Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204745
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114204745.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: E.., proti žalovanému: C., v
konaní o zaplatenie 1 035,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 25C/50/2014-166 zo dňa 14. 11. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
o zaplatenie sumy 1 035,46 Eur s prísl. titulom nevrátenej náhrady trov konania. Zároveň súd prvej

inštancie priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Žalovaný ako advokát poskytoval žalobcovi právnu službu na základe plnomocenstva zo dňa
03.03.2008. Písomná dohoda o poskytnutí právnej pomoci medzi stranami konania uzatvorená nebola.
Do 21.09.2007 poskytoval právne služby žalobcovi R.. R. F., a to na základe plnej moci zo dňa

14.02.2005. Na pojednávaní dňa 29.02.2008 zastupoval spoločnosť Z., spol. s r. o. R.. R. V., a to
na základe substitučného plnomocenstva od R.. F. s tým, že na udelenie tohto splnomocnenia ho
splnomocnil konateľ žalovaného vo veci. Toto medzi stranami sporné nebolo.
Dňa 03.03.2008 R.. R. F. odovzdal R.. R. V., teda žalovanému, spis v právnej veci vedenej na Okresnom
súde Prešov pod č. k. 19Cb 92/2005, kde bol žalovaným žalobca v tejto veci. O odovzdaní spisu spísali
Protokol. Podľa článku II. tohto protokolu R.. R. F. postúpil preberajúcemu R.. R. V. svoj nárok na
odmenu za poskytované právne služby v tejto právnej veci vo vzťahu k účastníkom konania, vrátane

jeho povinnosti vyčísliť trovy právneho zastúpenia v prebiehajúcom súdnom konaní.
Dňa 31.05.2010 bola medzi R.. R. F. a R.. R. V. uzatvorená Dohoda o postúpení pohľadávky s tým,
že R.. F., ako postupca, má pohľadávku voči dlžníkovi - žalobcovi z titulu nevyplatenej tarifnej odmeny
advokáta za poskytnuté právne služby v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Prešove č. k. 19Cb
92/2005. Išlo o sumu 1 035,46 Eur.
Podľa článku II. Dohody o postúpení pohľadávky, postupca postupuje svoju pohľadávku uvedenú v
článku I., so všetkými právami s ňou spojenými, na postupníka dňom podpísania tejto zmluvy.

Podľa článku V. Dohody o postúpení pohľadávky, postupca prehlasuje, že vykoná právne úkony a
náležitosti voči dlžníkovi teda žalobcovi, čo sa týka oznámenia postúpenej pohľadávky na postupníka.
Podľa článku VI. Dohody o postúpení pohľadávky, touto zmluvou sa rušia všetky doterajšie dohody a
dojednania medzi postupcom a postupníkom vo vzťahu k spoločnosti Z.Táto dohoda bola medzi R.. F. aR.. R. V. uzatvorená po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob 42/2009-347 zo
dňa 18.03.2010 v právnej veci žalobcu: E. C. L., k. s., K. Z. XX, F., K.: XX XXX XXX, proti žalovanému:
Z., spol. s. r.o., R. X, XXX XX T., K.: XX XXX XXX, zastúpenému R.. R. V., advokátom so sídlom C.

XX, XXX XX L., o zaplatenie 6 809,94 Eur s príslušenstvom, ktorým Krajský súd rozhodol o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb 92/2005-333 zo dňa 30.01.2009, tak že:
„Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému trovy konania 3 359,17 Eur k rukám zástupcu žalovaného R.. R. V., advokáta v L., do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.“

„Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 25,17 Eur k rukám zástupcu
žalovaného R.. R. V., advokáta v L., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2010 a vykonateľnosť dňa 21.05.2010.
Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi boli teda priznané trovy konania v celkovej výške 3 359,17 Eur a
trovy odvolacieho konania vo výške 25,17 Eur, ktoré bol zaviazaný zaplatiť neúspešný účastník v konaní.

Priznaná suma predstavovala trovy právneho zastúpenia v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn.
19Cb/92/2005 a Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 4Cob/42/2009. Suma 1 035,46 Eur predstavovala
odmenu za dobu poskytovania právneho zastúpenia žalobcovi R.. F., a to za 4 úkony právnej služby po
237,34 Eur, 1 úkon vo výške 59,30 Eur a tiež režijný paušál za tieto úkony vo výške podľa príslušného
roku. Žalobca uviedol, že R.. F. predmetnú sumu neuhradil. Žalobca nežiadal sumu 2 008,48 Eur, ktorá

predstavovala odmenu za právne služby R.. V. v právnej veci 19Cb 92/2005 (3 384,34 - 340,40 = 3
043,94; 3 043,94 - 1 035,46 = 2 008,48).
Spoločnosť E. C. L., k. s., uhradila dňa 30.06.2010 sumu trov konania vo výške 3 384,34 Eur na
účet právneho zástupcu žalobcu R.. R. V., pričom túto skutočnosť preukázala výpisom z účtu zo dňa
03.06.2010. Žalobca potom listom zo dňa 23.08.2010 vyzval žalovaného na vrátenie trov konania

vo výške 3 384,34 Eur v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému doručená
dňa 24.08.2010. Žalovaný napriek výzve v stanovenej lehote požadovanú sumu žalobcovi neuhradil.
Následne žalovaný uhradil žalobcovi sumu zaplateného súdneho poplatku vo výške 340,40 Eur a
ponechal si sumu 3 043,94 Eur, teda 2 008,48 Eur ako odmenu za jeho právne služby a 1 035,46 Eur
z titulu postúpenej pohľadávky od R.. F..

Žalovaný dňa 09.09.2011 oznámil žalobcovi, že si jednostranne započítal sumu 3 043,94 Eur. V tento
deň aj vystavil faktúru č. XXXXXX s tým, že fakturuje sumu 3 043,94 Eur ako priznanú náhradu trov
právneho zastúpenia. Z dôvodu jednostranného zápočtu bola suma 3 043,94 Eur započítaná a celková
fakturovaná suma potom bola 0 Eur.
Súd chcel vo veci ako svedka vypočuť aj R.. F., ktorý sa však kvôli pracovnej zaneprázdnenosti

na pojednávanie nedostavil a súdu poskytol čestné vyhlásenie zo dňa 14.11.2016. V tomto čestnom
vyhlásení potvrdil odovzdanie spisu žalovanému na základe protokolu zo dňa 03.03.2008. Taktiež
potvrdil uzatvorenie Dohody o postúpení pohľadávky zo dňa 31.05.2010, a to vo výške 1 035,46
Eur. Potvrdil, že táto pohľadávka mu vznikla z titulu vykonania úkonov právnej služby pre žalobcu v
konaní č. k. 19Cb 92/2005, pričom táto pohľadávka mu zo strany žalobcu nebola nikdy zaplatená a

ani pred jej postúpením nikdy nedošlo k jej zániku iným spôsobom. Zároveň uviedol, že medzi ním a
žalobcom neexistovala žiadna dohoda o zmluvnej odmene alebo zmluvnej náhrade hotových výdavkov,
pričom neexistovala ani dohoda o poskytovaní bezplatných právnych služieb v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním žalobcu. Ako advokátovi mu teda zo zákona vznikol nárok na zaplatenie tarifnej odmeny
za úkony poskytnutej právnej služby a nárok na náhradu hotových výdavkov, v danej právnej veci vo

výške 1 035,46 Eur. Zároveň potvrdil, že ako postupca oznámil postúpenie pohľadávky na žalovaného
v danej výške žalobcovi ako dlžníkovi.
Na pojednávaní dňa 14.11.2016 žalobca tvrdil, že R.. F. mal zmluvu o poskytovaní právnych služieb pre
T. R. - Z., pričom súdu túto zmluvu o poskytnutie právnych služieb zo dňa 30.03.2004 aj predložil. Podľa
konateľa žalobcu má táto zmluva preukazovať to, že R.. F. poskytoval právne služby jemu ako fyzickej

osobe s tým, že mu poskytoval právne služby aj ako konateľovi všetkých spoločností, v ktorých bol v tom
čase konateľom alebo spoločníkom. Išlo o spoločnosti Z., T. a F.. R.. F. mu nikdy nefakturoval žiadne
služby v súvislosti s týmito spoločnosťami, keďže mali za to, že všetko je poriešené touto zmluvou.
Na základe tejto zmluvy mu mesačne zasielal 10 000 Sk. Konateľ žalobcu tiež tvrdil, že s R.. V. mal
uzatvorenú podobnú zmluvu, ktorá bola uzatvorená s fyzickou osobou T. R. - Z. s tým, že bol platený

paušál, a hoci to tam nebolo uvedené, všetky zastupovania z firiem, kde bol konateľom a spoločníkom,
spadali pod túto zmluvu. Tvrdil, že na základe tejto zmluvy mal R.. F. za svoje právne služby zaplatené
a čo sa týka samotného konania so spoločnosťou E. C. L., k. s., potom tam priznané trovy mali patriťstranám v konaní. Medzi ním a advokátom nebolo dohodnuté, že okrem tejto paušálnej odmeny dostane
v prípade úspechu v konaní aj tarifnú odmenu.
Súd sa na pojednávaní oboznámil so zmluvou o poskytnutí právnych služieb uzatvorenou medzi R.. R.

F. a T. R. - Z. dňa 30.03.2004, pričom z obsahu tejto zmluvy nijako nevyplývajú tvrdenia, ktoré uvádzal
konateľ žalobcu, teda že by R.. F. mal poskytovať právnu pomoc aj všetkým obchodným spoločnostiam,
v ktorých bol konateľ žalobcu v tom čase konateľom alebo spoločníkom. Žiadne takéto ustanovenie sa
v zmluve nenachádza. Žalobca nepredložil žiadnu zmluvu podobného typu uzatvorenú medzi R.. R. V.
a konateľom žalobcu.

V predmetom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný ako advokát poskytoval žalobcovi
právnu službu. Ďalej bolo nepochybne preukázané to, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi boli
súdom priznané trovy konania vo výške 3 359,17 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 25,17 Eur,
ktoré bol zaviazaný zaplatiť neúspešný účastník v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Prešove
pod sp. zn. 19Cb 92/2005 a na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4Cob 42/2009. Tiež je nesporné,
že žalovaný dňa 13.09.2011 zaslal na účet žalobcu 340,40 Eur. V konaní tiež bolo preukázané, že medzi

stranami nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí právnej pomoci, len písomné plnomocenstvo.
Žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, že by mal so žalovaným uzatvorenú písomnú zmluvu o
právnej pomoci, v ktorej by bola dohodnutá aj odmena advokáta. Bolo však nepochybne preukázané,
že medzi stranami existovala ústna zmluva o právnej pomoci. Súd taktiež nemal za preukázané, že by
na základe žalobcom predloženej zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 30.03.2004, ktorá bola

uzatvorená medzi R.. R. F. a T. R. - Z., V. XX, T., K. XX XXX XXX, ako fyzickou osobou, nepatrila R.. R. F.
odmena za právne zastúpenie vo veci č. k. 19Cb 92/2005, ktoré poskytol spoločnosti Z., spol. s r. o., R.
X, T., K. XX XX XX XX. Ako je zrejmé, ide o dva samostatné subjekty a ako bolo uvedené vyššie, zmluva
z 30.03.2004 neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa zastúpenia spoločnosti Z., spol. s r. o. To, že
odmena za právne zastúpenie R.. F. nebola vyplatená, potvrdil tak R.. F. vo svojom čestnom prehlásení,

ako aj samotný žalobca. Žalobca vo svojom vyjadrení argumentoval tým, že R.. F. nepatrila odmena za
právne zastúpenie, keďže medzi ním a žalobcom neexistovala iná dohoda o odmene advokáta, okrem
tej podľa zmluvy z 30.03.2004.
Súd však prioritne vychádzal z toho že dohoda o odmene na základe zmluvy z 30.03.2004 sa nevzťahuje
na tentoprípad, keďže ide o zmluvu, ktorá nebola uzatvorená medzi žalobcom a R.. F.. Ako bolo uvedené

vyššie, z tejto zmluvy ani nijako nevyplýva, že by sa mala vzťahovať na prípadné právne vzťahy medzi
žalobcom a R.. F.. V súlade s § 24 zákona o advokácii má advokát, ktorý poskytuje právnu pomoc
klientovi, právo na odmenu. Pokiaľ nie je medzi stranami dohodnuté, akým spôsobom sa určuje odmena
advokátovi, patrí advokátovi tarifná odmena. V tomto konaní bolo preukázané, že tak medzi R.. F. a
žalobcom, ako aj medzi R.. V. a žalobcom nebola uzatvorená písomná zmluva o právnej pomoci a ani

osobitná dohoda o odmene advokáta. V súlade so zákonom tak advokátom, ktorí poskytovali právne
služby žalobcovi, patrila tarifná odmena.
Hoci sa žalobca snažil tvrdiť, že medzi ním a žalovaným existovala zmluva o právnej pomoci, na základe
ktorej bol žalovanému vyplácaný mesačný paušál, žalobca takúto zmluvu nepredložil a taktiež nežiadal
od žalovaného vrátenie sumy 2 008,48 Eur, ktorá predstavuje tarifnú odmenu žalovaného za jednotlivé

úkony právnej služby, ktoré poskytol žalobcovi v konaní 19Cb 92/2005.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že R.. F. vznikla pohľadávka voči žalobcovi z titulu nevyplatenia
odmeny za ním poskytnuté právne služby. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že túto svoju
pohľadávku platne postúpil žalovanému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný mal teda
právo na zaplatenie sumy 2 008,48 Eur ako odmeny za úkony právnej služby, ktoré poskytol žalobcovi a

sumy 1 035,46 Eur ako postúpenej pohľadávky od R.. F., ktorá predstavovala odmenu za ním poskytnutú
právnu pomoc. Aj keď žalobca popieral, že by mu R.. F. ako postupca oznámil postúpenie pohľadávky,
na platnosti dohody o postúpení pohľadávky to nič nemení. Z prípadného neoznámenia postúpenia
pohľadávky by žalobcovi vyplývalo jedine oprávnenie uhradiť svoj záväzok pôvodnému veriteľovi, teda
R.. F., čo sa však nestalo.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že suma 3 043,94 Eur patrila žalobcovi ako úspešnej strane v
konaní. Zároveň je ale z vykonaného dokazovania zrejmé, že sumu 3 043,94 Eur mal žalobca zaplatiť
R.. V. z titulu ním poskytnutých právnych služieb a z titulu postúpenia pohľadávky R.. F.. R.. V., ktorý
mal pohľadávku voči žalobcovi vo výške 3 043,94 Eur, uskutočnil voči žalobcovi jednostranný zápočet v
súlades§580Občianskehozákonníka.Súdmalzato,žebolisplnenévšetkypodmienkyprezapočítanie

pohľadávok, keďže išlo o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, len v opačnej pozícii dlžník a veriteľ.
Plnenie bolo rovnakého druhu, t. j. išlo o peňažné pohľadávky. Taktiež obe pohľadávky boli spôsobilé
na započítanie a v čase vykonania zápočtu boli obe pohľadávky splatné. Suma 3 384,34 Eur bola
pripísaná na účet R.. V. dňa 02.06.2010 a odmena za právne zastúpenie bola zrejmá z právoplatnéhouznesenia Krajského súdu v konaní 19Cb 92/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2010.
Faktúra č. XXXXXX bola splatná 09.09.2011. Keďže započítanie je jednostranný právny úkon, na tento
sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka a možno ho vykonať aj proti jeho vôli.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda mal súd za to, že žaloba je nedôvodná, keďže žalobca z nijakého
titulu nemá právo voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy. Súd teda žalobu v celom rozsahu
zamietol“.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § § 18, 24 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii,

podľa § 12, § 13 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory, § 261 a § 358 Obchodného
zákonníka, § 524, § 526 a § 580 Občianskeho zákonníka.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému priznal
právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom po citácii rozhodnutia
súdu prvej inštancie mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade došlo
k platnému započítaniu podľa Občianskeho zákonníka z dôvodu, že pohľadávky nie sú spôsobilé na

započítanie, nakoľko žalovaný žalobcovi vyfakturoval náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 0
Eur. Pokiaľ teda listom zo dňa 09. 09. 2011 započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi, ktorú vyčíslil
faktúrou na sumu 0 Eur voči pohľadávke žalobcu voči spoločnosti E. C. L., k. s., je tento právny
úkon absolútne neplatný. Taktiež súd prvej inštancie neskúmal, či v danom prípade došlo k platnému
jednostrannému započítaniu a či sú žalovaným označené pohľadávky spôsobilé k započítaniu. Podľa

názoru žalobcu listiny o postúpení pohľadávky na žalovaného sú vyhotovené dodatočne, pričom v celom
konaní žalovaný nepopieral žalobcov nárok, namietal iba jeho premlčanie. Až následne účelovo zmenil
svoju obranu a uviedol, že došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy medzi R.. F. a žalovaným
a následne k započítaniu. Zároveň žalovaný až v priebehu konania predložil protokoly o odovzdaní a
prevzatí spisu medzi R.. F. a žalovaným. Súd prvej inštancie taktiež odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom, ak nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka, ktorého výsluch mohol objasniť
to, ako bol protokolárne odovzdaný spis od R.. F. pre žalovaného dňa 03. 03. 2008, pokiaľ tento spis
bol odovzdaný už konateľovi žalobcu dňa 20. 09. 2007. Z týchto dôvodov žalobca uviedol, že súd prvej
inštancie sa nevyporiadal riadne s predloženými dôkazmi a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné

a jeho právne odôvodnenie nedostačujúce. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu
a priznal žalobcovi uplatnený nárok.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril napriek výzve súdu prvej inštancie, ktorá mu
bola doručená dňa 06. 02. 2017.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na jeho

správnosť a presvedčivosť v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky
žalobcu pozostávajú z namietania nemožnosti započítania pohľadávok tak, ako to uviedol vo svojom
odôvodneníakodôvodzamietnutiažalobysúdprvejinštancie.Súdprvejinštanciesaprecíznevyporiadal
s odôvodnením svojho postupu, pričom tieto námietky vznášal žalobca už v konaní pred súdom prvej
inštancie. Z bodu 46 citovaného rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, akým spôsobom sa súd prvej

inštancie vyporiadal s platnosťou započítania pohľadávok, k čomu naviac odvolací súd dodáva, že
samotné formálne námietky žalobcu o tom, že mu bola vystavená faktúra na sumu 0 Eur zo strany
žalovaného sú len prepiatym formalizmom, nakoľko nárok na náhradu úkonov právnej služby vzniká
právnemu zástupcovi už ich vykonaním, nie samotným vystavením faktúry, teda nemožno hodnotiť jehopostup za nezákonný, keď uviedol, že si započítava svoju pohľadávku voči žalobcovi a až následne
vystavil faktúru na 0 Eur. Prílišný formalizmus pri posudzovaní záväzkovo-právnych vzťahov strán sporu
bol odmietnutý aj v judikatúre Ústavného súdu SR, podľa ktorého v rozhodnutí prehnané formalistické

požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha
všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácií relevantných právnych
úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov
jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má
byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácií všetkých zákonných kritérií platných pre

výklad právnych úkonov a súčasne preferencií výkladu v prospech platnosti a nie neplatnosti právneho
úkonu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. 04. 2015). Tento záver Ústavného súdu
SR nepochybne možno aplikovať aj na túto problematiku, či možno aplikovať inštitút započítania a až
následne vystaviť faktúru a nemožno prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, že len opačný postup je správny a
zákonný.

9. Taktiež odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nevypočutia navrhovaného svedka hodnotí odvolací
súd ako nedôvodnú.

10. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc

posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v
rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie účastníkov konania. Ak teda
súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnuté dôkazy s odôvodnením, že by sa nimi mali preukázať

skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia, konal v rámci svojej právomoci.
V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou so všeobecných
zárukspravodlivéhoprejednaniavecipredsúdomjezásada„rovnostizbraní“.Tátozásadazabezpečuje,
aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom
postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania,

v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva.
Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj
oprávneniaúčastníkovkonanianavrhovaťdôkazy.Možnosťnavrhovaniadôkazovjespojenásprincípom
dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o

tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie
tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo
vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní
s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge

c. Holandsko z roku 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a
ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti
druhému účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom
navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj
bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom

náleze z 26. januára 2010
sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv
na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je
porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Nakoľko skutkový stav bol pre rozhodnutie vo veci ustálený ako dôvodný je nepochybne nutné zhodnotiť

postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh žalobcu na výsluch svedka.

11. Zo samotného čestného vyhlásenia svedka, ktorého výsluch žalobca navrhoval sú nepochybne
zistené všetky rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci, pričom jeho nevypočutím nedošlo ani
k porušeniu práv žalobcu v zmysle čl. 6 Dohovoru ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností.

12. Namietané skutočnosti ohľadom dátumu odovzdania spisovej dokumentácie nemôžu mať vplyv na
správnosť záverov súdu prvej inštancie, nakoľko pre platné postúpenie pohľadávky zo strany R.. F. nažalovaného nepochybne postačovalo to, aby bolo zrejmé, koľko úkonov právnej služby bolo vykonaných
a z akej hodnoty veci, čo nepochybne vyplývalo aj z ostatných listinných dôkazov.

13. Odvolací súd taktiež má za to, že napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a spĺňa náležitosti, ktoré
sú vyžadované pre kvalitu súdneho rozhodnutia.

14. Otázka preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia bola aj predmetom posudzovania vyšších súdnych
autorít, pričom je nepochybné, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a dal

presvedčivú odpoveď na námietky vznášané jednotlivými stranami sporu, pričom toto rozhodnutiu spĺňa
atribúty odôvodnenosti a presvedčivosti tak, ako to vyplýva z dole uvedených rozhodnutí.

15. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. 7. 2010, sp. zn. 5 Cdo 106/2010)

Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. je-
ho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne mu-
sí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhod-
nutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premis dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj
laickú)verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípa-

de, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v
žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za roz-
porné s čl.46 ods.1 Ústavy SR, či čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. I.ÚS
243/07. V danom prípade však rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené, presvedčivé a
vnútorne koherentné.

16. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP s
prihliadnutím na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).