Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200841
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115200841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú S. Y., nar.
X.X.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov:
Bc. G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, M., zastúpená JUDr. Ivanou Slaninovou, advokátkou, Horné
bašty 25, Trnava a G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený Mgr. Ing. Mariánom Galbavým,
advokátom, Piešťanská 3, Trnava, o úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. marca 2017, č.k. 19P/4/2015-162, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdzuje.

V napadnutom výroku II. rozsudok v časti určenia výšky bežného výživného a výšky nedoplatku na
zročnom výživnom potvrdzuje a v časti výšky splátok mení tak, že otcovi povoľuje dlžné výživné
zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
V napadnutom výroku III. mení rozsudok v časti bežného styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 15.00 hod. do nedele 19.00 hod. a každý
nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy 15.00 hod. do piatka 15.00 hod. V časti úpravy
styku počas jarných prázdnin rozsudok potvrdzuje a v časti úpravy styku počas Vianočných sviatkov

a letných prázdnin schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 15.00
hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 15.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 15.00
hod. a každý prvý a tretí ucelený týždeň v kalendárnom roku v mesiaci júl a august vždy od nedele
predchádzajúceho týždňa od 19.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod..
Otec si maloletú vždy prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú S. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.), otcovi určil
povinnosť s účinnosťou od 1.2. do 31.8.2016 prispievať na výživu maloletej S. sumou 150 eur mesačne
a s účinnosťou od 1.9.2016 sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky, určil dlžné výživné za obdobie od 1.2.2015 do 22.3.2017 vo výške 4.250 eur, ktoré otcovi povolil
splácať v mesačných splátkach po 120 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok (výrok II.) a určil styk otca s maloletou S. tak,

že je oprávnený sa s ňou stretávať každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 15.00
hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy od 15.00
hod. do štvrtka do 19.00 hod.; každý kalendárny rok počas letných prázdnin prvý kalendárny týždeň
prázdnin v mesiaci júl od 17.00 hod. nedele do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a prvý kalendárnytýždeň mesiaca august od 17.00 hod. nedele do nasledujúcej nedele do 17.00 hod.; každý nepárny
kalendárny rok počas jarných prázdnin od 15.00 hod. nedele pred začiatkom prázdnin do nasledujúcej
nedele do 17.00 hod.; počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku bude maloletá u otca

od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., následne od 25.12. od 10.00 hod. do 28.12. do
10.00 hod. bude maloletá u matky, od 28.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. bude maloletá
u otca, následne od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. do 10.00 hod. bude maloletá u matky, v nepárnom
kalendárnom roku od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. bude maloletá u matky, následne
od 25.12. od 10.00 do 28.12. do 10.00 hod. bude maloletá u otca, od 28.12. od 10.00 hod. do 30.12.

do 10.00 hod. bude maloletá u matky, následne od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. do 10.00 hod. bude
maloletá u otca a otec si maloletú vždy prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky
(výrok III.), matke určil povinnosť zaplatiť súdu prvej inštancie náhradu trov konania štátu vo výške
265,76 eur (výrok IV.) a otcovi takisto určil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 265,76 eur (výrok
V.), o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok (výrok
VI.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka maloletej sa domáhala úpravy rodičovských práv a

povinností tak, že žiadala maloletú zveriť do svojej výchovy, otcovi určiť výživné 300 eur mesačne od
1.2.2015 a upraviť jeho styk s maloletou. Otec maloletej požadoval maloletú zveriť do striedavej osobnej
starostlivosti. Súd vo veci vykonal aj znalecké dokazovanie, vec právne posúdil podľa § 25, § 36, § 43
ods. 1, § 65, § 62, § 75 a článku 5 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
návrh bol podaný dôvodne, rodičia maloletej S. spolu nežijú od augusta 2014. Zo záveru znaleckého

dokazovania vyplynulo, že maloletá S. vykazuje i verbalizuje pozitívny vzťah k obom rodičom, má ich
rada oboch. Obaja majú dostatočne vybudované intelektuálne, citové, morálne predpoklady pre riadny
vývoj, výchovu a starostlivosť o maloletú. Znalec uviedol, že je v záujme maloletej jej zverenie do
striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, že súd rozhodne o zverení maloletej do osobnej starostlivosti
jedného rodiča, odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletou

v čo najväčšom časovom ohraničení. Súd dospel k záveru, že v záujme maloletej je jej zverenie do
osobnej starostlivosti matky, keď maloletá potom, ako jej rodičia prestali spolu žiť, žije s matkou. S
otcom sa pravidelne stretáva aj s prespaním. Od nariadenie predbežného opatrenia v júni 2015 bola
maloletá u otca každý párny týždeň od piatka do nedele a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka.
Takýto spôsob starostlivosti o maloletú žiadnym spôsobom negatívne neovplyvňuje vývin maloletej. Ani

následne, keďže od znaleckého vyšetrenia uplynul viac ako rok, nebolo v konaní zistené, že by takýto
spôsob starostlivosti o maloletú aký sa v súčasnosti realizuje, nebol v záujme jej zdravého vývinu.
Maloletá bola vypočutá procesnou opatrovníčkou na úrade, kde sa jednoznačne vyjadrila, že chce, aby
sa nič nezmenilo. Vyhovuje jej, že býva s matkou a chodieva k otcovi pravidelne. Pred súdom maloletá
povedala, že chce, aby to bolo tak, ako je to teraz. Súd pri rozhodovaní zohľadnil i názor maloletej a

vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke. Pri určení
výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja rodičia podnikajú na základe
živnostenského oprávnenia. Čistý mesačný príjem matky v roku 2016, ktorá vykonáva živnosť ako
obchodný zástupca, bol asi 500 eur. Z daňového priznania otca za rok 2015 vyplynulo, že jeho príjmy zo
živnosti boli 57.218 eur, výdavky 54.346 eur, základ dane bol 0 eur. V roku 2016 boli príjmy porovnateľné

ako v roku 2015 podľa vyjadrenia otca a takisto v roku 2017 sa jeho príjmy a výdavky nezmenili. Maloletá
S. od septembra 2016 navštevuje základnú školu, je zdravá, sú s ňou bežné výdavky. Matka ani otec inú
vyživovaciu povinnosť nemajú. Vzhľadom na to, že otec má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu,
je jeho povinnosťou využiť svoje možnosti a schopnosti na dosiahnutie vyššieho príjmu, keď na strane
otca nie sú objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol byť zamestnaný na riadny úväzok s vyšším príjmom.

Je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa
nemôže doplácať na to, že rodič dosahuje nízky príjem. Súd mal za to, že ak otec skutočne dosahuje
dlhodobo taký nízky zisk z podnikania ako prezentuje a preukazuje, vzdáva sa bez dôležitého dôvodu
lepšieho zárobku, pretože v prípade, ak by sa zamestnal, mal by možnosť dosahovať príjem vo výške
priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá v roku 2015 podľa Štatistického úradu SR

bola 858 eur a v roku 2016 vo výške 884 eur. Vzhľadom na uvedené súd určil vyživovaciu povinnosť
otca na čas, kým maloletá nenavštevovala základnú školu vo výške 150 eur mesačne a od septembra
2016 v súvislosti s nástupom maloletej do prvého ročníka základnej školy určil výživné sumou vyššou
a to 200 eur mesačne. Takto určenú vyživovaciu povinnosť považoval za zodpovedajúcu odôvodneným
potrebám maloletej S. ako i zárobkovým možnostiam i schopnostiam povinného otca. Nakoľko výživné

bolo určené spätne od 1.2.2015, za ktoré obdobie otec na výživu dcéry neprispieval, otcovi vznikol
na výživnom dlh voči maloletej S. vo výške 4.250 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného výšku
určeného bežného výživného súd otcovi povolil dlžné výživné splácať v splátkach. Zároveň súd upravil
styk otca s maloletou S. v súlade so záverom znaleckého posudku a návrhmi oboch rodičov, keď mal zato, že takáto úprava styku otca s maloletou je v záujme dieťaťa. Zároveň uložil obom rodičom zaplatiť
náhradu trov ,ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním a to každému z rodičov sumu
265,76 eur. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej
a to proti výrokom I. až III.. Uviedol, že žiada maloletú zveriť do osobnej striedavej starostlivosti. Znalec
striedavú osobnú starostlivosť v znaleckom posudku doporučil. Taktiež maloletá uvádza, že s ocinom
sa stretáva, chodieva k nemu rada, spáva u neho. Chcela by u ocina bývať dlhšie, viacej dní. Napriek

tomu, že záver posudku bol pomerne jednoznačný, súd pred nariadením ďalšieho pojednávania vyzval
opatrovníka, aby vykonal ďalší pohovor s maloletou. Tento bol v prítomnosti matky, bez vedomia otca.
Od okamihu kedy bol znalecký posudok doručený rodičom, sa matka snažila maloletú ovplyvňovať.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 10.7.2013, sp.zn. II. ÚS 97/2013. K styku uviedol, že ak by
odvolací súd dospel k názoru, že zverenie maloletej do starostlivosti matky je v prospech dieťaťa, tak
súd nezobral na zreteľ skutočnosť, že tak matka ako aj opatrovník vyjadrili názor, resp. vôľu, aby styk

bol čiastočne rozšírený oproti rozsahu, ktorý bol zakotvený neodkladným opatrením. Konkrétne o jeden
deň v nepárnom týždni a to buď od utorka do štvrtka alebo od stredy do piatka. V konaní matka vyjadrila
názor, že nie je vhodné, aby sa styk s maloletou realizoval v nepárnom týždni už od utorka, pretože
dieťa ešte len v nedeľu príde od otca a bude chodiť zbytočne hore, dole, s čím otec súhlasí. Na druhú
stranu si súd paradoxne osvojil návrh matky na úpravu styku s maloletou počas sviatkov a prázdnin,

kedy maloletá počas Vianoc štyri krát po dvoch až troch dňoch zmení styk s otcom a matkou. Pokiaľ ide
o výživné, tak poukázal, že prezumpcia dosiahnuteľného príjmu bola použitá súdom nevhodne, pretože
súd použil ako základ pre výpočet priemernú hrubú mzdu v hospodárstve, avšak opomenul skutočnosť,
že otec je vyučený v odbore čašník. V takom prípade by bolo zjavne primerané predpokladať, že by
sa vo viazanom pomere mohol uplatniť predovšetkým v odbore, v ktorom bol vyučený, takže súd mal

vychádzať z údaju štatistického úradu, kde je uvedená priemerná mesačná mzda v oblasti činnosť
reštaurácií a pohostinstiev, kde táto v januári 2017 bola napr. vo výške 440 eur, vo februári 2017 419 eur.
Sám otec v konaní uvádza príjmy na úrovni približne 400 eur. Súd nezobral do úvahy výdavky otca na
zabezpečenie bývania, keďže po rozpade vzťahu s matkou musel si zabezpečiť samostatné bývanie.
Nedostatok vlastného bývania by mohlo byť brané ako prekážka pri určení striedavej starostlivosti, o

ktorú má otec záujem. Priemerné osobné mesačné výdavky otca maloletej na bývanie presahujú sumu
330 eur, kde sumu 230 eur predstavujú splátky úverov a približne 100 eur preddavok na elektrickú
energiu. Pri určení splatného výživného súd nezohľadnil skutočnosť, že otec musel vynaložiť značné
finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb maloletej počas styku s ňou. Musel maloletej kompletne
nakúpiť sadu oblečenia pre ňu, ktorú používa počas styku uňho, keďže matka mu ju odovzdávala

nedostatočne pripravenú. Takže navrhol , aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
nariadil osobnú striedavú starostlivosť, v prípade, ak by súd ponechal maloletú v starostlivosti matky,
navrhol rozšíriť jeho styk bežný tak, že sa bude s maloletou stretávať každý párny týždeň od piatka
do nedele a každý nepárny týždeň od stredy do piatka, každý nepárny kalendárny rok počas jarných
prázdnin, počas Vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od 23.12 15.00 hod. do 30.12. 15.00

hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. 15.00 hod. do 6.1. 17.00 hod., s tým, že výživné bude
určené v sume 100 eur mesačne a nedoplatok na výživnom, ak súd k nejakému dospeje, bude splácať
po 20 eur mesačne.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec nie je schopný s matkou o otázkach

maloletej efektívne komunikovať. Napriek tvrdeniam otca v odvolaní, znalecký posudok jednoznačným
rozhodne nebol. Znalec nezohľadnil vzájomný vzťah rodičov ani ich schopnosť vzájomne spolupracovať
pri výchove a starostlivosti o maloletú. Postup súdu, kedy si tento v konaní vo veciach starostlivosti o
maloleté deti zabezpečuje ich názor nielen cestou znaleckého dokazovania, ale aj cestou opatrovníka
a priamym výsluchom, je plne štandardný a súladný tak s právnymi predpismi ako aj s právami dieťaťa.

Čo sa týka údajnej snahy matky o ovplyvňovanie maloletej, táto bola vyvrátená nielen samotným
znaleckým posudkom, kedy znalec konštatoval, že k ovplyvňovaniu maloletej rodičmi nedochádza, ale i
zisteným skutkovým stavom, t.j. že maloletá má pozitívny a plnohodnotný vzťah k obom svojim rodičom.
Všeobecné tvrdenie otca, že striedavá osobná starostlivosť je najvhodnejším spôsobom usporiadania
vzťahov po rozpade vzťahu rodičov, nemá oporu ani v zákone ani v samotnej praxi. Čo sa týka námietok

otca k úprave styku, otec maloletej navrhoval príliš dlhé intervaly striedania počas sviatkov a školských
prázdnin, počas leta až v dvojtýždňových intervaloch. Takéto intervaly sú pre 6 ročné dieťa pridlhé a
vzhľadom na doterajšiu úpravu styku s otcom aj nevhodné. Z pohľadu matky je práve určenie výživného
základným problémom otca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Keby bola pravda, že ho vydieralaa dcéru mu odovzdávala len proti zaplateniu výživného v ňom požadovanej výške, len ťažko by mu
dcéru dávala na dovolenky, rodinné akcie aj nad rámec doteraz platnej úpravy styku, zvlášť za situácie,
kedy otec maloletej výživné na maloletú doposiaľ napriek vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu neplatí

v žiadnej výške, ani v ním navrhovanej pre prípad striedavej starostlivosti 100 eur. Otec je majiteľom
prevádzky R. F. na námestí v W., kde prevádzkuje reštauráciu, bar a pohostinstvo. Keby jeho mesačný
príjem skutočne predstavoval 400 eur, nemohol by si prevziať hypotéku so splátkami takmer 230 eur
mesačne, postaviť, zariadiť a financovať rodinný dom v K., ani kúpiť auto. V prípade nedostatku
finančných prostriedkov si otec mohol zabezpečiť bývanie aj inak. Mohol ísť bývať k rodičom, či prípadne

sikúpiťaleboprenajaťlacnejšíamenšíbyt.Ďalejvovyjadrenírozporovalapredloženépokladničnébloky
otcom maloletej, ktorými sa otec snažil preukázať jeho prispievanie na výživu dcéry nákupom ošatenia
a iných vecí potrebných k výžive maloletého dieťaťa.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie odporúča
potvrdiť.

5. Otec maloletej sa následne písomne vyjadril k vyjadreniu matky a následne matka sa písomne
vyjadrila k vyjadreniu otca, v ktorých vyjadreniach neuviedli žiadne podstatné skutočnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - otec maloletej (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie
mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vzhľadom k potrebe
doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1 v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na
ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci konania.

7. Na odvolacom pojednávaní otec maloletej uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej
starostlivosti matky a tiež s výškou výživného 200 eur mesačne. Nesúhlasí s výškou určeného
nedoplatku, spôsobom jeho splácania a takisto žiadal rozšíriť styk upravený súdom prvej inštancie.
Matka maloletej na pojednávaní potvrdila, že otec od rozhodnutia súdu prvej inštancie prispieva na dcéru

sumou 200 eur mesačne, súdom určený nedoplatok v rozsudku považuje za správny a ohľadne styku
rodičia zhodne uviedli, že sa pokúsia o dohodu.

8. Následne rodičia maloletej S. uzavreli dohodu o styku počas Vianočných sviatkov a letných prázdnin
v znení: „ otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 30.12.

do 15.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 15.00 hod. do 6.1. nasledujúceho kalendárneho roka
do 15.00 hod. a každý prvý a tretí ucelený týždeň v kalendárnom roku v mesiaci júl a august vždy od
nedele predchádzajúceho týždňa od 19.00 hod. do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. s tým, že otec
si maloletú vždy prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska“ a žiadali, aby
ju odvolací súd schválil.

9. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
posúdenie návrhom uplatnených nárokov, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie dôvodnosti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky ako aj určenia výšky

výživného a aj výšky nedoplatku na zročnom výživnom, pričom sa súd prvej inštancie vysporiadal
s podstatnými argumentami účastníkov a odvolací súd v celom rozsahu tu zdieľa právne závery
prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto
v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku I. a v napadnutom výroku II. v časti určenia výšky bežného výživného a výšky

nedoplatku na zročnom výživnom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ sa týka výšky splátok, tak otec
navrhol nedoplatok zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur, matka k tomuto nemala žiadne závažné
pripomienky, preto súd v časti výšky splátok rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a otcovi povolil dlžné výživné zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku. Pokiaľ sa týka výšky nedoplatku na zročnom výživnom, ktorá zostala medzi rodičmi sporná,

odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne určil nedoplatok, keď ani odvolací súd nemal za
to, že by otec jednoznačným spôsobom preukázal jeho náklady, ktoré by bolo možné zarátať za účelom
plnenia si vyživovacej povinnosti.10. Pokiaľ sa týka úpravy styku, tak rodičia uzavreli ohľadne úpravy styku počas Vianočných sviatkov a
letných prázdnin rodičovskú dohodu, ktorú žiadali schváliť. Odvolací súd mal za to, že táto dohoda je v
záujme maloletého dieťaťa, preto v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 Zákona o rodine túto schválil.

11. Medzi rodičmi tak zostal sporný bežný styk, kde matka považovala bežný styk upravený súdom prvej
inštancie za správny a otec žiadal tento ešte rozšíriť. Odvolací súd dospel k záveru, že s prihliadnutím
na závery dokazovania, ktoré bolo v konaní vykonané a to najmä na závery znaleckého dokazovania
ako aj tvrdenia oboch rodičov o tom, že maloletá má k otcovi vytvorený silný citový vzťah, s otcom sa

pravidelne stretáva, otec má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletou, dospel k
záveru, že je vhodné bežný styk otca s maloletou rozšíriť. Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletá už
navštevuje prvý ročník základnej školy, odvolací súd nepovažoval za vhodné rozšírenie styku o jeden
deň v bežnom týždni v strede týždňa, mal za to, že v záujme maloletej bude, aby sa styk rozšíril počas
každého nepárneho týždňa v kalendárnom roku v čase od stredy 15.00 hod. do piatka 15.00 hod..
Návrat maloletej o15.00 hod. v piatok súd určil z dôvodu, aby aj matka mala možnosť byť s dcérou

počas uceleného víkendu od piatku, tak ako to má otec počas párneho týždňa. Takže maloletá počas
nepárneho kalendárneho týždňa strávi u otca o jednu noc navyše. Takáto úprava značným spôsobom
nenaruší režim maloletej počas pracovného týždňa a otcovi tak umožní vo zvýšenej miere sa podieľať
na výchove svojej dcéry.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto v napadnutom výroku III. odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil podľa ustanovenia § 388 CSP v časti bežného styku tak, že upravil styk tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v časti úpravy styku počas jarných prázdnin rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď s touto úpravou vyjadrili
súhlas aj obaja rodičia a v časti úpravy styku počas Vianočných sviatkov a letných prázdnin schválil

rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na odvolacom pojednávaní.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení
s § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).