Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1615010066.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej, v trestnej veci proti obžalovanému N. N., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Malacky sp. zn. 1T/25/2015 zo dňa 08.02.2017, na verejnom zasadnutí konanom 24. januára 2018,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného N. N., nar. XX.XX.XXXX v G. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný N. N. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa §
156ods.1Tr.zák.aprečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1Tr.zák.spolupáchateľstvom
podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1. dňa 08.09.2014 v čase okolo 21.45 hod. v G. spolu s doposiaľ neustáleným páchateľom prekonali
oplotenie rodinného domu na ul. X. mája XX/X, vnikli na pozemok, pričom ich vyrušil majiteľ rodinného
domu poškodený F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., 1. mája XX/X, po čom sa rozbehli k oploteniu
rodinného domu, ktoré preskočili,
2. potom čo poškodený F. D. prišiel k oploteniu, aby sa pozrel cez oplotenie na ulicu obvinený, ktorý
bol prikrčený pod oplotením, sa zdvihol a udrel poškodeného neznámym predmetom do oblasti tváre,

čím mu spôsobil trieštivú zlomeninu prednej st čelovo prínosovej dutiny vľavo nadočnicového oblúka a
stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu dĺžky 3 cm nad ľavou očnicou, ktoré zranenie si vyžiadalo
liečenie v trvaní najmenej 21 dní.

Za to mu bol uložený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák.
a s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
v rozsudku Okresného súdu Malacky z 12.09.2016, sp. zn. 1T/73/2016. právoplatnom dňa 12.09.2016,

ako aj všetky Ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. X. G. XX/X, XXX XX G., škodu vo výške 2.143 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd odkázal poškodeného F. D. so zvyškom nároku na náhradu škody na
civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný do zápisnice z hlavného
pojednávania na č.l. 167, ktoré doplnil samostatným písomným podaním dňa 24.04.2017 na

č.l. 179-182. Poškodený sa vyjadril k odvolaniu obžalovaného písomným podaním doručeným
prvostupňovému súdu 07.06.2017 na č.l. 188.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný N. N. uviedol, že poškodený ho opoznal až po tom, čo
policajti do spisu založili informáciu od policajta, že trestnej činnosti sa mal dopustiť práve on, čo im

mala oznámiť osoba pracujúca v prospech polície spolu s osobou prezývanou kvetinka. Navrhol vypočuť
policajta, aby ozrejmil kto je táto osoba tak, aby bol medzi nimi konfrontovaný. Tomuto jeho návrhu
nebolo vyhovené. Poukázal na úradný záznam spísaný 08.09.2014 políciou, kde poškodený uvádza, že
bol napadnutý na jeho pozemku neznámymi páchateľmi a vedel o nich uviesť len toľko, že jeden mal na
chrbte vak, bližšie ich opísať nevedel. Tieto osoby neboli ani zachytené na kamerovom zázname celého
mesta Malacky, ktorý bol poskytnutý polícii. Dňa 10.09.2014 podal poškodený trestné oznámenie na

neznámych páchateľov mužského pohlavia v tmavom oblečení, ktorí mali zatiahnuté kapucne, jeden z
nich mal na chrbte batoh. Až neskôr uviedol, že je si na 100 % istý, že ho napadol N. N.. Dňa 13.10.2014
bol vyťažený policajtmi, ktorým uviedol, že D. pozná a že ho fyzicky nenapadol a nevstúpil na jeho
pozemok, u poškodeného nikdy nebol. Navrhoval takisto vypočuť svoju družku, ktorá by vedela potvrdiť
jeho alibi na uvedený deň, keď sa skutok stal, tento návrh bol tiež zamietnutý. Týmto postupom došlo

k zlyhaniu orgánov činných v trestnom konaní. Namietal v odvolaní nezákonnosť rekognície, ktorej sa
nezúčastnila nezúčastnená osoba iba privolaný príslušník z polície Malacky, ktorý mohol byť zaujatý voči
jeho osobe. Je toho názoru, že vyšetrovanie prebehlo nezákonným spôsobom, nakoľko ho poškodený
neopoznal až v úradnom zázname policajtov ho opoznal. Preto navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
zrušiť, aby bola umožnená konfrontácia s osobou, ktorú uvádzal policajt L., aby ozrejmil súdu čo je

dôvernícka sieť a bolo mu umožnené vypočuť na pojednávaní M. C., jeho družku, ktorá by mu potvrdila
jeho aliby.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený F. D.. V písomných dôvodoch uviedol, že skutok
popísaný v rozsudku sa stal, tak ako je uvedené v rozsudku. Už pred súdom ozrejmil svoju výpoveď zo

septembra 2014, ktorá bola ovplyvnená stavom v akom sa nachádzal, bol v šoku po údere železným
obuškom do jeho hlavy zo strany obžalovaného N., ktorého opoznal ako útočníka na jeho osobu.

Na prejednanie odvolania Krajský súd v Bratislave nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktoré podľa §
294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vykonal v neprítomnosti poškodeného F. D., nakoľko tento sa na verejné

zasadnutie nedostavil, hoci predvolanie naň mal riadne a včas doručené.

Obhajkyňa obžalovaného G.. L. R. na verejnom zasadnutí poukázala na písomné dôvody odvolania.
Ďalej poukázala na rozpory vo výpovedi poškodeného, ktorý až neskôr označil obžalovaného za
páchateľa, pri prvotnom výsluchu páchateľa neoznačil. Rekogníciu považuje za nezákonnú, žiadnym

spôsobom vina obžalovaného nebola preukázaná. Navyše bolo porušené právo obžalovaného, nakoľko
súd odmietol doplniť dokazovanie výsluchom svedka policajta L., preto podľa zásady in dubio pro reo
navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na predmetnom verejnom zasadnutí uviedla, že považuje rozsudok

prvostupňového súdu za správny a zákonný. Čo sa týka dôkazu, ktorý navrhoval obžalovaný tento
považuje za nepodstatný pre vydanie napadnutého rozhodnutia a odvolanie obžalovaného navrhla ako
nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný N. N. uviedol, že v predchádzajúcom trestnom konaní sa doznal zo spáchania trestného

činu, v tejto veci je nevinný a skutok nespáchal.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne
nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby
odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.V predmetnej trestnej veci odvolací súd, pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného
v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 Tr. por., nezistil žiadnu takú odvolaním nevytýkanú chybu,
ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa
nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy (získané zákonným
spôsobom) nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie v merite veci postupom zodpovedajúcim príslušným
ustanoveniam Trestného poriadku a takto vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, a to spôsobom

zodpovedajúcim dikcii § 2 ods. 12 Tr. por.

Odvolací súd teda nemá pochybností o správnosti a úplností skutkových zistení, ktoré v plnej miere
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v prejednávanej trestnej veci nie je sporná skutočnosť,

že obžalovaný N. N. sa spolu s doposiaľ neustáleným páchateľom zdržiaval na pozemku poškodeného
F. D., po tom, čo ich majiteľ rodinného domu vyrušil, títo z miesta utiekli a preskočili oplotenie.
Následne, keď prišiel k oploteniu poškodený, obžalovaný ho udrel neznámym predmetom do oblasti
tváre, následkom čoho mu spôsobil trieštivú zlomeninu prednej steny, čelovoprínosovej dutiny vľavo
nadočnicového oblúka a stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu dĺžky 3 cm nad ľavou očnicou, ktoré

zranenie si vyžiadalo liečenie v trvaní najmenej 21 dní.

Poškodený F. D. po tom, čo bol opakovane dvakrát vypočutý v procesnom postavení svedka tak ako
v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní popísal priebeh skutku s tým, že v inkriminovaný
deň videl cez presklenú garáž na jeho pozemku sa pohybovať dve osoby. Spočiatku si myslel, že sa

jedná o synových kamarátov. Po tom, čo sa vybral smerom k nim, tieto osoby sa rozbehli, preskočili
oplotenie jeho pozemku. Keď nazrel ponad plot spozoroval obžalovaného N. N., ktorý bol pričupený,
keď sa viac nahol nad plot, vtedy ho obžalovaný udrel oceľovou palicou do hlavy, vtedy ho videl vo
vzdialenosti pol metra do tváre. V čase, keď bol učupený ho nespoznal, nakoľko mal na hlave kapucňu.
Utrpel popísané zranenia na tvári, po údere bol v šoku, ale neodpadol. Miesto bolo dobre osvetlené

z okolitého prostredia. K trestnému oznámeniu, kde udával popis skutku nie je zaprotokolované, že
páchateľom bol obžalovaný, toto nevie vysvetliť, policajtom udával, že skutok spáchal obžalovaný, tohto
neopoznal iba v čase, kedy bol učupený. Obžalovaného opoznal aj z toho dôvodu, že ho pozná už
z minulosti, nakoľko chodil za jeho synom a vydával ho na parkovisku pred firmou. S obžalovaným
nemal nikdy konflikt, túto skutočnosť potvrdil aj obžalovaný. Na svojich tvrdeniach poškodený zotrval aj

na hlavnom pojednávaní, kde bol tento dôkaz vykonávaný kontradiktórnym spôsobom. V tomto smere
treba uviesť, že tvrdenia poškodeného F. D., čo sa týka priebehu skutku, tieto udalosti sú potvrdené aj
lekárskymisprávamiododňa08.09.2014,ktorésúžurnalizovanévspiseabolioboznámenénahlavnom
pojednávaní prvostupňovým súdom, podrobne zadokumentované na č.l. 5 rozsudku. V tomto smere
treba poukázať aj na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia, špecializácia

traumatológia D.. G.. C. M., V.., ktorý bol do trestného konania pribratý ako znalec už počas prípravného
konania.Zozáverovjehoznaleckéhoposudku,ktorýbolprocesnýmspôsobomoboznámenýnahlavnom
pojednávaní na prvostupňovom súde vyplýva, že poškodený utrpel trieštivú zlomeninu prednej steny
čelovej, prínosovej dutiny vľavo, nadočnicového oblúka a stropu ľavej očnice a tržnozmliaždenú ranu
dĺžky 3 cm nad ľavou očnicou. Zranenie vzniklo jednorazovým tupým priamym a tvrdým násilím vyššej

intenzity. K uvedenému zraneniu zodpovedajú také mechanizmy vzniku, aké obvykle zanecháva úder
tvrdým tyčovitým predmetom. Takéto zranenie si vyžaduje priemerne liečbu v trvaní 21-28 dní, je možné
pacientovi individuálne podľa hojenia uznať práceneschopnosť až do doby max. 5 týždňov.

Uvedený znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva jednoznačne potvrdzuje výpoveď

poškodeného, minimálne v tom smere akým spôsobom došlo k zraneniu poškodeného v oblasti tváre
a to tupým oválnym predmetom jednorazovým úderom. Medzi obžalovaným a poškodeným pred
incidentom nedošlo ku žiadnemu konfliktu, nemali medzi sebou žiadne spory, ktoré by mohli motivovať
poškodeného, aby vypovedal v neprospech obžalovaného. Nie je preto dôvod neuveriť tvrdeniam
poškodeného, že tieto zranenia mu práve spôsobil obžalovaný, ktorého opoznal v čase, keď ho

obžalovaný udrel do tváre. Samotný obžalovaný N. N. počas prípravného konania využil svoje právo
v zmysle Trestného poriadku, a v trestnej veci, ktorá sa mu kladie za vinu nevypovedal. Samozrejme,
že je to jeho právo, avšak v tomto štádiu trestného konania neuviedol žiadne obhajobné návrhy na
svoju obranu. Až na hlavnom pojednávaní navrhoval vypočuť ako svedkyňu jeho družku, M. C., s ktoroužije v spoločnej domácnosti, ktorá by mu potvrdila, že v čase skutku sa zdržiaval doma. Správne súd
nevyhovel takémuto návrhu obžalovaného, nakoľko ku skutku došlo dňa 08.09.2014. V prípravnom
konaní takéto obhajobné návrhy nepredniesol a predmetná trestná vec bola prejednávaná pred súdom

v roku 2017. Je nelogické, aby súd vyhovel takémuto návrhu, nakoľko po vyše dva a pol roku nie je
možné, aby si svedkyňa pamätala na deň v takom časovom rozpätí, čo mal práve vtedy obžalovaný robiť
a kde sa mal zdržiavať. Navyše v kontexte vykonaných dôkazov takáto svedecká výpoveď by nemohla
byť ani vieryhodná, vzhľadom na časový odstup a vzťah obžalovaného k svedkyni. Práve na hlavnom
pojednávaní obžalovaný potvrdil tvrdenia poškodeného D., že títo sa poznajú z minulosti. Žiadny konflikt

medzi ním a poškodeným nespomínal, ktorý by mohol spochybniť tvrdenia poškodeného.

K ďalšej námietke obžalovaného v odvolacích dôvodoch, že súd prvého stupňa porušil právo jeho
obhajoby tým spôsobom, že odmietol vypočuť na hlavnom pojednávaní ako svedka policajta z OO PZ
Malacky, D. L., ktorý mal spísať úradný záznam k poznatku trestnej činnosti na č.l. 61, odvolací súd
poznamenáva, že k tejto skutočnosti policajt nemohol byť súdom prvého stupňa ani vypočutý, nakoľko

tento svedok nebol zbavený mlčanlivosti v žiadnom štádiu trestného konania a keby aj takáto skutočnosť
nastala podľa ustálenej judikatúry nebolo by ho možné vypočuť, nakoľko policajt nemôže byť vypočutý k
metódam práce polície a k operatívnym informáciám. Navyše v kontexte produkovaných dôkazov bola
obžaloba postavená na výpovedi poškodeného v kontexte znaleckého posudku z odboru zdravotníctva
a podporené lekárskymi správami z 08.09.2014 a nasledujúce.

K odvolacej námietke namietajúcej rekogníciu v prípravnom konaní podľa fotografii, odvolací súd
dodáva, že táto bola čiastočne opodstatnená, pokiaľ namietal prítomnosť nezúčastnenej osoby v danom
prípade príslušníka polície.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. por. ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa
obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať a to medzi viacerými osobami
podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.

Podľa§126ods. 2Tr.por.rekogníciumožnovykonaťajpodľafotografií,prípadnespoužitímtechnických

prostriedkov.

Podľa § 126 ods. 3 Tr. por. k rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.

V danom prípade nebol zachovaný procesný postup, keď ako nezúčastnená osoba bol prizvaný na

tento úkon policajt OO PZ Malacky ako to vyplýva zo zápisnice z č.l. 53, avšak treba poznamenať, že
takéto procesné porušenie ustanovenia § 126 ods. 3 Tr. por. nemá za následok absolútnu neplatnosť
tohto procesného úkonu.

K tomuto však odvolací súd dodáva, že uvedená rekognícia v prípravnom konaní bola nadbytočná

a odvolací súd na tento dôkaz ani neprihliadol, nakoľko poškodený už v prípravnom konaní pred
rekogníciou, ktorá bola vykonaná dňa 14.11.2014, presne označil obžalovaného podľa mena pri
výpovedi zo dňa 07.10.2014 č.l. 14-16, nakoľko obžalovaného osobne poznal. Naviac aj obžalovaný
potvrdil, že sa s poškodeným poznali. Preto rekognícia vykonaná v prípravnom konaní bola nadbytočná
a nemala vplyv na ostatné výsledky vykonaného dokazovania. Naviac poškodený v súdnom konaní, na

hlavnom pojednávaní dňa 08.02.2017 obžalovaného opoznal ako páchateľa skutku, nakoľko u neho v
minulosti brigádoval, ktorý dôkaz je nespochybniteľný a obžalovaný ho ani na hlavnom pojednávaní
nenamietal. Išlo o dôkaz vykonaný kontradiktórnym spôsobom, nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti o
jeho dôkaznej hodnote.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z obsahu predloženého
spisového materiálu, dospel k záveru, že všetky súdom prvého stupňa vykonané dôkazy poskytujú
dostatočný a spoľahlivý podklad pre záver o vine obžalovaného za spáchaných skutkov tak, ako to
vyplýva z podanej obžaloby.

Odvolacísúdsatakistovplnomrozsahustotožňujesprávnymposúdenímžalovanýchskutkovzhľadiska
naplnenia všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty v bode 1 prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., v bode 2 prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd považuje súdom prvého stupňa uložený trest za zákonný,
správny a primeraný a v konečnom dôsledku za spravodlivý a za zákonné považuje aj výroky o náhrade

škody.

Prvostupňový súd postupoval pri ukladaní súhrnného trestu v súlade so všetkými relevantnými
ustanoveniami Trestného zákona. Ním uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda pri
strednej hranici trestnej sadzby podľa najprísnejšieho ustanovenia Trestného zákona, pri zbiehajúcich

sa trestných činoch a to podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. správne uložil súhrnný trest v zmysle § 42 ods.
1 Tr. zák., nakoľko žalovanej trestnej činnosti sa dopustil pred vyhlásením odsudzujúceho rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/73/2016 zo dňa 12.09.2016. Správne prvostupňový súd upravil aj
trestnú sadzbu u obžalovaného v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., nakoľko u obžalovaného nezistil žiadne
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák., ale iba priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h/, m/ Tr.
zák., preto musel vychádzať pri ukladaní trestu z upravenej trestnej sadzby, pri spodnej hranici o jednu

tretinu, pri základnej trestnej sadzbe 1 až 5 rokov.

Správne prvostupňový súd obžalovanému uložil represívny trest odňatia slobody, vzhľadom k tomu,
že bol ukladaný súhrnný trest a predchádzajúci uložený trest mu bol uložený ako nepodmienečný s
prihliadnutím na osobu obžalovaného a doterajší spôsob jeho života a predchádzajúce odsúdenia.

Súhrnný trest pritom musí byť prísnejší ako pôvodne uložený trest rozsudku, ktorý bol už zrušený a
ukladá sa podľa najprísnejšieho ustanovenia Trestného zákona. Uložený trest a jeho výmera zodpovedá
všetkým zákonným kritériám uvedených v § 34 Tr. zák.

Nakoľko obžalovaný už pred týmito odsúdeniami bol vo výkone trestu odňatia slobody a takýto trest aj

vykonal pred uplynutím desaťročnej lehoty správne súd tohto zaradil na výkon trestu v zmysle § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na to, že napadnutý rozsudok je správny aj vo výroku o náhrade škody, odvolací súd s
poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné,

preto rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.