Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244865
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244865.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. C. T., L..
X.X.XXXX, P. X, J., štátny občan SR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o.,
so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená
Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789 o zaplatenie

2.349,66eurospríslušenstvom,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa
7. októbra 2014, č.k. 18C/213/2011-156 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. novembra
2014, č. k. 18C/213/2011-203, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.10.214, č. k. 18C/213/2011-156 sa v napadnutej časti
p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2014, č. k. 18C/213/2011-203 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 2.349,66 euro s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo " Družstvo ") a obchodníka s cennými
papiermi (ďalej len "obchodník s CP") a návrh žalobcu na prerušenie konania. Súd prvého stupňa v
rozhodnutí s použitím § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) nepriznal
žalovanej náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods.1, § 4 ods.1 písm. h/, § 9 ods.1, § 15 ods.1, § 16 ods. 1, zák. č.
514/2003 Z. z. v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci neboli
splnené zákonné podmienky vyplývajúce z § 3 ods. 1 písm. d/ a § 9 zák. č. 514/2003 Z. z. pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že PDSI spolupracovalo od roku
2000 so spoločnosťou CAPITAL INVEST, o. c. p., a.s., IČO: 36020095, od roku 2002 so spoločnosťou
CAPITAL INVEST, o. c. p., a.s., IČO: 35828749 (spoločnosť mala rovnaké obchodné meno, ale iné IČO),

uvedený obchodník s cennými papiermi od 13.5.2003 (kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové
rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. N.-XX/XXXX/OCP zo dňa 22.4.2003 vydané pre obchodníka s
cennými papiermi) nemal povolenie na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods.
2 písm. d/ zákona o cenných papieroch, a to do 22.4.2008 - z uvedeného mal za to, že nešlo o
kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva PDSI obchodníkom s cennými papiermi. V odôvodnení
rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca vstúpil do družstva ešte pred 1.6.2010. Z vykonaného dokazovania

mal ďalej za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, sp. zn. XKXX/XXXX bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz - v súčasnosti je konkurz zameraný
na speňažovanie majetku.

Podľa § 35 ods.1,2 zákona o dohľade na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade
nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať
Národnej banke Slovenska ( ďalej „ NBS“) zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a
iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich
akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov,

obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly
alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov,
a to na požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
vydaného podľa odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných
informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné.
Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje,

nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti,
správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie
Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou
Slovenska. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú
závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá NBS a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré
sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah, obsah,
členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení,
správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany
založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom.
PDSI je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou
zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne
hospodárili s majetkom družstva. Jedná sa o podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného

zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. Družstvu bolo
umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov
(predmetnýchzmlúv).Vdanomprípadevsúladesprincípomzmluvnejautonómierovnakéhopostavenia
účastníkov právnych vzťahov žalobca dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s PDSI a na základe
individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v

družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva,
voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej
oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Pokiaľ by NBS
zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla
by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného

práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

Až odo dňa 1. 6. 2010 (t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných
papieroch podľa zák. č. 129/2010 Z. z.) malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený
Prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI schválený Prospekt investície

dodržiava (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1. 6. 2010), pričom za prípadné
nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1. 6. 2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred
1.6.2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla určovať, či a do akých
konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Za Plnenie prospektu investície družstva PDSI
pritom zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva

proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich
funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti
členomkontrolnejkomisiedružstvapodľaustanovení§244ods.8vspojenís§243aods.4Obchodného
zákonníka).

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade PDSI podnikalo
na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem Občianskeho
a Obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami (vrátane žalobcu)
a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi ). Nebola preto daná kompetencia NBSzasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie vzťahov medzi žalobcom (ako členom družstva) a PDSI
bolo mimo rámca dozoru NBS. V žalobe a ani počas konania žalobca neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Žalobca v

snahe dosiahnuť vyššie výnosy z vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov
s PDSI môže byť spojené adekvátnym rizikom. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázal základný atribút vzniku škody,
a to nesprávny úradný postup žalovanej.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej
republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody žalobcovi, pretože táto mu nevznikla
vložením finančných prostriedkov do PDSI, ale v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj záväzok
z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. PDSI a jeho dcérske spoločnosti -
EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a
SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ

INVESTÍCIE" - sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného
zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Za činnosť
Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi
činnosťdružstvaarozhodujeovšetkýchzáležitostiachdružstva,pokiaľniesúzákonom,stanovamialebo
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Žalobca (v danom prípade v spornom

čase ako člen družstva a ako investor) vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší
(propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. o
cennýchpapierochainvestičnýchslužbáchaozmeneadoplneníniektorýchzákonov).Členskáschôdza
je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti
družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a

čl. 33 Stanov PDSI. NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o
cenných papieroch a investičných službách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na Národnú banku

Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa §
127 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať
majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v

Prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt,
ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé ako
aj jeho podpis, ktorý prospekt musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 zák. č.

566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní Prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval
len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval.

Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol
medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá
povinnostitretímosobám(aniobchodníkoviscennýmipapiermi),alezaväzujelenvyhlasovateľaverejnej
ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo
uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia

uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou
splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov).

Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si
splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobca majú práva

a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a
voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Národná banka Slovenska vykonáva
dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonomvymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného Prospektu

investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona),
aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj
dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S účinnosťou od 1.6.2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Národná banka Slovenska
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií.

Družstvo bolo podľa zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy
o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto
správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom.

Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými
v podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi
dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie
portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev,
s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala,
že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil
žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy

o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov
či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Zo skutkových okolností prípadu súd prvého dospel k záveru, že to bol práve samotný žalobca (v
danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených

povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám), ktorý zanedbal prevenčnú
povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým
spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s
primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru
rizika. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti

PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva PDSI a ani proti žiadnemu členovi kontrolnej
komisiePDSI(Obchodnýzákonník§251ods.2,§243aods.4a §244ods.8),ajkeďkaždýčlendružstva
je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho
zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene
a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti

členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva,
a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva
a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva.

Žalobca svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve PDSI (štandardne

ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI ), či už
na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu
údajných vyrovnacích podielov. Súd prvého stupňa s poukazom na takto ustálený skutkový stav dospel
k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi finančné prostriedky v žalovanej výške. Naviac,
len v prípade, ak by sa žalobca nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by

bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).

Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s Dohovorom - zásada právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci Okresného súdu Bratislava I právoplatne skončená vecsp. zn. 10C 213/2011, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní neboli preukázané
zákonné predpoklady zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky za žalobcom uplatnenú škodu titulom
nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh žalobcu na podanie prejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie právne dôvodiac § 109 ods.1 písm. c/ O.s.p., čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie konštatujúc, že žalobcom predložený zoznam navrhovaných prejudiciálnych
otázok nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním.

Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh vo veci samej žalobca
poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v
súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným

atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej
moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že
ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku
škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a
nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len

formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto
spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska
bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície
spoľahol. Argument žalovanej, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie

dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto
zúženom dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje
príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska,
spočívajúcou v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z. Za obzvlášť
nepochopiteľný žalobca považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v

rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky
vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu
nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými
papiermi, ktorými by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k
dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou Národnej banky Slovenska

podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií
a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods.
1 Zákona o cenných papieroch ( platného v tomto znení od 1. mája 2007 ) Družstvo ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom
zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila

opak - preto mala Národná banka Slovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní,
resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt
investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou
bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej
banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných

rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k
ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo výpoveďou svedka Ing.
X. I., Csc. preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z

hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta,atospoločnostiCIHOLDING,a.s.,ktorývtomčaseakcionárskyvlastnilobchodníkascennými
papiermi, t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa pozistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí
zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou
CI HOLDING a.s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli

opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše
či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka. Odvolateľ poukázal ďalej na to, že Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav,
že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a
obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi (v ktorom

konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich
aj výslovne pre Družstvo porušil Zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani
po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur nevyužila svoje kompetencie v
zmyslezákonaocennýchpapierochaneprijalažiadnenáslednékontrolnéalebovýznamnejšieopatrenia
(predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na
činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné

podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v
roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou
a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej
investície, resp., že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej
miere neochránila. Poukázal ďalej na skutočnosť, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4. marca

2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku
2011, potvrdila dlhodobé porušovanie Zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie
porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou bankou Slovenska.

Odvolateľ ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č. M.-XXXXX-

X/XXXX ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu
neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie neaktuálnosti
prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje do neho zahrnuté boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska
dňa27.augusta2007kstretnutiuspoverenýmičlenmipredstavenstvaDružstvazaúčelomprerokovania

nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo
prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú
nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už k 31. decembru 2006.
Z uvedeného vyplýva , že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods.

1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra
2006, avšak Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom
činnosti). Žalobcakonštatoval,že existujúcekonkurznékonaniesamoosebenevylučujemožnosťpodať
veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí
takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny

stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom
konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné
rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla
2012, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť

záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie
od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie
vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych
vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo
podanieobčianskoprávnej,čiinejžalobyonáhraduškody,potombyzákonokonkurzeareštrukturalizácii

fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon
v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to
znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť
je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. V odvolaní napokon poukázal na
záveryuzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa31.januára2012,sp.zn.XC.XX/XXXX

a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané
prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli v značnom počte a rozsahu riadne
vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p.Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej
veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého

zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobcom alebo žalovanou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné
dôležité skutočnosti ( § 121 O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne

prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala svoje
počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa
daného prípadu a uviedla, že žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nie je možné ani odhadnúť, v
akej výške a kedy v budúcnosti mu eventuálne vznikne, pretože vznik samotnej škody a jej výška závisí
od výsledku konkurzného konania PDSI. K námietke žalobcu o riadnom nevykonaní listinných dôkazov
uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil (vykonal)

jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne špecifikoval o
aké doklady išlo a oboznámil ich obsah. Zo zápisnice z posledného pojednávania jednoznačne vyplýva,
že súd oboznámil prítomných s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v predmetnej veci a to po súhlase
oboch zástupkýň účastníkov konania oboznámením s podstatnými náležitosťami listinných dôkazov.
Postupom podľa § 164 O.s.p. podala žalovaná návrh na opravu zjavne pisárskych chýb v odôvodnení

rozhodnutia súdu prvého stupňa na prvej strane odôvodnenia, kde je uvedená nesprávna hodnota istiny,
teda vymáhanej čiastky.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.)

z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci

skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol žalobu uplatnenú žalobcom na náhradu škody spôsobenej
mu nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad Podielovým

družstvom Slovenské investície, v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľ zopakoval v odvolaní podanom
proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti, odvolací
súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia.

K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (t.j. že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého
stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §

133 až § 135 O.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie
je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p.

alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci

prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust.
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho

vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

zák. č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázkapríčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v

komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a

vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez

ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,
príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda

by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci
vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“), každý zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu.

Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z.
(novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zák. č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej
ponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosťdodržiavaťschválenýprospektinvestície.
Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež

povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č.
566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009
na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z.
vykonaná zák. č. 558/2008 Z. z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt
zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z.
pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od
iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tietoneexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými
ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy
kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z.

V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je
spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1
písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zák. č. 566/2001
Z. z. vypustené novelou vykonanou zák. č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013). Ak si toho žalobca
vedomí nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej

neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu
dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti
skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani

Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností

Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobcu,
ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne
z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých,
ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená,

že riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo
pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v
spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré
Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť
uvedených operácií nie je zaručená. Žalobca si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo

portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť
(čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až
do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. M.-XXXX-X/XXXX, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným
rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011,

vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska.
Činnosť Družstva, ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s
finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s
vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z
realizovanéhofinančnéhoinvestovania;zodpovednosťštátunemôženahrádzaťprimárnuzodpovednosť

obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobcovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobcu o nedostatočných opatreniach Národnej banky
Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči Družstvu zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k

obchodníkovi s cennými papiermi (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č.
OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eura,
opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s
cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010,
č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie

investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní
domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení
v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne
pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže zanesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XX Q. XXXX/XXXX, na ktorý v odvolaní poukazoval
žalobca, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady
škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so
splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom
verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie

nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa,
keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. XX Q. XXXX/XXXX nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže
byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší

súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti

štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu
ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu
sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci

v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania nedostane
nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa i v

tom , že žaloba bola podaná predčasne.

Vo vzťahu k námietke žalobcu namietajúceho okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním
napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s § 129 O.s.p. je treba uviesť, že podľa §

120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že
predsedasenátualebosamosudcanapojednávanílistinualebojejčasťprečítaalebooznámijejobsah.Z
obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania žalobcu a vyjadrenie sa žalovanej
boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaniami nariadenými

na deň 7.10.2014, resp. v jeho priebehu. Zo zápisnice z pojednávania súdu nariadeného na deň
7.10.2014 vyplýva, že v jeho priebehu súd prvého stupňa podľa § 118 O.s.p. oznámil výsledky prípravy
pojednávania, oznámil, ktoré právne významné skutkové tvrdenia možno považovať za zhodné, ktoré
sú sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, následne vykonal dokazovanie oboznámením sa
obsahom spisu, obsahom prepisu DVD nosiča, obsahom konkréte označených listinných dôkazov a

čítaním výpovedí svedkov zo zápisníc sp. zn. XC XXX/XXXX, X Q. XXX/XXXX, XXC XX/XXXX. Uvedené
znamená, že žalobcom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní
dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129
ods.1 O. s. p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Postup súdu prvého stupňa v priebehu označeného pojednávania, ktorý zamietol ako nadbytočné
vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu zabezpečením účtovníctva družstva PDSI, vyžiadaním
správy o stave konkurzu a výsluch svedkov Ing. X. I. CSc., RNDr. V., Ing. Š., Ing. I. T. a Ing. D. V. bol
rovnako v súlade s ust. § 120 ods.1 O.s.p. V zmysle citovaného ustanovenia súd nie je viazaný návrhmiúčastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu a nie účastníkov konania. Na základe uvedeného je potom možné za nedôvodnú považovať

i námietku žalobcu o tom, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p.).

Pokiaľ súd prvého stupňa na strane 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol nesprávnu výšku
istiny požadovanej žalobcom 604,25 euro (správna výška je 2.349,66 euro), táto nesprávnosť nemala

za následok nesprávne právne a skutkové posúdenie veci súdom prvého stupňa (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
(vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.
ako vecne a právne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 12.11.2014, č.k. 18C/213/2011-203 uložil žalobcovi
povinnosť v lehote 10 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur

v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na § 18ca
zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení mal za to, že nie je povinný poplatok za odvolanie zaplatiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)
sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo

konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak
je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov). Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu,

ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto
podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ, dovolateľ. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednomstupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta
prvá citovaného zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012, za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume 20 eur.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012, z úkonov navrhnutých alebo za

konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa
stanú splatnými po 30.9.2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.
10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z. nebolo do 30.9.2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobca povinný zaplatiť poplatok za odvolanie.

Berúcdoúvahyhorecitovanéustanovenia, žalobcabynebolpovinnýzaplatiťpoplatokzaodvolanieibav
prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci bolo odvolacie konanie
začaté po 1.10.2012, preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa
zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie
proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.

10. 2012). Skutočnosť, že v Sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti
rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti žalobcu bez právneho významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1.10.2012
oslobodené od súdnych poplatkov (zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené
ust. § 4 ods. 1 písm. k/).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako

vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.