Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6Csp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712219978
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712219978.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou

Špánikovou, v právnej veci žalobcu: Generáli Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841
04 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpeným Slov-Legal s.r.o., so sídlom Dobrovičova 16, 811 09
Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: K. R., Y. Z. XX.XX.XXXX, L. E. Z. XX, XXX XX N.,
štátny občan SR, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO:
XX XXX XXX, o zaplatenie 1.388,91 Eur istiny s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom nároku bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.11.2012domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 1.388,91 Eur
s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia, ktoré vyplatil poškodenému Q.. K. Ž. z dôvodu
vzniku škody na jeho osobnom motorovom vozidle zn. Mazda 3, EČV: Z., spôsobenej v dôsledku
dopravnej nehody zo dňa 29.01.2010, ktorú zavinil žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla
zn. Opel Vectra Caravan 2T EČV: I. tak, že v pravotočivej zákrute dostal šmyk, prešiel do protismeru,
kde sa mu vyhýbalo auto poškodeného K. Ž.M., ktoré v zapätí skončilo mimo vozovky, kde ho otrieskalo

o stromy. Generáli Slovensko poisťovňa, a.s. a K. R. (žalovaný) uzatvorili s počiatkom poistenia
od 22.12.2009 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla na osobné motorové vozidlo EČV: I.. Poškodený Q.. K. Ž. si nárok na
náhradu škody na osobnom motorovom vozidle EČV: Z. zn. Mazda 3 uplatnil u žalobcu z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu. Žalobca poistnú udalosť
zlikvidoval na základe jej oznámenia, zisteného rozsahu poškodenia a ďalších dokladov v zmysle zák.č.
381/2001 Z.z. v platnom znení, poistné plnenie bolo vyčíslené v zmysle §§ 422, 443 Občianskeho

zákonníka,vyhláškyč.492/2004Z.z.avyhláškyČ.626/2007Z.z.,žalobcavyplatilpoškodenémupoistné
plnenie vo výške 6.476,82 Eur.
Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení má poisťovateľ nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poisteného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak poistený porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa ust. § 66
ods.2pís.a)zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávkevplatnomznení.Vzmysle§64ods.1písm.d)cit.

zákona dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou
vozidla pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom
majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného
zákona (väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy škody malej, ktoráje v zmysle Trestného zákona platného ku dňu vzniku škody a dopravnej nehody vo výške 266 Eur -
3990 Eur).
Žalobca v žalobe uviedol, že likvidácia škôd spôsobených prevádzkou motorového vozidla sa riadi

nielen zákonom č. 381/2001 Z.z. v platnom znení, ale aj Občianskym zákonníkom, v zmysle ktorého má
poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému preukázateľne
uplatnené nároky na náhradu, o.i. škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, stratou veci.
Občiansky zákonník v § 442 popisuje spôsob a rozsah náhrady škody, poškodenému je poisťovateľ
povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu

poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu. V záujme správneho posúdenia škody na veci poškodenej pri dopravnej
nehode je poisťovateľ povinný vychádzať najmä z predloženého rozpisu prác potrebných na opravu,
rozpisu použitého materiálu, súčiastok a pod. a brať do úvahy aj cenu práce pri odstránení škody na
motorovom vozidle. Tieto skutočnosti si mal žalovaný ako účastník dopravnej nehody uvedomiť.
Žalobcavyzvalžalovanéholistomzodňa28.05.2010naúhraduregresnejpohľadávkyvovýške1.388,91

€ ( 20% z vyplateného poistného plnenia) do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú odporca prevzal
dňa 04.06.2010, a reagoval na ňu odpoveďou s tým. že s regresnou pohľadávkou nesúhlasí vzhľadom
k tomu, že podľa neho povinnosť hlásiť nehodu nebola z jeho strany zanedbaná, priložil Cestné
prehlásenie majiteľa odťahovej služby, ktorý bol očitým svedkom prítomnosti príslušníkov polície PZ
v Lučenci. Žalobca preto požiadal Dopravný inšpektorát v Lučenci o preverenie nahlásenia vzniku

dopravnej nehody, OR PZ, ODI v Lučenci oznámil žalobcovi, že zo dňa 29.01.2010 neeviduje žiadnu
dopravnú nehodu ani škodovú udalosť. Vzhľadom k tomu vyzval žalobca opätovne žalovaného výzvou
zo dňa 26.08.2010 na náhradu vyplateného poistného plnenia do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú
žalovaný prevzal dňa 08.09.2010, žalobca však neobdŕžal žiadnu úhradu od žalovaného, preto ho vyzval
predžalobnou upomienkou zo dňa 07.12.2010 na úhradu regresnej pohľadávky vo výške 1.388,91 € v

lehote do 15 dní od doručenia výzvy, výzvu prevzal žalovaný dňa 16.12.2010, pohľadávku žalobcu však
neuhradil.
Dňa 30.09.2013 vydal Okresný súd Pezinok platobný rozkaz č.k. 37Ro/55/2012-85 v súlade ust. § 172
a nasl. O.s.p., ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a odpor podaný žalovaným na poštu
dňa 05.06.2014 ako podaný oneskorene s poukazom na ust. § 174 ods. 3 O.s.p. uznesením zo dňa

25.03.2015 odmietol. Krajský súd v Bratislave uznesenie tunajšieho súdu č.k. 37Ro/55/2012-99 zo dňa
25.03.2015 zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Z vyjadrenia žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 04.06.2014 súd zistil, že tvrdenia
žalobcu ako poistiteľa týkajúce sa žalovaného prípadu nezodpovedajú skutkovému stavu a na vec
vzťahujúcej sa právnej úprave a judikatúre. V posudzovanom prípade žalobcovi ako poisťovateľovi

voči žalovanému nevznikol regresný nárok za poskytnutú náhradu škodu z tzv. povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože neboli naplnené
podmienky predpokladané ust. § 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 381/2001 Z. z. a § 64 ods. 1 písm. d) a 66 ods.
2 zák. č. 8/2009 Z. z. v platnom znení. Tvrdenie žalobcu o tom, že vzhľadom na výšku škody mala byť v
zmysle § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z. z. k dopravnej nehode privolaná polícia, nekorešponduje

so skutočnosťou a okolnosťami prípadu - označené ustanovenie upravuje jednu z kvalifikačných podstát
dopravnej nehody za podmienky , že na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných
vecí alebo inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody
podľa Trestného zákona (jedná sa o sumu 3.900,- eur ako jedenapolnásobok sumy 2.660,- eur
predstavujúcej škodu väčšiu podľa Trestného zákona) - to znamená, že vedomosť o skutočnej hmotnej

škode musí byť účastníkom zrejmá (zjavná) už bezprostredne po nehode -v posudzovanom prípade
však skutočný rozsah a výška škody mohli byť ustálené až dodatočne jednak po tom ako došlo
k podrobnej obhliadke a postupnej demontáži poškodeného vozidla, pri ktorej bolo zisťované aj
poškodenie dielov a častí vozidla nachádzajúcich pod vrchnými časťami , a jednak po odbornom
vyčíslení škody nasledujúcom po ustálení rozsahu a druhu poškodenia vozidla. Naviac je namieste

zvýrazniť, že ustanovenie § 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 381/2001 Z. z. ( v znením platnom ku dňu udalosti ,
i v znení platnom v súčasnosti ) porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu neviaže na zák. č. 8/2009
Z. z. , ale odkazuje na osobitný predpis v podobe zák. č. 315/1996 Z. z., hoci tento označený zákon
bol účinný do 31.01.2009. S prihliadnutím na konštatované skutočnosti a závery žiadal žalobu žalobcu
voči žalovanému v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať ho k náhrade trov konania vzniknutých

žalovanému vrátane trov právneho zastúpenia.
7. V odpore proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 37Ro/55/2012-85 zo dňa 30.09.2013
podanom dňa 14.07.2016 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v posudzovanom
prípade žalobcovi ako poisťovateľovi voči žalovanému nevznikol regresný nárok za poskytnutúnáhradu škody z tzv. povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, pretože neboli naplnené podmienky predpokladané ust. § 12 ods. 1 písm. e)
zák. č. 381/2001 Z. z. a § 64 ods. 1 písm. d) a 66 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. v platnom znení.

Pri aplikácii uvedených ustanovení žalobca nevychádzal dôsledne zo skutkových okolností poistnej
udalosti. Uvedený zákon výslovne dáva možnosť vodičovi ako účastníkovi škodovej udalosti posúdiť,
či vznikla hmotná Škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.
Žalovaný ako vodič nemá špeciálne odborné znalosti v posudzovaní výšky vzniknutej škody, a tak pri
odhadnutí vzniknutej škody nemožno od neho vyžadovať špeciálnu odbornú spôsobilosť, ale len úplne

bežnú laickú spôsobilosť. Túto žalovaný aj náležitým spôsobom vykonal, pričom pri určení výšky škody
vychádzal z viditeľného rozsahu škody v súčinnosti s vizuálnymi informáciami od vodiča poškodeného
automobilu. Žalovaný v žiadnom prípade nemohol vedieť výšku škody v tom zmysle, ako bola vypočítaná
znalcom, resp. likvidátorom žalobcu na základe dodatočnej ohliadky vozidla poškodeného. Taktiež
nemohol ovplyvniť samotnú výšku škody a časť z nej, ktorú si žalobca uplatňuje, pretože žalobca si
sám podľa svojho vnútorného programu vypočítal náklady na opravu poškodenia vozidla a z vypočítanej

sumy plnil. Žalovaný nemohol ovplyvniť cenu jednotlivých položiek určených žalobcom. Žalovaný dáva
do pozornosti aj inštrukciu Ministerstva vnútra SR uverejnenú na jeho oficiálnom portáli, ktorá upravuje
postup pri škodovej udalosti ; v prípade škodovej udalosti, pri ktorej si jej účastníci splnili všetky
povinností účastníka škodovej udalosti, žiaden z vodičov zúčastnených vozidiel nie je zrejme pod
vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, nie

je potrebné vec ohlasovať policajtovi, nakoľko Policajný zbor nie je zákonom zmocnený na objasňovanie
takejto udalosti. Účastníci škodovej udalosti si vzájomne preukážu svoju totožnosť a v prípade náhrady
škodycestoupoisťovnesaupovedomiaopoisťovni,sktoroumajúuzatvorenépovinnézmluvnépoistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zároveň sa odporúča dohodnúť
ďalšie okolnosti náhrady škody. Ak niektorý z účastníkov dopravnej nehody má za to, že vzniknutá škoda

je zrejme vyššia ako 3.990 eur je nevyhnutné ohlásiť vec policajtovi. V prípade príchodu policajta na
miesto dopravnej nehody je policajt povinný vykonať jej objasnenie len ak rozhodne, že táto škoda
skutočne môže presahovať uvedenú sumu. V rámci negatívnej definície situácie, kedy nie je potrebné
vec hlásiť polícii, z uvedenej inštrukcie vyplýva, že je to vždy v prípadoch, keď žiadny z účastníkov
dopravnej nehody nemá za to, že vzniknutá škoda je zrejme vyššia ako 3.990 eur. Rozhodným faktorom

je tak rovnaký názor účastníkov nehody ohľadne výšky škody. Tak tomu bolo aj v uvedenom prípade,
keď sa obaja účastníci dopravnej nehody zhodli na tom, že poškodenie na vozidle zrejme neprevyšuje
sumu 3.990 eur. O uvedenej skutočnosti nemal pochybnosť ani jeden z účastníkov nehody. Podľa
rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15.05.2013 sp.zn. 51 C/247/2012 pre posúdenie, či je
účastník dopravnej nehody povinný ( v zmysle § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke ) privolať k dopravnej nehode políciu, je významný a rozhodujúci stav na mieste dopravnej
nehody, presnejšie rozsah poškodenia motorových vozidiel, o ktorom má poistený možnosť oboznámiť
sa na mieste. Nemožno totiž očakávať ani od nikoho vyžadovať (spravodlivo požadovať), aby pri zvážení
potreby privolania polície počítal aj so skrytými či pre poisteného neznámymi poškodeniami vozidiel.
Rovnako nemožno od nikoho spravodlivo požadovať, aby mal presnú vedomosť o cenách materiálu a

servisných výkonov, ktorú budú zrejme potrebné na navrátenie do pôvodného stavu. Taktiež je potrebné
uviesť, že žalovaný si riadne splnil svoju povinnosť voči žalobcovi a nehoda následne po jej vzniku
bola ohlásená. Podľa Oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zo dňa 29.01.2010 boli poškodené nasledovné položky: na šoférovej strane strešný
nosník, strecha, predný blatník, dvere; zo strany spolujazdca predný nárazník, predný blatník, zadný

blatník, zadné dvere, zadný disk, podbeh, strešný nosník a zadný stĺpik. Podľa laického úsudku
žalovaného vychádzajúceho z dostupných a viditeľných poškodení, v danom prípade poškodenie
vozidla poškodeného nepresahovalo sumu 3.990 eur. V prejednávanej veci skutočný rozsah a
výška škody boli ustálené až dodatočne po tom, ako došlo k podrobnej obhliadke (dňa 04.02.2010) a
postupnej demontáži poškodeného vozidla, pri ktorej bolo zisťované aj poškodenie dielov a častí vozidla

nachádzajúcich sa pod vrchnými časťami a jednak po odbornom vyčíslení škody nasledujúcom po
ustálení rozsahu a druhu poškodenia vozidla. Súčasťou spisu je aj výpočet všeobecnej hodnoty vozidla,
hodnoty predajných zvyškov vozidla a nákladov na opravu. Nie je pritom zrejmé ako žalobca výšku
týchto položiek vypočítal, bližší postup výpočtu na jeho preskúmanie sa v podaní nenachádza a odporca
sa k nim nemá možnosť bližšie vyjadriť. Nemôže byť na ťarchu žalovaného v akej výške žalobca stanovil

rozsah poškodenia a výšku škody. Žalovaný sa nemal možnosť vyjadriť k vzniknutej škode, jej výške
ani k tomu, ktoré náhradné diely boli vymenené. Žalovaný nepoznal ani presný spôsob ustálenia výšky
škody zo strany žalobcu, okolnosti týkajúce sa veku , opotrebenia a amortizácie poškodeného vozidla.
Odhliadnuc od uvedeného je namieste zdôrazniť, že pri škodovej udalosti bola prítomná aj polícia, čopotvrdilo aj prehlásenie prevádzkovateľa odťahovej služby N. S. zo dňa 13.06.2010. Polícia bola na
mieste udalosti až dovtedy, kým tam bola odťahová služba. Tieto skutočnosti je možné vyhodnotiť aj ako
splnenie podmienky § 12 ods. 1 písm. e) zák. č. 381/2001 Z. z. (právna úprava konkrétne neupravuje

rozsah a spôsob ohlásenia udalosti polícii poistníkom). Je potrebné zvýrazniť, že ustanovenie § 12 ods.
1 písm. e) zák. č. 381/2001 Z. z. (v znením platnom ku dňu udalosti, i v znení platnom v súčasnosti)
porušenie povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu neviazalo a neviaže na zákon č. 8/2009 Z. z. , ale
odkazuje na osobitný predpis v podobe zákona č. 315/1996 Z. z. (§ 51 ods. 3 tohto zákona), hoci tento
označený zákon bol účinný do 31.01.2009. Ustanovenie § 51 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z. z. , na ktoré

zákon č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 12 ods. 1 písm. e) odkazoval, riešil otázku ohlásenia dopravnej
nehody inak ako zákon č. 8/2009 Z. z., naviac povinnosť ohlásenia vo výraznej miere redukovalo ust.
§ 51 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z. z. (dohoda účastníkov udalosti). O tom, že žalovaný sa nedopustil
žiadneho protiprávneho konania v súvislosti sne/ohlásením udalosti - nehody zo dňa 29.01.2010 svedčí
aj skutočnosť, že žalovaný nebol žiadnym policajným orgánom uznaný vinným z priestupku či iného
protiprávneho konania za údajné nenahlásenie označenej udalosti. V tomto smere poukázal aj na

rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 20.02.2014 sp. zn. 13C/150/2013, ktorý sa týka po právnej
a skutkovej stránke obdobného prípadu a tej istej poisťovacej spoločnosti. Odhliadnuc od toho, že nie
sú splnené podmienky na uplatnenie regresného nároku, žalovaný má za to, že žalobca mimo iného
vypočítal nesprávne regresný nárok. Podľa návrhu žalobcu časť III., žalobca vyplatil poškodenému
poistné plnenie vo výške 6.476,82 eur. Z dôvodu, že škodová udalosť nebola oznámená polícii si žalobca

vočižalovanémuuplatňujeregresnýnárokvovýške20%,t.j.1.388,91eur.Podiel20%zosumy6.476,82
eur predstavuje 1.295,36 eur. Uvedenej nesprávnosti sa dopustil aj konajúci súd, ktorý vydal platobný
rozkaz vo výške 1.388,91 eur. Taktiež nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca uplatňuje voči žalovanému
regresný nárok práve vo výške 20 %. Táto skutočnosť nie je z návrhu ozrejmená, nie je možné zistiť,
prečo neuplatňoval nižšiu percentuálnu výšku regresného nároku, preto žalovaný navrhuje, aby v rámci

ďalšieho dokazovania žalobca ozrejmil aj túto skutočnosť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, výsluchom právneho
zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného a jeho právneho zástupcu, výsluchom svedka K. Ž.,
poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, oznámením škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zo dňa 03.02.2010, uplatnením nárokov poškodeného z poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 04.02.2010,
osvedčením o evidencii motorového vozidla EČV: Z. zn. Mazda 3 a EČV: I. zn. Opel Vectra, vodičskými
preukazmi Q.. K.. Ž. A. K.. R., zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX
+doobhliadkou, fotodokumentáciou, likvidačnou správou zo dňa 26.05.2010, faktúrou č. XXXXXXX
+kalkuláciou opravy č. XXXXXX, oznámením o ukončení likvidácie PU zo dňa 26.05.2010, výzvou

zo dňa 28.05.2010+doručenkou, odpoveďou žalovaného na výzvu zo dňa 13.06.2010, predžalobnou
upomienkou zo dňa 20.04.2010, žiadosťou o preverenie nahlásenia vzniku dopravnej nehody zo dňa
06.07.2010, zaslaním relácie zo dňa 13.07.2010, výzvou na úhradu vyplateného poistného plnenia zo
dňa 26.08.2010+doručenkou, predžalobnou upomienkou zo dňa 07.12.2010+doručenkou, písomnými
vyjadreniami strán sporu, kópiami rozsudkov OS Zvolen č. 13C/150/2013, KS v Banskej Bystrici 17Co/

l88/2015-285 a dospel k názoru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.
Zo žalobného návrhu žalobcu, z výpovede jeho právneho zástupcu, ako aj z výpovede žalovaného a
jeho právneho zástupcu a oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zo dňa 3.2.2010, súd ustálil skutkový stav týkajúci sa vzniku dopravnej nehody zo
dňa 29.01.2010 tak, ako je popísaný v žalobe, ktorý potvrdil aj vypočutý svedok Q.. K. Ž., ako aj samotní

účastníci predmetnej nehody.
Z výpovede právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že regresnú náhradu vo výške
1.388,91 € t.j. 20% vyplatenej sumy poškodenému Q.. K.. Ž.M. si žalobca uplatnil v spodnej hranici
zákonnej možnosti.
Z výpovede žalovaného a svedka Ž. súd zistil, že po nehode vznikla našťastie len hmotná škoda na

motorovomvozidlesv.Ž.,škodanazdravínevzniklanikomu,anamiestesavpodstatedohadovaliarobili
obhliadku poškodeného auta, pričom medzičasom išlo náhodne okolo policajné auto stým, že zastalo,
policajti preverovali, čo sa stalo, aká bola príčina nehody a všetci sa zhodli spolu s policajtmi na tom,
že sa nemusí robiť žiadny zápis zo strany polície, nakoľko výška škody nie je vysoká, t.j. nepresahuje
sumu ani 4.000 €, a vyhnú sa tak udeleniu pokuty. Zavolali odťahovú službu, ktorá prišla auto z priekopy

vytiahnuť a po vytiahnutí auta p. Ž. policajti z miesta odišli. Auto bolo pojazdné a svedok Ž. na ňom
aj odišiel, následne poslal papiere a doklady na poisťovňu a riešili škodovú udalosť. Právny zástupca
žalovaného uviedol, že podľa z.č. 8/2009 Z.z. sa pri povinnosti privolať políciu na miesto dopravnej
nehody predpokladá skutočnosť, že hmotná škoda zrejme presahuje sumu v danom prípade 3.990,-€, v posudzovanej veci nebol naplnený ani znak zrejmosti ani podmienka týkajúca sa výšky hmotnej
škody. Ako vyplýva z fakturovaných údajov, hmotná škoda na vozidle poškodeného dosahovala sumu
4.139,89 € a táto bola ešte poisťovňou aj v dôsledku amortizácie krátená, takže hmotná škoda na

vozidle poškodeného nepresahovala čiastku 3.990,-€. V súvislosti so znakom zrejmosti poukázal na to,
že hmotná škoda a jej stanovenie je niekedy ťažko ustáliteľná aj odborníkmi a aj likvidátormi poisťovne,
nakoľko nie je možné vidieť eventuálne poškodenia vnútorných častí vozidla. Mal za to, že žalovaný
ako účastník škodovej udalosti postupoval pri jej šetrení s náležitou starostlivosťou a neporušil žiadne
povinnosti a preto nevznikol sankčný nárok žalobcu.

Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 9.4.2010 mal súd preukázané, že výška poškodenia jednotlivých častí
osobného motorového vozidla Mazda 3 EČV: Z. predstavuje sumu 4.139,89 €, z kalkulácie nákladov na
opravu č. XXXXXX zo dňa 10.02.2010 mal súd preukázané, že náklady na opravu s DPH predstavovali
sumu 6.715,09 €.
Z dokladov založených súdu ku konaniu, ako aj z písomného podania poisťovne Generáli a.s. zo dňa

26.5.2010malsúdpreukázané,ževýškapoistnéhoplneniapoškodenémupredstavovalasumu6.476,82
Eur.
Z čestného prehlásenia zo dňa 13.6.2010 p. N. S. (pracovníka odťahovacej služby) súd zistil, že pri
dopravnej nehode dňa 29.1.2010 p. Ž. A. R. v lokalite Podkriváň pri Detve bola prítomná Polícia z
oddelenia PZ v Lučenci.

Z relácie zo dňa 13.07.2010 ORPZ, ODI v Lučenci mal súd preukázané, že ODI neeviduje žiadnu
dopravnú nehodu ani škodovú udalosť zo dňa 29.01.2010, účastníkov K. R.I. A. K. Ž..
Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2009 mal súd preukázané že žalobca a žalovaný mali
uzatvorenú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla EČV: I. s počiatkom poistenia od 22.12.2009.

Z pripojených výziev založených súdu ku konaniu mal súd preukázané, že žalobca písomne vyzýval na
zaplatenie regresnej pohľadávky žalovaného, na tieto výzva reagoval žalovaný písomne, s regresnou
pohľadávkou nesúhlasil a preto uplatnený nárok žalobcovi nezaplatil.
Súd z inštancie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uverejnenej na jeho oficiálnom internetovom
portáli zistil, že táto inštrukcia upravuje postup v prípade nehody. V rámci tejto inštrukcie je okrem

iného uvedené: V prípade škodovej udalosti, pri ktorej si jej účastníci splnili všetky povinnosti účastníka
škodovej udalosti, žiaden z vodičov zúčastnených vozidiel nie je zrejme pod vplyvom alkoholu alebo inej
návykovej látky a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, nie je potrebné vec ohlasovať
policajtovi, nakoľko policajný zbor nie je zákonom zmocnený na objasňovanie takejto udalosti. Účastníci
škodovej udalosti si vzájomne preukážu svoju totožnosť a v prípade náhrady škody cestou poisťovne sa

upovedomia o poisťovni, s ktorou majú uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zároveň sa odporúča dohodnúť ďalšie okolnosti náhrady
škody. Ak niektorý z účastníkov dopravnej nehody má za to, že vzniknutá škoda je zrejme vyššia ako
3990 €, je nevyhnutné ohlásiť vec policajtovi. V prípade príchodu policajta na miesto dopravnej nehody
je policajt povinný vykonať jej objasnenie len ak rozhodne, že táto škoda skutočne môže presahovať

uvedenú sumu.
Podľa § 12 ods. 1 písm. e) Zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je
poistnou udalosťou.

21. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase
dopravnej nehody, t. j. ku dňu 29.01.2010, účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú
nehodu policajtovi.
Podľa § 66 ods. 6 toho istého zákona, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť
vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení

vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 64 ods. 1 písm. d) toho istého zákona, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke,
ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených
vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca
jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.24. Podľa § 64 ods. 2 písm. a) toho istého zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6.
25. Podľa § 64 ods. 3 toho istého zákona, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda

v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.
Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú.
26. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma

dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný,
a preto ho v celom rozsahu zamietol, nakoľko súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o skutočnostiach tvrdených v návrhu, a to ohľadne toho, že by žalovaný porušil svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorých úkonov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný, ktorý mal uzavretú zmluvu
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobcom, spôsobil
dňa 29.01.2010 dopravnú nehodu, a to svedkovi K. Ž. na osobnom motorovom vozidle Mazda 3 EČ:
Z., motorovým vozidlom zn. Opel Vectra Caravan 2T EČ: I.XXXBZ. Tak isto v konaní hodnoverným
spôsobom bolo preukázané, že na základe uplatnenia nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla titulom tejto dopravnej nehody žalobca, ako
poisťovňa, s ktorou mal žalovaný uzavretú vyššie uvedenú zmluvu, uhradil poškodeného titulom
predmetnej dopravnej nehody plnenie v celkovej výške 6476,82 €.

28. Súd ďalej poukazuje na samotnú inštrukciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

ktorá je uvedená na internetovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
a upravuje postup v prípade nehody, kde je jasne uvedené, ako majú účastníci dopravnej nehody
postupovať s tým, že v prípade, ak účastníci škodovej udalosti si vzájomne preukážu svoju totožnosť a v
prípade náhrady škody cestou poisťovne sa upovedomia o poisťovni, s ktorou majú uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom podľa

názoru súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že účastníci predmetnej dopravnej
nehody takto postupovali. To znamená, v konaní bolo preukázané, že žalovaný svedkovi Ž., ktorému
spôsobil škodu, preukázal svoju totožnosť, upovedomil svedka o poisťovni, s ktorou mal uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s tým,
že tieto skutočnosti vyplynuli priamo z výpovede svedka Ž. a tak isto v konaní bolo preukázané, že

účastníci dopravnej nehody, t. z. odporca a svedok Ž. sa dohodli na tom, že škoda nie je vyššia ako 4000
€. a keďže v čase dopravnej nehody bola hranica, kedy bolo potrebné zavolať policajný orgán a ohlásiť
predmetnú dopravnú nehodu, vo výške 3990 €, keďže škoda v zmysle Trestného zákona predstavuje
sumu 266 €, väčšia škoda je desaťnásobok vo výške 2660 € a jedenapolnásobok väčšej Škody podľa
Trestného zákona teda predstavuje sumu 3990 €. Teda súd považoval v konaní za preukázané, že aj v

tejto otázke účastníci dopravnej nehody mali za to, že vzniknutá škoda nie je zrejme vyššia ako 3990 €, a
preto nie je nevyhnutné ohlásiť vec policajtovi. Ďalej bolo stranami sporu a aj vypočutým svedkom Ž. a z
čestného prehlásenia pracovníka odťahovej služby p. N. S. preukázané, že hliadka polície z Lučenca na
mieste nehody prítomná bola, nakoľko išla náhodne okolo a na mieste dopravnej nehody sa príslušníci
polície zastavili a po ohliadke poškodeného vozidla konštatovali, že nie je potrebné zápis vykonať s

poukazom na menší rozsah poškodenia vozidla, preto po vytiahnutí vozidla a jeho spojazdnení hliadka
miesto nehody opustila.
Na základe vyššie uvedeného, podľa názoru súdu teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdia
ohľadne tých skutočností, že by žalovaný porušil svoje povinnosti v zmysle § 66 ods. 6 Zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke, aj keď splnil navrhovateľ dôkaznú povinnosť, navrhol výsluch svedkov, ako

aj doplnenie ďalšieho dokazovania, čo však automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena.
Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté
dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka, čo je vzhľadom na vyššie uvedené daný

prípad.
Na základe vyššie uvedeného, keďže podľa názoru súdu sa nepodarilo žalobcovi preukázať, že
žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou
udalosťou, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.S poukazom na vykonané dokazovanie považoval súd nárok žalobcu za nedôvodný a žalobu v celom
rozsahu zamietol.
O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.

2 Civilného sporového poriadku a priznal v spore úspešnému žalovanému náhradu jeho trov vo výške
100%, keďže mal v konaní plný úspech stým, že o jeho nároku na náhradu trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu písomne, dvojmo.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)