Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213301
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115213301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu W. Y., I.. XX.X.XXXX, Z. G.
X, B., právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. Hrdinov 163/66,
Svidník proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.6.2017 č.k. 19C 219/2015-81 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 434 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 322 eur
od 13.6.2015 a zo sumy 112 eur od 30.3.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z
omeškania žalobu zamietol. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzatvorenej dňa 3.12.2012 uvedená
vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 10 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške

95,8 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca je fyzická osoba. Podľa výpisu zo
Živnostenského registra Okresného úradu Prešov je okrem iného vedený v predmetoch podnikania
demolácie a zemné práce, prípravné práce pre stavbu. Žalovaný má v predmete svojej činnosti tiež
poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.
3. Dňa 3.12.2012 na formulárovom tlačive žalovaného bola uzavretá zmluva o úvere so žalobcom,
ktorého identifikačné údaje sú uvedené jeho obchodným menom, IČOm, miestom podnikania s tým,

že žalovaný ako veriteľ je oprávnený poskytnúť žalobcovi úver v sume 350 eur a žalobca sa zaväzuje
zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322 eur. Celkovo sa žalobca zaviazal zaplatiť
čiastku 672 eur v 12 mesačných splátkach po 56 eur počnúc dňom 12.1.2013. Podľa zmluvy finančné
prostriedky mali byť poskytnuté na výkon podnikania.
4. Žalobca pri výsluchu uviedol, že je živnostníkom v predmete činnosti stavebné práce. V podstate
je murár, predáva len svoju vlastnú pracovnú silu. Pokiaľ pracuje ako živnostník, tak väčšinou pri
zatepľovaní budov. Nedisponuje žiadnymi pracovnými pomôckami, ani nástrojmi. Niekedy pred rokom

2012zobralúverodžalovanéhovovýške2.000eur,ktorýpotrebovalnadomácnosť.E.L.Á.,zastupujúca
žalovaného,jejehosuseda,ktoráhopoznalaavedelaotom,žeježivnostník.Keďtedachcelzobraťúver
vo výške 2.000 eur na domácnosť, pýtala od neho potvrdenie ohľadom živnostenského listu, občiansky
preukaz a vypísala zmluvu o úvere. Sumu 2.000 eur nebral na podnikanie, ale vyložene na domácnosť.Túto čiastku mal splatiť do roka, avšak sa mu nedarilo. V decembri 2012 mu bolo E. L. oznámené, že na
poskytnutom úvere má ešte dlh 350 eur. Ten dlh sa mal zaplatiť z úveru poskytnutého z úverovej zmluvy
zodňa3.12.2012.Celýposkytnutýúverbolpoužitýnazaplateniezostávajúcehopredchádzajúcehodlhu.

5. Pri rozhodovaní sa vychádzalo z tvrdenia žalobcu o tom, že nemal dôvod zmluvu uzatvárať
ako podnikateľ, nakoľko nepotreboval finančné prostriedky na zaobstarávanie potrieb súvisiacich s
podnikaním, keďže podstata jeho podnikania spočíva len v poskytovaní pracovnej sily ako stavebného
robotníka. Navyše vymyká sa logickému uvažovaniu, aby žalobca finančné prostriedky potreboval pre
seba ako pre podnikateľa, pretože ako vysvetlil, nemal dôvod použiť tieto finančné prostriedky na

podnikanie. Ak v konaní vypočutá svedkyňa E. L. poukázala na to, že keby jej žalobca nebol vyslovene
povedal, že žiada finančné prostriedky na podnikanie, tak by použila iný formulár, a to spotrebiteľský,
toto tvrdenie sa nejavilo ako dostatočne presvedčivé. Ak žalobca úver prijímal na zaplatenie skoršieho
úveru, resp. na krytie nedostatku finančných prostriedkov preto, lebo ako podnikateľ - stavebný robotník
nezarobil toľko, aby mohol pokryť náklady svojej domácnosti a spotreby, spôsob uzatvárania úverovej
zmluvy mu nemôže byť na ťarchu. Za takejto situácie bola zmluve uzatvorenej účastníkmi poskytnutá

ochrana ako spotrebiteľskej zmluve.
6. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie úveru, tento nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nepredstavuje totiž hlavný
predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré
upravujúzákladnéplneniazmluvyaktoréjuakotakécharakterizujú.Administratívnypoplatokdohodnutý

v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet
plnenia.
7. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje
spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda

v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky,
či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa.
8. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky,
ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy

ani zo VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí. Preto absentuje požiadavka jeho
určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať aj na aktuálnu úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá
v ust. § 53 ods. 4 písm. t/ doplnila neprijateľné zmluvné podmienky, a to o podmienku, ktorej poskytnutie

dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
9. Z činnosti súdu je známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku
odvíja od výšky úveru. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne
sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti

administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok.
10. Pre posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhodnotiť úverovú
zmluvu podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 tohto
právneho predpisu. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pod písm. i/ úroková sadzba spotrebiteľského úveru,
pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov, pod písm. y/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zverejnená podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok. Ani jedna z týchto náležitostí v zmluve
uvedená nebola, preto s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľský úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov.
11. Pod konečnou splatnosťou úveru nemožno považovať počet mesačných splátok, pretože táto
náležitosť je uvedená pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Konečná splatnosť úveru musí byť
určená dátumovo.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca mal žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 350

Eur. Keďže doposiaľ zaplatil 784 Eur , žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 434 Eur.
13. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.
14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 a § 262 CSP.15. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa

ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka
má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie
je možná, nakoľko právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, s prihliadnutím na charakter zmluvy,
nespadajú pod spotrebiteľskú právnu úpravu zakotvenú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca v zmluve uviedol svoje obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania a tieto údaje

uviedol v prvom oddiely uzatvorenej zmluvy, ktorá sa týka identifikačných údajov dlžníka. Svoje osobné
údaje uviedol až v treťom oddiely zmluvy. Je dôvodné sa domnievať, že žalobca podľa chronológie
identifikačných údajov uzatváral zmluvu prioritne ako podnikateľ. Dodatočne sa nemožno dovolávať
inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme sám svojim konaním
žalobca vyvolal a inicioval. Žalovaný uzaviera zmluvy o spotrebiteľských úveroch aj s osobami, ktoré
sú živnostníkmi, ak na začiatku kontraktačného procesu prejavia túto vôľu, t.j. nekonajú v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Konanie žalobcu v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu žalovaného, pretože
v opačnom prípade by platil extenzívny výklad ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, teda za
spotrebiteľa by sa považovala každá fyzická osoba, čo je v rozpore s účelom právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je

možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde je spolukontrahentom fyzická osoba. Uvedeným
spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalovaný ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej
čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Skutočnosť, že žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 784 eur a žalovaný toto plnenie prijal, nie

je možné za žiadnych okolností kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva nie je neplatným právnym úkonom. Žalobca plnil za existencie
právneho dôvodu, ktorý neodpadol a neplnil za iného. Zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov,
na ktoré napokon ani priamo žalobca nepoukázal, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať

za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že nemožno
hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Každá splátka bola
prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný
ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené

prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítania, a to v
prospech dlžníka. Žalovaný splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov definuje
odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté
pri podpise v spotrebiteľskej zmluve a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo

vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide o
výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený
hneď pri sume poskytnutého úveru. Žalobca teda musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal
okamžite pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. V súvislosti s napadnutým rozsudkom

žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vydaný vo veci C
- 42/15.
16. Odvolací súd v zmysle ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
18. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého uzatvorená zmluva o úvere

nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval
Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúceprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy o úvere.
20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
obchodné podmienky úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre
veľký počet spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu

konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym
pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne

spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom
prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na

posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
uzatvorenia uvedený nebol.
21. Dôkazom opaku nemôže byť ani žalovaným vopred pretlačené prehlásenie dlžníka obsiahnuté
v samotnej formulárovej zmluve o úvere o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon povolania.
Žalobca v priebehu konania dostatočne zrozumiteľne a logicky vysvetlil, že ako živnostník podnikajúci

v oblasti stavebných prác nemal žiaden dôvod poskytnuté finančné prostriedky použiť na podnikanie.
Úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 3.12.2012 bol použitý na splatenie skôr poskytnutého
úveru vo výške 2.000 eur, ktorý vzal pre potreby svojej domácnosti. Dôkazom o poskytnutí úveru
žalobcovi vo výške 2.000 eur je zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 6.12.2011 (čl. 64
spisu). Tvrdeniu žalobu o použití poskytnutej sumy 350 eur na splatenie skôr poskytnutého úveru pre

potrebydomácnostiajvzhľadomnačasovúnáslednosťtýchtodvochzmlúvoúverenemádôvodneuveriť
ani odvolací súd. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností
preukázaný.
22. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, 1/3 z neho mala predstavovať
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvyoúverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenou.Takátošpecifikácianákladovjeneurčitá
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu.

23. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa
v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je

zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
24. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto

zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti apraxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
25. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný vo

veci C - 42/15, ako aj na skutočnosť, podľa ktorej výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov je jasne uvedená priamo v zmluve o úvere.
26. Dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bolo
nedodržanie obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2
písm. f/, i/, j/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc z

tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.
Ani jedna z týchto obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere uzatvorenej dňa 3.12.2012 uvedená nie

je. Za takejto situácie sa musel poskytnutý úver v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov.
27. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca z titulu poskytnutého úveru mal žalovanému vrátiť len istinu 350 eur. Celkovo však žalobca

zaplatil čiastku 784 eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 434 eur predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobcovi vydať.
28. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola táto podmienka určená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.9.2013

č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.8.2014 č.k.
5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

29. Vychádzajú z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok,
s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).