Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208371
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116208371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu M. G., G.. X.XX.XXXX,
K. Ľ.. Y. XXXX/XX, XXX XX E., U. A., proti žalovaným X. M.. Q. A., G.. XX.X.XXXX, K. M.. G. XX, XXX XX
O., U. A., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Prešov, X. M. A.,
G.. XX.XX.XXXX, K. M.. G. XX, XXX XX O., U. A., právne zastúpenej JUDr. Tatianou Čechovou, bytom
Nábrežná 4417/10, 080 01 Prešov, o zapretie otcovstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 20C/133/2016-33 zo dňa 13.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje sa rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh otca mal. Q. A. na zapretie otcovstva, ktoré bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.
Obsah napadnutých rozhodnutí
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak že cit.:
„I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkove n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že z rodného listu vyplýva, že
odporca v 1. rade Q. A. sa narodil dňa XX.X.XXXX. Ako otec je zapísaný navrhovateľ. Zo zápisnice o
určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade súhlasne
dňa 1.2.2012 vyhlásili, že navrhovateľ je otcom maloletého dieťaťa Q. A..
4. Prijal právny záver, že navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade súhlasným vyhlásením určili otcovstvo k
maloletému Q. A. dňa 1.2.2012 pred Matričným úradom Prešov a návrh na zapretie otcovstva podal
navrhovateľ dňa 22.4.2016, to znamená po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. Trojročná prekluzívna

lehota sa počíta odo dňa keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasím vyhlásením rodičov pred
príslušnýmorgánom,t.j.súdomalebomatričnýmúradom.Keďženávrhbolpodanýpouplynutítrojročnej
prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 1.2.2015, súd musel návrh zamietnuť ako podaný po lehote.
5. Aplikoval ust. § 91, ods. 1,2, § 93, ods. 1,2,3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa §
57 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže nepodal návrh
na ich náhradu.
Obsah odvolania otca

6. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
uviedol, že obaja dospelí účastníci konania súhlasili s tým, aby sa vykonal dôkaz dedično-biologickou -
genetickou skúškou u potrebných osôb. Súd o tom, či je vylúčené otcovstvo k maloletému účastníkovikonania nevykonal žiadne dokazovanie. V súčasnej úrovni testov na určenie otcovstva, kedy je možné
stanoviť otcovstvo na 99.5% sa tento postup súdu javí celkom nepochopiteľný a otec ho chápe ho ako
ujmu na svojich právach. Až znalecké dokazovanie a genetické testy na určenie otcovstva môžu buď

prisvedčiť, že jeho otcovstvo je vylúčené, alebo tieto jeho predpoklady vyvrátiť. Zo žiadneho ustanovenia
žiadneho zákona nevyplýva, že by žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Z týchto dôvodov
má za to, že rozhodnutie súdu je predčasné.
7. Matka v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v zmysle § 387, ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z. z Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“).
9. Podľa § 93, ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) muž, ktorého otcovstvo bolo
určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho
určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch
rokov od narodenia dieťaťa.

10. Obmedzenie zákonnej lehoty na podanie zapieracej žaloby, ktorého účelom je ochrana práv dieťaťa
a zabezpečenie stability rodinných pomerov, sa má hodnotiť ako rešpektovanie limitov ustanovených
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len dohovor). Európsky súd pre
ľudské práva túto skutočnosť potvrdil vo svojej judikatúre, v ktorej uviedol, že zavedenie premlčacej
(prekluzívnej) lehoty na začatie konania o otcovstve je ospravedlniteľné snahou zaistiť právnu istotu

v rodinných vzťahoch a chrániť záujmy dieťaťa (rozsudok Rasmussen proti Dánsku, rozsudok z 28.
novembra 1984, sťažnosť č. 8777/79). ( Nález Ústavného súd Slovenskej republiky č. k. PL ÚS 1/2010).
11. Európsky súd pre ľudské práva ( ďalej len ESĽP) pri riešení stretu kolidujúcich záujmov, ktoré
predstavujú predovšetkým právo dieťaťa na zachovanie stability rodinných vzťahov v záujme jeho
ochrany, ale i jemu opozitne stojace právo dieťaťa na poznanie svojich biologických rodičov, ako aj právo

právneho otca, ktorý nie je biologickým otcom dieťaťa, príp. právo biologického otca domáhajúceho sa
nadobudnutia statusu právneho otca či právo matky dieťaťa vo svojej judikatúre postupoval v závislosti
od skutkových okolností jednotlivých prípadov rôzne.
12.Vprospechprávanaochranustabilityrodinnýchvzťahovvzáujmeochranyprávdieťaťapredprávom
právneho otca na zosúladenie jeho biologického a právneho otcovstva sa ESĽP vyslovil v rozhodnutí

Európskej komisie pre ľudské práva vo veci Yildirim v. Rakúsko, rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti
č. 34308/96 z 19. októbra 1999, v ktorom však významnú úlohu pri jeho posúdení zohrala skutočnosť,
že sťažovateľ s istotou vedel, alebo mal dôvody sa domnievať, že nie je biologickým otcom dieťaťa
od jeho samotného narodenia, a pritom nepodnikol žiadne kroky k popretiu svojho právneho otcovstva
založeného domnienkou. V súlade s touto judikatúrou ESĽP postupoval vo veci Fašang proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 54324/00 z 28. januára 2003, v ktorej konštatoval, že
k porušeniu sťažovateľovho práva na prístup k súdu podľa čl. 6 dohovoru nedošlo vzhľadom na to, že
sťažovateľ si bol ešte pred uplynutím zapieracej lehoty vedomý, že nie je biologickým otcom dieťaťa,
avšak svoj návrh na zapretie podal až po uplynutí tejto lehoty. K obdobným záverom dospel ESĽP aj
v prípade Kňákal proti Českej republike, rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti č. 39277/06 z 8. januára

2007.
13. Odlišne posúdil ESĽP stret práva právneho otca na zosúladenie právneho a biologického otcovstva
s právom na zachovanie stability rodinných pomerov v záujme ochrany práv dieťaťa vo veci Kroon c/a
Holandsko, rozsudok z 27. októbra 1994 (sťažnosť č. 18535/91), v ktorom uviedol, že nie je dovolené,
aby právna domnienka prevažovala nad biologickou a spoločenskou realitou bez toho, aby bol braný

zreteľ na zistené skutočnosti a priania dotknutých osôb. Na tento záver ESĽP nadviazal vo veci Shofman
proti Rusku, rozsudok z 24. novembra 2005 (sťažnosť č. 74826/01), v ktorom konštatoval porušenie
práva sťažovateľa vyplývajúceho z čl. 8 Dohovoru v dôsledku nemožnosti poprieť otcovstvo. Dotknutá
právna úprava totiž takúto možnosť pripúšťala iba v lehote jedného roka od okamihu, ako sa osoba
úradne zapísaná do matriky ako otec dozvedela o zapísaní narodenia dieťaťa. Uvedeným rozsudkom

nebolo konštatované porušenie dohovoru v dôsledku samotnej existencie ročnej zapieracej lehoty, ale
až v dôsledku jej naviazania na okamih, keď sa manžel matky dieťaťa dozvedel o zapísaní narodenia
dieťaťa, a pritom nebol daný iný prostriedok, ktorým by sa právnou domnienkou určený otec domohol
popretia otcovstva za situácie, keď bolo i súdom uznané, že nie je biologickým otcom.14. Z uvedeného je zrejmé, že ESĽP pri aplikácii čl. 8 Dohovoru posudzuje odlišne prípady vedomého
založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva právnym otcom v zákonom ustanovenej
zapieracej lehote napriek vedomosti právneho otca, že nie je biologickým otcom dieťaťa, resp. existencie

pochybností týkajúcich sa jeho otcovstva k dieťaťu, a prípady, keď právny otec svoje otcovstvo popiera
po uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že nie je biologickým
otcom dieťaťa. To znamená, že podstatnou, resp. relevantnou pri aplikácii uvedeného článku Dohovoru
je v takýchto prípadoch skutočnosť, kedy sa právny otec dozvie o nesúlade biologického a právneho
otcovstva, resp. o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Až týmto momentom totiž právny

otec, ktorého otcovstvo bolo založené zákonnou domnienkou otcovstva, získava možnosť vedome
svojím rozhodnutím ďalej pokračovať v už založenom právnom vzťahu s dieťaťom a niesť z neho
vyplývajúcu zodpovednosť za jeho výchovu a výživu (resp. zodpovednosť spojenú s jeho rodičovskými
právami a povinnosťami) alebo využiť právne prostriedky na odstránenie nesúladu medzi právnym a
biologickým otcovstvom.
15. Otec v podanom odvolaní namieta nesprávny záver súdu o nemožnosti skúmať jeho otcovstvo voči

maloletému z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Ako to vyplýva z obsahu spisu, k určeniu
otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov na Matričnom úrade v Prešove dňa 1.2.2012 (čl.29)..
Maloletý Q. sa narodil dňa XX.X.XXXX. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp.zn. 25P
69/2012 súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu a
to rozsudkom z 31.5.2012. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné. Ak navrhovateľ

tvrdí, že nadobudol pochybnosti o svojom otcovstve vzhľadom k tomu, že od jeho narodenia s ním jeho
matka odmietla komunikovať a nemala záujem o to, aby sa so synom stretával, mal tieto skutočnosti
tvrdiť v konaní o úpravu rodičovských práv, kde sa mohol domáhať aj súdnej úpravy styku. Taktiež mohol
v zákonom stanovenej trojročnej lehote podľa § 93 ods.1 Zákona o rodine uplatniť svoje právo na súde
zaprieť otcovstvo voči maloletému dieťaťu, ktorá mu márne uplynula dňa 1.2.2015 tak, ako to správne

ustálil súd prvej inštancie. Navrhovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy právneho stavu
vzniknutého na základe vyvrátiteľnej zákonnej domnienky, napriek tomu svoje právo v zákonom určenej
prekluzívnej lehote zo subjektívnych dôvodov neuplatnil. Za tohto stavu podľa názoru odvolacieho súd
nemohlo dôjsť k porušeniu práva otca vyplývajúceho z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a v teste proporcionality preváži záujem maloletého dieťaťa na udržaní vytvorených

rodinných väzieb nad záujmom otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou.
16. Odvolací súd z uvedených dôvodov má za to, že záver súdu o zamietnutí návrhu z dôvodu, že otec
podal návrh na zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).