Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/524/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200118
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715200118.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža s sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcu J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. XXX, zast. Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5,
proti žalovanej R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. XX/X, zast. Mgr. Ivanou Blajskovou, advokátkou
so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 115/4, o zaplatenie 2.000 EUR s prísl., na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 6C/5/2015-75 zo dňa 12. 05. 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 EUR
spolu s 8,75 % úrokom z omeškania od 31. 10. 2012 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a súčasne uložil žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Okresný súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke poskytol
žalovanej peňažné prostriedky a to v máji 2011 sumu 200 EUR, v októbri 2011 sumu 300 EUR, v
decembri 2011 sumu 400 EUR, v marci 2012 sumu 400 EUR, v máji 2012 sumu 300 EUR, a v auguste
2012 sumu 400 EUR, spolu v sume 2.000 EUR s tým, že celá požičaná suma bola splatná do 30. 10.
2012. Žalovaná svojím podpisom na písomnom prehlásení potvrdila požičanie žalovanej sumy. Žalobca
ďalej uviedol, že keď žalovaná znovu od neho požadovala finančné prostriedky a pôvodne požičané
sumy mu neboli vrátené, požadoval doklad, že jej peniaze požičal. Vtedy žalovaná na čistú stranu výpisu
účtu z banky (č. l. 62) ktorý vybrala so svojho auta, napísala svoje prehlásenie a zároveň ho podpísala.
3. Žalovaná tvrdila, že prehlásenie o prijatí pôžičky napísala a podpísala pod nátlakom zo strany žalobcu
niekedyvoktóbri2012vautepredODTescovBanskejBystrici.Predtýmžalobcaodžalovanejpožadoval
sexuálny styk, čo žalovaná odmietla a aby sa ho zbavila, podpísala mu prehlásenie o pôžičke. Vec
nebola oznámiť na polícii, lebo si myslela, že bude mať od žalobcu pokoj.
4. Okresný súd mal preukázané, že žalovaná vyhotovila písomné potvrdenie, ktorého obsahom bolo
prehlásenie, že si od žalobcu požičala sumu 2.000 EUR s tým, že suma je splatná 30. 10. 2012. Žalobca
tvrdil, že žalovanej poskytol pôžičku v jednotlivých čiastkových sumách, v úhrnnej výške 2.000 EUR,
ktorú mu mala žalovaná splatiť 30. 10. 2012, o čom svedčila predložená listina. Žalovaná svoje tvrdenie,
že úkon (potvrdenie o pôžičke) urobila pod psychickým nátlakom zo strany žalobcu nepreukázala.
Žalovaná nepoprela, že uvedenú písomnosť napísala a na znak súhlasu s jej obsahom aj podpísala.
Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že žalobca bol v minulosti jej milenec a vyžadoval od nej intímny
styk aj v čase, keď žalovaná chcela ich vzťah prerušiť a preto si myslela, že po napísaní listiny bude mať
od žalobcu pokoj. Okresný súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako presvedčivejšie. Žalovaná podpísala
poskytnutie pôžičky od žalobcu s dátumom splatnosti 30. 10. 2012. Pretože svoje tvrdenia hodnoverne
nepreukázala, súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu za pravdivé a žalobe vyhovel.5.Žalovanávovčaspodanomodvolanínamietala,žeokresnýsúdsivodôvodnenírozhodnutiavýhradne
osvojil iba tvrdenia žalobcu. Súd sa v rozhodnutí nezmienil o námietke premlčania, ktorú podala v časti
uplatneného nároku. Zopakovala, že od žalobcu si sumu 2.000 EUR nepožičala. Pri výsluchu si žalobca
vôbec nepamätal kedy a koľko žalovanej údajne požičal a pred podaním žaloby žalovanú nikdy nevyzval
na úhradu. V čase údajných pôžičiek bola riadne zamestnaná, mala vlastný príjem. Žalovaná a žalobca,
ktorý je vo veku jej otca, udržiavali intímny vzťah po dobu skoro 10 rokov, ktorý chcela žalovaná ukončiť.
V konaní jasne uviedla, že síce spísala listinu vo vlastnom aute, v ktorom bol aj žalovaný, ale pod
psychickýmnátlakomžalobcu,ktorýodnejpožadovalnapísaťuvedenýtext. Žalovanánikdynetvrdila,že
by ju žalobca fyzicky napadol alebo sa jej vyhrážal fyzickým násilím, ale trvá na tom, že žalobca nechcel
akceptovať ukončenie ich vzťahu a začal ju psychicky vydierať. Žalovaná je krehká a submisívna osoba
v porovnaní so žalobcom, ktorý uviedol, že nevie, kde žalovaná býva a pritom ju opakovane navštevoval,
čo vedia dosvedčiť svedkovia, ktorých nebolo možné predvolať, lebo sudca vyhlásil dokazovanie za
skončené. Žaloba bola podaná 09. 01. 2015 a preto opätovne vzniesla námietku premlčania ohľadne
časti uplatnenej sumy 900 EUR. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že opakované tvrdenia žalovanej ohľadne údajného
intímneho pomeru, vyhrážania sa a psychického prenasledovania neboli preukázané. Na podnet
žalovanej bolo proti žalobcovi iniciované priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené (č. l. 45). Zo
záznamu polície (č. l. 26) vyplávalo, že žalovanej sa nikdy nevyhrážal. Žalovaná pôvodne nepoprela
prijatie žalovanej sumy. V odpore zo dňa 11. 06. 2015 uvádzala, že od roku 2002 do roku 2011 jej žalobca
občas platil nejaké služby ako účty za telefón a občas jej dal peniaze, aby si mohla niečo kúpiť. Žalovaná
písomne potvrdila, že žalobcovi dlhuje určitú sumu. Takýto dlžobný úpis mohol byť vydaný po uzavretí
zmluvy o pôžičke a uľahčuje žalobcovi ako veriteľovi dôkaznú situáciu ohľadne existencie dlhu a jeho
výške. Žalobca však netvrdil, že túto písomnosť považuje za uznanie dlhu a ani súd prvej inštancie
potvrdenie neposúdil ako uznanie dlhu. Keďže dátum splatnosti bol dohodnutý k 30. 10. 2012, dlh nebol
premlčaný. Ak by žalovaná skutočne pociťovala nátlak žalobcu na jej osobu, ktorý v skutočnosti nikdy
nemala, mohla sa kedykoľvek obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust. § 379
a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 191 ods. 2 vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.
10. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom, že žalovaná vyhotovila písomné potvrdenie, ktorého
obsahom bolo prehlásenie, že si od žalobcu požičala sumu 2.000 EUR s tým, že táto suma je
splatná 30. 10. 2012 a ďalej na tvrdení žalobcu, že žalovanej poskytol uvedenú pôžičku v jednotlivých
čiastkových sumách v období od mája 2011 do augusta 2012. Tvrdenia žalobcu považoval za pravdivé
a presvedčivejšie. Naproti tomu žalovaná svoje tvrdenie, že písomné potvrdenie o pôžičke urobila pod
psychickým nátlakom zo strany žalobcu nepreukázala ani to, že žalobca bol v minulosti jej milenec a
vyžadoval od nej intímny styk aj v čase, keď žalovaná chcela ich vzťah prerušiť.
11. Odvolanie žalovanej bolo dôvodné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na písomnosti, v ktorej
žalovaná potvrdila že si od žalobcu požičala 2.000 EUR. Pritom žalobca na pojednávaní 12. 05. 2016
tvrdil, že žalovanej poskytol poslednú pôžičku v sume 400 EUR, v auguste 2012, kedy už mal obavu, či
mu požičané peniaze vráti, preto jej sumu 400 EUR odovzdal, až keď mu žalovaná podpísala uvedený
papier. Ohľadne predchádzajúcich ústne dohodnutých zmlúv o pôžičke žalobca nič konkrétne neuviedol.
Žalovaná uvádzala, že so žalobcom mala intímny vzťah po dobu 10 rokov, ktorý ukončila v roku 2011.Tomu zodpovedali jej tvrdenia, ktoré uviedla v podanom odpore proti platobnému rozkazu, že jej žalobca
od roku 2002 do roku 2011 platil nejaké služby za telefón alebo jej dal peniaze, aby si niečo kúpila,
pričom prehlásenie o prijatí pôžičky považovala od začiatku za neplatný právny úkon, ktorý bol urobený
pod nátlakom. Žalovaná popierala tvrdenie, že by si od žalobcu požičala žalovanú sumu tak, ako uviedol
v žalobe a na pojednávaní. Okresný súd sa protichodnými skutkovými tvrdeniami strán sporu dôsledne
nevysporiadal. Žalobca tvrdil, že v auguste 2012 žalovanej na parkovisku pred obchodným domom
Tesco v Banskej Bystrici naposledy požičal sumu 400 EUR, kedy z obavy o vrátenie požičaných peňazí
požadoval od žalovanej písomné potvrdenie. Okresný súd síce uzavrel, že tvrdenie žalovanej, že text
potvrdenia o pôžičke sumy 2000 EUR napísala pod psychickým tlakom tak, ako požadoval žalobca, ale
rozpor v skutkových tvrdeniach ohľadne skutočnej existencie pôžičky tým nebol odstránený. Žalobca na
jednej strane tvrdil, že žalovanej poskytol v auguste 2012 sumu 400 EUR a mal obavy o vrátenie celej
pôžičky, ale nepožadoval ani spísanie písomnej zmluvy o pôžičke ani potvrdenie o tom, že žalovaná si
od neho práve požičala sumu 400 EUR. Namiesto toho si vyžiadal od žalovanej iba stručné písomné
potvrdenie o tom, že si žalovaná od žalobcu požičala 2000 EUR. Pokiaľ okresný súd vychádzal z toho,
že pôžička v sume 2.000 EUR mala zodpovedať súhrnu pôžičiek, ktoré žalobca žalovanej poskytol,
nezaoberal sa tým, ako mal ich existenciu preukázanú.
12. Odvolací súd považuje závery okresného súdu za predčasné, lebo žalobca konkrétne skutočnosti
uviedol iba o poskytnutí pôžičky v sume 400 EUR, ktorú mal žalovanej poskytnúť v auguste 2012, čo
ale žalovaná poprela. Jeho tvrdenia sa vzťahovali iba k existencii písomnosti, ktorá mohla uzavretie
zmluvy o pôžičke a splatnosti potvrdiť iba nepriamo. Písomnosť nie je opatrená dátumom a miestom
vyhotovenia, neobsahuje podrobnejšiu identifikáciu strán a právneho úkonu, ktorého sa týka. Takýto
dôkaz sám osebe nepreukazuje, že zmluva o pôžičke, ktorá mala predchádzať, bola platne uzavretá.
Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny úkon, pričom okresný súd nezisťoval skutočnosti potrebné na
preukázanie kedy a kde malo dôjsť k uzavretiu ústnych dohôd o pôžičke, ako žalobca preukázal, že
žalovanej skutočne odovzdal peňažné prostriedky, ako sa strany dohodil na podstatných náležitostiach
zmluvy, podmienkach a splatnosti.
13. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka je nielen reálne
odovzdanie finančných prostriedkov ale aj povinnosť dlžníka vrátiť peniaze a určenie času vrátenia.
Zmluva o pôžičke môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne, z jej obsahu ale musí vyplývať
záväzok dlžníka požičané peniaze vrátiť. Okresný súd podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke dôsledne
neposudzoval a dokazovanie pred odvolacím súdom nie je účelné. Bez zistenia kedy, akým spôsobom
a v akom rozsahu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, nie je možné mať za to, že písomnosť predložená
žalobcom uzavretie zmluvy preukazuje.
14. V ďalšom konaní bude okresný súd zisťovať výsluchom žalobcu kedy a kde prípadne na aký účel
malo dôjsť medzi ním a žalovanou k ústnej dohode o tom, že žalovanej poskytol od mája 2011 do
augusta 2012 peňažné pôžičky, z akých skutočností vyplýva, že išlo o pôžičku a nie napr. o darovanie.
Okresný súd sa vysporiada so skutkovými tvrdeniami žalovanej, že žalobca jej poskytoval peniaze v
rokoch 2002 až 2011 a s jej námietkou premlčania, ktoré vzniesla už na pojednávaní 25. 01. 2016.
Okresný súd znovu urobí záver o hodnovernosti a spornosti tvrdení každej strany sporu.
15. V novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom.
Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.