Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/269/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111209489
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111209489.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu MACKONTROL engineering, s.r.o., so sídlom Ondavská
13935/32, 080 05 Prešov - Solivar, IČO: 44325461, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Vladimíra Běhalová, Rastislavova 68, 040 01 Košice, proti žalovaným 1/ S.. Y. D., nar. X.X.XXXX, bytom
Y., XXX XX Y., 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX Y., obaja žalovaní právne zastúpení
JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie

10.224,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných aj žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 14C 115/2011-391 zo dňa 5.12.2014 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovaných v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť spoločne a
nerozdielne sumu 5.094,98 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.5.2011 do zaplatenia v

lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol,
že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva a o trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
vo veci samej.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobcu, ktorý žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 10.224,90 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 436,06 eur

od 30.10.2009 do zaplatenia a zo sumy 9.788,84 eur od 11.12.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že na základe objednávky žalovaných vykonal rekonštrukciu ich bytu, za ktorú
činnosť si vyfakturoval sumu 10.788,84 eur. Žalovaní mu poskytli zálohu vo výške 1.000 eur, zvyšok
nezaplatili, preto si uplatňuje sumu 9.788,84 eur.

Ďalej si žalobca uplatnil od žalovaných sumu 436,06 eur ako plnenie, ktoré poskytla poisťovňa C.
žalovaným. Pôvodne im poisťovňa vyplatila sumu 823,54 eur, pričom práce realizované žalovaným boli
v rozsahu 436,06 eur, ktoré žiadajú uhradiť.

Prvostupňový súd zistil, že žalobca realizoval ako stavebník nadstavbu bytového domu na ulici

Y.. V súvislosti s realizovaním nadstavby po odkrytí strechy došlo v dôsledku dažďov a búrok k
viacnásobnému zatečeniu bytov. Medzi iným došlo aj k zatečeniu bytu žalovaných.

Prvostupňový súd zistil, že obdobné problémy podľa toho, ako vypovedali svedkovia na pojednávaní
mali aj susedia žalovaných, a to S.. D.. R. I., R.. D. T., pán X., F. V.. Svedkyňa Q. K. potvrdila, že žalovaní
nielen opravovali svoj byt v súvislosti s odstránením škôd, ale boli vykonávané u nich aj rekonštrukčné

práce bytu. Cez predajňu si objednávali na základe písomnej objednávky potrebné veci. Svedok L. Q.taktiež potvrdil, že žalovaní a žalobca, resp. konateľ žalobcu sa dohodli nielen na odstraňovaní škôd v
byte žalovaných, ale aj na tom, že sa ich byt bude rekonštruovať.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že žalobca vyfakturoval žalobcom z titulu rekonštrukcie faktúrou č. XXX/
XXXX sumu 10.788,84 eur a faktúrou č. XXX/XXXX sumu 2.410 eur. Žalovaní zaplatili preddavok, resp.
zálohu vo výške 1.000 eur.

Nárok účastníkov konania posúdil prvostupňový súd podľa § 415, § 420, § 420a Občianskeho zákonníka

a podľa § 451, § 456 a § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z procesných predpisov aplikoval ust. §
136 O.s.p. a § 120 ods. 1, 4 O.s.p. Mal preukázané, že pri realizácii nadstavby bytov žalobca porušil
minimálne prevenčnú povinnosť pri zabezpečení odkrytej strechy tak, aby nedošlo pri zrážkovej činnosti
k zatečeniu vody do bytov, nad ktorými realizoval nadstavbu. Minimálne v súvislosti s nedbanlivostným
konaním žalobcu vznikla žalovaným škoda. Žalovaní vyvinuli maximálnu iniciatívu na zabezpečenie
predchádzania škôd v ich nehnuteľnosti.

Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že žalovaní si žiadnu rekonštrukciu bytu neobjednali, žalovaní
náklady realizované žalobcom považujú ako náklady v súvislosti s odstraňovaním škôd. Žalobca
nepredložil žiadnu objednávku ani nepreukázal existenciu ústnej dohody vo vzťahu k existencii zmluvy o
rekonštrukcii bytu, preto tento nárok uplatňovaný žalobcom je možné posúdiť len ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia.

Nárok žalobcu na úhradu nároku v súvislosti s náhradou škody vyplýva zo zmluvy o nadstavbe, kde je
daná zodpovednosť stavebníka pre prípad vzniku škôd, ktoré vznikli napríklad aj zamočením.

Prvostupňovýsúdnaposúdenieuplatnenéhonárokunariadilznaleckédokazovanie,avšakskonštatoval,
že znalkyňa vypracovala znalecký posudok, ktorý je pre toto konanie nepoužiteľný, pretože ho
nevypracovala účelne a správne. Znalkyňa mala odlíšiť vyčíslenie nákladov v súvislosti so vznikom
škody a v súvislosti s rekonštrukciou, čo však nevykonala. Naviac, absurdne trvala na amortizácii nielen
materiálu, ale aj hodnoty vykonaných prác. Keďže znalecký posudok prvostupňovému súdu sa nejavil

ako dostatočný pre rozhodnutie v prejednávanej veci, s ohľadom na hospodárnosť konania a zásadu
spravodlivého posúdenia prejednávanej veci, podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku ustálil výšku
nároku na náhradu škody na celé dokazovanie a vychádzal z predložených prepisov faktúr, ktoré sú
súčasťou prílohovej obálky. Zo všetkých položiek uplatnených žalobcom je potrebné vychádzať z toho,
že 100 % nárok je potrebné priznať pri prvej skupine, ktorej položky sú vyznačené zeleným krúžkom,

keďžeprvostupňovýsúdmalnepochybnepreukázané,žetietonákladyužbezohľadunaichprimeranosť
žalobca vynaložil bez súvislosti s odstraňovaním škôd v byte žalovaných.

Druhú skupinu položiek tvorili položky, ktoré súd v celom rozsahu uznal ako položky súvisiace s
odstraňovaním škôd, pričom sa jednalo o položku napr. maľovanie, ktorú prvostupňový súd uznal v

celom rozsahu, a ďalšie položky, ktoré vyplývajú ako dôvodné v súvislosti s odstraňovaním škôd.

Ako tretiu skupinu predstavujú položky, ktoré by určite neboli vznikli, keby nebolo došlo k zatečeniu do
bytu žalovaných. Vynaložením týchto nákladov došlo podľa názoru prvostupňového súdu k zhodnoteniu
bytu žalovaných. Ide o položky, ktoré boli uznané v plnej výške, pretože čiastočne prebehla aj

rekonštrukciabytužalovaných.Jevšaklogické,žepokiaľvodastekalapoobidvochstranáchvchodových
dverí, bolo potrebné tieto dvere vymeniť, aj keď bolo svedkami potvrdené, že takéto dvere sa dajú
aj vysušiť. V súvislosti s úpravami žalovaní si sami zakúpili a zabezpečili výmenu kuchynskej linky,
osadenie dlažby a laminátovej podlahy, resp. rozvody odpadu. Tieto práce zaplatil jednak žalovaný
pracovníkom žalobcu, ako aj inej firme. Prvostupňový súd dospel k názoru, že do tejto položky patrí

aj úhrada v súvislosti so zatečením stropu vodou, kde najvhodnejším riešením predstavovalo zníženie
stropu sadrokartónom. Prvostupňový súd dospel k záveru, že tieto náklady v súvislosti so spravodlivým
riešením sporu by mali byť rozdelené na 50 % medzi žalobcov a žalovaných. Obdobným spôsobom
prvostupňový súd postupoval aj pri nákladoch na rekonštrukciu elektroinštalácie, pri stierkovaní stien. Na
základe prepočtu, ktorý je obsiahnutý v prílohovej obálke prvostupňový súd dospel k záveru, že celkové

náklady z titulu rekonštrukcie bytu žalovaných, teda bezdôvodné obohatenie na ich strane predstavuje
sumu 5.777,21 eur, od ktorého odpočítal zaplatenú sumu 1.000 eur a zľavu 118,29 eur a pripočítal
sumu 436,06 eur z titulu výplaty poisťovne, čo predstavuje nárok žalobcu vo výške 5.094,98 eur. Túto
sumu priznal žalobcovi so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 436,06 eur od30.10.2009, ale až od 17.5.2011, kedy bol žalovaným doručený návrh týkajúci sa prejednávanej veci z
titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že by u žalovaných si uplatnil nárok skôr.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania vzhľadom
na úspech a neúspech v spore nepriznal. O trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
prejednávanej veci.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní. Namietali výrok rozsudku

súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 5.094,98 eur s prísl.
Uviedli, že zotrvávajú na svojom presvedčení aj napriek odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa
o ich povinnosti s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, že žalobca v zmysle zmluvy
o nadstavbe domu odstraňoval škody uvedením bytu do pôvodného stavu v príčinnej súvislosti s
porušením právnej povinnosti vyplývajúcej podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá škoda vznikla
na majetku žalovaných. Žalovaní nemali dôvod sa domnievať, že sa táto činnosť vykonáva na základe

nejakej objednávky na rekonštrukciu ich bytu, keď v čase realizácie stavebných prác žalobcom takáto
zmienka nebola. Žalobca ich neustále presviedčal o tom, že ich firma všetko opraví. Dôkazné bremeno
vo vzťahu k rekonštrukčným prácam je na strane žalobcu, ktorý si uplatňuje tento nárok.

Žalovaní s poukazom na to, že prvostupňový súd nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie, priznal

v prospech žalobcu náhradu nákladov z titulu rekonštrukčných prác po odpočítaní zaplatenej zálohy
1.000 eur, zľavy 118.,29 eur a pripočítal k tomu plnenie, ktoré bolo zo strany poisťovne vo výške 436,06
eur. Táto položka nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, pretože bezdôvodné obohatenie k takýmto
investíciám do cudzej nehnuteľnosti by predstavovalo rozdiel tržných cien nehnuteľnosti pred vložením
týchto investícií a po vložení týchto investícií, čo nakoniec vyplýva aj z existujúcej judikatúry Najvyššieho

súdu ČR, napr. 28Cdo 223/2012, alebo 2Cdo 3581/2012. Teda v prejednávanej veci nebolo zistené
zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaných a teda nebol zistený ani rozdiel medzi hodnotou pred investíciou
a po investícii do bytu.

Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nehnuteľnosť sa zhodnotila.

Ďalej žalovaní namietali aj priznanie úrokov z omeškania, keď prvostupňový súd nesprávne stanovil
výšku úrokov z omeškania od 18.5.2011 do zaplatenia. Výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia od
žalobcu nedostali a za takúto výzvu nie je možné považovať doručenie návrhu na zaplatenie žalovanej
sumy. Preto v tejto časti nárok žalobcov neuznávajú a žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby
rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. Uplatnili si náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca. Namietal výrok
rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom bol v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamietnutý. Namietal,

že prvostupňový súd považoval závery znalkyne za nepoužiteľné, keď znalkyňa riadne, na základe
rozhodnutia súdu, vypracovala znalecký posudok, dala odpoveď na položené otázky a svoje závery
zopakovala aj na pojednávaní pred súdom. Žalobca opakovane aj na prvostupňovom súde uvádzal,
že súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudca k tomu
nemá odborné znalosti, alebo ich nemá v takej miere, aby mohol toto preskúmavanie zodpovedne

urobiť. Pokiaľ má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť
vlastným názorom, ale musí znalcov uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil, alebo inak odstrániť
nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový znalecký posudok. Prípadne musí ustanoviť nového znalca,
aby vec znovu posúdil a vyjadril sa k správnosti už podaného posudku. Takýto názor má aj Najvyšší súd
SR, ktorývyjadrilvrozhodnutísp.zn.6Obdo31/2008z21.8.2008.Prvostupňovýsúdvšaktietookolnosti

vôbec nevzal do úvahy a sám rozhodol, ako určí nárok žalobcu a aj škodu určil sám prvostupňový súd
bez ohľadu na závery znaleckého posudku. Preto rozsudok súdu prvého stupňa je svojvoľný a arbitrárny.

Znalkyňa podala na pojednávaní dňa 22.11.2013 vysvetlenie k svojmu znaleckému posudku. Pokiaľ
súd nepovažoval toto vysvetlenie za dostatočné, mal vo veci nariadiť iného znalca, aby sa k týmto

okolnostiam vyjadril.

Súd však sám sa rozhodol určiť aj výšku bezdôvodného obohatenia žalovaných, ktoré majú bezdôvodné
obohatenie žalovaní vydať žalobcovi, čo je neprípustné, pretože majetkový prospech žalovanýchspočíva v zhodnotení ich bytu. Vlastné zhodnotenie bytu podľa znalkyne bude s istotou vyššie o viac
ako 30 % ako je vyčíslená hodnota investícií vykonávaných v byte žalovaných žalobcom. Uvedené
konštatovanie prvostupňový súd nevzal do úvahy a sám vypočítal zhodnotenie bytu žalovaných. Nie je

zrejmé, prečo súd neustanovil do konania znalca za účelom vypracovania zhodnotenia bytu žalovaných.

Ďalej žalobca namietal, že povinnosťou žalobcu bolo uhradiť škody, nie ich odstrániť.

Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti nad sumu 5.094,98 eur, nemôže žalobca

proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podať kvalifikované odvolanie, pretože rozsudok v
časti určenia výšky nároku žalobcu súdom považuje za zmätočný a absolútne nepreskúmateľný. Tým,
že súd vydá nepreskúmateľné, neurčité a neodôvodnené rozhodnutie, odňal žalobcovi možnosť konať
pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Pri určení výšky nároku žalobcu sudca odvoláva na
prílohovú obálku, ktorá sa má nachádzať v spise a v ktorej majú byť faktúry (nie je zrejmé, aké faktúry).
V tejto prílohovej obálke na faktúrach majú byť niektoré položky vyznačené zeleným krúžkom ako prvá

skupina položiek, ktoré je potrebné priznať vo výške 100 %, ďalej položky bez označenia ako druhá
skupina súvisiace s odstraňovaním škôd, pričom sa jedná hlavne o položku maľovanie, ktorú súd uznal
v celom rozsahu a tretia skupina položiek, kde z rozsudku nie je možné zistiť, ako je táto skupina v
prílohovej obálke vyznačená, ktoré položky by neboli vznikli, pokiaľ by nedošlo k zatečeniu, ale na
druhej strane nepochybné, že vynaložením týchto nákladov došlo k zhodnoteniu bytov žalovaných podľa

konštatovania prvostupňového súdu.

Z takto odôvodneného rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobca nevie ani nemôže zistiť, ktoré
vyfakturované položky súd uznal v celkovej výške, ktoré položky neuznal vôbec a ktoré uznal len
čiastočne a či sa má jednať o položky iba na faktúre č. XXX/XXXX, alebo aj položky na faktúre č. XXX/

XXXX.

Žalobca nevie, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že bolo nevyhnutné v
byte žalovaných vymeniť celú elektroinštaláciu, ak pracovník poisťovne uvedené pri ohliadke
neskonštatoval a žalovaný uvedené pri ohliadke ani nenamietali. Prvostupňový súd podľa žalobcu nemá

odborné znalosti na posudzovanie funkčnosti, resp. nefunkčnosti elektroinštalácie, resp. posudzovanie
nevyhnutnosti výmeny elektroinštalácie v celom byte.

V danom prípade neexistoval dôvod vzhľadom na to, že bol vypracovaný znalecký posudok na aplikáciu
ust.§136O.s.p.,pretožetotoustanoveniejemožnéaplikovaťlenvprípade,pokiaľmožnovýškunárokov

zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec, čo nie je daný prípad, keďže už
bol znalecký posudok znalkyne vypracovaný. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavky
uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je nepresvedčivé a zmätočné.

Žalobca bol v konaní ochotný súhlasiť, aby škoda na byte žalovaných zodpovedala nákladom na

odstránenie škôd, čo je niekoľkonásobne vyššia suma, ako skutočná škoda. Žalobca vykonal v byte
žalovaných práce za 2.410 eur (faktúra č. XXX/XXXX), ktoré si však od žalobcu nenárokuje. Skutočnosť,
že v byte žalovaných došlo k vzniku škody v dôsledku zatečenia, za ktorú zodpovedá žalobca, žalobca
nikdy nepopieral. Konanie pred prvostupňovým súdom je porušením práva žalobcu na súdnu ochranu a
spravodlivésúdnekonanie.Žiadal,abynapadnutýrozsudokbolzrušenýavecvrátenánanovékonaniea

rozhodnutie prvostupňovému súdu. Alternatívne žiadal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa
zmeniť a priznať žalobcovi celú uplatnenú sumu.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212

O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
odvolania oboch sporových strán sú dôvodné.

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. odvolací súd bol povinný prihliadnuť na vady konania pred prvostupňovým
súdom, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd zistil, že predmetom konania tak, ako to nakoniec aj v odvolaní uviedol žalobca, bola
jednak náhrada za vykonané rekonštrukčné práce u žalovaných vo výške 10.788,84 eur, ktorá suma
bola znížená o 1.000 eur ako preddavok za vykonanie týchto prác, teda z titulu rekonštrukčných prácišlo o sumu 9.788,84 eur. Žalobca pri uplatnení tohto nároku vychádzal z faktúry č. XXX/XXXX, ktorá
sa nachádza na čl. 4 a 5 súdneho spisu.

Ďalej si žalobca uplatnil sumu 436,06 eur ako plnenie poskytnuté poisťovňou C., kde v rozsahu
tejto výšky žalovaní síce dostali poistné plnenie za odstránenie škôd žalobcom, avšak žalobcovi za
odstránenie škôd nezaplatili. Čiže len tieto dva nároky boli predmetom konania. Predmetom konania
nebola faktúra č. XXX/XXXX, ktorá znie na sumu 2.410 eur, pretože nároky v tejto súvislosti si žalobca
neuplatňuje.

Z rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd nezistil, či a akým spôsobom sa vysporiadal
prvostupňový súd s uplatneným nárokom, keď z rozhodnutia prvostupňového súdu najmä vo vzťahu k
dôvodom nie je jednoznačne zistiteľné, ktoré položky z uplatnenej faktúry č. XXX/XXXX prvostupňový
súd žalobcovi priznal a ktoré nie a prečo a či vôbec zarátal aj položky fakturované vo faktúre č. XXX/
XXXX, ktoré ako to vyplýva z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, splývajú s predchádzajúcou

faktúrou a z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa sú neidentifikovateľne začlenené do prvej
uplatnenej faktúry.

Prvostupňový súd teda riadne neodôvodnil uplatnený nárok žalobcu na náhradu za práce z titulu
odstránenia škody v sume 436,06 eur, keď bez ďalšieho ho započítal na priznané plnenie v neprospech

žalovaných.

Ďalej odvolací súd zistil, že prvostupňový súd dospel k záveru, že byt žalovaných mal byť
rekonštruovaný, avšak zmluva medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu nebola žiadna. Tieto
okolnosti však neboli dostatočne súdom prvého stupňa vyhodnotené, keď napríklad žalobca tvrdil, že

išlo o rekonštrukciu bytu žalovanými, kde výške rekonštrukcie zodpovedá aj faktúra č. XXX/XXXX a aj
sám žalovaný na čl. 50 súdneho spisu pripustil rekonštrukčné práce bytového jadra. Svedkyňa K. na čl.
116 spisu, ale aj svedok J. na čl. 118 spisu popísali, ako si zabezpečoval žalovaný materiál a svedok J.
dokonca popísal realizované práce u žalobcu, kde naviac svedok T. na čl. 127 súdneho spisu uviedol,
že k dohode o rekonštrukcii bytu žalovaných malo dôjsť ústne a takúto istú dohodu potvrdil aj svedok Q.

vo svojej svedeckej výpovedi na čl. 139 spisu. Preto jednoznačné tvrdenie o tom, že v danom prípade
išlo o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka zatiaľ je predčasné a je vo vzťahu
k tomuto konštatovaniu potrebné vyhodnotiť aj uvedené zistenia, ktoré prvostupňový súd opomenul.

Pokiaľ prvostupňový súd sa bude zaoberať uplatnenou faktúrou č. XXX/XXXX, je povinnosťou súdu

položkovite jednotlivé uplatnené úkony a nároky preveriť a zistiť, či skutočne boli vykonané v byte
žalovaných a či ich vykonanie súviselo priamo so zhodnotením bytu, alebo rekonštrukciou alebo s
uvedením bytu do pôvodného (pred rekonštrukciou) stavu.

Javí sa vhodné zistiť, za aké úkony bolo žalovaným poskytnuté poistné plnenie z poistky žalobcu a aký

charakter tieto náklady mali.

Pokiaľ by prvostupňový súd zistil, že predsa len na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému
obohateniu, je potom namieste, aby bolo vyhodnotené, akým spôsobom sa vnesené investície
žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom prejavili v zhodnotení nehnuteľnosti žalovaných a musí

zaujať jednoznačné stanovisko k tomu, či v tomto prípade bezdôvodné obohatenie predstavuje len výšku
vnesených investícií do nehnuteľností žalovaných, alebo zhodnotenie nehnuteľnosti oproti stavu pred
začatím rekonštrukčných prác.

V rozsudku súdu prvého stupňa tak, ako to v odvolaní namietal žalobca, prvostupňový súd odkazuje

na listiny, ktoré sa nachádzajú v prílohovej obálke súdneho spisu. Z týchto listín prvostupňový súd sám
vyhodnocoval dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu.

Odvolací súd musí uviesť, že v prílohovej obálke na čl. 121 súdneho spisu sa nachádzajú rôzne listiny,
okrem iného aj fotodokumentácia poškodenia bytu, ale aj listina s názvom „Príloha č. 1 - prepis faktúry

č. XXX/XXXX D. Y. s popisom“. V tejto listine je uvedené množstvo položiek, ktoré predstavujú nielen
materiál,aleajprácevykonávanéžalobcom,rozsahtýchtoprác,cenazajednotku,ktorábolavykonanáa
celková cena jednotlivých položiek. Je pravdou, že osoba, ktorá sa touto prílohou č. 1 zaoberala, do tejto
prílohy zakreslila a vyznačila poznámky, z ich obsahu však nie je možné jednoznačne a nezameniteľnes poukazom na obsah rozsudku súdu prvého stupňa identifikovať, ktoré položky jednotlivo a v akom
rozsahu boli súdom prvého stupňa uznané, resp. zamietnuté. V rozsudku súdu prvého stupňa musí
vyhodnotiť,ktorépoložkymenoviteajednotlivopovažovalalebonepovažovalzaúčelné.Vtejtosúvislosti

javí sa byť námietka žalobcu o nedostatku odbornej kvalifikácie na stavebnú činnosť a odborné stavebné
úpravy, resp. rekonštrukčné práce bytu súdu prvého stupňa a nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako
dôvodná.

Prvostupňový súd vo veci, vzhľadom na to, že nemal dostatočné odborné znalosti, nariadil znalecké

dokazovanie. Postupoval správne, pretože na posúdenie účelnosti a rozsahu prác vykonaných
žalobcom u žalovaných je potrebné mať odborné znalosti, ktoré majú iný charakter, ako znalosti práva,
ktoré je súd povinný poznať. Znalec je povinný prostredníctvom svojich odborných znalostí a praktických
skúseností posúdiť skutočnosti určené súdom a svoje zistenia uviesť v znaleckom posudku.

V prejednávanej veci tak súd postupoval, keď vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou

S.. R., ktorá na súdom stanovené otázky odpovedala. To, že súd považoval tak, ako uviedol v
odôvodnenísvojhorozhodnutiatentoznaleckýposudokzanepoužiteľný,keďžeznalkyňanevypracovala
posudok účelne a správne, nie je pochybením znalkyne. Pokiaľ sa nepoloží znalkyni otázka smerujúca
k vyriešeniu predmetu sporu, potom nie je možné očakávať, aby znalecký posudok bol správne
vypracovaný.

Prvostupňový súd však namiesto toho, aby vo veci požiadal znalkyňu dopracovať znalecký posudok na
otázky, ktoré v priebehu konania zistil ako podstatné pre svoje rozhodnutie, prípadne namiesto toho, aby
vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, na otázky, ktoré potrebuje pre svoje právne posúdenie
veci, sám bez toho, aby mal odborné znalosti, vyhodnocoval okolnosti uplatneného nároku a konštatoval

účelnosť, resp. neúčelnosť alebo mieru účelnosti vynaloženia jednotlivých bližšie neidentifikovateľných,
len príkladmo uvedených položiek, ktoré zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi a ktoré v prevyšujúcej
časti v neprospech žalobcu zamietol.

Správne namietal žalovaný, že v danom prípade, keďže sú na to všetky okolnosti a podmienky,

prvostupňový súd mal vo veci vykonať dokazovanie znalcom, nie ustaľovať výšku uplatneného nároku
úvahou súdu podľa § 136 O.s.p. Súd môže určiť výšku nároku podľa svojej úvahy vtedy, ak je nárok
preukázaný, čo sa týka jeho právneho základu. Problémy sa musia týkať len skutkových zistení
spojených s výškou uplatňovaného nároku, keď výšku je možné určiť len s nepomernými ťažkosťami,
alebo ju nie je možné zistiť vôbec. Nepomerné ťažkosti predstavujú napríklad aj neprimerané náklady,

ktoré nezodpovedajú výške uplatneného nároku na zisťovanie okolnosti rozhodujúcej pre výpočet výšky
nároku. Úvaha súdu musí byť opretá o pravdivé argumenty a táto úvaha musí byť preskúmateľná v
inštančnom postupe a riadne vyargumentovaná.

V prejednávanej veci však nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 136 O.s.p., keď v danom prípade

nielenže bol sporný základ uplatneného nároku, neboli dostatočne zistené ani skutkové okolnosti v
súvislosti s realizáciou uvedených prác a tvrdenom rekonštrukciou bytu žalovaných.

Keďže tieto vady, ktorých sa dopustil prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcov
sú tak vážneho charakteru, že sú neodstrániteľné odvolacím súdom a prvostupňový súd porušil práva

účastníkov konania na spravodlivý súdny proces, konal v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, naviac rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje dôvody uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a skutkový stav
prvostupňovým súdom nebol zistený riadne, nebolo riadne právne posúdenie veci, preto odvolaciemu
súdu neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude jednoznačne sa vysporiadať s uplatneným nárokom
žalobcu na úhradu sumy 436,06 eur z titulu náhrady za realizovanú opravu škôd na byte žalovaných.

Ďalej úlohou prvostupňového súdu bude jednoznačne zistiť a ustáliť, či medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanými došlo alebo nedošlo, hoci aj ústne alebo konkludentne, k uzatvoreniu dohody
na vykonanie rekonštrukčných prác na byte žalovaných. Pokiaľ k dohode došlo, je potrebné zistiť, či
boli vykonané jednotlivé fakturované položky v súvislosti s rekonštrukciou bytu podľa faktúry č. XXX/XXXX. Pokiaľ však prvostupňový súd zistí, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o vykonaní rekonštrukčných prác v byte žalovaných, v takom prípade ide o bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaných, kde bezdôvodné obohatenie prvostupňový súd musí zistiť, či spočíva len vo

vnesení investícií žalobcu do nehnuteľnosti žalovaných, alebo či toto bezdôvodné obohatenie spočíva
aj v zhodnotení nehnuteľnosti žalovaných v dôsledku vznesenia uvedených investícií. Potom zistí mieru
bezdôvodného obohatenia žalovaných a o nároku žalobcu rozhodne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
musí byť jednoznačne nezameniteľne odôvodnené tak, aby bolo zistiteľné aj v inštančnom postupe,
ktoré uplatnené položky jednotlivo samostatne boli žalobcovi priznané a z akého dôvodu a prípadne

ktoré položky a prečo žalobcovi priznané neboli.

V prípade, pokiaľ prvostupňový súd zistí, že odborným otázkam, ktoré vzniknú na pojednávaní bude
potrebné odborné, resp. znalecké stanovisko, požiada znalca, resp. odborníka na danú problematiku
o zaujatie stanoviska, resp. vypracovanie znaleckého posudku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa
musí byť tak odôvodnené, aby jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany s uplatnením nárokov a obranou proti
takémuto uplatneniu. Prvostupňový súd samostatne posúdi moment omeškania vo vzťahu k obom
uplatneným nárokom a svoje rozhodnutie taktiež náležitým spôsobom odôvodní.

V konečnom rozhodnutí vo veci prvostupňový súd rozhodne aj o trovách celého konania, čo je v súlade

s ust. § 224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.