Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/302/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214966
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3113214966.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.VieryŠkultétyovejasudcovJUDr.Beáty

Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Y.. T. R., bytom M., U. XX, zastúpeného
JUDr. Janou Štefánekovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Vážska 45 proti žalovanému T. Q., bytom
M. M., F. XXX/XX, zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. Sv. Anny 25, Trenčín,
o zaplatenie 2.790 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 10. júna 2014, č.k. 17C/25/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.790 Eur
s 5,50 % úrokom z omeškania ročne od 31.03.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku
z omeškania žalobu zamietol. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 476,54 Eur, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli písomnú zmluvu označenú ako „Predkupná zmluva na
vozidlo - dovoz z Nemecka“, na základe ktorej vznikol žalovanému záväzok priviezť a dodať žalobcovi
sedemmiestne motorové vozidlo Volkswagen Sharan 1,9 Tdi, alebo jemu podobné vozidlo s vekom

okolo 6 rokov so súhlasom žalobcu. Cena vozidla mala byť od 2.185 Eur do 2.415 Eur. Toto vozidlo
malo byť privezené do marca roku 2012. Po dovezení vozidla bol žalobca oprávnený vozidlo užívať
5 až 7 dní pred svojím konečným rozhodnutím. Žalobca ako záujemca o dovezené vozidlo poskytol
žalovanému ako dovozcovi sumu 1.500 Eur, ktorá bola označená ako záloha na kúpu, ktorá mala byť
žalovaným vrátená v prípade, že s dovezeným vozidlom nebude žalobca súhlasiť, a to do 7 dní od jeho
konečného rozhodnutia. Žalobca bol v zmluve označený ako kupujúci a žalovaný ako sprostredkovateľ.
Dňa 29.03.2012 žalobca zaplatil žalovanému doplatok zálohy v sume 1.290 Eur. V rámci vykonaného

dokazovania, a to výsluchom strán sporu súd prvej inštancie zistil, že odmena za dovoz vozidla medzi
stranami dohodnutá nebola. Súčasťou zmluvy nebolo ani udelenie plnej moci žalobcom žalovanému
na urobenie nejakého právneho úkonu, napr. na uzatvorenie kúpnej zmluvy v mene žalobcu. Súd
prvej inštancie uzavrel, že predložená zmluva by sa podľa označenia mala byť zmluvou o budúcej
zmluve, táto však platne uzavretá nebola, nakoľko tomu nezodpovedá samotný text a obsah zmluvy a
takisto nemá podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy, nakoľko v nej nie je presne uvedený určitý
predmet kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami

sporu bola uzatvorená príkazná zmluva podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ktorej zákonným znakom
je to, že sa ňou príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec, alebo vykoná inú činnosť.
Nakoľko k včasnému plneniu zo strany žalovaného ako príkazníka nedošlo (žalovaný do marca 2012
vozidlo žalobcovi nedoviezol), dohodli sa strany sporu na zmene zmluvy v časti času plnenia, a totak, že žalovaný dovezie vozidlo aj po uplynutí marca 2012 a ďalej v časti typu dovezeného vozidla
tak, že žalovaný má doviezť motorové vozidlo značky SEAT Alhambra. Táto skutočnosť vyplýva z
predloženého listinného dôkazu, kópie faktúry z 29.03.2012 a takisto z výpovede žalobcu aj žalovaného.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzatvorená dohoda sa môže zmeniť, alebo zrušiť
iba písomne. Iná písomná zmena dohody, resp. zmluvy v konaní preukázaná nebola, preto obsah
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu súd prvej inštancie posudzoval podľa písomnej dohody a jej
písomnej zmeny, zachytenej na žalobcom predloženej faktúre zo dňa 29.03.2012, ktorá je podpísaná
oboma stranami sporu. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo SEAT Alhambra

žalobcovi nedoviezol. Na základe vykonaného dokazovania (už len z tohto vyjadrenia žalovaného) súd
prvejinštanciekonštatoval,žežalovanýsinesplnilsvojuzmluvnúpovinnosť(riadneaplatneuzatvorenú),
obstarať žalobcovi určitú vec (dovezenie motorového vozidla SEAT Alhambra, a to z Nemeckej spolkovej
republiky) s následným vlastníckym prevodom tohto vozidla. Obstaranie iného vozidla nebolo platne
dohodnuté, a preto žalobca ani nemal povinnosť takéto motorové vozidlo prijať a dokonca akceptovať
aj prevod jeho vlastníckeho práva, navyše, ak s týmto motorovým vozidlom bola spôsobená škoda.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný závažným spôsobom porušil svoje povinnosti príkazníka,
keď zamlčal žalobcovi skutočnosť, že s dovezeným vozidlom havaroval, pričom tak urobil preto, že
žalobcu nechcel znepokojovať. O nečestnom prístupe žalovaného svedčí aj list zo dňa 08.04.2013,
ktorý adresoval žalobcovi, a ktorý je v zjavnom rozpore s jeho výpoveďou a faktúrou na č.l. 5. V liste
žalovaný žalobcovi doslovne uviedol že: „o tom, že ste si objednal u niekoho vozidlo SEAT Alhambra

a zaplatil mu zaň, nič neviem. S vrátením peňazí (údajných 2.790 Eur) sa prosím obráťte na neho.“
Ďalšie tam uvedené skutočnosti (existencia kúpnej zmluvy na meno žalobcu) sú takisto v rozpore s
vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, na základe akej právnej skutočnosti
žalovaný zaevidoval žalobcu ako držiteľa a vlastníka osobného motorového vozidla VW Sharan, ktorým
spôsobil žalovaný škodu tretej osobe, nakoľko táto skutočnosť je pre rozhodnutie súdu v tomto spore

irelevantná. K tejto skutočnosti uviedol, že kupujúcim na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2012
bol žalovaný, ktorý nebol nikdy ani splnomocnený na uzatváranie právnych úkonov v mene žalobcu.
Listom zo dňa 05.03.2013, označeným ako predsúdna výzva, ktorý žalobca doručil žalovanému, a
ktorý súd prvej inštancie posudzoval podľa jeho obsahu, mal za preukázané platné odstúpenie
žalobcu od uzatvorenej príkaznej zmluvy. Zároveň ním žalobca žalovaného vyzval na vrátenie sumy

2.790 Eur, ktorú mu zaplatil za účelom splnenia príkazu. Právo na odstúpenie od zmluvy žalobcovi
vzniklo podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ako dlžník ohľadne splnenia
príkazu si svoj dlh nesplnil riadne (motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom jeho platného záväzku,
neobstaral). Doručením odstúpenia od zmluvy dňa 25.03.2013 sa táto platne zrušila a žalovanému tak
vznikla povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka na vrátenie všetkého, čo podľa nej dostal, teda

na vrátenie sumy 2.790 Eur. Žalobcovi nevznikla žiadna reštitučná povinnosť, pretože z uzatvorenej
zmluvy nedostal nič, iba z nej plnil. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel a podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dňom 31.03.2013, pretože
posledným dňom včasného plnenia bol deň 30.03.2013. V liste zo dňa 05.03.2013 - výzve na vrátenie

peňažnej čiastky 2.790 Eur, určil žalobca lehotu na vrátenie peňazí do 5 dní od doručenia výzvy, pričom
žalovaný tento list prevzal dňa 25.03.2013. Žalovaný sa tak nedostal do omeškania dňa 26.03.2013,
ako to tvrdil v návrhu žalobca. V deň omeškania bola výška úrokov z omeškania 8,50 % ročne, určená
na základe § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na rozhodnutie o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania

je potrebné aplikovať § 3 ods. 1 uvedeného Nariadenia vlády v znení účinnom do 31.01.2013, nakoľko v
zmysle § 10c tohto nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 101.02.2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Záväzkový vzťah
medzi žalobcom a žalovaným vznikol pred 01.02.2013. Žalobca si uplatnil právo na úroky z omeškania
z dlžnej sumy v nižšej ako zákonnej výške, preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

úroky z omeškania v ním uplatnenej výške 5,50 % ročne, rešpektujúc tak zásadu iudex ne eat ultra
petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú v ustanovení § 153 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. V spore ide o návrhové konanie a z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi stranami sporu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi účelne

vynaložené trovy konania, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. Žalobcovi v konaní vznikli účelné
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za štyri úkony
právnej služby, a to príprava a prevzatie veci zo dňa 26.01.2013, písomné podanie na súd týkajúce sa
vecisamej-návrhnazačatiekonaniazodňa13.06.2013aúčasťnapojednávaniachvdňoch01.04.2014a 10.06.2014, režijný paušál v celkovej sume 476,54 Eur (4 x 111,21 Eur + 2 x 7,81 Eur + 2 x 8,04 Eur)
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Uplatnil odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p. a mal za to, že na základe vykonaných dôkazov súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v náväznosti na to vec nesprávne právne
posúdil. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol k podstatnej skutočnosti, ktorá z dokazovania

vyplynula, a to, že strany sporu uzavreli ústnou formou zmluvu, na základe ktorej mal zabezpečiť pre
žalobcu vozidlo Volkswagen Sharan 1,9 Tdi. Potvrdil, že najskôr bola uzavretá písomná zmluva na
zabezpečenie kúpy takéhoto vozidla pre žalobcu za jeho pomoci a je tiež pravdou, že došlo k zmene
typu vozidla na vozidlo Seat Alhambra, čo bolo zachytené v písomne forme, čo však nevylučuje, že sa
strany následne po nerealizovaní týchto písomných dojednaní dohodli v ústnej forme na zabezpečení
vozidla Volkswagen Sharan, ktoré kúpil a zabezpečil v prospech žalobcu a zabezpečil i zápis v evidencii

motorových vozidiel. Žalobca uvedené vozidlo od neho prevzal, vyskúšal a vyslovil súhlas s kúpou
tohto vozidla, na základe čoho zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny predchádzajúcemu vlastníkovi a tiež
prepis vozidla na žalobcu v evidencii motorových vozidiel, na čo mu žalobca poskytol 100 Eur a kópiu
jeho občianskeho preukazu. Ku všetkým týmto skutočnostiam došlo až potom, čo nebola realizovaná
skôr uzavretá písomná zmluva medzi stranami, vrátane jej zmeny v zmysle faktúry zo dňa 29.03.2012.

Práve z časového postupu je zrejmé, že podľa poslednej dohody strán sporu mal žalobca záujem
o vozidlo Volkswagen Sharan, ktoré mu zabezpečil a žalobca ho riadne vyskúšal a súhlasil s jeho
kúpou a s tým, aby na zaplatenie kúpnej ceny použil sumu 2.790 Eur, čo i uskutočnil. Z uvedeného
je potom zrejmá dostatočná vôľa účastníkov tohto právneho vzťahu na vzniku novej zmluvy v ústnej
forme potom, čo predchádzajúca písomná zmluva realizovaná (naplnená) nebola. Tieto skutočnosti súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že predchádzajúca písomná zmluva v znení jej zmeny
vôbec nevylučovala nové dojednanie účastníkov v zmysle uvedeného, o čom nasvedčujú i uvedené
skutočnosti. Ďalej uviedol, že poistná udalosť, ktorá sa stala dňa 25.04.2014, spôsobila len nepatrné
a drobné poškodenie prednej časti vozidla v hodnote 30 Eur, ku ktorej došlo až po vyskúšaní vozidla,
a preto nemohol žalobcovi túto skutočnosť zatajiť. Súd prvej inštancie preto nesprávne ustálil právny

dôvod, teda skutočný zmluvný vzťah, na základe ktorého zabezpečil žalobcovi kúpu vozidla Volkswagen
Sharan, ktorým bola ústna zmluva uzavretá potom, čo nebola realizovaná predchádzajúca písomná
zmluva v znení jej zmeny a vec preto nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym právnym
záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v prípade, že súd odvolanie žalovaného neodmietne, podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. potvrdiť ako
vecne správny. Uviedol, že právne konštrukcie žalovaného sú nelogické a absurdné. Zdôraznil, že
nikdy žalovaného nesplnomocnil na prepis vozidla v evidencii vozidiel na jeho osobu a tento úkon
bol žalovaným vykonaný podvodným spôsobom. Následne žalovaný spôsobil na tomto vozidle škodu,

pričom na vozidlo neexistovalo povinné zmluvné poistenie, v dôsledku čoho je v súčasnosti účastníkom
konania o zaplatenie 5.050 Eur v pozícii žalovaného v 1. rade, žalobcom je Slovenská kancelária
poisťovateľov, keďže formálne bol vedený ako držiteľ sporného motorového vozidla v evidencii vozidiel.
Uviedol, že nikdy od žalovaného vozidlo Volkswagen Sharan neprevzal, iba si ho pozrel, avšak s
tým, že nemal možnosť si toto vozidlo vyskúšať počas dohodnutej doby. Zdôraznil, že k uzavretiu

ústnej dohody medzi ním a žalovaným nikdy nedošlo a žalovaný počas pojednávania na súde prvej
inštancie nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by existenciu takejto ústnej dohody potvrdili. Dokonca deň
a čas, kedy mal auto skúšať a odsúhlasiť, je neprijateľný, nakoľko v tejto dobe bol v práci, o čom
predložil potvrdenie zamestnávateľa. Žalovaný tvrdil, že na základe ústnej zmluvy kúpil pre neho vozidlo
Volkswagen Sharan, pričom na pojednávaní predložil fotokópiu kúpno-predajnej zmluvy, uzatvorenej

medzi ním ako kupujúcim a Y.. R. F. ako predávajúcim, čiže kupujúcim bol žalovaný, nie žalobca. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že prepis uvedeného motorového vozidla, na ktorý mu mal poskytnúť 100 Eur a kópiu
občianskeho preukazu, previedol v evidencii motorových vozidiel, žalovaný na pojednávaní tvrdil, že
tento prepis realizoval autobazár, pričom on nesplnomocnil žalovaného, ani autobazár na prepis tohto
motorového vozidla, ani žiadneho iného vozidla na jeho osobu. Uvedené vozidlo ani na neho nebolo

nikdyprepísané,žalovanývykonallenodhláškuvozidlastým,ženazákladetakejtoodhláškyjepotrebné
vykonať nahlásenie nového majiteľa v lehote 15 dní, a keďže motorové vozidlo prepísané nebolo,
platnosť odhlasovacieho dokladu skončila a motorové vozidlo je dodnes v držbe žalovaného. Z časovej
postupnosti jednotlivých udalostí, ako uvádza žalovaný, nemožno vyvodzovať uzavretie novej ústnejzmluvy. O dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť dňa 26.04.2012, sa dozvedel až dňa 25.02.2013 od
Slovenskejkanceláriepoisťovateľov,ktoráodnehožiadalasumu4.950Eur,pričomzosprávyOkresného
riaditeľstva PZ zo dňa 15.08.2013 je ako vinník dopravnej nehody uvedený žalovaný. Vznik poistnej

udalosti mu žalovaný zatajil, je potom zrejmé, že uvádza nepravdivé skutočnosti a klame. Uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožnil
sa s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

(účinného do 30.06.2016) odkázal. Nezistil dôvodnosť žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. f/, d/ O.s.p. účinného do 30.06.2016.

5. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu, že k odvolaniu žalovaného a jeho doplneniu sa písomne vyjadril prostredníctvom
svojho zástupcu žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.11.2014, žalovaný ale nemal

možnosť sa o ňom dozvedieť, prípadne sa k nemu vyjadriť, nakoľko súd mu toto vyjadrenie nedoručil.
Opomenutímdoručeniatohtovyjadreniažalovanémudošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýproces
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru a § 420 písm. f/ CSP.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného (č.l. 70) odvolací súd doručil s poukazom na citované

rozhodnutie najvyššieho súdu žalovanému dňa 02.10.2017 s tým, že má možnosť sa k tomuto podaniu
vyjadriť.

7.Žalovanýzaujalpísomnéstanoviskokvyjadreniužalobcukjehoodvolaniu.Ktvrdeniužalobcu,žejeho
odvolanie zo dňa 14.08.2014 nebolo úplné, neobsahovalo predpísané náležitosti v zmysle § 205 ods.

1, 2 O.s.p. a že doplnenie odvolania podaním zo dňa 13.10.2014 bolo vykonané po uplynutí lehoty na
odvolanieapretovzmysle§205ods.3vspojenís§218ods.1písm.a/O.s.p.bymalobyťjehoodvolanie
odmietnuté ako podané oneskorene uviedol, že je neopodstatnené, pretože vo svojom odvolaní uviedol,
proti ktorému rozhodnutie smeruje, v ako rozsahu rozhodnutie napáda a v čom toto rozhodnutie a
postup súdu je nesprávny. Absenciu odvolacieho petitu nemožno považovať za nedostatok náležitosti

odvolania, ktorý by spôsoboval jeho neúplnosť. V doplnení svojho podania (odvolania) nerozšíril
žalovaný rozsah v akom rozsudok súdu prvej inštancie napáda, ani dôvody odvolania, preto niet dôvodu
na odmietnutie jeho podania. Za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že nebol zaplatený poplatok
za podané odvolanie, čo nie je podmienkou na konanie odvolacieho súdu o odvolaní. Ďalšiu námietku
žalobcu, týkajúcu sa právnych konštrukcií, ktorými argumentoval v odvolaní a ktoré žalobca považoval

za nelogické a absurdné, keď žalobca nikdy nesplnomocnil žalovaného na prepis vozidla v evidencii
vozidiel na jeho osobu a tento úkon bol žalovaným vykonaný podvodným spôsobom, k uzavretiu ústnej
dohody medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo a vznik poistnej udalosti, pri ktorej došlo na vozidle
VW Sharan ku drobnému poškodeniu bol žalobcovi zatajený, nepovažoval za opodstatnenú. Zotrval
na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej vo svojom podaní zo dňa 13.10.2014, ktorým doplnil

odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že uzavretiu ústnej zmluvy medzi stranami
sporu jednoznačne nasvedčuje skutočnosť, že žalobca si vozidlo VW Sharan od žalovaného prevzal a
vyskúšal, s kúpou tohto vozidla prejavil súhlas, na základe čoho mu potom zabezpečil zaplatenie kúpnej
ceny za vozidlo jeho predošlému vlastníkovi, od ktorého vozidlo pre žalobcu kúpil na základe dohody
so žalobcom a následne zabezpečil prepis vozidla na žalobcu v evidencii motorových vozidiel, na ktorý

účel mu žalobca poskytol poplatky 100 Eur a kópiu svojho občianskeho preukazu. Tvrdenia žalobcu
o tom, že k uzavretiu ústnej dohody o zabezpečení kúpy vozidla medzi stranami sporu nikdy nedošlo
a že ho nesplnomocnil na prepis vozidla v evidencii motorových vozidiel sú neopodstatnené a zjavne
nesprávne. Pokiaľ ide o poistnú udalosti predmetným motorovým vozidlom, pri ktorom došlo len k jeho
celkom drobnému poškodeniu, zdôraznil, že k tejto udalosti došlo až v deň nasledujúci po vyskúšaní

vozidla žalobcom a preto nemohol túto skutočnosť pri osobnej komunikácii so žalobcom tomuto zatajiť,
aj keď táto okolnosť je pre celkové posúdenie danej veci bezvýznamná. Pridržiaval sa svojej skutkovej a
právnej argumentácie vo svojom podaní zo dňa 13.10.2014 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch I. a III. zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

8. Stanovisko žalovaného bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho zástupkyne. Žalobca sa k
stanovisku žalovaného písomne nevyjadril.9. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovaným došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok (O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v predmetnom
spore. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval otázku dôvodov odvolania podľa

ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne postupoval
odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

10. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny v napadnutej časti
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti uplatneného úroku z
omeškania zamietnutá, nebol stranami sporu spochybnený, odvolací súd ho nepreskúmaval, nakoľko
nadobudol právoplatnosť.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016. Námietky žalovaného,
uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom
konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné :

13. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, bolo možné v zmysle ust. § 205
ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) až f)
citovaného zákonného ustanovenia.

14. V preskúmavanej veci žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. účinného do 30.06.2016 - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. účinného do 30.06.2016 - súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. Odvolací dôvod, uplatnený žalovaným podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. účinného do 30.06.2016,
spočíval v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej
normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok,
otázokžalovateľnostinárokuadodržiavanieprocesnýchpredpisovupravujúcichotázky,ktorémajúvplyv

na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd prvej inštancie v danej veci právny vzťah strán sporu posúdil podľa ust. § 724 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že medzi stranami sporu bola uzavretá písomná príkazná zmluva.

17. Žalovaný v podanom odvolaní žiadnym spôsobom právne posúdenie danej veci súdom prvej
inštancie nespochybnil, neuviedol, v čom vidí nesprávnosť aplikácie ust. § 724 a nasl. Občianskeho
zákonníka na právny vzťah strán sporu. Ani odvolací súd preskúmaním veci nezistil nesprávne právne
posúdenieveci,resp.mylnúaplikáciutejtoprávnejnormy nazistenýskutkovýstavsúdomprvej
inštancie, a preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. účinného do 30.06.2016 daný nebol.

18. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. účinného do 30.06.2016
spočívala predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,alebo neboli účastníkmi (stranami sporu) prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a

pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,
je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust.
§ 132 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie

dôkazov by bolo možné vytknúť prvoinštančnému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Týmto odvolacím
dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil, včítane svedeckej výpovede podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p.
účinného do 30.06.2016 a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli

preukázané a žalovaným ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci.

20. Žalovaný tvrdil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu bola okrem
písomnej príkaznej zmluvy, ktorá naplnená (realizovaná) nebola, následne uzavretá i ústna zmluva, na

základe ktorej pre žalobcu kúpil vozidlo VW Sharan a zabezpečil zápis žalobcu za držiteľa tohto vozidla
v evidencii motorových vozidiel (žalobca mu za týmto účelom poskytol 100 Eur a kópiu občianskeho
preukazu), čomu nesporne nasvedčuje prejavená vôľa účastníkov tohto právneho vzťahu, prevzatie
tohto vozidla žalobcom, jeho vyskúšanie, súhlas žalobcu s kúpu tohto vozidla, na základe čoho on
zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny predchádzajúcemu vlastníkovi, od ktorého vozidlo pre žalobcu kúpil.

Mal za to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú v tomto smere nesprávne.

21. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalovaného stotožniť nemohol.

22. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníci (strany sporu) sú povinní prispieť k

tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.

23. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníci (strany sporu) sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže

výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci (strany sporu), ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

24. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi (stranami sporu) sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016).

25. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňovala prejednacia zásada. Účastník (strana
sporu) mal jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia niesol ten účastník konania (strana sporu), ktorý tieto

povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania (strana sporu) nesplnil povinnosť tvrdenia, nemohol splniť
ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom
občianskom súdnom konaní spočíval v zodpovednosti účastníka konania (strany sporu) za to, že v
konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli

preukázané tvrdenia účastníka (strany sporu), tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je
rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka (strany sporu), ktorýnesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1
prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016 alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec).

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia
dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania (strán sporu). Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh
skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

27. V danej veci sa žalobca svojho nároku domáhal titulom plnenia zo zmluvného vzťahu strán sporu
a tvrdil, že žalovaný nesplnil to, na čo sa zmluvne zaviazal - nedoviezol mu z Nemecka a nedodal v
dohodnutej lehote motorové vozidlo SEAT Alhambra za dohodnutú cenu, pričom mu zaplatil zálohu
1.500 Eur a 1.290 Eur, ktoré mu žalovaný odmieta vrátiť. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno
a svoje tvrdenia preukázal preložením písomnej „Predkupnej zmluvy na vozidlo - dovoz z Nemecka“

uzavretej medzi stranami sporu a písomnou dohodou uzavretou medzi stranami o zmene druhu vozidla,
ktoré je predmetom ich zmluvného vzťahu vrátane písomných potvrdení o prevzatí žalovanej sumy
žalovaným, ktoré skutočnosti žalovaný nespochybnil.

28. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali.

Teória práva v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie dôkazného
bremena medzi strany sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

29. Žalovaný tvrdil, že na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu k plneniu nedošlo,

a že medzi nimi bola následne uzavretá ústna zmluva o dodaní iného motorového vozidla, ktorú
zmluvnú povinnosť si v celom rozsahu splnil, dodal žalobcovi vozidlo VW Sharan, žalobca toto vozidlo
prevzal, vyskúšal a súhlasil s jeho kúpou, na základe čoho on zabezpečil zaplatenie kúpnej ceny
predchádzajúcemu vlastníkovi a kúpil pre žalobcu toto vozidlo, zabezpečil zápis žalobcu za držiteľa tohto
vozidla v evidencii motorových vozidiel, žalobca mu za týmto účelom poskytol okrem zálohy na kúpu

vozidla i 100 Eur a kópiu občianskeho preukazu.

30. Žalobca tvrdenia žalovaného o existencii akejkoľvek ústnej zmluvy o dovoze motorového vozidla
VW Sharan, o jeho dodaní, vyskúšaní, súhlase s jeho kúpou, poskytnutí 100 Eur a kópie občianskeho
preukazu za účelom zmeny držiteľa vozidla v evidencii motorových vozidiel poprel.

31. Žalovaný ním tvrdené skutočnosti bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, nepredložil, ani
neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keď sa obmedzil výlučne na svoje tvrdenia,
neuniesol preto dôkazné bremeno, následkom čoho je jeho neúspech v tomto súdnom konaní.

32. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. účinného do 30.06.2016 daný nebol.

33. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

34. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 1, ods. 3 §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nárok na náhradu
trov odvolacieho a dovolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).