Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211745
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1410211745.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
K. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava,Vazovova7/A,Bratislava,dieťarodičov:matka-B..Q.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XX,D.,
zastúpená advokátom Mgr. Oliverom Kristom, Kýčerského 7, Bratislava, a otec - F. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. - M. XX/X/XX, H., A., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 15.02.2017,
č.k. 25P/208/2010-1053, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 15.02.2017, č.k. 25P/208/2010-1053, uložil otcovi
povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.10.2010 do 15.02.2017 vo výške X.XXX,XX eur do
30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku k rukám matky maloletého. Do zročného výživného započítal
otcovi sumu X.XXX,XX eur. Matke uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške XX,XX
eur a otcovi uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur, obaja na účet

Okresného súdu Bratislava IV v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na
základe doplneného dokazovania v smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave mal preukázané,
že otec za obdobie od 01.10.2010 do 15.02.2017 na výživu maloletého prispel sumou X.XXX,XX eur tak,
že v roku 2010 neprispel žiadnou sumou, v roku 2011 zaplatil sumu XXX eur (február XXX eur, marec

XXX eur, august XXX eur, november XX eur, december XXX eur), v roku 2012 zaplatil sumu X.XXX eur
(január XXX eur, marec XXX eur, apríl XXX eur, máj XXX eur, jún XXX eur, júl XXX eur, august XXX eur,
september XXX eur, november XXX eur, december XXX eur), v roku 2013 zaplatil spolu sumu X.XXX
eur (február XXX eur, marec XXX eur, apríl XXX eur, máj XXX eur, jún XXX eur, júl XXX eur, september
XXX eur, november XXX eur), v roku 2014 celkovo zaplatil X.XXX eur (január XXX eur, marec XXX eur,
apríl XXX eur, máj XXX eur, jún XXX eur, júl XXX eur, august XXX eur, september XXX eur, október
XXX eur, december XXX eur), v roku 2015 zaplatil spolu X.XXX eur, nakoľko v každom mesiaci zaplatil

sumu XXX eur. V roku XXXX zaplatil spolu sumu X.XXX,XX eur (február XXX eur, marec XXX eur, apríl
XXX eur, máj XX,XX eur, jún XXX eur, júl XXX eur, august XXX eur, september XXX eur, október XXX
eur, november XXX eur a december XXX eur) a v roku 2017 otec v januári nezaplatil žiadnu sumu a
v mesiaci február zaplatil XXX eur. Zároveň v tomto období otec prispel aj sumou XX eur na školsképomôcky a sumou XX eur na plavecký výcvik, pričom tieto sumy boli do zročného výživného započítané.
Súd prvej inštancie konštatoval, že v označenom období mal otec zaplatiť XX.XXX eur a to nasledovne:
v roku 2010 mal zaplatiť 3 x XXX eur, v roku 2011 mal zaplatiť 12 x XXX eur, v roku 2012 mal zaplatiť 12

x XXX eur, v roku 2013 mal zaplatiť 8 x XXX eur a 4 x XXX eur, v roku 2014 mal zaplatiť 12 x XXX eur, v
roku 2015 mal zaplatiť 12 x XXX eur, v roku 2016 mal zaplatiť 12 x XXX eur a v roku 2017 mal zaplatiť 2x
XXX eur. Rozdiel medzi výživným, ktoré mal zaplatiť a ktoré zaplatil je X.XXX,XX eur (aj po započítaní
súm XX, eur a XX eur) a predstavuje celkové zročné výživné, ktoré je otec povinný zaplatiť. Prihliadajúc
na to, že zročné výživné predstavuje pomerne vysokú čiastku, otcovi určil na jeho zaplatenie dlhšiu

lehotu aplikujúc ust. § 232 ods. 3 C.s.p.. Zároveň rozhodol podľa § 58 C.m.p. o nároku na náhradu
trov konania. Prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení
a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté dieťa. Konštatoval, že vykonanie dôkazu
je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a vykonanie znaleckého
dôkazu bolo jednak v záujme rodičov maloletého, ako aj v záujme samotného maloletého dieťaťa.

Dospel k záveru, že obaja rodičia maloletého majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a
najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Poukázal na
to, že z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov nie sú
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u
jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy, ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia

a nedostali by sa do stavu životnej núdze. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na rovnaký podiel
účastníkov - rodičov maloletého dieťaťa na vzniknutých trovách štátu rozhodol tak, že každého zaviazal
na povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu s tým, že zohľadnil zaplatené preddavky. Trovy znaleckého
dokazovania vyčíslil sumou XXX,XX eur za vyhotovenie znaleckého posudku a XX,XX eur za účasť
znalkyne na pojednávaní, teda spolu XXX,XX eur. Konštatoval, že matka zložila preddavok na znalecké

dokazovanie vo výške XXX eur a zvyšok vo výške XXX,XX eur bol hradený zo štátnych finančných
prostriedkov (XXX,XX eur a XX,XX eur), otec preddavok na znalecké dokazovanie neuhradil. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť zročné výživné podal odvolanie otec.

Uviedol, že z dôvodu ochorenia sa nemohol dostaviť na pojednávanie, lekárske potvrdenie zaslal súdu
emailom. Namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť k obvineniam matky dieťaťa. Spochybnil výšku dlhu
na výživnom vyčíslenom matkou v sume X.XXX,XX eur ako nezodpovedajúcu skutočnosti. Nesúhlasil
s upraveným rozsahom styku s maloletým, ktorý mu bol bezdôvodne obmedzený. Podaním zo dňa
17.03.2017 žiadal otec o možnosť splácať dlh vo výške XXX,XX eur formou mesačných splátok po XX

eur z dôvodu, že od decembra 2016 je nezamestnaný.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len „C.m.p.“), a § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len
„ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

6. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď po rozhodnutí
Krajského súdu v Bratislave rozsudkom č.k. 11CoP/213/2014-924 zo dňa 28.10.2014, ktorým potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/208/2010-892 zo dňa 6.3.2014 v časti určenia
výživného, rozsudok v časti úpravy styku zmenil a v časti zročného výživného zrušil pre jeho
nepreskúmateľnosť, zisťoval v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave všetky skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie a určenie zročného výživného.

7. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou otca, ktorou namietal, že nemal možnosť sa
vyjadriť k tvrdeniam matky, keďže na pojednávanie sa nedostavil z dôvodu ochorenia. Po preskúmaní
spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka otca nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že

súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.02.2017 rozhodol v súlade s ustanovením § 180 C.s.p.
v neprítomnosti otca. Na uvedený termín pojednávania bol otec riadne predvolaný, potvrdil prevzatie
predvolania vmiestesvojhobydliska.Elektronickýmpodanímzodňa17.02.2017,doručenýmsúduprvej
inštancie, otec oznámil, že sa nemohol dostaviť na pojednávanie z dôvodu ochorenia. Z obsahu spisuje zrejmé, že otec nepožiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 15.02.2017, informáciu o
jeho ochorení, bez dokladu práceneschopnosti, zaslal súdu emailom dňa 17.02.2017, teda dva dni po
pojednávaní. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď na pojednávaní dňa 15.02.2017 konal a vo

vecirozhodolvneprítomnostiotca,ktorýsvojuneprítomnosť napojednávaníneospravedlnilzdôležitého
dôvodu a nežiadal o jeho odročenie, teda nedodržal postup podľa § 183 ods. 1 C.s.p.. Odňatím
možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania odníma
tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods.1 písm. b/ C.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva,
ktoré mu právny poriadok priznáva. Tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie
otca vyrozumel o nariadenom termíne pojednávania, otec mal dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. V priebehu celého konania mal otec
možnosť predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia o realizácii platieb výživného na maloleté dieťa,
čo neurobil. Rovnako odvolací súd konštatuje, že otec bol v písomnom vyhotovení rozsudku poučený

o možnosti podať odvolanie voči rozsudku a náležitostiach odvolania. Otec mal možnosť aj v priebehu
odvolacieho konania zaslať súdu doklady o platbách výživného na maloletého K.
8. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca proti výroku rozsudku v napadnutej časti, tieto odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd konštatuje, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 25P/208/2010-319 zo dňa 15.2.2012 súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, oboch

rodičov oprávnil maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal vyživovacou
povinnosťou vo výške XXX eur mesačne, počínajúc dňom 01.10.2010 a rozhodol o zročnom výživnom a
úpravestykuotcasmaloletým.Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosťvčastizvereniamaloletéhodňa
02.03.2012 a v ostatných častiach bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP/20/2012-390
zo dňa 30.05.2012 zrušený a vrátený na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV vo veci rozhodol

opätovne rozsudkom č.k. 25P/208/2010-892 zo dňa 06.03.2014 tak, že určil vyživovaciu povinnosť otca
vo výške XXX eur mesačne za obdobie od 1.10.2010 do 31.08.2013 a vo výške XXX eur mesačne
za obdobie od 01.09.2013, rozhodol o zročnom výživnom, o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho
majetku a upravil styk otca s maloletým. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 02.04.2014 v časti zastupovania a správy majetku maloletého, a dňa 28.11.2014 v

časti bežného výživného a v časti úpravy styku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
11CoP/213/2014-924 zo dňa 28.10.2014. V časti zročného výživného bol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za

následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie
so zameraním sa na zistenie akými sumami otec prispieval na výživu maloletého od 01.10.2010 do
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Správne zohľadnil preukázané platby výživného uhradené otcom a
ďalšie plnenia otca poskytnuté za účelom zabezpečenia potrieb dieťaťa. Otec v odvolaní neuviedol
žiadne relevantné námietky a výhrady a ničím nepreukázal pochybnosti o vyčíslení dlhu výživného

matkou. Odvolací súd konštatuje, že správne súd prvej inštancie posudzoval úhrady výživného na
základe preukázaných dokladov - potvrdení banky o prevodoch na účte a vyjadrení matky i otca.

9. S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru o správnosti napádaného výroku rozsudku
súdu prvej inštancie o určení výšky zročného výživného, preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 C.s.p. potvrdil.

10. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na obmedzenie a zúženie rozsahu jeho styku s maloletým,
odvolací súd dáva do pozornosti otca, že úprava styku s maloletým nie je predmetom napadnutého
rozhodnutia a nie je preto možné o tomto jeho odvolaní rozhodnúť. K žiadosti otca o umožnení splátok

zaplatenia náhrady trov konania, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok v časti trov konania nebol
napadnutý odvolaním, nadobudol teda právoplatnosť a otec je povinný na základe neho plniť. So
žiadosťou o umožnenie splátok istiny sa môže otec obrátiť na príslušný súd prvej inštancie. V odvolacom
konaní nebolo predmetom konania odvolanie voči výroku rozsudku o náhrade trov konania súvisiacich
so znaleckým dokazovaním.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C. m.p..

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).