Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/148/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010568
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010568.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému V. S. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 24. januára 2018 odvolanie
obžalovaného V. S. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.11.2017, sp.zn.0T/82/2017, a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného V. S. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.11.2017, sp.zn.0T/82/2017 bol obžalovaný V. S. (ďalej
len „obžalovaný“) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. na skutkovom

základe, že

-okolo 11.30 hod. dňa 08.08.2017, v priestoroch kuchyne bytu na adrese XX. U. XX/X, Z., sa svojej
sestre B. S. vyhrážal, že ak sa ešte raz dozvie, že bola na jeho pozemku, tak ju hodí pod auto, následne
jej vulgárne nadával a opakovane uviedol, že ju zabije, pričom sa na ňu zaháňal rukami zovretými v
päsť, čím v poškodenej B. S. vzbudil dôvodnú obavu o jej zdravie a život.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. k
trestu odňatia slobody 20 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení

napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o vine a uloženom treste. V písomných
dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnutý rozsudok je
nezákonný, nakoľko skutok, ktorý mu je kladený za vinu sa nestal tak ako ho popisuje obžaloba a
rozsudok okresného súdu je nepresvedčivý. V prvom rade poukázal na to, že vôbec nie je pravdou, že
by sa mal jeho sestre akokoľvek vyhrážať. Z výpovede poškodenej nemožno vyvodiť jednoznačný záver,
že skutok sa stal tak ako ho popisuje poškodená, ktorá neuviedla ďalšie konkrétne okolnosti konania.

Poškodená už v minulosti podávala na neho trestné oznámenie s cieľom poškodiť mu. Obžalovaný jej
vôbec nepovedal, že ju hodí pod auto. Povedal to úplne inak, a nie s úmyslom voči nej niečo konať
alebo vyhrážať sa jej. Ak došlo k slovnej výmene, či pokrikovaním medzi ním a poškodenou, toto nemalo
takú intenzitu, že by mohlo vzbudiť dôvodnú obavu v zmysle Trestného poriadku. Navyše aj skutok,
tak ako je popísaný v obžalobe je nekonkrétny a neurčitý. V danom prípade poukázal aj na svedeckú
výpoveď R. S., ktorá je silne nepočujúca, teda nemohla počuť, to čo uviedla v prípravnom konaní do

zápisniceojejvýsluchu.Samabolaodpoškodenejaodnehovzdialenápribližne5metrovaprijejslabom
sluchu nemohla na túto vzdialenosť počuť, to čo bolo uvedené v jej zápisnici v prípravnom konaní.Navyše svedkyňa R. S. podpísala zápisnicu tak ako jej bola predložená, bez toho, aby jej rozumela
a vedela čo podpisuje. Má za to, že takáto výpoveď je v trestnom konaní nepoužiteľná. Poukázal aj
na to, že objektívna stránka pri predmetnom trestnom čine spočíva v tom, že páchateľ sa niekomu

vyhráža vyhrážkou, ktorej obsahom je hrozba smrťou, ťažká ujma na zdraví alebo iná ťažká ujma, a
takéto konanie je spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu. Pri posudzovaní vyhrážky smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou je dôležité posúdiť aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, ako
sa pritom celkove správal, či nechytal do ruky nejaké predmety a nenaznačoval tak úmysel uskutočniť
svoje hrozby alebo či nešlo len o hrozby, ktoré neboli vážne myslené a podobne. Je zrejmé, že v danom

čase obžalovaný nemal v rukách nič, navyše má postihnutie pravej ruky a nebol by schopný akokoľvek
poškodenú hodiť pod auto ako tvrdí. Tieto okolnosti vôbec súd neskúmal. Má ďalej za to, že v jeho
prípade absentuje táto obligatórna zložka trestného činu, a to objektívna stránka. V danom prípade sa
aj napriek všetkým vykonaným dôkazom nepodarilo preukázať hrozbu smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo iná ťažká ujma, a že takéto konanie bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej. Taktiež
súturozporysvýpoveďousvedkaR.S.apoškodenej.Poukázalnazásaduvpochybnostiachvprospech

obvineného „in dubio pro reo“. Pre úplnosť dodal, že použitie tejto zásady je prípustné až vtedy, keď
pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení
všetkých dostupných dôkazov. Táto zásada je definovaná ako povinnosť súdu rozhodovať v prospech
obžalovaného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť. Z uvedeného
vyplýva, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že skutok spáchal tak ako mu je kladený za vinu. Naopak

je tu podľa jeho názoru množstvo rozporov a pochybností, že skutok nespáchal. Obžalovaný V. S. z
vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd obžalovaného podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby
oslobodil a prepustil ho z väzby.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré koncipoval sám obžalovaný uviedol, že celá jeho obžaloba

bola postavená na nepriamych dôkazoch. Obžalovaný poukázal na to, že počas jeho výpovede pred
vyšetrovateľom ho žiadal, aby mu boli poskytnuté okuliare, nakoľko je krátkozraký. Vyšetrovateľ mu
sľuboval, že PMJ mu prinesú okuliare, a potom si môže zápisnicu prečítať, čo sa vôbec nestalo. Ďalej
do zápisnice žiadal, aby boli vypočutí svedkovia, a to jeho švagriná X. P. a H. P., čo by dosvedčili,
že sa mu poškodená sústavne vyhráža zavretím do väzenia, dokonca pred incidentom jednu hodinu

bola v kontakte s P., že ho ide dať zavrieť. Na to bol obžalovaný s ním a svedok potvrdil jej slová.
Vyšetrovateľ, ktorý spisoval zápisnicu s jeho matkou si robil iba poznámky, čo mu jeho matka rozprávala
a potom sa odobral do svojej kancelárie, kde upravil slová jeho matky a odniesol jej to podpísať. Ďalej
tvrdí, že jeho matka nemala pri sebe okuliare, nemohla to prečítať a vyšetrovateľ reagoval, že je tam
napísané iba to, čo mu ona nadiktovala. Tieto skutočnosti sa podľa názoru obžalovaného nezakladajú na

pravde. Toto potvrdila aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom sudca to nebral do úvahy
a argumentoval slovami, že výpoveď svedkyne považuje za účelovú, nakoľko matka si chráni svojho
syna a má radšej syna ako svoju dcéru. Taktiež uvádzal do zápisnice, že poškodená je nervovo labilná
a ambulantne navštevuje psychiatra, kde sa lieči s tým, že bola hospitalizovaná aj na psychiatrickom
oddelení O., kde ju počas jej pobytu navštevoval a nosil veci dennej potreby. Zároveň žiadal, aby si

vyžiadalchorobopisodjejošetrujúcejpsychiatričkyojejzdravotnomstave,čijespôsobilávstavevakom
sa nachádzala vypovedať voči obžalovanému. Ďalej vyšetrovateľ nepoučil poškodenú pred podpísaním
zápisnice, že ak to podpíše tak to nemôže vziať späť, pričom poškodená približne po 3 hodinách bola
naspäť na oddelení a chcela vziať svoju výpoveď naspäť, čo jej vyšetrovateľ pohrozil, že môže byť
stíhaná za krivú výpoveď, čoho sa vyľakala a odišla domov. Obžalovaný žiadal, aby bola poškodená

vypočutá na hlavnom pojednávaní, a aby mu do očí povedala, že nebola poučená čo sa týka podpísania
zápisnice. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodená dobre vedela ako má pokračovať v podaní trestného
oznámenia na jeho osobu. Obžalovaný navrhol vzhľadom k týmto pochybnostiam zo strany orgánov
činných v trestnom konaní a súdu, aby vec bola vrátená naspäť na súd prvého stupňa.

K odvolaniu obžalovaného V. S. sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu prokurátor bližšie
písomne nevyjadril.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok v celom

rozsahu za zákonný a správny.Obžalovaný V. S. a obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací
súd rozhodol v súlade s písomným odvolaním obžalovaného, nakoľko považujú napadnutý rozsudok
za nezákonný.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného V.
S. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 24. januára 2018 na podklade podaného odvolania
obžalovaného, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku, t.j. obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine, výroku o
uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie obžalovaného V. S. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním

napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a

tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel o výpoveď obžalovaného V. S., o výpoveď svedkyne- poškodenej B. S., ktorej výpoveď
z prípravného konania zo dňa 09.08.2017 bola na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 263
ods. 4 Tr. por. prečítaná, nakoľko využila svoje právo a odmietla vypovedať, o výpoveď svedkyne R. S.,

o výpoveď svedka E. W. a relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom
rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne
správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje
záveryouznaníobžalovanéhoV.S.zavinnéhozprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360 ods.1,
ods.2písm.b/Tr.zák.spoukazomna§139ods.1písm.c/Tr.zák.a§127ods.4Tr.zák.Svojeskutkové

zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade
dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci
vykonanými dôkazmi. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania,
a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené
na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a
spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky

obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

K námietke, že jediným dôkazom proti jeho osobe je výpoveď poškodenej, ktorá nie je podľa názoru
obžalovaného podporená žiadnym iným dôkazom, odvolací súd uvádza, že poškodená B. S. sa dňa
08.08.2017 sama dostavila na Obvodné oddelenie Policajného zboru Handlová a sama podala na

obžalovaného trestné oznámenie, pričom uviedla príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru
Handlová podstatné skutočnosti. Následne po vznesení obvinenia obžalovanému V. S. bola poškodená
B. S. vypočutá dňa 09.08.2017 (po začatí tejto trestnej veci vo veci bola vypočutá dňa 08.08.2017)
a vypovedala v zhode s tým, čo uviedla pri podávaní trestného oznámenia. Navyše jej výpoveď sa v
dôležitých skutočnostiach zhoduje s výpoveďou svedkyne R. S.- matky obžalovaného z prípravného

konania zo dňa 09.08.2017. Svedkyňa poškodená vypovedala, že v inkriminovaný čas jej obžalovaný
niekoľkokrát potom ako jej nadával do kúrv, štetiek, filciek, uviedol, že „ju hodí pod auto a že ju zabije“,
pričom obžalovaný mal v tvári nepríčetný výraz a bol ako v amoku. Poškodená sa ho veľmi bála, že
ju obžalovaný zabije. Matka obžalovaného mu vtedy povedala, aby prestal, a aby odišiel. Obžalovaný
však neprestával a matka obžalovaného sa obrátila na poškodenú a povedala jej: „Odíď, odíď, lebo

ťa zabije!“. Svedkyňa R. S. potvrdila vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 09.08.2017, že
obžalovaný sa vyhrážal poškodenej, že ju hodí pod auto. Okrem poškodenej v inkriminovanom čase
podľa výpovede svedkyne R. S. sa bála aj prítomná K. (vnučka svedkyne R. S.), ktorá plakala. SvedkyňaR. S. uviedla, že v čase keď sa začali obžalovaný s poškodenou hádať, boli pri dverách, ona bola na
válende, asi 5 metrov od nich a napriek tomu počula, o čom sa hádajú.

Pokiaľ obžalovaný namieta zdravotný stav svedkyne R. S. (zdravotné problémy so sluchom, svedkyňa
mala 2 krát infarkt a je ochrnutá na pol tela) a najmä vierohodnosť jej výpovede v súvislosti s jej
zdravotným stavom, odvolací súd uvádza, že okresný súd správne vzhľadom na jej zdravotný stav
považoval výpoveď svedkyne R. S. z prípravného konania zo dňa 09.08.2017 za vierohodnú, keďže
bola vykonaná v podstate bezprostredne po skutku, keď si svedkyňa lepšie pamätala priebeh udalostí

zo dňa 08.08.2017, ako v čase hlavného pojednávania okresného súdu dňa 27.11.2017. Rovnako
správne okresný súd poukázal na vierohodnosť výpovede svedkyne R. S. z prípravného konania zo
dňa 09.08.2017, keďže z výpovede svedka E. W. mal súd preukázané, že jej výpoveď bola urobená
podľa Trestného poriadku s prihliadnutím na zdravotný stav svedkyne. Tento svedok vo svojej výpovedi
potvrdil, že nielenže svedkyni R. S. predtým ako výpoveď zo dňa 09.08.2017 podpísala, prečítal, ale tak
akovyplynulozvýpovedesvedkyneR.S.nahlavnompojednávaní,jejvýpoveďvprípravnomkonaníbola

urobenávprítomnostipríbuznýchtejtosvedkyne.Okresnýsúdsprávnevylúčilmanipuláciusozápisnicou
o jej výsluchu zo strany svedka E. W.. Z uvedeného dôvodu rovnako okresný súd správne nepovažoval
za dôvodnú námietku obžalovaného spočívajúcu v jeho obhajobnom tvrdení, že v prípravnom konaní
zo strany vyšetrovateľa policajného zboru bol porušený procesný postup.

Odvolací súd z vyššie uvedeného dôvodu nepovažoval za dôvodnú námietku obžalovaného vo vzťahu
k správnosti a zákonnosti konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, pretože nemá podklad
v obsahu spisu a vo vykonaných dôkazoch.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr.
zák. na skutkovom základe napadnutého rozsudku, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v

tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok a s ktorými sa
okresný súd dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval
za opodstatnené. V podrobnostiach preto len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého
rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými

sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho
výmere. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 20 mesiacov, podľa upravenej
trestnej sadzby ustanovenej v § 360 ods. 2 Tr. zák. (po úprave trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich

okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami a zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3 zo 6 mesiacov
na 16 mesiacov; zákonom upravená sadzba podľa ktorej okresný súd ukladal obžalovanému trest
predstavuje výmeru 16 mesiacov až 3 roky), pri správnom nezistení ani jednej poľahčujúcej okolnosti v
zmysle § 36 Tr. zák. a pri správnom zistení jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák.,
zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a

ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného
trestného činu, zistené priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z
hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v
takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, preto

ani odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/
Tr. zák. je aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného V. S. na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine
a o treste v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, a preto odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.