Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010216
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317010216.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obvineného J. I., pre
prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné č. k. 1 Pv 356/16/7702-7 zo dňa 14. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku, pre okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Trestného
poriadku, trestnú vec obžalovaného J. I.H., B.. XX.XX.XXXX, O. X. W.. B. XXXX/X, XXX XX V., pre

skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že: „dňa 28.05.2016 v čase okolo 05.00 hod. počas návštevy v byte
na 11. poschodí u T. W. B. D.. O.Č. XXXX/XX P. V., vyšiel na balkón, ktorý je súčasťou tohto bytu a z
tohto zobral voľne položený kvetináč s hlinou a rastlinou a tento cez zábradlie z balkóna na 11. poschodí
vyhodil, pričom tento dopadol na strechu osobného motorového vozidla zn. V. H., Q.. Č.. V.-XXXBZ, žltej
zlatej metalízy, ktoré bolo zaparkované na parkovisku pri obytnom dome na D.. O. XXXX/XX P. V., rozbil
sa na jeho streche a spôsobil na nej preliačinu po celej jej dĺžke, čím takto pre Ľ. O. Z. V. spôsobil škodu

poškodením vo výške 739,48 eur“,
pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa §
245 ods. 1 Trestného zákona,
postupuje Okresnému úradu Humenné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal obžalobu na obvineného J. I., pre skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.

Prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 TZ, sa dopustí ten kto zničí, poškodí alebo urobí
neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Trestná sadzba je stanovená
až na jeden rok odňatia slobody.

Podľa § 10 Trestného zákona je trestný čin, ktorý je prečinom definovaný takto:

§ 10 ods. 1 prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Ods. (2) Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých
bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Pri prečinoch TZ okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je
jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na
posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy,
ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine.Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia
prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do
úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania

Podľa § 241 ods. 1 písm. b) TP, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej
sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu postúpi
vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1.

Podľa § 214 ods. 1 TP, prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní.

Jedným z materiálnych predpokladov spáchania prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods.
1 TZ, je spôsobenie škody minimálne vo výške 266,00 eur.

Škoda je Trestným zákonom definovaná v ustanoveniach § 124 až § 126. Súd cituje len dotknuté
ustanovenia:
§ 124
(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na

právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu
na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
§ 125
(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma

dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej
päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako
majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň
škoda malá.

§ 126

(1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v
mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených
nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín,
exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich

historickú,umeleckúalebovedeckúhodnotu,priurčeníujmyalebovýškyškodysavychádzaajzhodnoty
veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe
zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo
ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na

podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet
činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade
znaleckého posudku.

Podľa názoru súdu výška škody pri prečine poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 TZ by mal

byť primárne určená výškou účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu a
až sekundárne (teda ak na uvedenie veci do predošlého stavu nie je možné) možno zisťovať rozdiel z
ceny, za akú sa obdobná vec bez poškodenia na trhu predáva a ceny, za ktorú by bolo možné na trhu
predať poškodenú vec.

Obvinený, ako procesná strana preukázal skutočnú výšku škody, s ktorou sa stotožnila aj samotná
poškodená - 217,00 eur (viď zápisnica z mediačného konania 2M 4/2017 na čl. 274, 275). V spise je
na čl. 176 pokladničný doklad svedčiaci o nákladoch na opravu, ktorého vierohodnosť bola preukázanávýpoveďou svedka U. G. (Č.. XXX), prokuristu spoločnosti, ktorá prevádzkuje autoservis, kde auto bolo
opravené.

Druhá procesná strana - orgány činné v trestnom konaní - výšku škody stanovila na základe odborného
vyjadrenia (čl. 96), ktoré však policajt nevyžiadal v súlade s Trestným poriadkom.

Odborná činnosť trestnom konaní je upravená trestným poriadkom takto:
§ 141 Odborná činnosť

(1) Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada
orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo
znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť
s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.
(2) O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne
opatrením.

(3) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie
predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo
písomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení alebo písomnom potvrdení uvedie meno
osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.
(4) Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v

potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Na jeho návrh možno
tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odborného vyjadrenia.
(5) Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od štátneho orgánu, ktorý odborné
vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy bez náhrady.

Z obsahu spisu je zrejmé, že policajt nerozhodol opatrením tak, ako to vyžaduje § 141 ods. 2 TP .

Až druhoradé je, že autor odborného vyjadrenia vyčíslil celkovú všeobecnú hodnotu auta na 1.452,00
eur a „výšku škody (náklady na opravu poškodenia - uvedenie do pôvodného stavu)“ na sumu 739,00
eur - čo predstavuje polovicu hodnoty celého auta (!).

Auto bolo preukázateľne opravené - uvedené do pôvodného stavu za sumu 217,00 eur.

Nad rámec uvedeného súd uvádza, že už prokurátor mal vec postúpiť inému orgánu, pretože výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý

by mohol byť priestupkom (§ 214 ods. 1 TP).

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zák. To znamená,
že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015, zo dňa 31. marca 2016)

Ak by teda súd zistil, že došlo k naplneniu znakov prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods.
1 TZ, aplikoval by materiálny korektív zmysle § 10 ods. 2 TZ.

Vyššie uvedené znamená povinnosť (nielen súdu) orgánov činných v trestnom konaní pri prečinoch
okrem formy zavinenia aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je jeho materiálnou stránkou.
Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných
na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé

pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť činu
nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti prichádza
v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo zastavenie
trestného stíhania.

Odhliadnuc od skutočnej výšky škody (217,00 eur) súd pri preskúmaní obžaloby nezistil také okolnosti
vykonania činu obvineným, ktoré by mali za následok vyhodnotenie závažnosti činu nad mieru
nepatrnosti, preto materiálny korektív zmysle § 10 ods. 2 TZ, mal aplikovať už prokurátor.Podľa § 245 ods. 1 TZ, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na
cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Znaky prečinu poškodzovanie cudzej veci tak naplní len ten, kto spôsobí škodu minimálne vo výške
266,00 eur. Je nepochybné, že škoda činom, ktorého sa dopustil obvinený takúto výšku nedosahuje,
preto súd rozhodol o postúpení veci inému orgánu, pretože výsledky vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom (§
214 ods. 1 TP).

Na strane druhej nemožno konanie obvineného ponechať bez ďalšieho postupu, ktorý môže viesť k
potrestaniu páchateľa - už však v konaní o priestupkoch v zmysle výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor a obvinený podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 241 ods. 4 TP). Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého

uzneseniu smeruje, t.j. na Okresný súd Humenné. Oznámenie uznesenia sa robí buď vyhlásením v
prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť alebo doručením rovnopisu uznesenia.