Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913207055
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6913207055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátuJUDr.IviceHanuskovejaJUDr.AlexandraMojšavsporežalobcuC.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
S. J., E. XXXX/X, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, Advokátska
kancelária Lučenec, Dr. Herza 20, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
824 96 Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 8C/255/2013-61 zo dňa 24. 08. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.369,09
EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má právo na plnú náhradu
trov konania.
2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca domáhal
zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 1.369,09 EUR titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu,

že titulom zmluvy č. 8000052414 bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý revolvingový úver
a vyplatená suma 1.942,24 EUR a žalobca splatil titulom tohto revolvingu sumu 3.450,12 EUR. Súd
v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že v konaní sp. zn. 8C/424/2013, v ktorom sa žalovaný
domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 534,- EUR s príslušenstvom titulom vyššie uvedenej zmluvy,
súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nespĺňa náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, nemá náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a s poukazom na ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch

považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. V tomto konaní sa PROFI CREDIT ako žalobca domáhal
od C. P. ako žalovaného zaplatenia sumy 534,- EUR ako rozdielu medzi uhradenými čiastkami na
poskytnutom úvere zo strany C. P., keďže úver mu bol poskytnutý v sume 1.992,03 EUR a uhradil
sumu 3.450,12 EUR. Súd žalobu zamietol a krajský súd rozsudok v konaní vedenom pod sp. zn.
17Co/15/2015 rozsudok okresného súdu rozsudkom zo dňa 02. 03. 2016 potvrdil. Krajský súd okrem
iného v rozsudku uviedol, že revolvingový úver vrátane revolvingu pri podpise zmluvy žalobcom (C.
P.) nebol ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiskami Zákona o

spotrebiteľských úveroch (§ 4). Nové údaje smerom ku žalobcovi predstavujú nový návrh na uzavretie
zmluvy, pričom nebolo preukázané, či žalobca takýto nový návrh akceptoval. Súhlas žalovaného (PROFI
CREDIT) s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu
strán o výške úveru a ani o výške úroku z omeškania. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobcubyť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon
sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Keďže mal súd preukázané, že právny úkon - zmluva o
revolvingovom úvere - uzavretý medzi stranami sporu je neplatný, zaoberal sa tým, či došlo k premlčaniu

práva žalobcu a vec posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a podľa § 107 ods. 1, 2 OZ. Okresný súd
ďalej zaujal právny názor, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Žalobca počas konania uvádzal, že až v roku 2013, keď navštívil kanceláriu svojho právneho
zástupcu, sa dozvedel o tom, že žalovanému poskytol vyššie plnenie, ako predstavovala skutočná

výška úveru. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj tým, že žalobca ešte dňa 11. 01. 2013 poukázal
titulom vyššie uvedeného úveru žalovanému sumu 68,78 EUR a sumu 19,35 EUR, následne navštívil
kanceláriu svojho právneho zástupcu, kde mu dňa 18. 03. 2013 podpísal plnú moc na zastupovanie vo
veciúveruodžalovaného.Keďžežalobupodalnaokresnýsúddňa20.05.2013,tútopodalvsubjektívnej
dvojročnej premlčacej lehote. Súd sa stotožnil s tvrdeniami uvedenými právnym zástupcom žalobcu,
že v predmetnej veci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, až po skončení

bezdôvodného obohacovania sa začínajú plynúť premlčacie doby. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v súdenej veci tvorí jeden celok, keďže vznikol z jednej vyššie uvedenej zmluvy, a preto
premlčacia doba začala plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa, k čomu v predmetnej
veci došlo až dňa 11. 02. 2013 zaplatením sumy 68,78 EUR a sumy 19,35 EUR. Žalobca podal žalobu
dňa 20. 05. 2013 a z toho dôvodu podľa názoru okresného súdu právo na vydanie bezdôvodného

obohatenia sa nepremlčalo ani v subjektívnej dvojročnej a ani v objektívnej trojročnej lehote. Keďže
právo žalovaného súd nepovažoval za premlčané a mal za to okresný súd, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného, v zmysle § 451, 2 OZ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
žalovanú istinu v súdom určenej lehote.

3. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci
plný úspech, súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov
uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

Tvrdil, že nesprávnosť rozhodnutia súdu vidí v tom, že súd v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z.
mylne a neopodstatnene predpokladá, že údaj o RPMN medzi stranami zmluvy sa má dojednať. Táto
sa medzi stranami úverovej spotrebiteľskej zmluvy dohodnúť nedá. Z toho dôvodu neobstojí ani záver,
že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu rozdielnych údajov RPMN. V čase
podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere sa navrhnúť nedá aj preto, že zákonná

úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje a tým je deň uzavretia zmluvy.
Aj unijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy sa dá určiť hodnota RPMN. Je potrebné vychádzať aj
zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v.EÚ L 133, 22.5.2008). Žalovaný, teda, namietal, že
okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy, a teda následne

došlo k nesprávnemu záveru o dôvode pre nárok žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia. Rozsudok
okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom zároveň si
uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že z ust. § 44 ods. 2 prvá

veta OZ vyplýva, že za nový návrh sa považuje aj prijatie návrhu, ktorý obsahuje iné zmeny. V tomto
prípade inou zmenou je zmena výšky hodnoty RPMN. V súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané,
že žalobca neurobil vyhlásenie, ktorým by prijal nový návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom
úvere. Poukázal pritom aj na závery právoplatne skončenej veci vedenej na okresnom súde v konaní
vedenom pod sp.zn. 8C/424/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

17Co/15/2015, v ktorých bola posudzovaná tá istá zmluva o revolvingovom úvere.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že ustanovenie
Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany
nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude, alebo

nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy. Jediný rozdiel medzi údajmi uvedenými v bode 5. Zmluvy
a v bode 6. (teda medzi návrhom a prijatím návrhu) Zmluvy o revolvingovom úvere je v údaji RPMN,
lenže tento údaj nie je predmetom konsenzu zmluvných strán. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva
v zmysle ust. § 44 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údajov, ktorémôžu byť a sú výsledkom dohody medzi stranami. V tomto smere znovu poukázal na ustanovenia
smerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.04.2008,naďalejtvrdil,žepodľajehonázoru
došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy.

7. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 á
contrario CSP a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa odseku 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Okresný
súd sa v konaní zaoberal všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie, a pokiaľ ide o otázku platnosti či neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 20. 09. 2006, okresný súd dospel správne k právnemu záveru, že
už v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/424/2013 Okresného súdu Rimavská Sobota bolo právoplatne

rozhodnutéotom,žeuvedenázmluvaplatnánieje.Rozsudokokresnéhosúdubolpotvrdenýrozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/15/2015 zo dňa 02. 03. 2016. Dôvody neplatnosti
predmetnej zmluvy sú uvedené v rozsudku okresného súdu vedenom v konaní pod sp. zn. 8C/424/2013
a v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/15/2015 a okresný súd v súdenej veci
nemal dôvod od právnych záverov vyslovených v týchto rozsudkoch sa odchýliť. Z uvedeného dôvodu

krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Okresný súd dospel k správnemu
záveru, že z dôvodu neplatnosti predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný žalovaný žalobcovi vydať, tak ako rozhodol súd prvej
inštancie. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto v zmysle § 255 ods. 1 má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca mal v odvolacom
konaní plný úspech, odvolací súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu.

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).