
priestor.

Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení
absentuj určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010).
Nato,abybolorozhodnutiepreskúmateľné,jepotrebné,abyobsahovalopodstatnéprednesyúčastníkov
konania, výpovede svedkov, uvedenie skutočností, ktoré mal súd preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, ktoré nevykonal a z akých dôvodov, právne posúdenie (pričom citácia ustanovení, ktoré s
prejednávanou vecou nesúvisí je nadbytočné a mätúce) pričom najpodstatnejšiu časť odôvodnenia tvorí
samotné zdôvodnenie výrokovej časti, teda úvahy, ktoré súd viedli k rozhodnutiu, avšak tieto úvahy
musia mať svoj základ v zistenom skutkovom stave.
V danej veci bolo potrebné odstrániť rozpory v skutkových zisteniach, či v čase doručenia výpovede

navrhovateľovi z organizačných dôvodov u odporcu skutočne došlo k prijatiu rozhodnutia o organizačnej
zmene a či existoval na finančnom oddelení, kde pracoval navrhovateľ, nadstav zamestnancov, resp.
či takýto nadstav hrozil. V tejto súvislosti navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 16.10.2012 najskôr
tvrdil, že zrušenie dvoch pracovných miest na finančnom oddelení nie je možné, ak má finančné
oddelenie riadne fungovať (č.l. 86 spisu). Zároveň však na tom istom pojednávaní uviedol, že na

finančnom oddelení boli v septembri 2011 dve osoby nadbytočné, a to finančný manažér, ktorého
pracovnú náplň by zvládol on aj popri svojej práci a takisto miesto Ing. Q., ktorej pracovné činnosti by sa
dali zvládnuť aj inými zamestnancami finančného oddelenia (č.l. 88 spisu). Vo výpovediach samotného
navrhovateľa pred súdom sú zjavné rozpory, keď raz tvrdil, že na finančnom oddelení bol nadstav dvochzamestnancov a zároveň, keď tvrdil, že toto oddelenie nemôže fungovať pri zrušení dvoch pracovných
miest. Samotný subjektívny pocit zamestnanca týkajúci sa nadstavu zamestnancov na príslušnom
oddelení sám o sebe nie je síce významný, avšak v kontexte daného prípadu, keď sám navrhovateľ

oznámil konateľovi odporcu (viď podanie navrhovateľa na čl. 80 spisu) nadstav zamestnancov (spolu s
označením konkrétneho zamestnanca, ktorého prácu by zvládol a ktorý bol jeho priamym nadriadeným),
vyvstáva potreba dôkladnejšieho skúmania toho, či skutočne na finančnom oddelení odporcu (ne)bol
nadstav zamestnancov. Zamestnávateľ nie je zákonom obmedzený pokiaľ ide o rozhodnutie, s ktorým
zamestnancom pracovný pomer skončí. O výbere zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, rozhoduje

zamestnávateľ výlučne sám a ani súd nie je oprávnený takéto rozhodnutie preskúmavať.
Významnou otázkou, ktorú v konaní je potrebné riešiť, je skutočnosť, či odporca prijal rozhodnutie
o organizačnej zmene a kedy tak urobil. Z výpovede prokuristu odporcu (p. B. na čl. 156-158) na
pojednávaní dňa 21.05.2013 vyplynulo, že práve na základe informácií od navrhovateľa (v septembri
2011) vedenie firmy v L. sa začalo zaoberať nadbytočnosťou zamestnancov na finančnom oddelení a
„v rozsahu od septembra do novembra 2011 bolo prijaté rozhodnutie zamestnávateľa o nadbytočnosti“.

V spise sa na č.l. 35 nachádza písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení počtu zamestnancov
zo dňa 08.11.2011 podpísané prokuristom odporcu. Pokiaľ ide o časový moment prijatia rozhodnutia
o organizačnej zmene, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodnutie
o organizačnej zmene nemôže byť písomne vyhotovené v ten istý deň ako samotná výpoveď z
pracovného pomeru. Zo žiadneho právneho predpisu uvedené nevyplýva. Rozhodnutie o organizačnej

zmene musí predchádzať výpovedi, avšak to neznamená, že nemôže byť datované v ten istý deň.
Pretože platnosť právnych úkonov, vrátane právnych úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba
posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie o
organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 102/2009 zo dňa 30.06.2010). Faktom zostáva, že v spise sa nachádza rozhodnutie odporcu

o organizačnej zmene zo dňa 08.11.2011, pričom tvrdenie, že tento dokument bol vyhotovený ex
post je len v rovine domnienok, ktoré neboli preukázané. Naviac písomná výpoveď z pracovného
pomeru (čl. 21 spisu) odkazuje, že rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 08.11.2011 došlo k organizačnej
zmene v spoločnosti odporcu. Tiež z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 14/2000 vyplýva, že
„rozhodnutie o organizačnej zmene malo byť zamestnávateľom vyhlásené či oznámené dotknutému

zamestnancovi, stačí však aj to, ak sa o ňom zamestnanec dozvie najneskôr z výpovedi o skončení
pracovného pomeru.“
Pokiaľ ide o oprávnenie p. B. ako prokuristu odporcu podpísať výpoveď z pracovného pomeru, odvolací
súd poukazuje na to, že prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým
dochádzapriprevádzkepodniku,ajkeďsananeinakvyžadujeosobitnéplnomocenstvo.Prokúrumožno

udeliť len fyzickej osobe (§ 14 ods. 1 Obchodného zákonníka). Z výpisu z obchodného registra odporcu
vyplýva, že prokuristom oprávneným konať za odporcu bol v čase od 07.08.2006 do 18.11.2013 (a teda
aj v rozhodnom čase) p. B., ktorý bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Odvolací súd preto
nemal pochybnosti o tom, že výpoveď bola podpísaná oprávnenou osobou.
Ako ďalší dôvod pre vyhovenie návrhu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru súd

uviedol, že na miesto navrhovateľa bol prijatý Ing. J., ktorý síce bol zaradený na oddelení logistiky, mal
však vykonávať pracovnú náplň navrhovateľa na finančnom oddelení. Rovnako ani tieto skutočnosti
jednoznačne z obsahu spisu ani odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú. Výpovede svedka Ing. J. na
pojednávaní dňa 20.12.2012 a 23.06.2014 sa vo svojom obsahu značne líšia. Pokiaľ mal súd prvého
stupňa za to, že Ing. J. vykonával ten istý druh práce ako navrhovateľ, mal to v odôvodnení uviesť

a poukázať na konkrétne činnosti (druh práce), ktoré navrhovateľ vykonával v rámci svojej náplne
práce, resp. porovnať obsahovú náplň práce navrhovateľa a Ing. J.. Podľa názoru odvolacieho súdu
neobstojí argument, že Ing. J. bolo od odporcu pridelené rovnaké telefónne číslo a kancelária, ktoré
predtým používal navrhovateľ. Ide o vlastníctvo odporcu, ktorý so svojim majetkom môže nakladať
podľa svojho uváženia (pokiaľ tým nezasiahne do práv a oprávnených záujmov iných). Podstatné

je to, akú prácu Ing. J. u odporcu reálne vykonával, či prevzal podstatnú časť pracovnej náplne
navrhovateľa, lebo vykonávanie iba čiastočných prác popri svojej hlavnej náplni (podľa obsahu spisu
analýza nákladovosti výrobného procesu) nemusí byť považované za porušenie ust. § 61 ods. 3
Zákonníka práce. Pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie veci je podstatné práve zistenie, či Ing. J.
ako novoprijatý zamestnanec vykonával prácu, ktorú pôvodne vykonával navrhovateľ, alebo iba niektorú

činnosť ako doplnkovú popri svojej hlavnej náplni práce a či ostatná časť pracovnej náplne navrhovateľa
zanikla a pre odporcu nebola ďalej potrebná (napr. po zavedení nových informačných technológii) alebo
či bola prerozdelená medzi ostatných zamestnancov. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva odpoveď na
tieto otázky.Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné práve ustanovenie §

157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáha a z
akých dôvodov ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku

je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods. 2
O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre
nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.
Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje

viacerými prostriedkami vrátane ich povinností svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Odôvodnenie
rozhodnutia totiž dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné
právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej. Náležité zdôvodnenie
rozhodnutia súdu je súčasťou práva účastníka na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ak prvostupňový súd vyhodnotil skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad
zákonných ustanovení, jeho postupom mohli byť porušené základné práva odporcu na spravodlivý
proces.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 221

ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho

rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.
Odňatie možnosti konať pred súdom spočívalo v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku pre
nedostatok dôvodov.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu na vyslovenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, pričom je potrebné odstrániť rozpory v tvrdení navrhovateľa

ohľadom nadbytočnosti zamestnancov, vyhodnotiť rozhodnutie o organizačnej zmene, prípadne doplniť
dokazovanie výpoveďou svedka Ing. J., ktorého výpoveď považuje odvolací súd za kľúčovú vzhľadom k
tomu, že práve on mal podľa tvrdení navrhovateľa (s čím sa prvostupňový súd v napadnutom rozsudku
bez bližšieho vysvetlenia stotožnil) prevziať hlavnú pracovnú náplň navrhovateľa.
Náležité zdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je súčasťou účastníka na súdnu ochranu

zaručeného Ústavou Slovenskej republiky vrátane práva na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť stručné, jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné v rámci podaných opravných
prostriedkov účastníkmi konania.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 1, 3 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.