Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Arpád Koreň
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010014
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816010014.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovanej S. Q., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24. augusta 2016 v Rožňave,
r o z h o d o l :
Súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovanú S. Q., W. A., R.. XX.XX.XXXX C. Z.V., T. D.
C., I. XXX, okres Rožňava, dôchodkyňu, spod obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1,3 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že
dňa 21.05.2015 o 13.00 h v obci Vlachovo, okres Rožňava, na ulici SNP, po predchádzajúcej slovnej
hádke fyzicky napadla E. J. tak, že ju rukami sotila do tela, následkom čoho spadla na zem a utrpela
zlomeninu chirurgického krčka ľavej ramennej kosti s posunutím úlomkov, odreninu na palci pravej ruky,
pomliaždeninu ľavého kolena s dobou liečenia od 21.05.2015 do 10.08.2015,
oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodenú E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. C., I. XXX, zastúpenú
splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Erikou Simanovou, s nárokom na náhradu spôsobenej škody
odkazuje na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne-poškodenej E.
J., svedkov, znalcov, prečítaním listinných dôkazov a celého spisového materiálu. Po takto vykonanom
dokazovaní boli zistené nasledovné skutočnosti:
Obžalovaná S. Q. v úvode hlavného pojednávania prehlásila, že je nevinná a poprela spáchanie skutku,
ktorý jej bol kladený za vinu. Na hlavnom pojednávaní odmietla bližšie k veci vypovedať s tým, že
zotrvala na svojej pôvodnej výpovedi a dodala, že poškodená si zranenie spôsobila sama. Po splnení
zákonomstanovenýchpodmienok,súdprečítalzápisniceovýsluchuobžalovanejzprípravnéhokonania.
Obžalovaná pri tomto výsluchu na svoju obhajobu uviedla, že v kritický deň šla približne o 13.00 h do
obchodu, keď poškodená vybehla od svojej dcéry spoza kríkov, zdvihla barlu nad hlavu so slovami, že
už je na dobrom mieste a že jej teraz už dá, po čom sa ju snažila buchnúť. Obžalovaná si chránila
svoju hlavu pravou rukou, pričom ju poškodená nezasiahla. Prešla okolo nej a po pár metroch počula
stonanie. Keď sa otočila, videla, že poškodená leží na zemi. Vrátila sa k nej, že čo sa jej stalo, ale
nevedela ju zodvihnúť, preto zakričala o pomoc, nikoho však nevidela a preto sa pobrala hore dedinou.
Potom už videla, že sa poškodenej snažia pomáhať príbuzní a sused. Obžalovaná poprela, že by sa
bola poškodenej akýmkoľvek spôsobom dotkla a že by ju bola sotila. Spôsob, akým poškodená padla
na zem, obžalovaná popísať nevedela, pretože si chránila hlavu a snažila sa utekať okolo nej preč.
Poukázala na to, že ako susedia majú zlé vzťahy.Svedkyňa-poškodená E. J. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi.
Vypovedala, že keď šla od svojej dcéry, obžalovaná išla hore ulicou a keďže od rána mala na nich rôzne
poznámky, opýtala sa ju, čo jej zase chýba. Vtedy obžalovaná dala obidve ruky pred seba a „vyvalilu ju
tam“ a zostala ležať dole tvárou. Poškodená kričala na svoju dcéru, ktorá jej potom pomohla. Potvrdila,
že keď ležala, zastavilo tam aj nejaké auto. Svoj pád na zem popísala tak, že padla na bok, na ruku a na
koleno a potom sa obrátila a zostala dole tvárou. Dcéra jej prišla na pomoc asi za 5 minút. Následne prišli
aj susedia. Bezprostredný kontakt s obžalovanou opäť popísala tak, že rukami sa oprela o jej brucho,
celá sa o ňu zaprela a tak spadla na zem. Poprela, že by si svoje poranenia spôsobila sama. Zároveň
poukázala na veľmi zlé vzťahy s obžalovanou.
Svedok S. Q., nar. XXXX, vypovedal, že bol v izbe, keď ho manželka upozornila na to, že na ulici
je nejaký krik. Videl obžalovanú, ktorá stála pred ich domom, pričom vtedy tam prišlo aj nejaké auto,
pravdepodobne Dacia a obžalovaná niečo ukazovala rukami. Až keď auto odišlo, tak si všimli za živým
plotom niečiu nohu. Vyšli vonku a tam našli poškodenú, ktorá sedela na chodníku, chrbtom k ceste.
Zubnú protézu mala na trávniku, ako aj barlu. Obžalovaná tam už nebola. Vtedy tam prichádzala aj dcéra
poškodenej. Poškodená im povedala, že ju sotila obžalovaná. Svedok popísal miesto, kde poškodená
sedela - bol to rovný asfaltový chodník s obrubníkom zapusteným do asfaltu, zarovno s asfaltom.
Poškodenej pomohli vstať, pričom sa sťažovala na bolesti ramena.
Svedok S. Q., nar. XXXX - zať poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že počuli krik z ulice a
preto utekali von. Pred susedovým domom videli na zemi ležať svokru. Zubná protéza bola 2 m od nej a
taktiež palica. O niekoľko domov bola obžalovaná, ktorá si búchala rukou po zadku a kričala. Poškodená
bola prevrátená na chrbte, nevedela sa zdvihnúť, lebo ju bolela ruka. Pokiaľ ide o povrch, na ktorom
ležala, je tam starý asfaltový chodník so zelenými ostrovčekmi a obrubníkmi. Poškodená ležala tak, že
noha mala na chodníku a telom bola na trávniku na ostrovčeku.
Svedkyňa U. Q. vypovedala, že z domu počuli strašný krik a preto šli do spálne, odkiaľ videli, že vonka
leží nejaká osoba, pretože videli nejakú nohu. Keď vyšli von, našli tam ležať poškodenú, vedľa ktorej bola
palica a zubná protéza. Kričala, že ju bolí ruka. Obžalovaná tam už nebola. Poškodená ležala na chrbte
(„ako keď je niekto vyvalený“) a zo zeme ju zdvihol manžel svedkyne a dcéra poškodenej. Poškodená
im povedala, že ju strčila suseda. Svedkyňa tak isto registrovala jedno auto, ktoré tam prišlo a odišlo.
Poukázala na to, že obžalovaná stále nadáva, hreší a osočuje.
Svedkyňa C. Q. vypovedala, že práve sa vrátila s autom, spolu so svojim manželom a keď na dvore
vystupovali z auta, počuli krik. Manžel vybehol z dvora prvý a ona pozdejšie za ním. Poškodená bola
pred ich bránou a viedli ju sestra a manžel. Poškodená hovorila, že ju strčila obžalovaná a že spadla
na zem. Vtedy sa objavila obžalovaná, ktorá povedala, že to ona neurobila, že to nechcela. Zároveň
kričala, že poškodená si je sama na vine a že si môže za to sama.
Svedok S. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. K veci uviedol, že
pôvodne šiel na požičanom aute natankovať do Dobšinej a viezol kyslíkovú bombu, ktorú mal vo vozidle
podopretú vankúšom a táto sa mu neustále pohybovala, pretože vankúš mi vypadával. Z tohto dôvodu
po ceste niekoľkokrát stál. Preto zastavil aj neďaleko miesta činu a keď opravoval bombu, počul krik.
Videl 2 ženy ako išli proti sebe a niečo si kričali. Jednou z nich bola obžalovaná. Vtedy videl, ako tá druhá
ju chcela udrieť barlou, pričom obžalovaná zdvihla ruky na obranu, pretože sa zľakla a tá druhá padla na
ruky dopredu. Spadla sama, bez cudzieho zavinenia. Na tomto mieste bola tráva aj betón, avšak svedok
sa nevedel presne vyjadriť, či spadla na obrubník, betón alebo trávu. Padla však smerom dopredu. Videl,
ako obžalovaná šla ďalej, no po chvíli sa vrátila a niečo kričala do dvorov. Keďže sa svedok nechcel
do nich starať, odišiel preč. Svedok dodal, že keď poškodená oboma rukami zdvihla barlu nad hlavu,
obžalovaná si trošku stiahla hlavu a ruky zdvihla na úroveň hlavy. Prešla okolo poškodenej a ona vtedy
spadla na zem. S určitosťou tvrdil, že obžalovaná sa tej druhej pani ani nedotkla. Poškodená, keď zdvihla
barlu, urobila švih a tak padla. Obžalovaná prešla popred nej.
Svedkyňa E. K. - dcéra poškodenej vypovedala, že keď od nich v kritický deň poškodená odišla, ona
sa vzdialila na toaletu. Odtiaľ majú okno smerom do dvora a začula stonanie a kričanie. Usúdila, že sa
niečo stalo a preto vybehla von na chodník. Obžalovaná prešla okolo nej, nič jej nehovorila, len robilagrimasy. Potom uvidela poškodenú, ktorá sedela na trávniku a povedala jej, že ju sotila. Zakričala za
obžalovanou, že čo to urobila, ona však nič nehovorila, len sa zohla, buchla po zadku a odišla preč.
Vo veci bol pôvodne podaný písomný znalecký posudok znalcom MUDr. A. H., CSc., znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, chirurgia a stomatológia - čeľustná ortopédia a stomatologická protetika.
Znalec zotrval na obsahu podaného písomného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že poškodená
utrpela zlomeninu chirurgického krčka ľavej ramennej kosti s posunutím úlomkov, odreninu na palci
pravej ruky, a pomliaždenie ľavého kolena. Prvé poranenie znalec vyhodnotil ako poranenie ťažké. Pri
hodnotení mechanizmu poranení poškodenej sa priklonil k verzii svedkyne poškodenej a vyslovil záver,
že najpravdepodobnejšie zlomenina chirurgického krčka ľavej ramennej kosti s posunutím úlomkov
vznikla skôr po sotení poškodenej útočníčkou, než spontánnym pádom poškodenej. Zdravotný stav
poškodenej okrem iného popísal tak, že trpí na osteopéniu, čo je predstupeň osteoporózy, pričom dodal,
že v prípade poškodenej nebola prítomná liečba pre osteoporózu. Znalec tiež poukázal na to, že pád je
dynamický dej a preto táto zlomeninu nemohla vzniknúť pádom na chrbát, pretože pri páde sa osoba
natáča, padá na ruku, ktorú reflexívne dáva dozadu alebo na bok. Preto aj táto zlomeninu vznikla
uvedeným mechanizmom.
Znalec MUDr. H. pri podaní znaleckého posudku vychádzal z tých výpovedí a dôkazov, ktoré mal
v čase podania znaleckého posudku k dispozícii. Preto aj zotrval na svojich záveroch. Z priebehu
dokazovania však vyplýva, že v čase podania znaleckého posudku nemal k dispozícii zápisnicu o
výsluchu svedka S. Š., fotodokumentáciu z miesta činu, konkrétne povrchu, na ktorý mohla poškodená
padnúť a taktiež aktuálnu lekársku správu od ošetrujúceho lekára poškodenej. Z týchto dôvodov súd v
priebehu dokazovania v štádiu pred súdom zadovážil detailnú fotodokumentáciu miesta činu, z ktorej je
zrejmé, na aký povrch mohla poškodená padnúť a za ďalšej účasti znalca MUDr. H. opätovne vypočul
svedka S. Š. a potom, ako znalec mal možnosť si preštudovať nové dôkazy, bol vyzvaný, aby sa vyjadril
ku svojim záverom. Napriek novým skutočnostiam znalec zotrval na svojich záveroch, najmä, čo sa týka
mechanizmu spôsobenia najzávažnejšieho poranenia poškodenej. Naďalej predpokladal spomenuté
sotenie, teda pôsobenie väčšej kinetickej energie, ako je spontánny pád. Potvrdil, že v čase podania
znaleckého posudku nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poškodenej.
Po výsluchu znalca súd zadovážil lekársku správu od Neštátnej ortopedickej ambulancie MUDr. T. J., z
ktorej vyplýva, že poškodená E. J. je sledovaná na ortopedickej ambulancii pre ochorenie pohybového
aparátu a pre osteoporózu. Dodal výsledky densitometrických vyšetrení a uviedol záver - osteopororis
postmenopausalis s opakovanými patologického zlomeninami, neskoršie po antiporotickej liečbe s
prechodom do pásma osteopénie. Vzhľadom na tieto závery súd dospel k záveru, že je potrebné do
konania pribrať nového znalca s výslovnou špecializáciou na ortopédiu.
Znalec MUDr. W. Č., PhD. po oboznámení s danou problematikou, spisovým materiálom a
dokumentáciou podal písomný znalecký posudok. Zhodne ako MUDr. H. popísal druh poranení a ich
charakteristiku. Znalec vo svojich záveroch uviedol, že nie je možné s jednoznačnou istotou stanoviť, či
je pravdivá verziu vzniku poranení podľa poškodenej alebo obžalovanej. Za pravdepodobnejšiu verziu
je však možné považovať verziu obžalovanej S. Q.. Poukázal na to, že podľa výsledku vyšetrenia
popísaného v náleze MUDr. T. J. sa u poškodenej jedná o ochorenie - osteoporózu, ktorá sa po liečbe
zlepšila. Toto ochorenie spôsobuje oslabenie pevnosti kostí a zvyšuje riziko vzniku zlomeniny. Charakter
miesta činu nemá priamy vplyv na možnosť vzniku danej zlomeniny. Takéto oslabenie kostí je vo veku
poškodenej skôr pravidlom. Nie je však možné povedať, že ak by poškodená nemala osteoporózu, tak
pri bežnom páde nemôže utrpieť daný typ zlomeniny. Znalec nesúhlasil s jednoznačnosťou vyjadrení
znalca MUDr. H., že dané poranenia museli vzniknúť iba v dôsledku aktívnej účasti obžalovanej. 90 %
zlomenín tohto typu a v tomto veku vzniká pri nízkoenergetických pádoch pri bežnej chôdzi alebo zo
stoja.
Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich záveroch, ktoré uviedol v písomnom znaleckom
posudku. Znalec ďalej pripustil možnosť, že poškodená mohla zdvihnúť barlu nad hlavu a pri snahe
udrieťobžalovanú,mohlapadnúťpristraterovnováhynazemtakýmspôsobom,žesispôsobilapopísané
poranenia. Znova zdôraznil, že drvivá väčšina takýchto poranení vzniká pri bežnej ľudskej činnosti, pri
strate rovnováhy a stability.Súd sa oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom a po takto vykonanom dokazovaní dospel k
nasledujúcim záverom:
Tak obžalovaná ako aj poškodená v priebehu trestného stíhania zotrvali na svojich výpovediach, ktoré
sa od seba diametrálne odlišujú. Z týchto dôvodov súd musel vykonať a vyhodnotiť také objektívne
priame alebo nepriame dôkazy, ktoré by boli dostačujúce na vyvodenie záveru o konkrétnom zavinení.
Je zrejmé, že na mieste činu sa v kritickom čase nachádzal len jeden priamy svedok, ktorým je svedok
S. Š.. Všetci ostatní svedkovia sa o skutkových okolnostiach dozvedeli len nepriamo, a to od samotnej
svedkyne-poškodenej E. J.. Prítomnosť svedka Š.C., resp. jeho motorového vozidla v čase činu na
tomto mieste okrem samotnej poškodenej potvrdili aj takmer všetci ostatní svedkovia a samozrejme
obžalovaná.
Počas podania znaleckého posudku MUDr. H. vznikli určité pochybnosti o jeho záveroch, a to najmä z
dôvodu, že v čase podania znaleckého posudku nebol znalec oboznámený so všetkými rozhodnutými
skutkovými okolnosťami - najmä kompletnou zdravotnou dokumentáciou poškodenej od ošetrujúceho
ortopéda, dokumentáciou o ohliadke miesta činu a tiež veľmi dôležitou výpoveďou svedka Š.. Napriek
týmto skutočnostiam a obsahu týchto dôkazov zotrval na svojich záveroch. Pozornosti súdu neušla
skutočnosť, že menovaný znalec nemá špecializáciu na ortopédiu. Práve špecialista z tohto odboru
môžejednoznačnezhodnotiťvšetkyrozhodnéskutočnostiprepotvrdeniealebovyvrátenietvrdeníoboch
strán k pôvodu poranení poškodenej. Z týchto dôvodov bol pribratý do konania znalec MUDr. Č., ktorý
sa s uvedenými skutočnosťami vysporiadal a podal vyčerpávajúci znalecký posudok.
Svedok Š. bezrozporne vypovedal jednoznačne k priebehu skutkového deja, a to zhodne tak, ako to
počas svojej obhajoby uviedla samotná obžalovaná. Z toho vyplýva, že obžalovaná sa fyzicky nedotkla
poškodenej, ale naopak ona si chránila hlavu pred útokom zo strany poškodenej, ktorá tento úkon
nezvládla, stratila rovnováhu a padla na zem. Súd nezistil žiadne dôvody, motív a ani skutočnosti, ktoré
by vzbudili pochybnosti o pravdivosti výpovedí svedka Š. alebo pre ktoré by bolo možné konštatovať,
že svedok vypovedá krivo alebo účelovo. Jeho výpoveď je logická, presná a priama. Za takýchto
okolností zostalo kľúčovou otázkou vyriešiť pôvod poranení poškodenej. Znalec - ortopéd uviedol, že
90 % zlomenín toho typu, aký utrpela poškodená, v jej veku vznikajú pri nízkoenergetických pádoch, pri
bežnej chôdzi alebo zo stoja. Vznikajú teda pri bežnej každodennej činnosti postihnutej osoby. Práve táto
okolnosť v spojitosti s výpoveďou citovaného svedka znamená v prejednávanom prípade pochybnosť
jednoznačne svedčiacu v prospech obžalovanej.
Je nepochybné, že medzi obžalovanou a rodinou poškodenej pretrvávajú dlhodobo veľmi zlé susedské
vzťahy. Práve táto skutočnosť mohla u poškodenej, ktorá je osobou vyššieho veku, v rozrušení spôsobiť
dojem, že došlo pri konflikte, ktorý nikto nepopiera, aj k fyzickému kontaktu. V skutočnosti k tomu
však nedošlo a v dôsledku straty stability a rovnováhy padla na zem tak, ako to popísal MUDr. Č.,
teda viac-menej smerom dopredu, o čom svedčí aj charakter objektívne zistených poranení. Znalec,
ale aj okolnosti prípadu nesvedčia o pravdepodobnosti verzie poškodenej, že by bola oboma rukami
obžalovanej prudko sotená do oblasti brucha. V dôsledku útoku takéhoto druhu by následný pád zrejme
spôsobil aj ďalšie poranenia, ktoré však zistené neboli. Ohliadkou miesta činu bolo zistené, že chodník
je od trávnatých ostrovčekov oddelený úzkym obrubníkom, ktorý na viacerých miestach vyčnieva nad
povrch a teda pád na takýto podklad mohol spoluzaviniť predmetné poranenie. Z uvedených dôvodov
preto súd v súlade so zákonným pravidlom „v pochybnostiach v prospech obvineného“ vyhodnotil
obranu obžalovanej ako za dôveryhodnú a s prihliadnutím na obsah vykonaných priamych dôkazov,
ale ja súhrn nepriamych dôkazov (medzi inými aj obsah lekárskej správy MUDr. J., ktorý poukazuje na
liečenie poškodenej pre osteoporózu a na viaceré predtým utrpené zlomeniny), súd obžalovanú spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil s konštatovaním, že nebolo dokázané, že by sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaná stíhaná, teda, že by bola úmyselne fyzicky napadla poškodenú v dôsledku čoho by
menovaná utrpela popísané poranenia.
Obžalovaná je v mieste trvalého bydliska hodnotená ako osoba, ktorá bola prejednávaná komisiou
verejného poriadku obce vzhľadom na neustále sťažnosti od susedov Q.. Inak je jej správanie adekvátne
jej veku. Je poberateľkou starobného dôchodku. Doposiaľ súdne trestaná nebola.Poškodená si v úvode hlavného pojednávania neuplatnila žiadny nárok na náhradu spôsobenej škody.
Splnomocnená zástupkyňa poškodenej však neskôr vyslovila uplatnenie nároku z titulu bolestného vo
výške 2145 €.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom. Z týchto dôvodov súd poškodenú zastúpenú splnomocnenou zástupkyňou odkázal
s uvedeným nárokom na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní
od oznámenia rozsudku, a to v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.