Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/349/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213218350
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213218350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: H. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X.. č. XX, t.č. W. XX, V., o zaplatenie 2.807,56 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.8.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

mu sumu 2.807,56 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe,
že odporkyňa spolu s I. L. uzavreli s právnym predchodcom navrhovateľa (spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s.) dňa 27.9.2006 zmluvu, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré
sa zaviazali riadne splatiť. Odporkyni spolu s I. L. bol poskytnutý úver vo výške 2.622,31 €, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 37,94 €. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu vo výške 3.483,98 € (z toho dlžná istina vo výške 2.915,- €, úrok vo výške 398,23
€ a ostatné príslušenstvo vo výške 170,75 €), z ktorej si podaným návrhom na začatie konania uplatnil

zaplatenie dlžnej istiny za obdobie od 20.8.2010 do 20.9.2016 celkove vo výške 2.807,56 €. Zároveň
si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.807,56 € od 22.2.2013
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu zmluvy o postúpení
pohľadávok spolu s prílohami, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o splátkovom úvere,

všeobecných obchodných podmienok, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, výzvy k úhrade
zo dňa 6.2.2013, podacieho hárku, špecifikácie pohľadávky, prehľadu transakcií a ostatných ku spisu
pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom
a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012, navrhovateľ nadobudol
od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 27.9.2006. Postúpenie pohľadávky bolo odporkyni oznámené právnym predchodcom navrhovateľa

písomným podaním zo dňa 18.12.2012. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v
čase postúpenia pohľadávky boli dlžníci v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 148 dní. Dňa 6.2.2013
navrhovateľ vypracoval písomné podanie - výzvu k úhrade, v ktorom podaní okrem iného konštatoval,
že ku dňu 6.2-2013 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Odporkyňa spolu s I. L. uzavrelis právnym predchodcom navrhovateľa dňa 27.9.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212293108. Na
základe tejto zmluvy bol odporkyni (a I. L.) poskytnutý úver vo výške 79.000,- Sk, ktorý sa zaviazali
splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.143,- Sk v období od 20.10.2006 do 20.9.2016

vždy k 20 dňu v mesiaci. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá premenlivá úroková
sadzba vo výške 10,80 % ročne ku dňu uzavretia zmluvy. RPMN bolo v zmluve ustálené vo výške 12,96
%. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky odporkyňa titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia
pohľadávky dlhovala sumu 3.483,98 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.915,- €, úroku
vo výške 398,23 € a ostatného príslušenstva vo výške 170,75 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil

na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.8.2010 do 20.9.2016 v počte 74 a celkovej výške 2.807,56
€. Odporkyňa v priebehu konania uviedla, že spolu so svojim nebohým manželom I. L.
uzavreli so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o úvere. Poskytnutý úver však nevedeli
riadne splácať a preto im veriteľ posielal upomienky. Taktiež uznala, že naposledy titulom úveru uhradila
sumu 40,- € približne v mesiaci september 2011. Pokiaľ ide o žalovanú sumu konštatovala, že túto
navrhovateľoviuhradiťnevie.ŽijevspoločnejdomácnostismatkounaadreseW.XX,V..Jepoberateľkou

opatrovateľského príspevku vo výške 114,- € mesačne (ktorý poberá za opatrovanie svojej svokry
žijúcej v obci X.), tiež poberá vdovský dôchodok vo výške 201,- € mesačne. Jej matka je poberateľkou
starobného dôchodku vo výške 370,- € mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza zálohovú platbu za elektrinu
vo výške 50,- € mesačne, pričom matke prispieva na zakúpenie potravín a iných nevyhnutných vecí
sumou 100,- až 110,- € mesačne. Zo svojho príjmu tiež spláca záväzok, ktorý je vymáhaný v rámci

exekúcie sumou 100,- € mesačne. Je vlastníčkou podielu vo veľkosti 1/6 k celku rodinného domu s
pozemkom nachádzajúceho sa v obci X. na adrese X. č. XX. Inú nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo
resp. hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. Z jej príjmu jej mesačne zostáva suma 50,- až 60,- €.
Preto žiadal, v prípade ak ju súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, aby jej bolo umožnené túto uhradiť
mesačnými splátkami vo výške maximálne 50,- € mesačne. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka,

záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou
v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou

spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lexspecialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho
zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§53anasl.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvnéhovzťahuapodľazákona
č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu. Podľa § 120 ods.
1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z

označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sarozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1
vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov

konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a

poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za
poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí
o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena

medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia
povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom
na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V danom
prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebiteľského
úveruposkytnutéhoodporkyni jehoprávnympredchodcom,atosplátoksplatnýchvobdobíod20.8.2010
do 20.9.2016 v počte 74 a celkovej výške 2.807,56 €. Súd mal vykonaným dokazovaním

preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou (keď na strane dlžníka
vystupoval aj jej nebohý manžel Ladislav Pogrányi) vznikol dňa 27.9.2006 záväzkovoprávny vzťah
titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v
predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako

fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkmi
spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené
pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny
pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako

dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal
tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol odporkyni a jej nebohému manželovi
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.622,31 €, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po
37,94€vobdobíod20.10.2006do20.9.2016,kedybynastalakonečnásplatnosťúveru. Pokiaľ
ide o navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie dlžných splátok za obdobie od 20.8.2010 do

20.9.2016 súd dospel k záveru, že navrhovateľ pre rozhodnutie súdu o dôvodnosti uplatneného nároku
nepreukázal,kedytátopohľadávkaskutočnevznikla.Zprehľadufinančnýchoperáciíjezrejmé,žedlžníci
porušovali svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, pričom do omeškania so
zaplatením splátky sa dostali už v januári 2008, pričom naposledy zaplatili splátku v mesiaci január
2009. Uvedené potvrdila v priebehu konania aj odporkyňa, ktorá uviedla, že úver spolu s jej nebohým

manželom nevedeli riadne splácať a právny predchodca navrhovateľa im preto posielal upomienky
(čo vyplýva i z prehľadu finančných operácii, keď naposledy bola odporkyni zaslaná upomienka dňa
12.3.2009). Z prehľadu finančných operácii súd tiež zistil, že ku dňu 28.2.2009 bola v prehľade uvedená
položka „preklasifikovanie pohľadávky“ a k tomuto dňu bola vyčíslená pohľadávka voči dlžníkom vovýške 2.334,90 €. Neskôr bola táto pohľadávka navyšovaná o poplatky, úroky a úroky z omeškania,
pričomajzprílohyč.1kzmluveopostúpenípohľadávokvyplynulo,žekudňupostúpeniapohľadávky(t.j.
k13.12.2012)bolidlžnícivomeškanísplnenímdlhu1148dní(t.j.viacako3roky). Uvedenézisteniesúd

primäl k záveru, že veriteľ (právny predchodca navrhovateľa) zosplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkom
(odporkyni a jej nebohému manželovi) v čase ešte pred postúpením pohľadávky navrhovateľovi a
to už v roku 2009. Tento záver súdu navrhovateľ v priebehu konania nevyvrátil, výzvu k úhrade zo
dňa 6.2.2013 sú nepovažoval za relevantný dôkaz o tom, že až týmto podaním navrhovateľa došlo k
predčasnému zosplatneniu úveru, pretože súd zo svojej činnosti vie, že navrhovateľ takéto podanie

posiela dlžníkom vo všetkých prípadoch nadobudnutia pohľadávky postúpením. Navrhovateľ v priebehu
konania nepredložil žiaden doklad, z ktorého by mal súd preukázaný skutočný dátum vzniku pohľadávky
voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania (a ktorá skutočnosť by mala vplyv i na prípadné
posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď je viac ako pravdepodobné, že dlh
odporkyne bol predčasne zosplatnený v čase dlhšom ako tri roky pred podaním návrhu na začatie

konania). V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú
povinnosť navrhovateľa spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, preto konštatujúc
neuneseniedôkaznéhobremenazostranynavrhovateľanávrhzamietol. Podľa§142ods.1O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporkyňa bola

podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal,
keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.