Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200758
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814200758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkýň 1) B. V., H.. XX.X.XXXX, Q., V.. X.Á.
XX a 2) M. O., H.. X.X.XXXX, D. X, proti žalovanej Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35
807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 5C/12/2014-67 z
18.8.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že zrušuje rozsudok Stáleho arbitrážneho
súdu zriadeného spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Karlovské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR

06330/13 z 20.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.1.2014, v právnej veci žalobcu Pohotovosť,
s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej G. O., H.. XX.X.XXXX
o zaplatenie 1 476,25 eur s príslušenstvom, dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, odložil
vykonateľnosť rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu z 20.11.2013 do právoplatného skončenia konania
sp. zn. 5C/12/2014, vedeného na tunajšom súde a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa právna predchodkyňa žalobkýň žalobou domáhala a ako
ju skutkovo a právne odôvodnila. Uviedol ako sa k žalobe vyjadrila žalovaná, že navrhovala žalobu

v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, aké dokazovanie vo veci vykonal a že zistil nasledovný
skutkový stav veci: Zo zmluvy o úvere uzavretej 28.11.2011, číslo zmluvy XXXXXXXXX vyplynulo, že
bola uzavretá medzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a pôvodnou žalobkyňou, že žalobkyni bol
poskytnutý úver vo výške 500,- eur, výška mesačnej splátky nebola uvedená a počet pravidelných
mesačných splátok bol dohodnutý v rozsahu 89 splátok. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku
Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
v Bratislave, Karlovské rameno 8 z 20.11.2013, v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanej G. O. o zaplatenie 1 476,25 eur s príslušenstvom zistil, že
žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu 1 476,25
eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 300,85 eur od 7.5.2013 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 300,85 eur od 7.5.2013 do zaplatenia
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 373,64 eur, a to všetko v mesačných splátkach vo
výške 180,-eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci. Citoval znenie § 40 ods.1 písm. j/, ods.2,
§ 41 ods.1, zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov a uzavrel,

že dôvodom pre podanie žaloby je návrh na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu s poukazom na
existujúcu rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť zmluvy
o revolvingovom úvere. Nepochybne sa jedná o zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože
dodávateľom bola Pohotovosť, s.r.o. Bratislava, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej apodnikateľskej činnosti a spotrebiteľom bola žalobkyňa, ktorá bola fyzickou osobou, nepodnikateľom.
Z toho dôvodu súd v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach a
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka musí prihliadnuť na obsah ustanovení v zmluve a tiež

v obchodných podmienkach, ktoré mohli spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ďalej citoval znenie § 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,4, § 54
ods.1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že rozhodcovské konanie umožňuje alternatívnym spôsobom
riešiť niektoré majetkové spory, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti posudzuje platnosť alebo
neplatnosťrozhodcovskejdoložkyvovzťahukustanoveniamzákonazakotvujúcimochranuspotrebiteľa.

V prípade žaloby o zrušenia rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať rozhodcovskú doložku
aj v súvislosti a následne vydaným rozhodcovským rozsudkom. Pokiaľ takáto doložka obsahuje
klauzulu zneužívajúcu a poškodzujúcu spotrebiteľa z hľadiska uplatnenia jeho hmotnoprávnych
nárokov, nie je realizovateľná. Dohodu o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je možné
pripustiť za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky účastníkom
garantujú spravodlivé konanie a rovnaké zaobchádzanie a posudzoval z uvedeného hľadiska uvedenú

rozhodcovskú doložku, z ktorej doložky bez akýchkoľvek pochybností vyplýva jednoznačné riešenie
prípadného majetkového sporu prostredníctvom Slovenského arbitrážneho súdu, pričom táto doložka
neumožňuje za daných okolností voľbu iného ako rozhodcovského súdu. Naviac z tejto klauzuly vyplýva,
že spotrebiteľ je týmto rozhodnutím viazaný, pretože ide o rozhodnutie konečné a záväzné. Z uvedených
obchodných podmienok nevyplýva nijaká možnosť pre spotrebiteľa využiť svoje právo pre uplatnenie

nároku z majetkového sporu na všeobecnom súde. Žalobkyňa v prípade zakotvenia rozhodcovskej
doložky do úverových podmienok nemala žiadnu možnosť individuálne dojednať podmienky obsiahnuté
vo formulárovej zmluve a v obchodných podmienkach a z toho teda vyplýva, že je žalobkyňa v značnej
nerovnováhe vo vzťahu k dodávateľovi pri uplatňovaní svojich práv. Neprijateľnosť z rozhodcovskej
doložky spočíva v tom, že dodávateľ určil spôsob prejednania prípadného majetkového sporu tak,

že spotrebiteľovi bolo zamedzené brániť sa pred všeobecným súdom. Takýmto spôsobom určený a
vybraný rozhodcovský súd nemôže založiť legitimitu pre rozhodovanie o veci a preto rozhodcovskú
doložku súd hodnotí ako neprijateľnú doložku a teda absolútne neplatnú. Výkon práv a povinností z
takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Ďalej skúmal, či sú dané zákonné dôvody
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods.1 zák. č. 244/2002 Z.z. V tomto prípade je

zrejmé, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy o ochrane práv spotrebiteľa, z
toho dôvodu je zákonný dôvod pre rozhodovanie o zrušení rozhodcovského rozsudku, preto vyhovel
žalobe a rozhodcovský rozsudok zrušil. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa súčasne požiadala v zmysle
§ 40 ods.2 citovaného zákona, aby súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súd odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, aby nedochádzalo k finančnej ujme na strane žalobkyne, až

do právoplatného skončenia predmetnej veci. O trovách konania rozhodol v zmysle 255 ods.1 CSP a
účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože žalovaná v konaní nemala úspech a žalobkyňa si
žiadne trovy neuplatnila.
3.Rozsudok napadla včas podaným I. odvolaním žalovaná, a to z nasledovných dôvodov: II. odvolanie
podala z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. nakoľko je toho názoru, že Okresný

súd Rožňava dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citovala § 53 ods.4 písm. r/ OZ (ak je vôbec vzhľadom
na bod 2. tohto vyjadrenia aplikovateľné) je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. „Žalobca“ na úvod Odvolania uviedla, že pri rozhodcovskom rozsudku „nejde

o nič iné ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný záväzok, ktorý nemožno porovnávať s judikovaným
právom vo forme rozsudku všeobecného súdu." ako aj vo vzťahu k žalobcom uvedenému rozhodnutiu
českého Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/2002, si dovolila podčiarknuť, že žalobcom prezentovaný
postoj českého Ústavného súdu je prekonaný a nanajvýš neaktuálny. Podčiarkla, že Ústavný súd ČR
sa vo svojom náleze z 8.3.2011, sp.zn. I. ÚS 3227/07 posunul od zmluvnej koncepcie rozhodcovského

konania „viac smerom k jurisdikčnej koncepcii rozhodcovského konania ako k nachádzaniu práva
súkromnoprávnym subjektom analogickým a ekvivalentným k súdnemu konaniu a v súlade s platným
právom." (Bělohlávek, A.: Ústavní soud České republiky opustil striktní smluvní výklad koncepce
rozhodčího řízení. Bulletin advokacie, 2011, č. 12, s. 40 a nasl.), z ktorého citovala. Ďalej poukázala na
zák. č. 335/2014 Z. z. § 372w (správne § 73 ods.1,2) Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od

1.1.2015, z ktorého citovala. III. K samotnej zmluve o úvere uviedla, že sa nemôže stotožniť s názorom
súdu prvého stupňa, ktorý posúdil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, a na základe toho zrušil
rozhodcovský rozsudok, ktorý priznal plnenie aj nad rámec istiny. V predmetnom prípade je sporné,
či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere možno prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa,a teda či súdom citované ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa sú vôbec aplikovateľné. V
zmysle VPPÚ Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods.1 Obchodného zákonníka, že všetky ich
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods.2

Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu s
ňou na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie
na svoju súkromnú potrebu. Podľa zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľom je
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

povolania alebo podnikania. Na daný prípad je možné aplikovať aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej
inšpekcie, sp. zn. P/0355/01/2012 proti nej bolo konanie zastavené z dôvodu, že „nebol preukázaný
spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly", preto správny
orgán dospel k názoru, že „v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka
konania za porušenie § 4 ods.2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods.3 a § 7 ods.1 v spojení s § 7
ods.2a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov." Z odôvodnenia rozhodnutia o
zastavení konania si žalovaná dovolila citovať. Považovala za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v čase
uzavretia Zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého
by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno
teda vychádzať iba z § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej

zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní
obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom
v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, a nie ona. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a

mieste uzavretia Zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát
poskytovanýchinýmisubjektmiposkytujúcimifinancovaniezvlastnýchzdrojov(takakožalovaný).Pokiaľ
sa žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len
bankami,aleajinýmiúčastníkmifinančnéhotrhu.Navyšežalobcasaopieraoúrokovúsadzbustanovenú

pre banky, ktorá je, samozrejme, nižšia. Správne by mal prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre
nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Naviac je možné prevýšenie
takejto odplaty a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného.
K uvedenému je potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa

Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch
sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali
pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich

zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú
úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskýmisubjektmivprípadezmlúvokrátkodobejpôžičkeaúverevurčitomobdobí(Rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová,

M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H. Beck,
2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi sú
sudcovia NS ČR). Rovnako posudzoval zmluvu aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí sp. zn.
6CoE/122/2011, v ktorom zrušil rozhodnutie OS, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva bola v rozpore s normami spotrebiteľského práva, pričom rozhodcovský rozsudok posúdil súd

prvého stupňa za rozhodnutie, ktoré priznáva nedovolené plnenie. Avšak KS ZA zrušil jeho rozhodnutie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na to, že OS dospel k záveru o postavení povinného ako
spotrebiteľa na základe skutočnosti, ktoré nepreveril ani neodôvodnil. Rovnako ako to je v tomto prípade.
Žalobkyne sa domáhali určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak ani jediným
dôkazom nepoukázali, prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať. Rovnaký názor zastal

opäť Krajský súd v Žiline. Rozhodnutie, ktorým bol návrh zamietnutý je vedené pod sp. zn. 5C/159/2012
zo 6.3.2013. Rozsudok Okresnému súdu potvrdil Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7Co/208/2013 z 28.8.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť 3.10.2013. Z rozhodovacej činnosti Okresných súdov je všeobecne
známe, že len málokedy sa vysporiadajú s námietkou účelu poskytnutých finančných prostriedkov, a bezuvedenia dôkazov, o ktoré sa opreli posúdia zmluvy o úvere obchodnoprávneho charakteru ako zmluvy
spotrebiteľské.SobdobnýmprípadomsavysporiadalajKrajskýsúdvBanskejBystrici,ktorýzrušilavrátil
vec na ďalšie konanie súdu prvé stupňa. Okresný súd Žiar nad Hronom rovnako posudzoval zmluvu o

úvere, podpísanú za účelom povolania a vyhodnotil ju ako spotrebiteľskú vo svojom rozhodnutí vedenom
pod sp. zn. 10C/122/2013-71 z 10.9.2014. Krajský súd Banská bystrica 25.11.2015 Rozsudkom sp.
zn. 14Co/1553/2014, z ktorého citoval. V predmetnom prípade poukázala aj na Rozsudok Okresného
súdu Košice I, ktorý 21.6.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti.
Odôvodnil to nasledovne: „dôvody zrušenia rozhodnutia ak sa vzťahujú len na časť rozhodcovského

rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, pretože súčasne dotknutú časť je
možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku." Následne v zrušenej časti vrátil
rozhodcovskému súdu v súlade s § 47 ods.2,3 zák. č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov
a doplnkov. V. Vzhľadom na uvedené „žalobca“ navrhla, aby odvolací súd podľa § 391 ods.1 C.s.p. v
platnom Rozsudok Okresného súdu Rožňava, č. k. 5C/12/2014, z 18.8.2016, zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaná žiadala úhradu trov konania, ktorý jej vznikli,

vrátane trov odvolacieho konania.
4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobkyne a uviedli, že nesúhlasia s dôvodmi odvolania uvádzanými
žalovanou, ktoré sú uvedené v odvolaní z 18.8.2016. Majú za to, že žalovaná vo svojom odvolaní
neuviedla žiadne nové skutočnosti, resp. iné podstatné okolnosti, či právne dôvody, ktoré by neboli
predmetom skúmania v doterajšom priebehu konania, pričom sa v celom rozsahu stotožňujú s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia. K dôvodom odvolania uvádzaným v predmetnom odvolaní
považujú za potrebné uviesť, že v predmetnom konaní nedošlo k žiadnemu nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, ani súd na základe vykonaných dôkazov nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Rozhodnutie prvostupňového súdu považujú za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a vydané
v súlade so zákonom. Majú za preukázané, že Okresný súd Rožňava sa vyporiadal so skutkovým

stavom dostatočne a spravodlivo, na podklade čoho aj vydal predmetné rozhodnutie, ktoré obsahuje
všetky zákonom stanovené kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu, je hlboko analytické, argumentačné,
zrozumiteľné, a tak neponecháva odvolaciemu súdu žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť,
a z tohto dôvodu neobstoja ani argumenty žalovanej uvedené vo vyjadrení. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti žiadajú, aby odvolací súd napadnutý Rozsudok Okresného súdu Rožňava z 18.8.2016 v

súlade s § 387 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom

rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

8.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
9.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach stranách sporu.
10.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
11.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
V predmetnom prípade žalovaná považovala za sporné, či v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere
možno prisúdiť žalobkyniam (resp. ich právnej predchodkyni) právny status spotrebiteľa. Súd správne

postupoval, keď považoval prejednávaný spor za spotrebiteľský, lebo mal za to, že žalobkyňa nebola
podnikateľom. Odvolací súd sa s uvedeným v plnom rozsahu stotožňuje a vychádzajúc zo svojej
rozhodovacej činnosti je bežné, že žalovaná vyhnúc sa posudzovaniu zmluvy ako spotrebiteľskej, bez
vedomia spotrebiteľa krížikom vyznačí použitie finančných prostriedkov na výkon povolania. O tom, že
uvedené nastalo aj v prejednávanom spore svedčí fakt, že zmluvu, ktorú predložila žalobkyňa je bez

akéhokoľvek označenia použitia poskytnutých finančných prostriedkov. Okrem uvedeného žalobkyňa
v čase podpisovania zmluvy bola starobnou dôchodkyňou. Rovnako správne súd posúdil zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov z dôvodov, ktoré jasne a zrozumiteľne uviedol, ku ktorým odvolací súd
nemá čo dodať, a na základe čoho zrušil rozhodcovský rozsudok. Použitie Občianskeho zákonníka v
spojení s ustanoveniami zákona zakotvujúcim ochranu spotrebiteľa pred Obchodným zákonníkom bolo

už vyriešené viacerými rozhodnutiami NS SR (3 MCdo 14/2014, 6 MCdo 4/2012, 3 MCdo 12/2014), na
ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje a stotožňuje sa s nimi. Žalovaná ďalej poukazuje na zák.
č. 335/2014 Z. z. § 73 ods.1,2 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.1.2015, ktoré sa však
vzťahuje na spotrebiteľské rozhodcovské konania, ktoré neboli ukončené do účinnosti zákona, teda nie
na prejednávaný spor.

12.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
13.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14.Žalovaná nebola úspešná v odvolacom konaní, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná a žalobkyniam v súvislosti s nim žiadne trovy nevznikli.

15.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.