Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/114/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202947
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu A. O., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho
v A. W. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Gombosom, advokátom so sídlom v Košiciach, na ul.
Letnej č. 45, proti žalovanému W. A., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v A. W. č. XX, právne zastúpenému
JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, na ul. Garbiarskej č. 20, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 6.4.2017
č.k. 7C/113/2016 - 112 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej na LV č. XXXX k.ú. A. W.
je ako vlastník spoluvlastníckeho podielu v rozsahu X/XX zapísaný žalovaný. Žalobca na pojednávaní
prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že tento spoluvlastnícky podiel nadobudla vydržaním

jeho stará matka a on ho mal zdediť po svojom otcovi B. O.. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné
zaoberať sa otázkou aktívnej legitimácie žalobcu. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si
tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej
je imanentnou súčasťou súdneho konania. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu
vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené
v konaní. V opačnom prípade žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.

3. V prejednávanej veci žalobca nie je nositeľom aktívnej legitimácie a teda nemá subjektívne právo na
plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. Žalobca v písomnom vyhotovení žaloby neuviedol jediný
dôvod od ktorého odvodzuje vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu spornej nehnuteľností. Túto
nehnuteľnosťmalanadobudnúťvydržanímjehostarámatka aonjumalnadobudnúťdedenímposvojom
otcovi. Pritom ani stará matka, ani otec žalobcu neboli evidovaní ako podieloví spoluvlastníci
podielu, ktorý je predmetom súdneho sporu. Sám žalobca na pojednávaní potvrdil, že sporný podiel

nehnuteľnosti nevlastnil, neužíval ho a mal ho dediť po otcovi, k čomu nedošlo.

4. Žalobca sa svojho práva k nehnuteľností mal domáhať iným typom žaloby, napr. určovacou žalobou,
že podiel spornej nehnuteľnosti patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi. V prípade úspechutakejto žaloby prebehne dedičské konanie novoobjaveného majetku. Civilné sporové konanie nemôže
nahradiťdedičskékonanie,takakotovpodstatepodanou žalobou navrhuježalobca.Precivilnésporové
konanie, ktorým je konanie o žalobe žalobcu, platia iné procesné podmienky, iná procesná právna

úprava, je v ňom iný okruh strán sporu, ako je to v dedičskom konaní, na ktoré sa vzťahuje iný procesný
zákon, účastníkmi musia byť všetci do úvahy pripadajúci dedičia.

5. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa dôvodov, pre ktoré žalovaný nemôže byť vlastníkom podielu
nehnuteľnosti,ktorýjepredmetomkonania,súpretotokonanieprávneirelevantné. Svojvýznambytieto

argumenty mali, ak by predmetom konania bolo určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností.
Predmetom tohto súdneho konania je určenie, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností. V prípade
určovacej žaloby, je žalobca povinný preukázať, kedy a na základe akých právnych úkonov, či
právnych skutočností došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom. Ďalej musí preukázať, či
z jeho strany boli naplnené ďalšie podmienky vyžadované hmotným právom pre nadobudnutie
vlastníctva a podobne.

6. Čo sa týka návrhu žalovaného na výsluch svedkov tento vykonaný nebol, nakoľko žalovaný na
pojednávaní na tomto návrhu netrval. Pokiaľ ide o žalobcu tento na pojednávaní, až po určení súdom
(§181 ods. 2 C.s.p.), ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie,
a po uvedení predbežného právneho posúdenia vecí , navrhol výsluch strán sporu. Pred nariadením

pojednávania vykonanie takého dôkazu nenavrhoval. V tejto súvislosti sa poukázalo na ustanovenie
§ 153 CSP, v zmysle ktorého, sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak
ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo, pokiaľ by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť

ahospodárnosťkonania, abyvykonanietakéhotoprostriedkuprocesnéhoútoku(návrhnavýkondôkazu
výsluchom strany sporu) navrhol už skôr, nie priamo na pojednávaní. Bez ohľadu na túto skutočnosť,
súd k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil s ohľadom na samotný obsah skutkových tvrdení žalobcu v
žalobe, v jeho písomných vyjadreniach a v prednese na pojednávaní. Výsluch strán sporu, vzhľadom
na vyjadrenie žalobcu nemohlo mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu. Preto návrh na vykonanie tohto

dôkazu bol zamietnutý

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd žalobcu odkazuje na konanie
upravené v ust. § 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Toto konanie je nesporovým konaním,
v ktorom sa neodstráni spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným. V
zmysle ustanovenia § 165 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o
ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Ohľadne určenia okruhu žalobcov,

žalobca sa na pojednávaní jasne vyjadril, že disponuje listinnými dôkazmi, že všetci potencionálni
dediči sa vzdali svojich dedičských práv v prospech žalobcu. Táto skutočnosť nebola vzatá do úvahy
a ani v odôvodnení rozhodnutia nijako vyhodnotená. Žalobcom uplatnená žaloba je typom žaloby
podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V odôvodnení rozhodnutia sa nikde nekonštatuje, že žalobca
nemá na podaní predmetnej žaloby naliehavý právny záujem. Iba sa spochybnila jeho aktívna vecná

legitimácia s poukazom na to, že zo strany žalobcu mal byť použitý iný typ žaloby napr. žaloby o
to, že sporný podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva. Aj takto navrhnutý typ žaloby patrí medzi
určovacie žaloby, hoci následne je žalobca odkázaný na Civilný mimosporový poriadok. Z tohto pohľadu
je odôvodnenie rozhodnutia zmätočné. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil situáciu keď podľa
neho právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie dôkazu výsluchom účastníkov konania, hoci to pred

tým nežiadal, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jeho procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Právne bezvýznamné sú námietky žalobcu, podľa ktorých žalobca bol v odôvodnení rozsudku
odkázaný na konanie upravené v ustanovení § 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. V
odôvodnení rozhodnutia sa žiaden odkaz na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku a teda ani

na ustanovenia § 158 a nasl. tohto právneho predpisu upravujúcich konanie o dedičstve nenachádza.
Dedičské konanie sa spomína len v súvislosti s nemožnosťou jeho nahradenia Civilným sporovým
konaním. Ak prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že v prejednávanej veci sa žalobca
podanou žalobou mal domáhať určenia , že sporný spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po jeho
právnom predchodcovi, rozhodne nešlo o odkaz na ustanovenia § 158 a nasl. Civilného mimosporového
poriadku,alenaustanovenie§137písm.c/Civilnéhosporovéhoporiadku,podľaktoréhožaloboumožno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie , ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. V
odôvodnení rozhodnutia použitý pojem žaloba je typický procesný úkon iniciujúci sporové konanie a nie
konanie nesporové.

13. Nezodpovedajúce skutočnosti je i tvrdenie, podľa ktorého žalobca na pojednávaní jasne vyjadril,
že disponuje listinnými dôkazmi o vzdaní sa dedičských práv v prospech žalobcu zo strany všetkých
potencionálnych dedičov. V priebehu konania sa uskutočnilo len jedno pojednávanie dňa 6.4.2017,
pričom z obsahu zápisnice o pojednávaní žiadne takéto vyjadrenie nevyplýva. V tejto súvislosti je
potrebné dodať, že aj za predpokladu existencie žalobcom uvádzaného vyjadrenia, uvedené by vplyv

na správnosť napadnutého rozhodnutia nemalo.

14. Z obsahu vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.2.2017( č.l. 92 až 94 spisu) a zápisnice o pojednávaní
zo dňa 6.4.2017 vyplynulo bez akýchkoľvek pochybností , že osoba, ktorá podľa tvrdení žalobcu
mala nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k spoluvlastníckemu podielu tvoriacemu predmet sporu

bola H. O., teda stará matka žalobcu. H. na pojednávaní konanom dňa 6.4.2017 na priamu otázku
prvoinštančného súdu uviedol, že nehnuteľnosť, resp. jej spoluvlastnícky podiel nevlastnil, nevlastní
ho a nehnuteľnosť neužíval. Žalobca teda bez akýchkoľvek pochybností nebol osobou, ktorá k
spornému spoluvlastníckemu podielu mohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Za takejto situácie
výsluch žalobcu ako strany sporu potrebný nebol. Žalobca na pojednávanie ani predvolaný nebol. Na

pojednávanie nariadené na deň 9.3.2017, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia sa právneho
zástupcužalovaného,bolipredvolanílenprávnizástupcoviaúčastníkov.Rovnakoibaprávnizástupcovia
účastníkov boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 6.4.2017. Súd prvej inštancie , teda
výsluch žalobcu nepovažoval za potrebný. Platí totiž ustanovenie § 178 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak
je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu;

stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

15. Aj keď dedičstvo sa v súlade s ustanovením § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou
poručiteľa, uvedené neznamená, aby žalobca sa mohol priamo vo svojom mene domáhať určenia
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu tvoriacemu predmet tohto konania. Na podanie takejto

žaloby chýba žalobcovi vecná aktívna legitimácia. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci
z hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú
predmetom sporu. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

16. Právna úprava prejednania dedičstva je vyhradená konaniu zvláštnemu a to konaniu o dedičstve,

ktoré je v súčasnosti upravené v ustanoveniach § 158 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. V
predchádzajúcom období sa táto úprava opierala o ustanovenia § 175a a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.6.2016. Určenie žalobcu za vlastníka sporného spoluvlastníckeho podielu
bez toho, aby ohľadne tohto spoluvlastníckeho podielu, nadobudnutého podľa vyjadrenia samotného
žalobcu ešte jeho starou matkou titulom vydržania, prebehlo dedičské konanie, možné nie je.

17. Keďže záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na ním podanej určovacej žalobe je
správny, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.18. Zároveň úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).