Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/891/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114202164
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114202164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: R.. W. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, I., zastúpený AKAK s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Bratislava - Ružinov, Slowackého 56, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a jeho nesprávnym úradným postupom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. júna 2015, č.k. 14C/16/2014-140, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie žaloby v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 82.400,- eur pripúšťa a

v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a o trovách konania
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 28.1.2014 domáhal náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a jeho nesprávnym úradným postupom podľa zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobu odôvodnil tým, že

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím podľa § 9 a nasl. zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Rozhodnúť o náhrade
trov si vyhradil osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, §
9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a zistený skutkový stav. V

dôvodoch uviedol, že žalobca si žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 28.1.2014 nárok na
zaplatenie žalovanej sumy 201.310,09 eura ( náhrada škody) a sumy 100.000,- eur ( nemajetkovej
ujmy) uplatnil z dôvodu, že mu vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu a vydaním
nezákonného rozhodnutia policajnými orgánmi v priestupkovom konaní. Poukázal na to, že Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. KRP2-NR-KDI-
SK-14/2011 zo dňa 15.02.2011 zamietlo jeho odvolanie a potvrdilo rozhodnutie Okresného riaditeľstva
PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre číslo ORPZ-NR-ODI2-Pr909/2010 zo dňa 29.12.2010,

ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa ustanovenia § 22 odsek 1 písmeno a) Zákona o priestupkoch a uložil mu pokutu vo výške 900,-
€ a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 35 mesiacov od 22.05.2010. Označené rozhodnutie
Krajského riaditeľstva PZ v Nitre bolo ako nezákonné zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.15S/7/2011-45 zo dňa 29.06.2011 a vec bola vrátená KR PZ v Nitre na ďalšie konanie. Celé priestupkové
konanie do rozhodnutia krajského súdu bolo podľa žalobcu nezákonné. Následne bolo priestupkové
konanie zastavené rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. KRPZ-NR-KDI-SK-55/2012 zo 10.

októbra 2012. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že nikdy nebol zákonne uznaný vinným zo
spáchaniapriestupku,zktoréhobolvovyššieoznačenompriestupkovomkonaníobvinený.Napriektomu
časť trestu vykonal bez existencie právoplatného a zákonného rozhodnutia . Viac ako dva roky a päť
mesiacov mu bolo nezákonným konaním Krajského a Okresného riaditeľstva PZ v Nitre znemožnené
viesť motorové vozidlo. Táto skutočnosť výrazne zasiahla do jeho života, znemožnila mu kariérny

postup v zamestnaní, skomplikovala starostlivosť o deti a zmenila mu bežný život. V priamej príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím utrpel škodu vo výške 201.310,09 eura ( skutočnú škodu + ušlý
zisk, špecifikované v žalobe). Zároveň v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím polície
utrpel nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur ( špecifikovanú v žalobe). Žiadosťou zo dňa 12.12.2012
požiadal Ministerstvo vnútra SR ako orgán konajúci v mene štátu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody podľa § 15 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. dooručenou dňa 15.12.2012, ale

ministerstvo na ňu nereagovalo. Následne dňa 26.06.2013 vyzval ministerstvo na uzavretie dohody o
náhrade škody, ale ani na to nereagovalo, preto podal žalobu na súd.
2. Žalovaný v prvoinštančnom konaní žiadal žalobu zamietnuť, lebo neboli splnené v podmienky
zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, lebo
nebolo vydané nezákonné rozhodnutie ani nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. V predmetnom

prípade nebo vydané nezákonné, rozhodnutie, nakoľko tu bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania,
teda v prospech účastníka konania, z dôvodu uplynutia dvojročnej prekluzívnéj lehoty. Nejde teda o
také rozhodnutie ako má na mysli ust. § 6 ods. 1 zák. č. 513/2003 Z.z.. ktoré výslovne uvádza,
že „ právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť

príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu“.
Tento názor oprel o nález Ústavního soudu ČR sp. zn. III. ÚS 162/02 podľa ktorého, nemožno paušálne
považovať za nezákonné každé vznesenie obvinenia, ktoré nevyústilo v právoplatný odsudzujúci
rozsudok obvineného, ale v každej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného
prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie, ako aj

základných zásad trestného konania.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že celé priestupkové konanie až do rozhodnutia krajského súdu
bolo nezákonné . Poukázal na to, že priestupkové konanie v tomto prípade bolo rozsiahle a začalo v
súvislosti s priestupkom spáchaným žalobcom dňa 22.5.2010, ktorého sa dopustil ako vodič osobného
motorového vozidla pri kontrole policajnou hliadkou ( odmietol podrobiť sa vykonaniu dychovej skúšky

a tiež lekárskemu vyšetreniu spojenom s odberom krvi) a bol mu zadržaný vodičský preukaz. Toto
konanie žalobcu správny orgán kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov čím naplnil skutkovú
podstatupriestupkupodľa§22ods.1písm.a)zákonač.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskorších
predpisov. Dňa 10.08.2010 vydal Okresný dopravný inšpektorát v Nitre rozhodnutie o priestupku pod č.

ORP-909/DI-Pr-lO, ktorým uznal žalobcu vinným a uložil mu finančnú pokutu vo výške 900,-€ a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 35 mesiacov. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o
ktorom rozhodoval Krajský dopravný inšpektorát v Nitre dňa 20.10.2010 pod č. KRP-DI-SK-125/2010 a
to rozhodnutím, ktorým vyhovel odvolaniu žalobcu, vec zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský dopravný inšpektorát v Nitre vydal rozhodnutie o odvolaní pod č. KRPZ-NR-KDI-SK-14/2011

zo dňa 15.02.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku zo dňa
29.12.2010 a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2011. Dňa 05.05.2011 bola
na KR PZ v Nitre doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe žalobcu vo veci preskúmania rozhodnutia o
odvolaní č. KRPZ-NR-KDI-SK-14/2011 zo dňa 15.02.2011 a následne dňa 16.05.2011 bolo spracované
vyjadrenie k žalobe a Krajský súd v Nitre rozhodnutím zo dňa 29.6.2011 napadnuté rozhodnutie zo

dňa 15.02.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správny orgán ďalej vo veci konal, spis bol na
prokurátorskej previerke na Krajskej prokuratúre v Nitre, ktorá v danom spise nevytkla žiadne procesné
pochybenie a uvedený spis dozorovala. Celé priestupkové konanie bolo sťažené z dôvodu, že žalobca
opakovane nepreberal predvolania na pojednávanie, bol dlhodobo práceneschopný , ospravedlňoval
sa z účasti na pojednávaní a až dňa 29.03. 2012 bolo pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozhodnutia o spáchaní priestupku žalobcom a bola mu uložená rovnaká finančná pokuta 900 eur a
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 35 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie a odvolací orgán rozhodol o zastavení konania z dôvodu prekluzívnej lehoty, čím bola vec
právoplatne ukončená a žalobcovi bol vrátený vodičský preukaz a časť uhradenej pokuty. Vzhľadom kuvedenému má za to, že zadržanie vodičského preukazu bolo zákonné a dôvodné. Pokiaľ ide o výšku
škody uviedol, že zo strany žalobcu ide len o fiktívne výpočty škody a ušlého zisku, ktorá nie je ničím
relevantne podložená. Žalovaný namietal aj výšku nemajetkovej ujmy a vo vzťahu k nej poukázal na jej

zákonný limit v zmysle ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý podľa súčasnej právnej
úpravy predstavuje hranicu cca 17.600 eur.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol že zákonným predpokladom podania žaloby na

súd o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, či nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je v zmysle § 15 ods. 1 zákona podanie písomnej žiadosti poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Z dokazovania vyplynulo, že takáto písomná
žiadosť zo strany žalobcu bola podaná dňa 12.12.2012 a doručená žalovanému 17.12.2012. Žalobca s
poukazom na § 16 ods. 1 zákona, keďže nebol uspokojený jeho nárok na náhradu škody do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, mohol sa domáhať uspokojenia nároku žalobou na súde. Žalobca

tvrdil, že mu škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánov v priestupkovom konaní
a vydaním nezákonného rozhodnutia . Z postupu správnych orgánov súd prvej inštancie nezistil, že by
v správnom konaní došlo k neprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona, nakoľko nezistil,
že by tieto správne orgány porušili svoju povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote alebo, že by tieto orgány boli nečinné a tým spôsobovali zbytočné prieťahy v konaní.

Práve naopak správne orgány v priestupkovom konaní jednotlivé úkony vykonávali náležite v časovom
slede bez prieťahov, pričom sa museli zaoberať všetkými podaniami žalobcu a preto sa predmetná vec
právoplatne skončila zastavením konania s poukazom na § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
keď uplynula dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie priestupku.
4. K tvrdeniu žalobcu, že začatím exekučného konania na základe neprávoplatného rozhodnutia ODI

OR PZ v Nitre zo dňa 29.12.2010, ktoré bolo nadriadeným orgánom zrušené, mu bola spôsobená
škoda tým, že exekútor mu zablokoval účty v stavebnej sporiteľni a preto mu nemohla odísť splátka
na úver , čím mohlo dôjsť k porušeniu zmluvných podmienok z jeho strany a úvery by sa stali splatné,
súd prvej inštancie konštatoval, že nebol preukázaný vznik škody začatím exekučného konania. Z
exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozef Buri EX 9059/2011, že Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru v Nitre podalo návrh na vykonanie exekúcie dňa 03.10.2011 na základe exekučného
titulu - rozhodnutie o priestupku č. ORPZ - NR- ODI2-Pr-909/2010 zo dňa 29.12.2010, právoplatné
dňa 25.02.2011, vykonateľné dňa 14.03.2011, pričom v čase podania návrhu už bolo toto rozhodnutie
zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/7/2011-45 zo
dňa 29. 6. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2011. Exekučné konanie sa teda začalo

na základe neprávoplatného exekučného titulu, pričom zo spisu bolo zistené, že činnosť exekútora
sa dotkla žalobcu v tom, že súdny exekútor vydal dňa 02.05.2012 príkazy na začatie exekúcie pre
jednotlivé banky a to na zablokovanie sumy na účte povinného R.. W.o výške 1.090,34 eur, avšak už
dňa 18.05.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie oprávneného KRPZ v
Nitre zo dňa 14.05.2012. Na to exekútor vydal dňa 21.05.2012 príkazy na odblokovanie účtu povinného.

Uvedené konanie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre súd posúdil ako nesprávny úradný
postup , pretože podali návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že predmetný exekučný titul už bol
v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie zrušený. Zároveň však súd poukázal na ust. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. , podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Z daného exekučného spisu a ani z

vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by mu týmto exekučným konaním bola spôsobená nejaká škoda. K
zablokovaniu účtu čo do sumy 1.090,34 eur došlo u žalobcu dňa 09.05.2011 (podľa doručeniek bankám)
a k odblokovaniu 28.05.2011, čiže žalobca mal účty blokované v uvedenej sume len po dobu 19 dní.
Súd však nemal preukázané, že by konaním správneho orgánu podaním návrhu na exekúciu došlo k
vzniku škody na majetku žalobcu.

1.3 Súd prvej inštancie sa zaoberal aj žalobcom tvrdenou nezákonnosťou rozhodnutí vydaných
príslušnými orgánmi v priestupkovom konaní a to rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného
dopravného inšpektorátu v Nitre číslo ORPZ-NR-ODI2-Pr-909/2010 zo dňa 29.12.2010 , ktorým bol
uznaný zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. a) Zákona o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 900 eur a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu 35 mesiacov od 22.05.2010 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného
zboru v Nitre, Krajského dopravného inšpektorátu č. KRPZ-NR-KDI-SK-14/2011 zo dňa 15.02.2011 ,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o priestupku. Súd prvej inštancie tieto rozhodnutia ne- posúdil ako
nezákonné rozhodnutia, i keď následne boli rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/7/2011-45zo dňa 29.06.2011 zrušené, ale vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Krajskému
riaditeľstvu policajného zboru v Nitre. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 6 ods. 1 zákona, podľa ktorého
"ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom". V danom prípade nebolo napadnuté rozhodnutie iba
zrušené alebo zmenené, ale bolo zrušené pre nedostatočné zistenie skutkového stavu s tým, že v
ďalšom konaní sa mali správne orgány vysporiadať s vytýkanými nedostatkami a opätovne rozhodnúť
o merite veci. Orgán štátnej moci musí vydať v prvom rade rozhodnutie zákonné a spravodlivé, na

základe dostatočne zisteného skutkového stavu. To znamená, že musí mať pre svoje rozhodnutie všetky
potrebné podklady a zistenia, ktoré si mal daný správny orgán zabezpečiť a náležite vyhodnotiť v ďalšom
konaní po zrušení a vrátení veci zo strany súdu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v danej veci neexistuje také nezákonné rozhodnutie, ako to má na mysli ust. § 6 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z.
5. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu uplatnenú podľa § 17 ods. 2 a 3 zákona č.

514/2003 Z.z. súd prvej inštancie uviedol, že nárok na nemajetkovú ujmu nie je automatický vo vzťahu
k porušeniu práva, ale predpokladá objektívne zistenie, že samotné porušenie práva nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Pokiaľ teda súd konštatoval, že nezistil, že by bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v
súvislosti s uvedeným nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní nebol zistený a preukázaný

vznik škody na strane žalobcu, nebol dôvod na to, aby sa zaoberal uplatneným nárokom žalobcu na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď pre rozhodnutie o priznaní práva na nemajetkovú ujmu je
základnýmpredpokladomvznikujmyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnymúradným
postupom.
6. Na základe uvedených skutkových okolností a ich právneho vyhodnotenia dospel súd prvej inštancie

k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej, nakoľko do vyhlásenia rozsudku si
žiadna zo strán trovy neuplatnila.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal zrušiť napadnutý

rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že
zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že nikdy nebol zákonne uznaný vinným zo spáchania
priestupku,zktoréhobolvpriestupkovomkonaníobvinený.Napriektomumuselčasťtrestu,hocimubola
nezákonne uložená, vykonať. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a nie vtedy, ak bolo zrušené a vec bola správnemu orgánu
zároveň vrátená na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie je založené na takom výklade zákona č.
514/2003 Z.z., ktorý popiera jeho účel a zmysel, pretože tento zákon je založený na princípe, podľa
ktorého je štát povinný odstrániť každú nezákonnosť, ku ktorej došlo pri výkone štátnej moci. Voči nemu

bolo vznesené obvinenie zo spáchania priestupku, avšak predpoklad o spáchaní priestupku vyslovený
v obvinení nebol potvrdený, čo musí mať pre neho rovnaký dôsledok ako rozhodnutie správneho
orgánu o tom, že nikdy priestupok, z ktorého bol obvinený nespáchal (vec je podľa neho potrebné
posudzovať tak, akoby bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený). Ďalej namietal, že súd už
ďalšie dokazovanie vo vzťahu k splneniu ďalších zákonom vymedzených podmienok na vznik nároku na

náhraduškodyaninevykonával.Malzato,žetakýtozáversúdujezjavneneodôvodnenýaleboarbitrárny
a z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný, pričom poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 25/2011 zo dňa 24.03.2011. Mal za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným konaním a rozhodnutím o priestupku, má rozsudok súdu o zrušení rozhodnutia
správneho orgánu a vrátení veci na ďalšie konanie ,rovnaké dôsledky ako iba zrušenie nezákonného

rozhodnutia správneho orgánu bez vrátenia veci na ďalšie konanie. V predmetnom prípade krajský súd
ani nemohol iba zrušiť nezákonné rozhodnutie (tak ako to vyžaduje okresný súd), nakoľko procesné
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku mu na to nedávali žiadny priestor. Žalobca s poukazom
na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 159/2012, ktorý podáva ústavne konformný výklad zákona
č. 514/2003 Z.z. uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/7/2011-45 zo dňa 29.06.2011

je zrušujúcim rozhodnutím súdu, ktoré konštatuje nezákonnosť konania a rozhodovania dopravných
inšpektorátov a je pre okresný súd záväzné. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že má nárok
na náhradu škody.8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Súd prvej inštancie nevyhodnotil rozhodnutia správneho orgánu za nezákonné, aj ke
´d boli zrušené Krajským súdom v Nitre a vrítené na ďalšie konanie , pretože rozhodnutie nebolo zrušené

pre nezýákonnosť ale ale z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Opätovne poukázal na tú
skutočnosť, že v roku 2011 prebiehala nad uvedenou vecou prokurátorská previerka, ktorú realizovala
Krajská prokuratúra v Nitre, pričom dozorujúci prokurátor neskonštatoval žiadne pochybenia policajného
orgánu. K priestupkovému konaniu uviedol, že posledné rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané
dňa 29.03.2012 a žalobca bol opätovne uznaný za vinného. Celé priestupkové konanie sa nakoniec

skončilo zastavením konania z dôvodu, že zanikla zodpovednosť za priestupok, nakoľko uplynuli dva
roky od jeho spáchania. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.1996
sp.zn. 2Cdo 2/96, R 116/1999.

9. Podaním zo dňa 15.3.2016 zaslaným odvolaciemu súdu, právny zástupca žalobcu zobral sčasti
žalobu späť a to v náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na ustanovenia § 17 ods. 4

zákona č. 514/2003 Z.z. a uplatnil si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy len vo výške 17.600,- eura
a vo výške 82.400,- eur žiadal konanie zastaviť.

10 . Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci v súlade s ustanovením § 370 ods. 3 CSP pripustil späťvzatie žaloby
v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 82.400,- eur a v tejto časti konanie zastavil a vo zvyšku
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil . Pritom postupoval v súlade s ustanovením

§ 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa
stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením , pretože súd prvej
inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne
aplikovanými zákonnými ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd

dodáva nasledovné:

11.V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci a jeho nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
vo výške v 201.310,09 eur ako skutočnej škody a vo výške 17.600,- eur ako náhrady nemajetkovej ujmy.

Za nezákonné rozhodnutia označil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného
inšpektorátu v Nitre číslo ORPZ-NR-ODI2-Pr-909/2010 zo dňa 29.12.2010, a rozhodnutie Krajské
riaditeľstvo PZ v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ-NR-KDI-SK-14/2011 zo dňa 15.2.2011 a
za nesprávny úradný postup považoval celé priestupkové konanie až do rozhodnutia Krajského súdu v
Nitre, ktorý zrušil obe uvedené rozhodnutia . Za nesprávny úradný postup označil aj podanie návrhu na

vykonanie exekúcie na základe zrušených priestupkových rozhodnutí.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zodpovednosti podľa odseku 1
sa nemožno zbaviť.

8. Ustanovenie § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu
(bez ohľadu na zavinenie) za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie
troch podmienok, a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.9. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

10. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých
bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo neskôr
posúdené ako nezákonné. Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné
podmienky vzniku nároku na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to tým, že ustanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo

iného) vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Tieto podmienky sú splnené iba vtedy, ak je vydané rozhodnutie následne zrušené na to príslušným
orgánom práve z dôvodu nezákonnosti. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom musí byť dôvod
zrušenia skoršieho rozhodnutia (jeho nezákonnosť) zrejmý (II. ÚS 25/2011).

11.Zákonnosťčinezákonnosťrozhodnutiavovšeobecnostijeotázkousúladurozhodnutiasobjektívnym
právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu
nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné
a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá
prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Pod nezákonným rozhodnutím môžeme chápať

rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo
záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto
rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom
konaní.

12. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa však vždy posudzuje so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu.

13. Na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím musia byť

splnené podmienky: a) protiprávnosť rozhodnutia, b) právoplatnosť rozhodnutia, c) vyčerpanie všetkých
opravných prostriedkov, d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia. Protiprávnosť
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o
náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť protiprávne

rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v konaní o
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou priznania
nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje,
aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil orgán, ktorý
má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.

14. Nezákonnosť rozhodnutia teda musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť takéto
nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Je teda potrebné, aby otázku, či je v danom prípade
právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody

kvalifikovaný orgán.

15. Odvolací súd dodáva, že ustálená, v právnej teórii či praxi bežne používaná definícia pojmu
nezákonnérozhodnutievsúvislostisozodpovednosťouštátuzaškoduspôsobenútakýmtorozhodnutím,
neexistuje. Taktiež ani zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výslovne

nedefinuje, čo sa má považovať za nezákonné súdne rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutia môže
byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i zovšeobecňujúci popis
naráža na neprekonateľné prekážky. Preto otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa budevždy posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Zákonodarca pojem „nezákonné
rozhodnutie“ neponíma prísne formalisticky, ale širšie (IV. ÚS 159/2012).

16. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podmienka
predbežnéhoprerokovanianárokunapríslušnomorgánebolavtomtoprípadesplnenáavtomtosúdnom
konaní je premetom skutkového a právneho posúdenia vytýkané vydanie nezákonného rozhodnutia
a nesprávny úradný postup orgánu štátu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie urobil záver,
že v danej veci neexistuje také nezákonné rozhodnutie, ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že zrušujúci rozsudok

Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/7/2011-45 zo dňa 29.06.2011 je takým rozhodnutím ktoré konštatuje
nezákonnosť konania a rozhodovania dopravných inšpektorátov s poukazom na nález Ústavného súdu
SR sp.zn. IV. ÚS 159/2012. Uvedené rozhodnutie ústavného súdu sa vzťahovalo na prípad, kedy
krajskýsúdodôvodneniesvojhorozhodnutiazaložilnaúvahe,ženezákonnosťzrušenéhoprávoplatného
rozhodnutia musí byť vo výroku alebo odôvodnení rozhodnutia, výslovne konštatovaná, čo považoval

ústavný súd za vyslovene formalisticky vykladané dotknuté ustanovenie zákona. Pre posúdenie otázky,
či obe rozhodnutia vydané v priestupkovom konaní možno považovať za nezákonné, bolo potrebné
skúmaťzoširšiehohľadiskaazaoberaťsa osobitosťamidanejveci.Odvolacísúd sastotožnilsnázorom
súduprvejinštancie,že ajkeď rozhodnutiedopravnéhoinšpektorátuopriestupkubolo Krajskýmsúdom
v Nitre zrušené, to ešte automaticky neznamená, že bolo nezákonné, pretože podstatnou okolnosťou

bolo posúdenie, prečo bolo toto rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konania. Dôvodom
zrušenia a vrátenia veci priestupkovému orgánu bol nedostatočne zistený skutkový stav , podľa ktorého
by bolo možné jednoznačne rozhodnúť o priestupku podľa § 22 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch a preto nariadil v ďalšom konaní doplniť dokazovanie za účelom zistenia objektívneho
skutkového stavu, ktorý jednoznačne preukáže, či žalobca spáchal alebo nespáchal priestupok kladený

mu za vinu. Po zrušení a vrátení veci bolo vydané ďalšie rozhodnutie, ktorým bol žalobca opätovne
uznaný vinným z priestupku a uložený mu rovnaký trest, avšak odvolací orgán, ktorý rozhodoval o
odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu musel konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm j/ zák. č.
71/1967 Zb. správny poriadok s poukazom na § 76 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch, priestupok
nebolo možné prejednať, lebo od jeho spáchania uplynuli dva roky ( § 20 zák. č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch). Vzhľadom na tento spôsob skončenia priestupkového konania nie je možné konštatovať,
že žalobcom napadnuté rozhodnutia boli nezákonné. Tento záver nemožno vyvodiť ani z rozhodnutia
krajského súdu a ani zo zastavujúceho rozhodnutia správneho orgánu. Navyše nemožno z istotou
konštatovať, že žalobca by nebol právoplatne uznaný vinným z priestupku.
17. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup , odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej

inštancie, že v priestupkovom konaní nebol zistený žiadny taký postup príslušného orgánu , ktorý by
bolo možné považovať za porušenie povinností pri uskutočňovaní úkonov v priestupkovom konaní v
zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o konanie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre, ktoré
ako oprávnený podalo voči žalobcovi ako povinnému návrh na začatie exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorý bol zrušený, tento jeho postup možno považovať za nesprávny úradný postup, ale pre

ustálenie zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú si žalobca v tomto súdnom konaní uplatňuje, nie
sú splnené zákonné predpoklady tejto zodpovednosti a to je vznik škody v príčinnej súvislosti s týmto
exekučným konaním. Zároveň neobstojí námietka žalobcu, že súd nevykonal ďalšie dokazovanie
týkajúce sa nároku na náhradu škody , nakoľko všetky predpoklady nároku na náhrady škody musia
byť splnené kumulatívne a teda ak súd nevzhliadol čo len jeden z nich, nemusel sa zaoberať splnením

ostatných predpokladov.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).