Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/350/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214214635
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214214635.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcov: 1.
P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., L. XXXX/X, zastúpená JUDr. Ľubicou Bičianovou, advokátkou so
sídlom Komárno, Záhradnícka 16, 2. N. C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., L. XXXX/X, zastúpený
opatrovníčkou P. K. - žalobkyňou v 1. rade, proti žalovaným: 1. P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - časť

obce A., V. XXXX/XX, 2. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., T. XX/XX, 3. V. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom S. - časť obce A., V. XXXX/XX, 4. W. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. - časť obce A., V. XXXX/
XX, žalovaní v 3. a 4. rade v konaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Ervin Erdélyi, so sídlom
Nové Zámky, F. Kapisztóryho 2, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne v 1. rade
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 29. marca 2017 č. k. 10C/195/2014-136 v časti trov
konania týkajúcej sa náhrady trov konania žalobkyňou v 1. rade v rozsahu 50% takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade v rozsahu 50% p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 3. a 4. rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že

žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, ďalším výrokom žalovaným v 3. a 4.
rade priznal nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v 1. rade v rozsahu 50% a posledným výrokom
nepriznal žalovaným v 3. a 4. rade nárok na náhradu trov konania od žalobcu v 2. rade. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1-3, § 146 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.
1, 2, § 257, § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou došlou súdu 31. 07. 2014 domáhali určenia, že

kúpna zmluva uzatvorená dňa 09. 08. 2011 medzi predávajúcimi: P. K., nar. XX. XX. XXXX, C. K., nar.
XX. XX. XXXX, P. K., nar. XX. XX. XXXX a žalovanými v 3. a 4. rade je neplatná. Zároveň navrhli určiť,
že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, Katastrálny odbor, pre k. ú. A. na LV č. XXX, a
to: pozemok parcely registra „C“ KN č. 1057 - záhrady vo výmere 313 m2, pozemok parcely registra „C“
KN č. 1058 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 439 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX
postavený na parcele registra „C“ KN č. 1058 tvoria podielové spoluvlastníctvo P. K., nar. XX. XX. XXXX

v podiele 2/12-ín, C. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/12-ín, P. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 6/12-ín
a Z. S., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/6-iny. Žalobu prípisom zo dňa 20. 09. 2016 v celom rozsahu vzali
späť a navrhli konanie zastaviť. O nároku na náhradu trov konania vzhľadom na existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v ich majetkových, osobných a ďalších pomeroch navrhli
rozhodnúť v zmysle § 257 CSP a žalovaným náhradu trov konania nepriznať. Poukázali na doklady
založené do súdneho spisu spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe ktorých

boli oslobodení od poplatkovej povinnosti. Ich ďalšie pomery vyplývali z rozhodnutia Centra právnej
pomoci, kancelária Nitra, z ktorého bol zrejmý dôvod na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a tiežz rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 12Ps/3/2013-33 zo dňa 10. 09. 2013, ktorým žalobca
v 2. rade bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že žalovaní
v 1. a 2. rade sa na výzvu súdu, či majú námietky proti späťvzatiu žaloby, ani k samotnej žalobe,

nevyjadrili. Žalovaní v 3. a 4. rade námietky proti zastaveniu konania nemali, avšak uplatnili si trovy
konania za právne zastúpenie podľa § 256 ods. 1 CSP sumou 1.334,98 eura s poukazom na to, že
zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa v 1. rade. K žalobe dňa 09. 11. 2015 podali písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedli, že so žalobou nesúhlasia, túto navrhujú v celom rozsahu zamietnuť pre
nedostatok ich pasívnej legitimácie. Vo vyúčtovaní si uplatnili trovy právneho zastúpenia za tri právne

úkony - prevzatie veci, písomné vyjadrenie k žalobe a k späťvzatiu žaloby. Súd prvej inštancie uviedol,
že späťvzatie sa neprieči zákonu, preto konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. Ďalej uviedol, že
ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela,
má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok, ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo

veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pod pojem vec treba rozumieť
celý predmet konania vymedzený žalobcom v návrhu na začatie konania. Ak čiastočný úspech založil
nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech. Pri zastavení
sporového konania teda otázka náhrady trov konania sa spravuje princípom procesného zavinenia

na zastavení konania. Len výnimočne môže súd v konaní procesne úspešnej strane sporu nepriznať
náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 257 CSP priznáva súdu moderačné
právo zmierniť dôsledky ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Toto ustanovenie umožňuje
súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a
prispieťtýmkodstráneniuprípadnejtvrdosti,ktorúbyinakvyvolalouplatnenie zásad,naktorýchspočíva

rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu
tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP musí byť daná osobitnými okolnosťami a môže spočívať
v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu, teda súd musí prihliadať na
majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán a vziať do úvahy nie len to, aké sú pomery toho, kto

by mal trovy konania zaplatiť, ale aj to, aký bude dopad aplikácie § 257 CSP predovšetkým na majetkové
pomery strany na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia je tiež
to,zaakýchokolnostíbolnárokuplatnenýnasúde,akýbolpostojstránkveci,akopristupovalivpriebehu
konania k plneniu procesných povinností strany sporu a podobne. Súd prvej inštancie ďalej uviedol,
že z dokladov predložených žalobkyňou k žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku vyplývalo, že

žalobkyňa v 1. rade mala priemerný čistý mesačný zárobok 413 eur, v roku 2016 do konca mája 311
eur. V januári bola 5 pracovných dní práceneschopná, v apríli 23 dní a v máji 22 dní. Od júna 2016 je
nezamestnaná, podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno č. 4104/2016-KN-DvN zo dňa
26. 06. 2016 má nárok na dávky v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu
14,8781 eura od 15. 06. 2016 po dobu 6 mesiacov. Žalobca v 2. rade je invalidný dôchodca, od januára

2015 poberal invalidný dôchodok v mesačnej výške 234,20 eura, od januára 2016 vo výške 235,90
eura a od januára 2017 vo výške 243 eur. Je nemajetný, nehnuteľnosť, ani hnuteľný majetok nevlastní.
RozsudkomOkresnéhosúduKomárnovoveci12Ps/3/2013bolpozbavenýspôsobilostinaprávneúkony
v celom rozsahu. Jeho opatrovníčkou na základe rozhodnutia súdu sa stala žalobkyňa v 1. rade, s
ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorá mu poskytuje všestrannú starostlivosť. Obývajú rodinný dom

spoločne s otcom žalobkyne v 1. rade, ktorý sa podieľa na úhrade nákladov spojených s bývaním sumou
150 eur, pričom on je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti (5/6 k celku), žalobkyňa v 1. rade
vlastní podiel 1/6-iny. Žalobcov nezaťažujú žiadne úvery, dôkaz o tom, že by vlastnili úspory, súdu
predložený nebol. Žalobkyni v 1. rade bol rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 8873/2014 - KaNR zo
dňa 17. 10. 2014 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur a

súčasne jej bola určená právna zástupkyňa na zastupovanie v konaní až do právoplatného ukončenia
veci. Po zvážení pomerov žalobcov súd prvej inštancie dospel k záveru, že u oboch sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa na použitie ustanovenia § 257 CSP, ktoré v prípade žalobcu v 2. rade videl
v tom, že je plne pozbavený spôsobilosti na právne úkony, okrem dôchodku v mesačnej výške 243 eur
žiadne iné príjmy nemá. Nebola preukázaná ani jeho vôľa zažalovať žalovaných, žalobu v jeho mene

ako jeho opatrovníčka podala žalobkyňa v 1. rade. Vznik konania, ani jeho zastavenie nezapríčinil, preto
súd žalovaným v 3. a 4. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania zo strany žalobcu v 2. rade.
Povinnosť žalobkyne v 1. rade uhradiť trovy konania žalovaným v 3. a 4. rade zastúpeným právnym
zástupcom určil v rozsahu 50% s prihliadnutím na jej zárobkové pomery a výšku odmeny za právnezastupovanie žalovaných v 3. a 4. rade. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, považuje sa za
tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka,

určená pri začatí poskytovania právnej služby. Žalobou v tomto konaní bolo navrhnuté, aby súd v zmysle
§ 80 písm. c/ OSP určil, či tu právny vzťah je, alebo nie je. V prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o
právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t. j. taký predmet, ktorého hodnotu
nemožno vyjadriť v peniazoch, preto náhrada nákladov právneho zastúpenia sa v takomto prípade
stanoví podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky (nie podľa § 10 ods.1, ako to vyčíslila právna zástupkyňa

žalovaných v 3. a 4. rade), podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu. Žalovaní v 3. a 4. rade sa vyjadrili iba k prvému výroku rozsudku
navrhovaného žalobcami, t. j. k neplatnosti právneho úkonu. V čase prevzatia veci a spísania vyjadrenia
k žalobe, teda v roku 2015, 1/13 výpočtového základu bola 64,53 eura, v roku 2016, kedy bola žaloba
vzatá späť 66 eur, k čomu právnemu zástupcovi prináleží podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky režijný
paušál v roku 2015 vo výške 8,34 eura a v roku 2016 v sume 8,58 eura, teda trovy právneho zastúpenia

žalovaných činia 220,32 eura (64,53 eura x 2 + 2 x 8,34 eura + 66 eur + 8,58 eura x 2 osoby - 50%
za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb podľa § 13 ods. 2). Zo sumy 220,32
eura 50% predstavuje sumu 110,16 eura, ktorú žalobkyňa v 1. rade vzhľadom na jej pomery je schopná
znášať. Žalovaným v 1. a 2. rade súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu
nevyplýva, že by im vznikli v súvislosti s týmto konaním náklady.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaným v 3. a 4.
rade od žalobkyne v 1. rade v rozsahu 50% podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
v 1. rade, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalovaným v 3. a 4. rade v rozsahu 50% za nesprávne, nakoľko je toho názoru, že v danom prípade

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré odôvodňovali náhradu trov konania
žalovaným výnimočne nepriznať. Uviedla, že pri zisťovaní existencie podmienok osobitného zreteľa
hodných, poukázala na majetkové, sociálne, osobné pomery, ktoré vyplývajú z dokladov založených
do súdneho spisu spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov, na základe ktorých bola
oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Uviedla, že v neposlednom rade, pri skúmaní existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať aj na charakter sporu. Žalobcovia v 1. a 2.
rade boli správaním sa žalovaného v 1. rade ukrátení na kúpnej cene za predaj nehnuteľností, ktorých
boli spoluvlastníkmi a ktoré na základe napadnutej kúpnej zmluvy predali. Žalovaný v 1. rade prevzal
celú dohodnutú kúpnu cenu a žalobcom v 1. a 2. rade na nich pripadajúcu čiastku zodpovedajúcu ich
spoluvlastníckym podielom nevyplatil. Poukázala na rozsudok NS SR sp. Zn. 3M Cdo 5/2006, z ktorého

vyplýva, že významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Žalobkyňa v 1. rade mala za to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že
je stále nezamestnaná a žiadne príjmy od januára roku 2017 nemá. Dávku v nezamestnanosti poberala
vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 14,8781 eura len do konca decembra roku 2016. S

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a
nárok na náhradu trov konania žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nepriznal.

3. Žalovaní v 3. a 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade uviedli, že jej odvolanie považujú
za účelové a ničím nepodložené, nakoľko práve žalobkyňa bola tou osobou, ktorá vyvolala tento súdny

spor, a teda musela si byť vedomá skutočnosti, že v prípade zastavenia konania bude znášať náklady,
ktoré mali žalovaní v 3. a 4. rade v súvislosti zo zastupovaním v uvedenej právnej veci. Rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 29. 03. 2017 považovali za vecne správny už aj z toho dôvodu, že už v tomto
rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal s majetkovými a zárobkovými pomermi žalobkyne v 1. rade a
tieto aj v rozsudku zohľadnil a to tak, že priznal žalovaným v 3. a 4. rade iba 50% výšku trov právneho

zastúpenia, ktoré museli vynaložiť na svoju obhajobu. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaných v 3. a 4. rade zo dňa 26. 06. 2017 sa písomne vyjadrila žalobkyňa v 1.
rade a uviedla, že žalovaní v 3. a 4. rade sa v podstate k dôvodom hodným osobitného zreteľa, na

ktoré žalobkyňa poukazovala v odvolaní, nevyjadrili a ich existenciu ničím nevyvrátili, len konštatovali,
že odvolanie považujú za účelové a ničím nepodložené. Uviedla, že na odvolaní proti napadnutému
uzneseniu sp. zn. 10C/195/2014-136 zo dňa 29. 03. 2017 a jeho dôvodoch trvá v plnom rozsahua toto považuje za dôvodné a podložené dôkazmi a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil a nárok na náhradu trov konania žalovaným v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nepriznal.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal
odvolanie žalobkyne v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalovaným v 3. a 4. rade žalobkyňou

v 1. rade v rozsahu 50% podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. V prejednávanej veci sa žalobcovia žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 31. 07. 2014
domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 09. 08. 2011 medzi
predávajúcimi: P. K., nar. XX. XX. XXXX, C. K., nar. XX. XX. XXXX, P. K., nar. XX. XX. XXXX, Z.
K. (predtým S.) nar. 02. XX. XXXX a kupujúcimi: V. S., nar. XX. XX. XXXX a W. S., nar. XX. XX.

XXXX. Zároveň sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Komárno, Katastrálny
odbor pre k. ú. A. na LV č. XXX, a to: pozemok parcely registra „C“ KN č. 1057 - záhrady vo výmere
313 m2, pozemok parcely registra „C“ KN č. 1058 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 439 m2,
stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele registra „C“ KN č. 1058 sú v podielovom
spoluvlastníctve P. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/12-ín, C. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/12-

ín, P. K., nar. XX. XX. XXXX v podiele 6/12-ín a Z. S. (v súčasnosti K.), nar. XX. XX. XXXX v podiele
1/6-iny. Žalovaní v 3. a 4. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09. 11. 2015 uviedli, že petit
žaloby je zmätočný, postavenie žalobcov je neisté, so žalobou nesúhlasia a navrhli žalobu zamietnuť
pre nedostatok ich pasívnej legitimácie a zaviazať žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaných (v 3. a 4. rade). Podaním zo dňa 20. 09.

2016 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaní v 3. a 4. rade podaním zo dňa 29. 09.
2016 žiadne námietky proti zastaveniu konania nemali a zároveň si uplatnili trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.334,98 eura za 3 úkony právnej služby s poukazom na to, že žalobkyňa v 1. rade zavinila
zastavenie konania. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k samotnej žalobe, ani k späťvzatiu nevyjadrili. Následne
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.17. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť

povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP
a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z
hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych

noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu,
ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

20. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by

mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho,
v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie
je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich

náhradu, keď mal v konaní úspech.

21. Zmyslom ustanovenia § 257 CSP je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej,
ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu § 257 CSP nepriznanie sa
môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy

moderovať celkom alebo sčasti, avšak vždy iba moderovať - nemôže túto povinnosť preniesť na inú
stranu sporu. Čiastočná moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí (napr. 1,
1/3, 50%, 25% a pod. Tento podiel potom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vyčísli príslušným
zlomkom alebo percentom; o presnej výške trov rozhodne súdny úradník samostatným uznesením pola
§ 262 ods. 2.

22. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku (§ 257 CSP) treba prihliadať v prvom rade na
majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä

na majetkové pomery oprávneného účastníka. Taktiež sú významnými okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo
5/2006).

23. Takisto v zmysle ustálenej judikatúry (R 24/1964), pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného

zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu
(teda nie len tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy
konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá)
a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

24. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď na uvedený prípad aplikoval
ustanovenie § 257 CSP a žalovaným v 3. a 4. rade priznal nárok na náhradu trov konania od žalobkyne
v 1. rade v rozsahu 50% a zároveň nepriznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v 2. rade. V
zmysle ustanovenia § 257 CSP pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadaťna osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli
stranu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že práve
okolnosti danej veci a tiež vecí s ňou súvisiacich sú takými okolnosťami, ktoré je potrebné zohľadniť ako

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Významnýmzhľadiskaaplikácietohtoustanoveniajetiežto,zaakých
okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj strán k veci, ako pristupovali v priebehu konania k
plneniu procesných povinností strany sporu a podobne. Žalobcom bolo súdom prvej inštancie priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a takisto bol žalobkyni v 1. rade rozhodnutím Centra právnej
pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur a bola jej

určená právna zástupkyňa na zastupovanie v konaní až do právoplatného skončenia vo veci. Odvolací
súd sa plne stotožnil s odôvodnením a so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade žalobkyne v 1.
rade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a taktiež súd prvej inštancie správne postupoval, keď na
prípad aplikoval moderačné právo súdu za účelom zmiernenia dôsledkov ustanovení upravujúcich trovy
konania a uložil žalobkyni v 1. rade povinnosť uhradiť žalovaným v 3. a 4. rade trovy konania v rozsahu
50% s prihliadnutím na jej zárobkové pomery a výšku odmeny na právne zastupovanie žalovaných v 3.

a 4. rade, a vzhľadom na pomery žalobkyne v 1. rade, je schopná tieto trovy znášať. Z vyššie uvedených
dôvodov mal odvolací súd za to, že aj napriek tomu, že žalobcovia vzali žalobu späť a teda zavinili
zastavenie konania, nemožno v tomto prípade aplikovať len zásadu zodpovednosti za zavinenie, ale
práve naopak, je potrebné prihliadnuť na výnimočné okolnosti a preto dospel k záveru, že ak súd prvej
inštancie aplikoval ustanovenie § 257 CSP, jeho záver je správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd

uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania v rozsahu
50% ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že priznal žalovaným v 3 a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%. Odvolací súd vzhliadol dôvody hodné osobitného
zreteľa rovnako ako súd prvej inštancie, nakoľko mal za to, že posúdenie okolností odôvodňujúcich
aplikáciu ustanovenia § 257 CSP bolo zo strany súdu prvej inštancie správne a plne sa s ním stotožnil.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že priznal žalovaným
v 3. a 4. rade od žalobkyne v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%. O

výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).