Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216609
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1712216609.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: N. republika, za ktorú koná S.
spravodlivosti N. republiky, G., L. námestie XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 5C/214/2012-27, zo dňa
5.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur.
Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že námietku
zaujatosti nepodal. V návrhu na začatie konania uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a

miestne príslušný súd prvého stupňa vo veci nemôže konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednávania
veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.).
Súd prvého stupňa mal preto postupovať v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 12 ods. 3 O.s.p.
a požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa;
nejde teda o vhodnosť ale nutnosť. Navrhovateľ uviedol, že očakával a očakáva postup podľa § 15
O.s.p., pretože tvrdené okolnosti neoznamuje súdu v rámci odôvodnenia námietky zaujatosti podľa

§15a O.s.p., pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.7.1997, sp.
zn. 1Co/10/1997 (R 104/1998), z ktorého si vyvodil záver, že jednoduchý procesný návrh bez splnenia
obligatórnychnáležitostítaxatívneuvedenýchv§15aods.1O.s.p.niejenámietkouzaujatostiaspájanie
poplatkovej povinnosti s takýmto nekvalifikovaným úkonom nemá oporu v zákone. Poukázal aj na
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v oddeleniach Sžo, podľa ktorých sa jednalo
o dôvod vylúčenia, resp. nevylúčenia sudcov, ktorý nie je poplatkovým úkonom. Ďalej argumentoval tým,

že bez ohľadu na náležitosti vznesenej námietky ohľadom prikázania súdu z dôvodu zaujatosti sudcov
okresnéhosúdu,zozák.č.71/1992Zb.vprípadevznesenianámietkyzaujatostiniejemožnézistiťosobu
poplatníka; uviedol, že zákon o súdnych poplatkoch poplatníka pri námietke zaujatosti neurčuje a hoci sa
vie,ktonámietkuzaujatostipodal,súdnypoplatokniejemožnénikomuvyrubiť,pretožesaprinejnejedná
o „návrh". Rozhodnutie súdu prvého stupňa o spoplatnení námietky zaujatosti považoval za nezákonné
z dôvodu, že poplatková povinnosť bola uložená mimo rámca zákonom určeného osobného rozsahu

poplatníkov. Na základe uvedeného mal dostatočne odôvodnený záver, že § 2 ods. 1 písm. a) v spojení
s § 5 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. nespĺňa ústavou ustanovené požiadavky určitosti a predvídateľnosti,
ktoré sú nevyhnutným predpokladom uloženia poplatkovej povinnosti, pričom tieto nedostatky nemožno
so zreteľom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR odstrániť ani ustálenou súdnou praxou s ústavne konformným
výkladom, podľa ktorého bude osoba poplatníka určená, čo by predstavovalo rozpor s čl. 1. ods. 1
Ústavy SR, nakoľko k uvedenému je oprávnený iba zákonodarca. Ďalej navrhovateľ uviedol, že konanie

vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. od poplatkovoslobodené; týka sa to poplatkov za návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie či návrhy na vylúčenie
sudcov. Mal za to, že námietka zaujatosti sa nijako svojou podstatou nelíši od námietky proti exekúcii,
je rovnako jediný, procesne relevantný spôsob vyjadrenia sa k osobe sudcu, k jeho nestrannosti.

Platenie poplatkov za uplatnenie procesného práva smerujúceho k uplatneniu procesného základného
práva na nestranného sudcu považoval za neprípustné obmedzovanie základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na
základe tejto právnej argumentácie navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a predložil návrh na
vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. s článkami Ústavy SR Ústavnému

súdu Slovenskej republiky na základe toho, že ide o procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má
účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti pre pomer k veci, ktorá sa nemá spoplatňovať rovnako
ako námietka proti exekúcii, pretože námietka zaujatosti je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník
môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu pre vylúčenie sudcu. Podľa názoru navrhovateľa,
poplatok za námietku zaujatosti má povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti
sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva

na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov súdu
prvého stupňa by porušilo jeho právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože
podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto požiadal, aby
nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu, pretože sudcovia súdu prvého stupňa sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Z uvedeného

je zrejmé, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania namietol zaujatosť všetkých sudcov súdu
prvého stupňa. Vznesenie námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom (pol. 17a sadzobníka súdnych
poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.) a jeho poplatníkom je navrhovateľ (§ 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992
Zb.). Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 eur. K odvolacej argumentácii

navrhovateľa treba uviesť, že nutná delegácia v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. je vždy dôsledkom vylúčenia
všetkých sudcov súdu v zmysle § 14 O.s.p., pričom k ich vylúčeniu dôjde buď na základe námietky
zaujatosti vznesenej účastníkom konania alebo na tom základe, že samotní sudcovia sa cítia byť vo
veci zaujatí. Nakoľko sudcovia súdu prvého stupňa sa vo veci necítili byť zaujatí, návrh navrhovateľa na
nutnú delegáciu v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p. musel byť z jeho strany podmienený vznesením námietky

zaujatosti všetkých sudcov tohto súdu.
K odvolacej námietke, že jednoduchý procesný návrh bez splnenia obligatórnych náležitostí nie je
námietkouzaujatostiaspájaniepoplatkovejpovinnostisnekvalifikovanýmúkonomnemáoporuvzákone
odvolací súd udáva, že zák. č. 71/1992 Zb. v § 5 ods. 1 písm. g) s odkazom na Občiansky súdny
poriadok v prípade spoplatnenia námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania nerozlišuje, či ide

o vznesenie samotnej námietky zaujatosti účastníkom v konaní ako takej alebo o vznesenie námietky
zaujatosti účastníkom konania v rámci jeho návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti
(vylúčenia všetkých sudcov z prejednania a rozhodovania veci). V obidvoch prípadoch sa spoplatnením
námietky zaujatosti sleduje predchádzanie účelovému zneužívaniu podávania námietok zaujatosti
účastníkmi v konaní, resp. zabrániť snahe predlžovania konania zo strany účastníkov podávaním

námietok zaujatosti. Na uvedenom základe pre vznesenie námietky zaujatosti nie je dôvodný poukaz na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzajúce zo situácie, kedy námietka zaujatosti
vznesená nebola. K odvolacej námietke navrhovateľa týkajúcej sa neurčitosti osoby poplatníka možno
jednoznačne konštatovať, že § 5 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Zb. s odkazom na Občiansky súdny
poriadok dáva bez akýchkoľvek logických pochybností aj pri reštriktívnom výklade cit. ustanovenia

jasnú odpoveď, kto je poplatníkom; nesporne je ním účastník konania uplatňujúci námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb.
poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka súdnych poplatkov ustanovený
poplatok z návrhu. Analýzou zákona o súdnych poplatkoch možno dôjsť k záveru, že poplatníkom je
nielenten,ktopodalnávrhnazačatiekonania(žalobu)podľatretejčastiObčianskehosúdnehoporiadku,

ale súčasne so zmenami, ktoré nastali v súvislosti s novelizáciami zák. č. 71/1992 Zb. v sadzobníku
súdnych poplatkov, došlo logicky k rozšíreniu okruhu poplatníkov okrem iných aj o účastníka konania,
ktorý podal námietku zaujatosti. Vychádzajúc z uvedených hľadísk je preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa o spoplatnení námietky zaujatosti zákonné.Konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom je síce oslobodené od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm.
k) zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.9.2012, ale vecné oslobodenie od súdneho poplatku

podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa pol.
17a sadzobníka súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od
súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh,
odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (uznesenie Ústavného
súdu SR z 30.3.2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011).

Navrhovateľ v podanom odvolaní považoval platenie poplatkov za uplatnenie procesného práva
smerujúceho k uplatneniu procesného základného práva na nestranného sudcu za neprípustné
obmedzovaniezákladnéhoprávapodľačl.46ods.1ÚstavySRapretonavrhol,abyodvolacísúdprerušil
konanieapredložilnávrhnavyslovenienesúladupoložky17aSadzobníkazák.č.71/1992Zb.sčlánkami
Ústavy SR Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
K predmetnému podnetu navrhovateľa na prerušenie konania odvolací súd udáva, že § 109 ods. 1

písm. b) O.s.p. ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na ústavný súd, aby preskúmal
súlad právnych predpisov vždy, ak sa splnia podmienky uvedené v druhej vete cit. ustanovenia, to
znamená, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou a zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu; názor účastníka konania je v tomto

smere právne irelevantný. Postup súdu je teda viazaný na výsledok procesu tvorenia jeho názoru na
prejednávanú vec i právnu úpravu, aplikácia ktorej prichádza v danej veci do úvahy. Súd takto potom
postupuje len vtedy, ak dospeje k názoru svedčiacemu o existencii uvedeného rozporu. Potreba tohto
postupu preto nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však konajúci
súd. Z uvedeného vyplýva, že prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.

možno len vtedy, ak k záveru o rozpore všeobecne záväzného predpisu s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania
(R 53/1999). Po preskúmaní veci sa odvolací súd nestotožnil s názorom navrhovateľa, že položka 17a
Sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. je v rozpore s Ústavou SR alebo Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a preto konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. neprerušil. Námietkou zaujatosti

sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu pre vylúčenie sudcu, jej spoplatňovanie
však nie je samoúčelné; položka 17a bola zákonom č. 621/2005 Z.z. do Sadzobníka zák. č. 71/1992
Zb. zavedená v snahe zabrániť zneužívaniu inštitútu námietok zaujatosti. Samotný poplatok má pritom
povahu „kaucie“, ktorá sa poplatníkovi vráti, ak námietku podal odôvodnene (§ 11 ods. 1 veta tretia,
zák. č. 71/1992 Zb.). Záverom odvolací súd už len dodáva, že pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť súdny

poplatok ako podmienku konania, Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil, že povinnosť
zaplatiť súdny poplatok nemôže byť považovaná za také obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré by
samo osebe bolo v nesúlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak
teda sám Dohovor právo na bezplatné súdne konanie negarantuje, v nesúlade s ním sa nemôže ocitnúť
vnútroštátna právna úprava niektorej z jeho zmluvných strán len preto, že pre konkrétne súdne konanie,

alebo úkony súdu, ustanovuje súdne poplatky.
Odvolacísúdzvyššieuvedenýchdôvodovnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne
v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.