Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/292/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614200063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Komerční banka, a.s.,
so sídlom Na Příkopě 969/33, 114 07 Praha 1, Česká republika, IČ: 45 317 054, zastúpeného JUDr.
Romanom Majerom, so sídlom V. XXXX/X, XXX XX X. X - F., Česká republika, na území Slovenskej
republiky pôsobiaci ako usadený euroadvokát, so sídlom E. XX, XXX XX K., proti žalovanému P. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, o zaplatenie 50.290,94 CZK s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/6/2014-106 zo dňa 3. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, potvrdzuje.

Vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.290,94 CZK
s úrokom, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
2) Mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o

úvere č. 0620708220158 zo dňa 07.05.2008, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver, a to
vo výške 80.000 CZK (výška úveru). Žalovaný čerpal poskytnutý úver dňa 07.05.2008. Súd vyhodnotil
Zmluvu o úvere vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ
je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil
obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník (žalovaný) nemal možnosť obsah a znenie zmluvy
ovplyvniť či meniť (pevne stanovená forma zmluvy s označením uzavretia podľa § 2395 OZ a nasl.), ako
spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. OZ o ochrane spotrebiteľa. Ide o vzťah občianskoprávny (aj s

poukazom na zmeny právnej úpravy, ktoré súvisia so vstupom Českej republiky do Európskej únie, teda
prijatie legislatívy v oblasti ochrany práv spotrebiteľa). V zmysle judikatúry súdov v prípade vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, patria veriteľovi len úroky z úveru do dňa jeho splatnosti. Po splatnosti
úveru mu patria len úroky z omeškania. Naviac úroky ako príslušenstvo pohľadávky možno priznať len
z istiny úveru, nie z poplatkov či už vyčíslených úrokov, ktoré samé o sebe predstavujú príslušenstvo
pohľadávky. Preto súd žalobcovi nepriznal žiadané úroky vo výške 14,90 % ročne z istiny od 24.08.2013
do zaplatenia pre ich neprípustnosť a žalobu v tejto časti zamietol. Súd žalobcovi priznal istinu vo výške

50.290,94 CZK s úrokom vo výške 17.203,84 CZK, úrokom z omeškania vo výške 7.972 CZK a úrokom
z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 50.290,94 CZK od 24.08.2013 do zaplatenia. V tejto časti
je podľa názoru súdu žaloba žalobcu dôvodná. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do výroku, ktorým súd žalobu
vo zvyšku zamietol a navrhol ho v tejto časti zmeniť a žalobe vyhovieť. Poukázal na použitie ust. §
497 a nasl. Obchodného zákonníka účinného v ČR do 31.12.2013. Takisto poukázal na aplikáciu ust.

§ 506 Obchodného zákonníka a jeho výklad Vrchným súdom v Prahe (rozhodnutím sp. zn. 5 Cmo
304/1994) a rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Cdo 513/2010 a sp. zn. 33Cdo 1401/2014. Úroky z úveru
a úroky z omeškania majú celkom iný charakter, keďže úroky z úveru sú cenou za poskytnutý úver a
úrok z omeškania je úrokom sankčným. Odvolateľ ďalej tvrdil, že povinnosť žalovaného platiť veriteľovi
z poskytnutého úveru aj úroky je podstatnou súčasťou zmluvy. Samotná právna úprava úrokov je však

dispozitívna (§ 502 Obchodného zákonníka).

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný v súdom stanovenej 15-dňovej lehote nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7)Ajkeďsúdprvejinštanciesprávnevyhodnotil,ževdanomprípadejedanépostupovaťpodľanariadení
EÚ o právomoci a rozhodnom práve, v konečnom dôsledku, hoci správne aplikoval české právo, použil

nesprávny právny predpis. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odvolateľom pokiaľ poukázal aj
na aplikáciu Obchodného zákonníka ČR s účinnosťou do 31.12.2013 v danom prípade.

8) Odvolací súd sa stotožnil s aplikáciou Obchodného zákonníka ČR, no zároveň nie s výkladom, na
ktorý odvolateľ poukázal. Odvolateľ namietal v odvolaní skutočnosť, že by mu mali patriť popri úrokoch z

omeškania aj dohodnuté úroky z úveru. Samotné nepriznanie úrokov z istiny je v danom prípade sporné,
no odvolací súd bol názoru, že je potrebné sa držať ochrany spotrebiteľa aj v tomto smere.
9) Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti

veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk.
Po nadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na
vrátenie požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože
tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd uvedené v žiadnom prípade nemôže pripustiť,
lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za situácie,
že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.
10) Podľa názoru odvolacieho súdu, teda od splatnosti je dlžník (žalovaný) v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu žalovaného (ako
spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy

(stranami v konaní) aj v danom prípade.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, preto by mal nárok na náhradutrov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodal a zo spisu mu trovy nevyplývajú).

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).