Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713212341
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713212341.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci

žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Boulevard Haussmann č.1,
zastúpeného JUDr. Helena Strachotová, advokátska kancelária so sídlom v Martine, Hviezdoslavova
č. 7, proti žalovanému: W. K., naposledy bytom B., W. Č.. XX, K. Č.. X, t.č. na neznámom mieste, o
zaplatenie 730,98 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 51,98 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne, od
03.07.2012 do zaplatenia.

II. Vo zvyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.08.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
730,98 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Ako dôvod
uviedol, že žalobca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zo dňa
22.11.2011, na základe ktorej žalobca poskytol úver v sume 679,3 eur. V zmysle bodu 3 Všeobecných
zmluvných podmienok bol žalobca oprávnený požadovať zmluvnú pokutu v sume 8% z každej čiastky,

so splatením ktorej sa dostal dlžník do omeškania. V prípade omeškania dlžníka bol žalobca oprávnený
požadovať tiež úrok u omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy. Žalovaný sa zaviazal splácať
úver v 11. mesačných splátkach v sume 67,90 eur, vždy do 15. dňa mesiaca, počnúc dňom 15.12.2011.
Dňa 03.07.2012 sa dlh žalovaného stal splatným vo výške 730,98 eur, ktorý vznikol z prečerpania
finančných prostriedkov.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 01.10.2014, č.k. 9C 113/2013-39 tak, že

zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 679 eur spolu s úrokom z omeškania 9% rošne zo sumy 679 eur od
03.07.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. Zamietajúca časť
rozsudku sa týkala sumy 51,98 eur, ktorá mala byť tvorený poplatkami, dlžným poistným a úroku z úveru.
Zamietajúca časť rozsudku sa tiež týkala zmluvného úroku 19,48% ročne zo žalovanej istiny. Právna
zástupkyňa žalobcu podala proti zamietajúcej časti rozsudku odvolanie. Krajský súd uznesením zo dňa
31.01.2017, č.k. 5Co 37/2015-53 v zamietajúcej časti rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Vyslovil názor, že súd má vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania, resp. špecifikáciu žalovanej sumy

a následne opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť.

3. Po výzve súdu prvej inštancie doručila právna zástupkyňa žalobcu súdu podanie, v ktorom
špecifikovala zostatok žalovanej sumy. Uviedla, že pôvodne žalovaná suma pozostávala z istiny 679,-eur, 51,98 eur - zmluvné úroky z dlžných mesačných splátok úveru za obdobie od 01/2012/- 6/2012 a
pripojil ich vyčíslenie.

4. Vzhľadom na to, že v časti nároku na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania nadobudol rozsudok
právoplatnosť. Spornou čiastkou teda zostala zvyšná časť uplatneného nároku a to suma 51,98 eur s
úrokom z omeškania.

5. Podľa §489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

6. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej neprijateľná
zmluvná podmienka ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

8. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv,

resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený
skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo
právnych úkonov).

9. Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú:

a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu
byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.
b) zo spôsobenej škody
c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných v zákone uvedených skutočností.

10. Iné v zákone uvedené skutočnosti Občiansky zákonník neupravuje spoločne a všeobecne, ale na
rôznych miestach, a to nielen v práve záväzkovom, ale aj v práve vecnom alebo dedičskom.

11. Zmluvný záväzok medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného je spotrebiteľskou

zmluvou. Zmluva má charakter formulárovej zmluvy, ktorá je svojím obsahom určená pre väčší počet
spotrebiteľov, bez možnosti individuálne dojednaných podmienok a zásahov do jej obsahu zo strany
spotrebiteľa. Zmluvou, ktorá vopred obmedzuje spotrebiteľa v jeho zmluvnej voľnosti a stavia ho do
postavenia slabšej zmluvnej strany, ktorá má v zásade iba dve možnosti, zmluvu ako celok prijať, alebo
ju ako celok odmietnuť. Nakoľko tu spotrebiteľ vystupuje ako slabšia zmluvná strana, často po právnej

stránke úplne nevzdelaná, osoba, ktorá nerozumie podmienkam zmluvy vypracovanej odborným tímom
dodávateľa, súd je povinný ex offo poskytovať spotrebiteľovi ochranu. Súdna ochrana spotrebiteľa je
často poslednou možnosťou zastaviť alebo zmierniť následky podnikateľskej činnosti dodávateľa, vo
finančnej a majetkovej sfére spotrebiteľa. Súd je preto povinný skúmať všetky neprijateľné podmienky,
ktoré sa môžu v spotrebiteľskej zmluve vyskytovať. Žalobca uviedol, že suma 51,98 eur predstavuje

zmluvné úroky z omeškaných splátok za obdobie od 01/12 do 06/2012, teda za 6 splátok po 67,90.
V Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.11.2011 bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý úrok
19,48 % ročne. Úrok z úveru predstavuje odmenu dodávateľa za poskytnuté peniaze do času ich
postupného zaplatenia v jednotlivých splátkach. Momentom vyhlásenia splatnosti úveru v celosti,
pôvodne dohodnuté podmienky poskytnutia úveru prestávajú platiť, nakoľko veriteľ už neakceptuje

postupné splácania, ale požaduje úplné zaplatenie úveru jednorazovo. Judikatúra tu zastáva názor,
že poskytovateľovi úveru patrí úrok iba do vyhlásenia jeho splatnosti a naďalej už nie. Z uvedeného
dôvodu, súd posúdil ako dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru do 03.07.2012, kedy došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, teda v uplatnenej časti v sume 51,98 eur. Keďže žalovaný
nezaplatil nič zo žalobcovej pohľadávky, je v omeškaní i so zaplatením kapitalizovaných úrokov z úveru,

počnúc dňom 03.07.2012. Úrok z omeškania zo sumy 51,98 eur predstavuje 9 % ročne.

12. Súd zamietol tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úrok z úveru 19,48% zo sumy
679 eur od 03. 07.2012 do zaplatenia. Súd vyššie už konštatoval, že zmluvný úrok z úveru patrí veriteľoviiba do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nie naďalej. V tomto prípade iba do 03.07.2012. Na
podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie súdu v obdobnej veci: Ak teda nastal stav,
kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania
svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto

zmenujustifikoval,podporilbynielenhrubúnadvláduveriteľa,alezároveňbypodporovalajstavvktorom
veriteľniejenútenývymáhaťsvojupohľadávkuaodplatnéúrokymumajúnahradiťstavjehopotenciálnej
nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie
veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu
na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí

k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením
vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene
spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s

protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis,
a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná
od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods.

1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom
stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných
plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho

zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka.
(rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014)

13. Súd o trovách konania rozhodol v rozsudku č.k. 9C 113/2013-39 zo dňa 01.10.2014 a priznal

žalobcovi čiastočnú náhradu trov konania. V novom konaní bol úspech žalobcu iba čiastočný, kedy
žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 51,98 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie úroku
z istiny od 03.07.2012 súd žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu pri rozhodnutí o trovách konania súd
aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 C. s.p. a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.