Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209777
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1611209777.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa Hlavné

mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie
č. 1, proti odporcovi X., IČO : XX XXX XXX, M., zastúpený advokátskou kanceláriou N., o zaplatenie
402,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 24 € a trov právneho zastúpenia
v sume 303,36 € na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.10.2011, ktorý bol doručený súdu dňa 25.10.2011

domáhal voči odporcovi zaplatenia 402,38 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia vo
výške obvyklej odplaty, ku ktorému malo dôjsť zo strany odporcu užívaním pozemku vo vlastníctve
navrhovateľa v období od 05.07.2010 do 31.07.2010, následne od 01.08.2010 do 31.12.2010, ako
aj od 05.07.2011 do 31.07.2011 a následne od 01.08.2011 do 30.09.2011 ( presné obdobie, za
ktoré navrhovateľ nárok uplatňuje, spresnil na pojednávaní dňa 22.04.2015) bez právneho dôvodu a
zaplatenia primeranej odplaty.

V návrhu uviedol, že navrhovateľ je podľa LV č. XXX, obec V., m.č. V., k.ú. Y. vlastníkom pozemku, parč.
č. XXXX/X, s výmerou XXXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, Odporca je podľa LV
č. XXXX, obec V. m.č. Y. k.ú. Y. spoluvlastník stavby - budovy obchodu a služieb postavenej na vyššie
uvedenej parcele, a to v podiele XX/XXXX. Nájomnou zmluvou č. X-XX-X-XXX-X zo dňa XX.XX.XXXX
prevzal odporca spolu s ostatnými spoluvlastníkmi v celosti do nájmu parcelu č. XXXX/X na dobu určitú
od 01.01.1993 do 30.11.1997, za dohodnuté nájomné v sume 200 Sk/m2/rok, teda 229.600 Sk ročne.
Súčasne sa zaviazal platiť svoj podiel na ročnom nájomnom vo výške 8.495,20 Sk ročne, v polročných

splátkach vždy do 15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka. Nájomné za obdobie od 01.01.1993
do 30.06.1994 sa zaviazal zaplatiť do 15 dní od podpísania zmluvy. V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť
nájom predĺžený so súhlasom zmluvných strán, postupom stanoveným právnymi predpismi. Užívanie
pozemku po uplynutí dohodnutej doby nemá podľa navrhovateľa účinky predĺženia nájomného vzťahu
samo o sebe. Vzhľadom k zmene jednotlivých spoluvlastníkov a ich spoluvlastníckych podielov, nebola
splnenázákladnápodmienka§676ods.2Občianskehozákonníka,ženájomcaužívavecajposkončení
nájmu.Kzmene,eštepreduplynutímdohodnutejdobynájmuprišloprevodomspoluvlastníckehopodielu

na nehnuteľnosti stojacej na prenajatom pozemku vo výške XXX/XXXX na F.. Odporca pozemok užíva
aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu, navrhovateľovi za užívanie platí len úhradu vo výške pôvodne
dojednaného nájomného, v prípade uzavretia novej nájomnej zmluvy by však platil v dôsledku zmeny
trhových podmienok nájomné vyššie, čím sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacuje. Užívanímpozemku bez riadneho platenia úhrady za toto užívanie získal odporca za obdobie X/XX - XX/XX a
X/XX - X/XX. majetkový prospech vo výške 402,32 €. Výšku bezdôvodného obohatenia navrhovateľ
určil ako rozdiel medzi výškou obvyklého nájomného za m2 a rok, za ktorú navrhovateľ v rozhodnom

období prenajímal obdobne pozemky, a úhradami odporcu v danom období. Obvyklú cenu nájmu
navrhovateľ určil v zmysle Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému
majetku Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 08.12.1996, ako vyplýva zo zmien a
doplnení vykonaných rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999, v znení dodatkov č. X., X., X. a X.,
ako aj dodatku č. XX, ktorým bola s účinnosťou od 01.01.2009 cena nájmu pozemku pod objektmi na

služby, administratívu a predajne v lokalite C.. určená vo výške 13 € za m2 ročne. Pre vyčíslenie výšky
bezdôvodného obohatenia bola preto za obdobie užívania od 01.01.2009 použitá sadzba 13€/m2/rok,
odporca bol povinný platiť za užívanie pozemku 552,19 € ročne (1.148 m2 x 13: 1000x37 = 552,19 €),
čo po zaokrúhlení predstavuje 46,02 € mesačne. Odporca navrhovateľovi poukázal dňa 06.04.2010 za
rok 2010 sumu 282,02 € a dňa 02.03.2011 za rok 2011 sumu 282,02 €, čím podľa navrhovateľa pokryl v
príslušnom roku úhradu za mesiace január až jún a časť mesiaca júl vo výške 5,90 €. Navrhovateľ preto

návrhom žiadal priznať vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 402,38 € za časť mesiaca
X/XX vo výške 40,12 €, mesiace X-XX/10 (5x 46,02 €) 230,10 €, časť mesiaca X/XX vo výške 40,12 € a
mesiace X,X/XX 92,04 €(2x 46,02 €). Nakoľko bol odporca listom zo dňa 23.04.2010 vyzvaný k plateniu
mesačnejúhradyzaužívaniepozemkuvždydo15.dňanasledujúcehomesiaca,žiadanavrhovateľspolu
s dlžnou sumou žiada priznať aj zákonný úrok z omeškania.

O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/1381/2011 - 29 zo dňa
24.01.2012 tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie pohľadávky navrhovateľa v zmysle podaného návrhu.

Odporca podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že považuje uplatnený

nárok v celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný, navrhovateľ nepreukázal, na základe čoho
odvodil cenu obvyklého nájomného, z ktorého odvodzuje bezdôvodné obohatenie, nakoľko v prípade
Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR
Bratislavy zo dňa 18.12.1996 a ich nasl. zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím ide výlučne o
interný akt navrhovateľa, pri ktorom úplne absentuje všeobecná záväznosť. Navrhovateľ preto neuniesol

dôkazné bremeno pre priznanie ním vyčísleného bezdôvodného obohatenia. Ďalej odporca uvádza,
že je možné sa domnievať, že v čase výstavby nehnuteľnosti - stavby súp.č. XXXX bolo zriadené
v prospech vlastníka stavby bezodplatné vecné bremeno stavby, a to najmä z toho dôvodu, že
predmetnástavbabolavybudovanázaminuléhorežimu. Napokonodporcauvádza,žespolusostatnými
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti súp. č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú.:

V. ako nájomcami s navrhovateľom ako prenajímateľom uzatvoril Nájomnú zmluvu č. X-XX-X-XXX-X. zo
dňa07.10.1993nadobuod 01.01.1993do30.11.1997scelkovýmročnýmnájomnýmzarok229.600Sk,
pričom na odporcu pripadala časť vo výške 8.495, 20 Sk. Podľa predmetnej nájomnej zmluvy odporca
plní až do súčasnosti, nakoľko má za to, že nájomný vzťah na základe tejto nájomnej zmluvy naďalej
trvá, a to v zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že do dnešného

dňa nebol podľa vedomia odporcu podaný návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti,
odporca má za to, že nájom sa obnovuje vždy na jeden rok. Odporca plní podľa predmetnej nájomnej
zmluvy a neeviduje voči navrhovateľovi žiadne záväzky. Skutočnosť, že odporca plnil podľa nájomnej
zmluvy uvádza aj navrhovateľ. Návrh preto odporca považuje za nedôvodný.

V prejednávanej veci súd vytýčil pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom
procesných podaní účastníkov a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to
Nájomnou zmluvou č. X-XX-X-XXX-X zo dňa X.XX.XXXX ( č.l. 5-6 spisu), výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX ( č.l. 7 -10 spisu), výpisom z listu vlastníctva č. XXX spisu, Výzvou na zaplatenie za užívanie
nehnuteľností zo dňa 23.04.2010 ( č.l. 12 spisu), Úplným znením Pravidiel pri realizácii a sledovaní

záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hl.m. SR Bratislavy, vrátane dodatkov ( č.l. 13-19 spisu)
a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Z listu vlastníctva č. XXXX, pre obec V. súd zistil, že odporca je spoluvlastník stavby súp. č.
XXXX postavenej pozemku parcelné č. XXXX/X, popis stavby dom služieb, pričom veľkosť jeho

spoluvlastníckeho podielu je XX/XXXX. k celku.

Z Nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X súd zistil, že dňa 07.10.1993 uzatvoril navrhovateľ ako
prenajímateľ a nájomcovia: 1. F., 2. XB+D, s.r.o., 3. U., 4. Ing. X., podnikajúci pod obchodným menomU. Z. I. podnikajúca pod obchodným menom Z., 6. L., podnikajúci pod obchodným menom Y. 7. F.,
podnikajúci pod obchodným menom F. 8. U. 9. Ing. R. a manž. X., 10. Ing. R., 11. X. ( odporca) zmluvu,
na základe ktorej navrhovateľ prenechal do dočasného odplatného užívania, nájmu, nehnuteľnosť

zapísanú LV č. XXX, obec V. m.č. V., k.ú. Y. ako parč. č. XXXX/X., s výmerou XXXX m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, ktorej vlastníkom je navrhovateľ. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
od 01.01.1993 do 30.02.1997. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 200 Sk/m2/rok, teda 229.600
Sk ročne, pričom nájomcovia preberajú do nájmu pozemok v podieloch :
1. F. podiel XXX/XXXX, t.j. 44.772 Sk ročne,

2. XB+D, s.r.o., podiel XXX/XXXX, t.j. 25.485,60 Sk ročne,
3. U.., podiel XXX/XXXX, t.j. 30.307,20 Sk ročne,
4. IO., podnikajúci pod obchodným menom U., podiel XX/XXXX, t.j. 14.005,60 Sk ročne,
5. Z., podnikajúca pod obchodným menom Z. podiel XX/XXXX, t.j. 22.730,40 Sk ročne,
6. JD., podnikajúci pod obchodným menom Y. podiel XXX/XXXX, t.j. 22.960 Sk ročne,
7. F., podnikajúci pod obchodným menom F., podiel XX/XXXX, t.j. 19.286,40 Sk ročne,

8. U., podiel XXX/XXXX, t.j. 24.567,20 Sk ročne,
9. C. a manž. X., podiel XX/XXXX, t.j. 8.495,20 Sk ročne,
10. IO. podiel XX/XXXX, t.j. 8.495,20 Sk ročne,
a vo vzťahu navrhovateľ - odporca 11. X. podiel XX/XXXX, predstavovala povinnosť odporcu platiť
nájomné vo výške 8.495,20 Sk ročne (281,99 €). Nájomné bolo splatné v polročných splátkach vždy do

15.07. a 15.01. príslušného kalendárneho roka, za obdobie od 01.01.1993 do 30.06.1994 sa odporca
zaviazal zaplatiť nájomné do 15 dní od podpisu zmluvy.

V zmysle čl. 4 zmluvy mohol byť nájom predĺžený so súhlasom zmluvných strán, postupom stanoveným
právnymipredpismi.Užívaniepozemkupouplynutídohodnutejdobynemáúčinkypredĺženianájomného

vzťahu samo o sebe.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd ustálil, že odporca navrhovateľovi zaplatil z titulu nájomného v
žalovanom období dňa 06.04.2010 sumu 282,02 € a dňa 02.03.2011 sumu 282,02 €.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov súd zistil, že odporca užíval predmet nájmu aj po skončení dohodnutej
doby nájmu a tiež že navrhovateľ nepodal po uplynutí dohodnutej doby nájmu návrh na súd o vypratanie
nehnuteľnosti, ani o vydanie veci a k zmluve nebol uzatvorený po uplynutí dohodnutej doby žiaden
dodatok ani iný spôsob zmeny.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nájomca povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej

užívania.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

Podľa § 678 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia
iba vtedy, ak zmluva alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej vecnej pasívnej legitimácie odporcu, keď odporca
tvrdil, že na strane odporcu by mali žalovaní byť všetci spoluvlastníci stavby na prenajatom pozemku
a mali by byť zaviazaní spoločne a nerozdielne. Predmetom konania je zaplatenie 402,38 € z titulu
obvyklej odplaty za užívanie pozemku v rozsahu spoluvlastníckeho podielu odporcu na stavbe stojacej
na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ teda uplatňuje v konaní mimozmluvné plnenie,
pričom odporca ako obranu uvádza, že nájomná zmluva je doposiaľ platná, nakoľko prišlo k jej

automatickému obnoveniu z dôvodu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z právneho
vzťahu medzi účastníkmi nevyplýva spoločný a nedielny záväzok, pôvodný záväzok založený nájomnou
zmluvou a rozsah užívania, nenamietal ani navrhovateľ ani odporca, odplata za užívanie bola medzi
účastníkmi dojednaná ako deliteľný záväzok, podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomere nie sú rovnaké, ich pomer bol dohodnutý a zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov

na stavbe stojacej na prenajatom pozemku. Z právneho vzťahu medzi účastníkmi teda nevyplýva,
že by boli zaviazaní spoločne a nerozdielne, naopak navrhovateľ tvrdí a odporca nepopiera, že
každý zo spoluvlastníkov (nájomcov pozemku) bol, resp. je, zaviazaný platiť len svoju časť vo výške
zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku. Ani skutočnosť, že ide o nárok
uplatnený z mimozmluvného plnenia, nie je prekážkou uplatnenia nároku do výšky takéhoto podielu proti

jednotlivým spoluvlastníkom osobitnou žalobou, preto podľa názoru súdu žalobu len voči niektorému
spoluvlastníkovi ( spoločnému nájomcovi pozemku) súd považuje v zásade za prípustnú.

Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že odporca nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa užíva
v pomere zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu na stavbe na pozemku, sporná však

bola tiež skutočnosť, či navrhovateľovi patrí za takého užívanie odplata, nakoľko odporca tvrdil, že
spoluvlastníckom patrí podľa § 23 ods. 5 a § 24 zák. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vecné bremeno ( právo stavby), ktoré vzniklo zo zákona, zápis takéhoto vecného bremena
do katastra nehnuteľností je deklaratórny.

Súd sa právnym názorom odporcu nestotožnil. Ustanovenie § 24 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na
budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, nie je možné vykladať extenzívne tak, že v prípade
akejkoľvek stavby na cudzom pozemku ex lege vznikne k pozemku vecné bremeno. Citovaný zákon
nadobudol účinnosť 01.09.1993 a upravoval podľa § 1 ods. 1 v čase nadobudnutia účinnosti spôsob a

podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti
vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich
vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie dom,
v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto

domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( § 2 ods.
2 zákona). Zákon teda upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, jeho
nadobúdanie, práva a povinnosti vlastníkov bytov nebytových priestorov v takomto dome. Stavba, ktorej
spoluvlastníkom je odporca, je zapísaná na liste vlastníctva ako „dom služieb“. Zákon podľa legálnych
definícií sa vzťahuje nepochybne predovšetkým na vlastníkov bytov v bytových domoch určených na

bývanie, alebo v prevažujúcej časti určených na bývanie. Extenzívny výklad odporcu by znamenal,
že by sa potom pod citovanú právnu úpravu subsumoval vlastnícky režim všetkých stavieb - teda
aj tých či nemajú charakter obytných domov, bez minimálne prevažujúcej funkcie bývania a v takom
prípade by znamenal legalizáciu akýchkoľvek stavieb na cudzom pozemku v rozpore s čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nútené obmedzenie vlastníckeho práva je totiž možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.Ďalej v prípade, ak súd dospeje k záveru o tom, že v prospech odporcu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu nesvedčí, medzi účastníkmi ostala sporná právna otázka výšky protihodnoty, ktorá
navrhovateľovi patrí za užívanie :

- navrhovateľ tvrdí, že Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X. dňa XX.XX.XXXX zanikla uplynutím
dohodnutej doby, nakoľko sa strany v čl. 4 dohodli, že po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku
nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe, tvrdí, že nebol s ohľadom na dispozitívne
ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný podať návrh na súd na vypratanie alebo

vydanie veci, preto navrhovateľovi patrí odplata titulom bezdôvodného obohatenia (plnenie prijaté
odporcom bez právneho dôvodu) vo výške obvyklého nájomného, ktorá podľa navrhovateľa predstavuje
výšku nájomného určenú Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému
majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa XX.XX.XXXX a ich nasl. zmien a doplnení;

-odporcatvrdí,žeNájomnázmluvač.X-XX-X-XXX-X dňaXX.XX.XXXXnezaniklauplynutímdohodnutej

doby, nakoľko navrhovateľ nepodal v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka po skončení
dohodnutej doby nájmu návrh na súd na vypratanie alebo vydanie veci, uvedené ustanovenie je
ustanovením kogentným, a teda prišlo k automatickému obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, preto odporcu zaťažuje povinnosť platiť dohodnuté
nájomné vo výške dohodnutej v zmluve (8.495,20 Sk ročne ), ktorú povinnosť plní a neeviduje za

žalované obdobie žiadne záväzky voči navrhovateľovi.

Zásadnou právnou otázkou pre rozhodnutie v merite veci je otázka kogentného alebo dispozitívneho
charakteru ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda otázka , či strany môžu svojou
dohodou ako prejav zmluvnej autonómie vylúčiť účinnosť tejto právnej normy na ich vzájomný zmluvný

vzťah.

Zmluvná autonómia upravená v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom
občianskoprávnych vzťahov upraviť vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona,
ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno

odchýliť. V prípade režimu nájomnej zmluvy občiansky zákonník hranice zmluvnej autonómie upravuje
v § 678, ktorý dáva prednosť dohode strán ohľadom výpovednej doby, vypratania a odovzdania
predmetu nájmu pred úpravou v občianskom zákonníku ( tiež ale za predpokladu, že osobitné predpisy
neustanovujú inak). Zo systematiky úpravy nepochybne vyplýva zámer zákonodarcu nezahrnúť do
možnosti odchylnej úpravy ustanovenia o automatickom predĺžení nájmu a ani podmienkach, táto

nastáva priamo zo zákona a prenajímateľ sa jej môže vyhnúť jedine spôsobom upraveným v § 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka podaním návrhu na vypratanie alebo vydanie veci na príslušný súd, zákon
nepredkladá možnosť odlišnej úpravy v zmluve.

Je potrebné tiež uviesť, že ani z takto dohodnutého znenia ustanovenia : „ po uplynutí dohodnutej doby

užívanie pozemku nemá účinky predĺženia nájomného vzťahu samo o sebe“ nevyplýva, že by sa na
prenajímateľa nevzťahovala povinnosť domáhať sa na súde vypratania nehnuteľnosti alebo vydania
veci, pokiaľ by chcel obnoveniu nájmu zabrániť. Výkladom by sme skôr mohli prísť k záveru, že nejde
ani o dohodu strán o predĺžení nájmu podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prejav vôle strán je
preto neurčitý a nezrozumiteľný, čo je dôvodom neplatnosti tejto časti zmluvy aj z dôvodu podľa § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd preto dospel k záveru, že ustanovenie čl. 4 zmluvy veta posledná Nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-
X. dňa XX.XX.XXXX v znení „Po uplynutí dohodnutej doby užívanie pozemku nemá účinky predĺženia
nájomného vzťahu samo o sebe„, je v rozpore s kogentným ustanovením § 676 ods. 2 a s § 678

Občianskeho zákonníka, preto ho súd vyhodnotil podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako neplatný
právny úkon, a tiež znenie tejto časti zmluvy je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité
a nezrozumiteľné, čo je zároveň dôvodom jeho neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na uvedenú časť právneho úkonu, je neplatnou len citovaná
časť, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Nájomná zmluva č. X-XX-X-XXX-X dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená na dobu určitú do XX.XX.XXXX.
Keďže odporca užíva nehnuteľnosť i po skončení nájmu a navrhovateľ preukázateľne nepodal návrh
na príslušný súd vypratanie nehnuteľnosti alebo vydanie veci v kogentne stanovenej lehote 30 dní, aani doposiaľ, nájomná zmluva sa obnovila na každý ďalší rok, za tých istých podmienok, za akých bola
dojednaná pôvodne, a to zo zákona spôsobom predpokladaným § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Znenie dojednania čl. 4 zmluvy nie je možné považovať ani za dohodu strán o skončení nájmu uplynutím

dohodnutej doby podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pod takouto dohodou je možné chápať
len dohodu o skrátení alebo predĺžení dohodnutej doby nájmu, prípadne zmenu dohodnutej doby na
dobu neurčitú, uzatvorenú pred uplynutím pôvodne dohodnutej doby nájmu.

S ohľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že odporca v žalovanom období od 05.07.2010 do

31.07.2010, následne od 01.08.2010 do 31.12.2010, ako aj od 05.07.2011 do 31.07.2011 a následne
od 01.08.2011 do 30.09.2011 užíva predmet nájmu na základe Nájomnej zmluvy č. X-XX-X-XXX-X dňa
XX.XX.XXXX, v súlade s čl. 3 tejto zmluvy zaplatil za užívanie dohodnuté nájomné vo výške 282,02 €
dňa 06.04.2010 , čo zodpovedá dohodnutej výške ročného nájomného v roku 2010 a dňa 02.03.2011
sumu 282,02 €, čo predstavuje dohodnutú výšku ročného nájomného v roku 2011.

Navrhovateľ dôvodil, že k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok ako bola pôvodne
dojednaná, nemohlo dôjsť, nakoľko prišlo k zmene ešte pred uplynutím dohodnutej doby nájmu
k prevodu podielu na nehnuteľnosti. Navrhovateľ v konaní tvrdené skutkové okolnosti ničím
nepreukazoval, avšak v prejednávanej veci neprišlo k zmene vlastníctva spoluvlastníckeho podielu
odporcu ani skončeniu nájomného vzťahu účastníkov žiadnym zo spôsobov predpokladaných zmluvou

alebo zákonom, preto súd vyhodnotil túto námietku ako nerelevantnú.

Mimo uvedeného súd poukazuje na argumentáciu navrhovateľa, ktorá sa javí byť motívom konania
navrhovateľa, že v prípade uzavretia novej nájomnej zmluvy by však odporca platil v dôsledku zmeny
trhových podmienok nájomné vyššie. Sama zmena trhových podmienok nie je spôsobilá zabezpečiť

navrhovateľovi uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a konsenzus o výške nájomného podľa návrhu
navrhovateľa v tomto konaní. Ani v prípade že by sa súd stotožnil s právnym názorom navrhovateľa,
východiskom pre určenie obvyklej protihodnotou za užívanie nehnuteľnosti, teda obvyklého nájomného,
nemôže byť interný predpis jednej zo zmluvných strán (Pravidlá pri realizácii a sledovaní záväzkových
vzťahovknehnuteľnémumajetkuhl.m.SRBratislavy),ktoréhoobsahomjeúpravapostupunavrhovateľa

pri uzatváraní zmluvných vzťahov s tretími osobami, ktorá nemá povahu všeobecne záväzného
právneho predpisu a ani nemusí byť obvyklou cenou nájomného v danom mieste a čase za užívanie
porovnateľnej nehnuteľnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku,

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal vo
veci plný úspech a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil trovy konania podaním
doručeným súdu 28.04.2015 a pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z podaného odporu
vo výške 24 € a trov právneho zastúpenia spolu vo výške 303,36 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a
to za tieto úkony právnej pomoci :
1/ prevzatie a príprava zastúpenia 13.02.2012 vo výške 29,88 € + 7,63 € režijný paušál + DPH 7,50
€ (uplatnené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom v čase
poskytnutia služby)

2/ návrh na súd vo veci samej - podanie odporu 14.02.2012 vo výške 29,88 € + 7,63 € režijný paušál +
DPH 7,50 € ( uplatnené podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom
v čase poskytnutia služby)
3/ účasť na pojednávaní dňa 10.11.2014 vo výške 29,88 € + 8,04 € režijný paušál + DPH 7,58 €
( uplatnené podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom v čase

poskytnutia služby)
4/ účasť na pojednávaní dňa 09.02.2015 vo výške 29,88 € + 8,39 € režijný paušál + DPH 7,65 €
( uplatnené podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom v čase
poskytnutia služby)
5/ vyjadrenie na súd zo dňa 21.04.2015 vo výške 29,88 € + 8,39 € režijný paušál + DPH 7,65 €

( uplatnené podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom v čase
poskytnutia služby)
6/ účasť na pojednávaní dňa 22.04.2015 vo výške 29,88 € + 8,39 € režijný paušál + DPH 7,65 €
( uplatnené podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom v časeposkytnutia služby), ďalej si uplatnil náhradu za stratu času podľa § 15 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do sídla súdu V. v rozsahu
6 začatých polhodín polhodín, a to 2 x 13,40 € dňa 10.11.2014, 2 x 13,98 € dňa 09.02.2015 a 2 x 13,98

€ dňa 22.04.2015, pričom náhradu za stratu času si odporca uplatnil v rozsahu 1/3, nakoľko v išlo o
zastupovanie na troch pojednávaniach v ten istý deň, t.j. 10,72 + 11,18 + 11,18 €, navýšené o DPH,
keďže právny zástupca odporcu je jej platcom.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia

a ostatné trovy. Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi. V zmysle citovaného ustanovenia je povinný navrhovateľ zaplatiť náhradu trov konania
odporcu na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 O.s.p.)