Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208362
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316208362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. Č., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, XXX XX Q., o zaplatenie sumy 107,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.09.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 107,93 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy
107,93 eur od 14.05.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že

uzatvoril so žalovaným v súlade s ust. § 269 ods.2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č.
4540315001(ďalejlen„Zmluva“),nazákladektorejprežalovanéhozriadilaviedolúčet. Podľazmluvysa
táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaný
sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa zmluvy
je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky
podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok

finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov
v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.

Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet
žalovaného o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom
nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 13.05.2015 internú účtovnú transakciu

(prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom
ideointernútransakciubanky,nieoúhraduzostranyklienta(žalovaného). Vzmyslebodu3.12VOP:„Pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečrpaniu bežného účtu. Nepovolené prečrpanie je automaticky prijaté prečrpanie,
pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečrpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného

odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečrpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade s
citovaným ustanovením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 107,93 eur(nepovolené prečrpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a. (úroková sadzba platná od 01.7.2012)
a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Zmluvou
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20.08.2013, Všeobecnými
obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, výpismi z účtu žalovaného,

písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 10.10.2016 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Žalobca ako banka a žalovaný ako klient uzavreli dňa 20.08.2013 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb podľa § 269 ods. 2, § 708 a nsl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v súlade s
obchodnými podmienkami k platobným kartám banky, obchodnými podmienkami pre príslušné služby

elektronického bankovníctva banky, podmienkami vedenia termínovaných vkladov v banke, ďalšími
obchodnými podmienkami banky pre príslušný produkt/službu banky a všeobecnými obchodnými
podmienkami.

Predmetom zmluvy bola Zmluva o zriadení účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty s výškou

denného limitu PK 1 000,- eur, Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť
o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca sa zaviazal
žalovanému ročne zasielať výpisy z účtu. Súčasťou zmluvy nebol produkt žalobcu - povolené prečrpanie
na účte.

V zmysle Článku IV., bod 2. Zmluvy, za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu
účtu zriadeného na základe zmluvy. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s
poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.
Podľa Článku IV., bod 4. Zmluvy, majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s

obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať.

5. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal
na účte do nepovoleného prečerpania a preto žalobca dňa 13.05.2016 pristúpil k zatvoreniu účtu.

6. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s., bolo povinnosťou
žalovaného v prípade vzniku nepovoleného prečrpania toto bez zbytočného odkladu vyrovnať. Žalobca
si nárok v konaní uplatňuje titulom poskytnutej služby žalovanému - nepovolené prečerpanie na účte.

7. Z predložených výpisov z predmetného účtu žalovaného mal súd ďalej za preukázané, že ku dňu

31.12.2013 bol zostatok na účte + 2396,19 eur, ku dňu 31.12.2014 vo výške + 39,38 eur, ku dňu
31.12.2015 vo výške - 1,37 eur, pričom posledný výber žalovaný realizoval dňa 19.11.2015 vo výške 22,-
eur a poslednú úhradu realizoval dňa 19.10.2015 vo výške 82,29 eur. Zostatok na účte vo výške - 1,37
eur pozostáva z časti poplatku - prípl. za ved. účtu postihnu. exek./výkon. rozhod. Ku dňu 31.12.2016 bol
zostatok na účte - 107,93 eur a táto sumy pozostávala s úrokov vo výške 5,71eur a poplatkov vo výške

102,22 eur ( poplatok za upomienku, mesačný poplatok za vedenie účtu, prípl. za ved. účtu postihnu.
exek./výkon. rozhod., popl. zist. zost. ATM inej banke).

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2016 uviedol, že istina vo výške 107,93 eur predstavuje
rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného.

Debetné obraty predstavovali druhovo operácie: úroky vo výške 5,71 eur, zrážková daň 1,07 eur,
poplatkyzavedenieúčtu130,80eur,poplatkyzavýzvy30,-eur,poplatkyzaupomienky30,-eur,poplatky
za vedenie exekúcie 40,- eur, poplatok za vklad hotovosti 1,- euro, poplatky za výber hotovosti 17,50 eur,
poplatky za zisťovanie zostatku 3,- eurá, poplatky za príkaz na úhradu na pobočke 4,50 eur, sporenie
2 400,- eur, výbery a platby 16 799,29 eur.

9. Z predložených sadzobníkov žalobcu súd zistil, že výška úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu bola
28 %, poplatok za vedenie účtu bol 2,90 eur, poplatok za výzvu pri nepovolenom prečerpaní 30,- eur,príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia 5,- eur, poplatok za vklad
v hotovosti 1,- euro, poplatok za výber v hotovosti 2,- eurá, poplatok za príkaz na úhradu 1,50 eur.

10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) 3ákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú

znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky

zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase

uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. V danej právnej veci žalobca a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o
bežnom účte. Žalobca zároveň pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval
príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov.

15. Uzatvorením zmluvy o bežnom účte vznikol formálne absolútny obchodný vzťahom ktorý sa spravuje

ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je
absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch.

16. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorenýpriestornadojednanieobsahuzmluvyalebojehozmeny.Základnouzásadouspotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v

prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim
spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva
zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na
základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných,resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.

Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

17. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a
teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.

18.Nazákladevykonanéhodokazovaniamaltedasúdzapreukázané,ženazákladeuzatvorenejzmluvy

o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, žalobca viedol pre žalovaného účet na jeho meno a
v jeho prospech. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom vzniku nepovoleného prečerpania
na účte. V tomto smere mal súd za preukázané, že debetný zostatok vo výške 107,93 eur pozostáva z
vyčíslených úrokov pri výške úrokovej sadzby 28 % ročne a poplatkov zaúčtovaných v prospech účtu
žalovaného. Tieto nároky si žalobca uplatňuje v zmysle cenníka úrokových sadzieb a cenník poplatkov

služieb ním poskytovaných.

19. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Tým, že žalobca realizoval
úhrady z účtu žalovaného aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na účte, žalovaný sa dostal
do debetu a nároky z takého prečerpania je potrebné posudzovať v zmysle zákonnej úpravy úverovej

zmluvy. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný ako spotrebiteľ je slabšou stranou sporu,
súd je povinný z úradnej moci poskytnúť mu primeranú ochranu a to aj napriek jeho nečinnosti v konaní.

20.Vprípadeposkytnutiaúverumáveriteľprávopožadovaťoddlžníkaúrokyzposkytnutejsumy,avšakv
spotrebiteľských veciach mu tento nárok vznikne iba v prípade, ak medzi zmluvnými stranami bola výška

úrokov individuálne dojednaná a toto zmluvné dojednanie bolo súčasťou uzatvorenej zmluvy, resp. jej
príloh. Za splnenia týchto podmienok má veriteľ tiež nárok aj na dojednané poplatky. Zo strany žalobcu
bol síce súdu predložený sadzobník úrokových sadzieb a sadzobník poplatkov z ktorých vyplýva, že
výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní bola 28 % ročne a výška poplatku za vedenie účtu
bola 2,90 eur, poplatku za výzvu pri nepovolenom prečerpaní 30,- eur, príplatku za vedenie účtu

postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia bola 5,- eur, poplatku za vklad v hotovosti bola 1,-
euro, poplatku za výber v hotovosti bola 2,- eurá a poplatku za príkaz na úhradu bola 1,50 eur, avšak súd
nemal za preukázané, žeby takéto nároky žalobcu boli medzi stranami sporu individuálne dojednané.

Okrem uvedeného súd je toho názoru, že vzhľadom na výšku jednotlivých poplatkov, takéto dojednanie

by bolo aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na úrok žalovaného ako spotrebiteľa. Jednalo by sa o neprimerane
vysoké sankcie zo strany žalobcu.

Súd poukazuje aj na znenie § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého veriteľ

nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, alebo prílohách.
Odkaz žalobcu v zmluve na sadzobník, resp. obchodné podmienky, nie je možné považovať za
dojednanie v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd je toho názoru, že všetky zmluvné
dojednania nemusia byť súčasťou jednej listiny, avšak ak zmluvné dojednania v spotrebiteľských
zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom konsenzu obidvoch zmluvných

strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy majú byť jej súčasťou, bez toho,
aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi viazaná.

21. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek
pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov

z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňujespotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/245/2010).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

23. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a teda žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešná. Nakoľko
žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak,
že je náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.