Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/764/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218992
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4312218992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Denisy

Šaligovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcov: 1/ Bc. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.
Y., D. XXX, zastúpený V., 2/ Bc. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., X. XX, 3/ R. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G., X. XX, zastúpená Bc. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., X. XX, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, P. O. Box 100, o náhradu škody 115 676,74 eura, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. septembra 2016, č. k. 12C/479/2012-260,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému voči žalobcom v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 14. 09. 2016, č. k. 12C/479/2012-260, zamietol žalobu a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods.
1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) a § 255 ods. 1 CSP.

3.1. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobcovia v 1./ až 3./ rade sa žalobou podanou
na súde prvej inštancie dňa 16. 10. 2012 domáhali, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcom z titulu škody, ktorá im bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, sumu 115
676,74eurasúrokomzomeškaniavovýške8%ročneododňa11.07.2006dozaplatenia,atovšetkodo
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V žalobe a ďalších podaniach v predmetnej veci uviedli, že dňa 21.
03. 2006 bola Mestskému úradu G. doručená žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby - garáže
umiestnenej na pozemku par. č. XXXX k. ú. G.. Žiadateľka v 3./ rade k predmetnej žiadosti priložila
prílohy pozostávajúce s dokumentácie z roku 1995 (kde po prvýkrát žiadala o vydanie stavebného
povolenia, ktoré napriek splneniu zákonom stanoveným požiadaviek nebolo vydané), žiadosť o vydanie

stavebného povolenia zo dňa 20. 09. 2005, kde žalobkyňa v 3./ rade žiadala o vydanie stavebného
povolenia na stavbu dvojgaráž s plochou strechou, nepodpivničený, prízemný, nachádzajúci sa v k. ú.
G., p. č. XXXX, XXXX o výmere 590 m2. Projektovú dokumentáciu k stavbe vyhotovila C.. N. U., G., K. O.
XX, a táto preukazovala, v ktorom období vznikla stavba garáže a zároveň preukazovala, že bolo začatéobčianskoprávne konanie vo veci neplatnosti právnych úkonov a určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam
vedeným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G., par. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX.

3.2. Žalobcovia podali dňa 18. 10. 2003 na Okresnom súde G., žalobu na neplatnosť právnych úkonov,
ktorá bola odstúpená na Okresný súd Bratislava III ako miestne príslušný súd. Okresný súd Bratislava III
v konaní sp. zn. 28Cb/249/2003, rozsudkom zo dňa 23. 07. 2009 vyhovel žalobe žalobcov. Za vlastníkov
nehnuteľnosti označil žalobcov v 1./ až 3./ rade, ktorý podľa súdu nikdy neprestali byť vlastníkmi
nehnuteľnosti a všetky scudzovacie zmluvy označil za absolútne neplatné.

3.3. Súd vydal deklaratórny rozsudok s účinkami ex tunc, ktorým skonštatoval, že ani jeden z
nadobúdateľov nehnuteľnosti ju nikdy platne nenadobudol do svojho vlastníctva. Rozsudok následne
potvrdil aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 02. 2011.
Stavebný úrad dňa 19. 06. 2006, správne konanie zastavil rozhodnutím č. j. SÚ- 3191/2006-Jes. Vo veci
Žiadosti žalobkyne v 3./ rade ju vyzval, aby v lehote 30-tich dní Žiadosť doplnila o súhlas Obvodného

pozemkového úradu v G. o zmene poľnohospodárskeho pozemku a súhlas vlastníka pozemku par. č.
XXXX s vydaním dodatočného stavebného povolenia, napriek listinným dôkazom založeným v spise o
prebiehajúcom občianskoprávnom konaní.

3.4. Obvodný pozemkový úrad v G., rozhodnutím č. P XXXX/XXXXX zo dňa 30. 05. 2006 rozhodoval

na základe žiadosti F. M. a žiadosti U. U. tak, že usporiadal nezákonný stav na poľnohospodárskej pôde
a zmenil druh poľnohospodárskeho pozemku záhrada na zastavanú plochu v prospech F. M., napriek
skutočnosti, že v rozhodnutí sú uvedené dve žiadateľky. Dňa 27. 07. 2006 žalobkyňa v 3. rade doplnila
predmetnú Žiadosť o dokumenty vydané Okresným súdom Bratislava III, a to uznesenie zo dňa 12. 04.
2006, sp. zn. 28Cb/249/2003-372, ktorým súd pripustil do konania na stranu žalovaného v 5./ rade F.

M., trvale bytom K. XXX a súčasne vydal uznesenie zo dňa 15. 05. 2006, sp. zn. 28Cb/249/2003-375,
ktorým bola pripustená zmena petitu vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uvedené
dokumenty preukazovali prebiehajúce súdne konanie a zároveň poukazovali na konanie F. M., ktorá sa
stavala do postavenia vlastnícky nehnuteľností aj v čase, keď vo veci ešte nebol vynesený rozsudok.
Dňa 15. 08. 2006 doručila Stavebnému úradu ďalšiu žiadosť zo dňa 14. 08. 2006, v ktorej žiadala

o zrušenie Dodatočného staveného povolenia na T., ktoré bolo vydané v prospech F. M. aj napriek
doloženým listinným dôkazom preukazujúcim prebiehajúce súdne konanie. Stavebný úrad konanie v
tejto veci zastavil rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2006 a v odôvodnení zastavenia uvádza, že na stavbu
"Garáž" na par. č. XXXX v k. ú. G., už vydal dodatočné stavebné povolenie pre žiadateľa F. M., s
poukazom na § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

3.5. Stavebný úrad Mesta G. v odpovedal na jej žiadosť zo dňa 11. 10. 2006, keď opätovne poukázal na
vydanie dodatočného stavebného povolenia a zároveň skonštatoval, že stavebnému úradu neprináleží
rozhodovať o vlastníckych právach k nehnuteľnosti. V prípade, že rozhodnutím súdu dôjde ku zmene
vlastníckych práv k stavbe garáže, v zmysle ustanovenia § 70 stavebného zákona je stavebné povolenie

záväzné aj pre jej právnych nástupcov. Zároveň zmeny v právnych nástupcoch nevyžadujú vydanie
nového rozhodnutia podľa stavebného zákona. Žalobkyňa v 3./ rade sa voči rozhodnutiu stavebného
úradu zo dňa 10. 10. 2006 včas odvolala a Krajský stavebný úrad v Nitre následne jej odvolaniu vyhovel
rozhodnutím zo dňa 11. 01. 2007, č. k. KSUNR-2007-142-002, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
stavebnému úradu na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že žiadateľka podala dňa 21. 03. 2006

žiadosť o dodatočné stavebné povolenie stavby ,,Garáž" umiestnenej na par. č. XXXX, k. ú. G., súčasťou
žiadosti boli aj doklady svedčiace o tom, že v roku 1995 požiadala o vydanie stavebného povolenia a
geometrický plán na zameranie stavby zo dňa 02. 06. 2003. Odvolací orgán sa nezmienil o ostatných
prílohách preukazujúcich občianskoprávne konanie vo veci určenia vlastníckeho práva ku Garáži a k
ostatným nehnuteľnostiam, napriek ich odovzdaniu spolu s vyššie uvedenými dokladmi.

3.6. Z uvedených skutočností je preukázateľné, že došlo zo strany Stavebného úradu Mesta G. k
neoprávnenej manipulácii so spisom, keď sa v ňom nenachádzali všetky prílohy odovzdané žiadateľkou,
lenichčasťtýkajúcasastavebnéhokonaniaačasťprílohpoukazujúcanaprebiehajúceobčianskoprávne
konanie nebola k dispozícií odvolaciemu orgánu, ktorý skonštatoval, že o prebiehajúcom súdnom konaní

sa dozvedel až z podania žiadateľky zo dňa 27. 07. 2006. Stavebný úrad Mesta G., rozhodnutím zo
dňa 07. 02. 2007, č. j. SÚ-3191/2006-Jes, prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
majetkových práv k predmetu podania. Odvolací orgán v odôvodnení síce uvádza, že stavebný úrad
v súlade s § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatnerozhodlo a skutkový stav sa podstatne nemenil. Stavebný úrad Mesta G., ako aj Krajský stavebný úrad
v O., sa v rámci tohto konania dozvedel, že o prejudiciálnej otázke rozhoduje súd a do právoplatného
rozhodnutia súdu je potrebné konanie prerušiť.

3.7. Odvolací orgán nebral do úvahy právnu skutočnosť, že prejudiciálna otázka sa týka aj už vydaného
dodatočného stavebného povolenia v prospech F. M., pretože v rámci zisťovania podkladov pre
rozhodnutie sa v spise sa nachádzalo uznesenie o pripustení ďalšieho účastníka na strane žalovaného,
ako účastníka v 5. rade. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal Krajský stavebný úrad v Nitre zrušiť vydané

rozhodnutie v prospech F. M., s odvolaním sa na § 65 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

4.1. Dňa 23 .03. 2006 požiadala F. M., bytom K. XXX, o vydanie dodatočného stavebného povolenia
a kolaudačného rozhodnutia na stavbu Garáž, nachádzajúcej sa v k. ú. G., na par. č. XXXX v obci G.,
ul. X. XX. Súčasťou žiadosti bola projektová dokumentácia vyhotovená C.. Y. X. vyhotovená dňa 05. 05.

2004, investorom bola F. M.. F. M. nadobudla do svojho vlastníctva pozemok a rodinný dom zapísaný
na LV č. XXXX až 06. 02. 2006. Nemohla byť investorom predmetnej stavby a nemohla si objednať
vyhotovenie projektovej dokumentácie dva roky pred nadobudnutím pozemku do svojho vlastníctva.
Technická dokumentácia je vypracovaná v rozpore so skutočným stavom, t. j. stavba bola postavená
podľa pôvodnej projektovej dokumentácie C.. N. z roku 1995, bola postavená ako Garáž pre dve státia,

bol použitý iný stavebný materiál. Stavebný úrad mal skúmať aj túto skutočnosť, pretože súčasťou
žiadosti je aj list vlastníctva nie starší ako 3 mesiace. V tomto prípade sa vlastníctvo k predmetnej garáži
preukazovalo len na základe čestného prehlásenia.

4.2. Stavebný úrad Mesta G. vydal dňa 16. 06. 2006 Oznámenie o začatí konania o dodatočnom

povolení stavby spojenou s jej kolaudáciu a nariadenie miestneho zisťovania, ktoré bolo stanovené na
03. 07. 2006 o 10 hod.. Dodatočné stavebné povolenie vydal Stavebný úrad dňa 10. 07. 2006 v prospech
žiadateľky F. M., nar. XX. XX. XXXX, č. j. SÚ- 3223/2006-Jes., zároveň povolil aj užívanie stavby.
V odôvodnení sa konštatuje, že stavebník doložil všetky požadované doklady potrebné pre vydanie
stavebného a zároveň skonštatoval, že v priebehu konania nenašiel stavebný úrad také dôvody, ktoré

by bránili dodatočnému povoleniu stavby. Stavebný úrad mal v samom počiatku po obdržaní žiadosti
o dodatočné stavebné povolenie zo strany F. M., spojiť obe konania z dôvodu, totožnosti predmetu a
z dôvodu dvoch odlišných žiadateľov, keďže od začiatku konania bolo navzájom popierané vlastnícke
právo druhého žiadateľa. Stavebný úrad bol povinný rozšíriť okruh účastníkov konania, pretože jednu
žiadosť o dodatočné stavebné konanie podala stavebníčka garáže - žalobkyňa v 3. rade dňa 21. 03.

2006 a druhú žiadosť podala vtedy uvedená osoba na liste vlastníctva, ako vlastník pozemku, dňa 23.
03. 2006. Žalobkyňa v 3./ rade podala žiadosť ako prvá a S. M. následne o dva dni neskôr, obe žiadosti
boli pridelené tej istej pracovníčke, ktorá mala prehľad o prijatých žiadostiach a konaniach. Pracovníčka
mala okamžite obe žiadosti spojiť a riešiť vydanie dodatočného stavebného povolenia ako jednu vec, z
dôvodu totožnosti účastníkov, totožnosť predmetu a rovnaký skutkový stav.

4.3. Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby, spojenom s jej kolaudáciou a
nariadenie miestneho zisťovania bolo vydané 16. 06. 2006, miestne zisťovanie sa konalo v kancelárii
Mestského úradu G., X.. poschodie, č. dverí XX, dňa 03.07.2006, dodatočné stavebné povolenie a
povolenie s užívaním stavby bolo vydané dňa 10. 07. 2006 a právoplatnosť nadobudlo 11. 07. 2006.
Výzva na doplnenie žiadosti adresovaná žalobkyni v 3. rade zo dňa 19. 06. 2006 bola odoslaná až 27.

06. 2006, t. j. v čase keď už v druhej žiadosti bolo začaté konanie, stanovená miestna obhliadka. Po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava III. vedenom pod sp. zn.
28Cb/249/20003, podala žalobkyňa v 3. rade dňa 17. 02. 2011 žiadosť na obnovu konania.

4.4. Stavebný úrad Mesta G. vydal dňa 02. 03. 2011 pod č. j. SÚ-2011/1811-001-Jes. rozhodnutie, v

ktorom návrh na obnovu konania zamieta a obnovu konania nepovoľuje s odôvodnením, že nedošlo k
ukončeniu konania. Rozhodnutie bolo doručené 11. 03. 2011. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa v
3. rade v čas odvolala (23. 03. 2011) a svoje odvolanie podala priamo na Krajský stavebný úrad Nitra,
ktorý dňa 30. 03. 2011, t. j. po 7 dňoch, kedy už odvolanie nebolo podané včas doručil Mestu G..

4.5. Krajský stavebný úrad následne rozhodnutím zo dňa 25. 05. 2011 rozhodol, že odvolanie nebolo
podané včas. Krajský stavebný úrad v Nitre jednoznačne pochybil, keďže zaslal podanie žalobkyne v
3. rade v rozpore s § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V tomto prípade Krajský stavebný
úrad v Nitre zaslal odvolanie v rozpore so správnym poriadkom a procesne pochybil. Následne Krajskýstavebný úrad v Nitre v liste zo dňa 25. 05. 2011 pod č. XXXX/XXX-X, pomenovaný ako "oneskorené
odvolanie proti zastaveniu konania" odcitoval len ustanovenia Správneho poriadku a skonštatoval,
že na predmetnú stavbu už stavebný úrad G. vydal dodatočné stavebné povolenie rozhodnutím č.

SÚ-3223/2006-Jes. zo dňa 10. 07 .2006, ktorým bolo zároveň aj povolené užívanie stavby v prospech F.
M.. Krajský stavebný úrad v Nitre mal zrušiť pôvodne vydané rozhodnutie v prospech F. M. s poukazom
na novú právnu skutočnosť vyplývajúcu z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava III. a
zároveň malo prísť k vydaniu dodatočného stavebného povolenia v prospech žalobkyne v 3. rade a
ostatných žalobcov podľa podielov uvedených v rozsudku súdu.

5.1. Stavebný úrad v priebehu celého konania porušil ustanovenia Správneho poriadku, čím spôsobil
žalobcom nielen majetkovú/skutočnú škodu pozostávajúcu z devastácie budovy Garáže vo výške 2
291,20 eura, ale aj nemajetkovú ujmu pozostávajúcu z právnej neistoty a nemožnosti garáž využívať
či prenajímať. Nárok si žalobcovia uplatňujú od 11. 07. 2006 - právoplatnosť dodatočného stavebného
povolenia a užívacieho povolenia až do 07. 02. 2011 - preberanie nehnuteľnosti. Výška nemajetkovej

ujmy je stanovená na 37 779,69 eura pre každého žalobcu. Trovy Správneho konania vo výške 46,47
eura - poplatok za vydanie stavebného povolenia. Spolu všetko predstavuje sumu 115 676,74 eura s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 11. 07. 2006 do zaplatenia.

5.2. Nemajetkovú ujmu žalobcovia vyčíslili s využitím analógie legis: Priemerná nominálna mesačná

mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2005: 17 274,- Sk, t. j. 573,39 eura z
čoho 1/30 je 19,11 eura násobené číslom 173, t.j. 3 306,03 eura za 173 dní právnej neistoty v roku 2006;
Priemerná nominálna mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2006:
18 761,- Sk, t. j. 622,75 eura z čoho 1/30 je 20,67 eura násobené číslom 365, t. j. 7.544,55 eura za 365
dní právnej neistoty v roku 2007; Priemerná nominálna mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky za rok 2007: 20 146,- eura, t. j. 668,72 eura z čoho 1/30 je 22,20 eura násobené
číslom 366, t.j. 8 125,20 eura za 366 dní právnej neistoty v roku 2008; Priemerná nominálna mesačná
mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2008: 21 782,- Sk, t. j. 723,03 eura z
čoho 1/30 je 24,10 eura násobené číslom 365, t.j. 8 796,50 eura za 365 dní právnej neistoty v roku 2009;
Priemerná nominálna mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2009:

744,50 eura z čoho 1/30 je 24,82 eura násobené číslom 365, t.j. 9 059,30 eura za 365 dní právnej
neistoty v roku 2010; Priemerná nominálna mesačná mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky za rok 2010: 769,- eura z čoho 1/30 je 25,63 eura násobené číslom 37, t.j. 948,31 eura za 37
dní právnej neistoty v roku 2011. Celková suma vyčíslená za dni právnej neistoty je vo výške 37 779,69
eura pre každého žalobcu. Žalobcovia spolu požadujú nemajetkovú ujmu vo výške 113 339,07 eura.

5.3. Žalobcovia v 1./ - 3./ rade si spoločne uplatňujú náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom v nasledovnej výške: skutočná škoda preukázaná znaleckými posudkami, ktorá vznikla v
dôsledku devastácie budovy Garáže vo výške 2 291,20 eura. Ušlý zisk vo výške štandardného nájmu za
obdobnú nehnuteľnosť v príslušnom časovom období, t. j. odo dňa 11. 07. 2006 do dňa 07. 02. 2011 vo

výške, ktorá bude stanovená v znaleckom posudku vypracovanom súdom ustanoveným znalcom; trovy
Správneho konania vo výške 46,47 eura (1 400,- Sk)/poplatok za vydanie dodatočného stavebného
povolenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 113 339,07 eura. Tento nárok si žalobcovia uplatnili u
žalovaného, formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 07. 10. 2011,
v ktorej žiadali o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy

a vydaním nesprávneho úradného rozhodnutia Stavebného úradu vo výške 23 387,20 eura. Žalovaný
neuznal nárok žalobcov na náhradu škody a trvá na svojom stanovisku, že Stavebný úrad Levice, ani
odvolací orgán Krajský stavebný úrad v Nitre, v rámci svojej rozhodovacej činnosti postupovali v súlade
so zákonom.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcov uvedený v žalobe v celom rozsahu
neuznáva a žiadal, aby Okresný súd Levice žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol.

7. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania zistil, že žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 07. 10. 2011 (na pošte podaná žiadosť dňa 10. 10. 2011 a

adresovaná nepríslušnému orgánu) bola podpísaná len žalobkyňou v 3./ rade (R. U.). Žalobkyňou v 2./
rade predložené plnomocenstvá na podanie predbežného nároku na náhradu škody zo dňa 20. 10. 2011
boli udelené žalobkyni v 2./ rade (U. U.) žalobcami v 1./ a 3./ rade, ako vyplýva z ich obsahu, nemohli byť
predložené príslušnému orgánu (žalovanému). V prvom rade v nich nebola splnomocnená žalobkyňa v3./ rade (R. U.), ktorá predmetnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody podala,
ale žalobkyňa v 2./ rade (U. U.) a zároveň v čase ich datovania ešte nemohlo prebiehať na súde prvej
inštancie toto konanie sp. zn. 12C/479/2012 (spisová značka sa v plnomocenstvách výslovne uvádza),

keďže toto konanie sa začalo dňa 16. 10. 2012. Pritom podanie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody je hmotnoprávnou podmienkou podania takejto žaloby. Z uvedených dôvodov
mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade nie sú vo veci aktívne legitimovaní,
a preto súd žalobu vo vzťahu k ich nárokom ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto ďalej zaoberal len
nárokom žalobkyne v 3./ rade, pretože len tá je aktívne legitimovaná na podanie žaloby.

8. Žalobkyňa v 3./ rade nesprávny úradný postup videla v celom postupe stavebného úradu
mesta G., ktoré vyústilo v rozhodnutí mesta G. č. j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10. 10. 2006, resp. č.
j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 02. 03. 2011, ktorým Mesto G. konanie o dodatočnom povolení stavby
zastavilo. V rámci uvedeného postupu napádala nesprávny postup úradníčky, ktorá mala veci týkajúce
sa totožnej stavby - garáže spojiť do jedného konania, nesprávne zistenie okruhu účastníkov, neúplnosť

spisov, a napokon i oneskorené doručenie (postúpenie) jej odvolania príslušnému správnemu orgánu.
Podľa žalobkyne o nesprávnom úradnom postupe Mesta G. svedčí i rozhodnutie Krajského stavebného
úradu v Nitre č. KSUNR-2007-142-002 zo dňa 11. 01. 2007, ktorým bolo zrušené podľa § 59 ods.
3 Správneho poriadku rozhodnutie Mesta G. č. j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10. 10. 2006 z dôvodu
porušenia ust. § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku a vec bola vrátená Mestu G. na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Žalobkyňa tvrdila, že Krajský stavebný úrad v Nitre vytkol vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
Mestu G., že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože, ak odvolateľka uviedla, že sa považuje
za vlastníčku stavby, mal stavebný úrad rozšíriť okruh účastníkov konania o vlastníka garáže podľa
aktuálnych údajov z katastra nehnuteľností predmetného konania.

9. Rozhodnutie stavebného úradu Mesta G. č. j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10. 10. 2006 trpelo
procesnými nedostatkami a vadami, ktorých sa dopustilo pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie
a pri aplikácii § 88a Stavebného zákona, dôsledkom ktorých bolo vydanie nesprávneho rozhodnutia,
ktoré odvolací orgán - Krajský stavebný úrad v Nitre rozhodnutím KSUNR-2007-142-002 zo dňa 11. 01.
2007 zrušil. Nesprávny postup orgánu štátu, ktorý vyústil v nesprávne rozhodnutie, ktoré nenadobudlo

právoplatnosť, ale bolo zrušené odvolacím orgánom, preto nemôže založiť objektívnu zodpovednosť
štátu, lebo pochybenie orgánu štátu bolo napravené. Zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. preto nie je daná. Čo sa týka v poradí druhého rozhodnutia stavebného
úradu Mesta G. č. j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 02. 03. 2011 o zastavení konania, toto bolo napriek
oneskorenému odvolaniu preskúmané odvolacím orgánom, ktorý dospel k záveru, že nebolo zistené

také porušenie právnych predpisov, ktoré by ho oprávňovali povoliť obnovu konania alebo ho zmeniť
alebo zrušiť mimo odvolacieho konania.

10. Súd pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 9
zákona č. 514/2003 Z. z. mal za preukázané, že v danom prípade nešlo o taký nesprávny úradný

postup, ktorý by zakladal nárok žalobkyne v 3./ rade na náhradu škody. Nie každá vada konania zakladá
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky, či pochybenia v priebehu
konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie, že tieto nedostatky mali za
následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady

pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide
o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti
či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z
hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č.
514/2003 Z. z.). Na tieto prípady slúži systém opravných prostriedkov v správnom konaní, ktorých

účelomjedosiahnutienápravyprávnychaleboskutkovýchpochybení,ktorýchsadopustiliprvoinštančné
správne orgány a právomoc odvolacieho orgánu preskúmavať rozhodnutie prvostupňového orgánu.
V danej veci, i keď krajský stavebný úrad vytkol stavebnému úradu - Mestu G. porušenie ust. § 30
ods. 1 písm. i) Správneho poriadku, keďže, ak ide o zastavenie konania z dôvodu predchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia v tej istej veci, musí o konanie, ktoré sa týka totožných účastníkov konania

a taktiež vytkol nesprávne vymedzenie okruhu účastníkov konania, takéto pochybenia nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Práve na tieto prípady
pamätá ust. § 59 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého Krajský stavebný úrad v Nitre v danom
prípade ako odvolací orgán má právomoc preskúmavať rozhodnutie prvostupňového orgánu.11. Zuvedenýchdôvodovdospelkzáveru,žerozhodnutímMestaG.nedošloknesprávnemuúradnému
postupu v zmysle zákona č. 514/2003, žalobkyni v 3./ rade nevzniklo právo na náhradu škody z titulu

nesprávneho úradného postupu. S poukazom na neexistenciu nesprávneho úradného postupu sa súd
ďalšími predpokladmi, a to výškou škody a vzťahom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a náhradou škody sa nezaoberal. Ak by aj žalobkyňa v 3. rade požadovala náhradu škody z
titulu nezákonného rozhodnutia, mohla by v tomto prípade napádať len rozhodnutie stavebného úradu
Mesta G. č. j. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10. 10. 2006 o zastavení konania, ktoré odvolací orgán

rozhodnutím KSUNR-2007-142-002 zo dňa 11. 01. 2007 zrušil. Žalovaný pre tento prípad vzniesol
dôvodne námietku premlčania. Žiadne z ostatných rozhodnutí, ktoré boli v predmetnom stavebnom
konaní vydané neboli zrušené ani zmenené, a teda požívajú vlastnosť prezumpcie správnosti správneho
aktu. Tak ako správne namietal aj žalovaný, žalobkyňa v danom prípade mohla využiť iné zákonné
prostriedky v prípade, ak sa domnievala, že bola rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu
ukrátená na svojich právach, a to protest prokurátora alebo žalobu podľa správneho súdnictva. Ak by

aj stavebný úrad vydal rozhodnutie o prerušení stavebného konania, musel by správny orgán taktiež
vyčkať na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III, pretože toto rozhodnutie bolo prejudiciálnou
otázkou správneho konania. Žalobkyňa teda nemohla utrpieť žiadnu ujmu na svojich právach v príčinnej
súvislosti s rozhodnutím alebo postupom stavebného úradu Mesta G.. Navyše súd poznamenal, že
na stavbu garáže bolo stavebným úradom vydané právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení

stavby č. SÚ-3223/2006-Jes zo dňa 10. 07. 2006, ktoré je naďalej platné. Rozhodnutie o dodatočnom
povolení stavby bolo vydané F. M., ktorá v tom čase bola výlučnou vlastníckou nehnuteľnosti (pozemku).
Skutočnosť, že došlo k zmene v osobe vlastníka nehnuteľnosti, nemá žiaden vplyv na predchádzajúce
konanie a právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, keďže stavebné
povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov

konania. Keďže súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

12. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, žiadajúc odvolací súd,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovie alebo
alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietali, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie zamietol žalobu vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
založený nepodpísaním predbežného prerokovania nároku na náhradu škody týmito žalobcami. Pod
návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je podpísaná len žalobkyňa v 3. rade.
Takýmto rozhodnutím súd prvej inštancie porušil právo žalobcov na súdnu a inú ochranu zakotvené v

Ústave SR čl. 46 ods. 1 - 3 a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru upravujúceho právo na prístup k súdu.

13. Súd pri posudzovaní splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle §
9 zákona č. 514/2003 Z. z. dospel k záveru, že neprišlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý
by zakladal nárok žalobkyne v 3. rade na náhradu škody. Súd však konštatoval, že k nesprávnemu

úradnému postupu došlo, avšak nezakladá nárok na náhradu škody. Zdôraznili, že ako žalobcovia
presne preukázali doložením listinných dôkazov, že prišlo k pochybeniu stavebného úradu Mesta
G. počas rozhodovania o vydaní dodatočného povolenia na stavbu. Stavebný úrad sa pri svojej
rozhodovacej činnosti riadi zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a zákonom č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní. stavebný úrad Mesta G. porušil pri svojej činnosti § 59 ods. 1 písm. b/ Stavebného

zákona, keď po prijatí žiadosti o dodatočné stavebné povolenie na stavbu garáže od F. M. túto nespojil so
žiadosťou žalobkyne v 3. rade, ktorá žiadosť podala ako prvá. Išlo o dva rozličné subjekty tvrdiace, že sú
vlastníkmi toho istého predmetu konania. Stavebný úrad mal prerušiť obe konania až do právoplatného
skončenia veci vedenej pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 28Cb/249/2003, v ktorom sa
riešila žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Stavebný úrad Mesta G. prerušil konanie

so žalobkyňou v 3. rade, ale pokračoval v konaní so F. M. a následne došlo k vydaniu dodatočného
stavebného povolenia a povolenia užívať stavbu a k vydaniu súpisného čísla. Po skončení konania
vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 28Cb/249/2003 žiadala žalobkyňa v 3. rade
o vydanie dodatočného stavebného povolenia, keďže nikdy neprestala byť vlastníkom nehnuteľnosti.Stavebnú rade Mesta G. uviedol, že dodatočné stavebné povolenie už bolo vydané v prospech F. M. a
toto stavebné povolenie je záväzné aj pre právnych nástupcov. Vzhľadom k tomu, že F. M., v prospech
ktorej bolo vydané stavebné povolenie, nikdy nebola vlastníkom nehnuteľnosti, a preto nemohol byť

aplikovaný § 70 Stavebného zákona.

14. Súd prvej inštancie neprihliadol na výsledok konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava
III pod sp. zn. 28Cb/249/2003, v ktorom súd určil, že žalobcovia nikdy neprestali byť vlastníkmi
spornýchnehnuteľnostíaZmluvaoúvereaZmluvaozabezpečovacomprevodeprávaneboliuzatvorené

oprávnenou osobou a z tohto dôvodu nezaväzujú žalovaného v 1. rade a tento z nich nemá žiadne
povinnosti. S uvedenými nehnuteľnosťami teda žalovaný v 1. rade nemal právo nakladať takým
spôsobom, aby uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným v 2./ rade. Všetci zvyšní žalovaní odvodzovali
svoje vlastnícke právo od bezprostredne predchádzajúceho vlastníka vždy na základe dvojstranného
právneho úkonu, a teda vlastnícke právo malo byť nadobudnuté derivatívnym spôsobom. V tomto smere
poznamenali, že ak niekto odvodzuje svoje vlastnícke právo od nevlastníka, nemôže platne nadobudnúť

vlastnícke právo, pretože na nikoho nemožno previesť viac práv ako sám má a scudzovacie zmluvy sú
teda neplatnými právnymi úkonmi. Súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberal nulitnosťou správneho
aktu, ktorým je rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby v prospech F. M.. Uvedené rozhodnutie je
neplatné, pretože vzniklo na podklade neplatnej kúpnej zmluvy a menovaná nikdy nebola vlastníčkou
nehnuteľnosti a ani pozemku, na ktorú žiadala vydať dodatočné stavebné povolenie. Súd sa taktiež

nevysporiadal s otázkou porušenie ustanovení Správneho poriadku zo strany Krajského stavebného
úradu v Nitre, ktorý porušil § 65 ods. 1 - 3 zákona č. 71/1967 Zb. Tento úrad mal k dispozícii dôkazy
o prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva a taktiež aj o pribratí F. M. do konania na stranu
žalovaného. Po zistení uvedených skutočností mal zrušiť vydané rozhodnutie a konanie prerušiť do
právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho páva.

15. Škoda, ktorá žalobcom vznikla spočíva v poškodení majetku a nemožnosti ho užívať, ktorú
preukázali krycím listom opráv C.. I.. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 29. 04. 2010, sp. zn. 1Co/46/2009. Žalobcovia si uplatnili aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá spočívala v tom, čo museli prežívať žalobcovia v čase od vydania rozhodnutia

o dodatočnom stavebnom povolení pre F. M. až do právoplatného rozhodnutia v konaní o určenie
vlastníckeho práva. Nemožnosť užívať svoj majetok prejavujúci sa v nemožnosti držby, brania úžitku,
ktoré je späté s vlastníckym právom je značným zásahom do osobnostnej integrity poškodeného. Táto
skutočnosť negatívne vplýva na jeho česť, vážnosť, povesť, súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy
a spoločenské postavenie.

16. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaný uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, a preto žiada odvolací súd, aby ho potvrdil. V súvislosti s nedostatkom
aktívnej legitimácie žalobcov žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o podpísanie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcov, táto žiadosť zo dňa 07. 10. 2011 bola podaná

žalobkyňou v 3. rade dňa 10. 10. 2011 na poštovú prepravu. Plnomocenstvá na podanie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predložené žalobkyňou v 2. rade sú datované dňa
20. 10. 2011 a ako splnomocnenec je uvedená žalobkyňa v 2. rade a ako splnomocnitelia žalobcovia
v 1. a 3. rade. Splnomocnencom však mala byť žalobkyňa v 3. rade, ktorá podala uvedený návrh. V
plnomocenstvách je uvedená sp. zn. 12C/479/2012, ktoré začalo až dňa 16. 10. 2012. Spisová značka

uvedeného konania nemohla byť v čase vyhotovenia plnomocenstva žalobcom známa, a teda žalovaný
sa domnieva, že tieto plnomocenstvá nemohli byť predložená v konaní o predbežnom prerokovaní
nároku na náhradu škody. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd správne žalobcu zamietol vo
vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v konaní.

17. V súvislosti s námietkou žalobkyne v 2. / rade ohľadom nesprávneho úradného postupu
uviedol, že v konaní existuje iba jedno nezákonné rozhodnutie, a to rozhodnutie stavebného úradu
Mesta G. č. SÚ-3191/2006-Jes. zo dňa 10. 10. 2006 o zastavení konania, ktorého nezákonnosť bola
odstránená rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2007-142_002 zo dňa 11. 01.
2007, ktorý uvedené rozhodnutie zrušil. Pre tento prípad bola vznesená námietka premlčania, ktorú súd

prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. Poznamenal, že nie každá vada konania zakladá zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Uvedené pochybenie je možné napraviť
konaním odvolacieho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho
vydal na nové prejednanie a nové rozhodnutie v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku. Ak žalobkyňanesúhlasila s postupom odvolacieho orgánu mohla využiť opravné prostriedky ako protest prokurátora,
či preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

18. Ďalej zdôraznil, že postup stavebného úradu viedol k vydaniu rozhodnutí o dodatočnom povolení
stavby, ktoré sú záväzné aj pre právnych nástupcov strán sporu, pričom tieto rozhodnutia neboli
zmenené ani zrušené. Požívajú tak vlastnosť prezumpcie správnosti správneho aktu. V súvislosti s
námietkou žalobkyne v 2. rade o spojení veci v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia
a následného prerušenia konania žalovaný uviedol, že v čase rozhodovania stavebného úradu bola

na liste vlastníctva evidovaná ako výlučná vlastníčka F. M. a stavebný úrad nemal dôvod pochybovať
o jej vlastníctve k nehnuteľnosti alebo k pozemku. Rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení
nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 07. 2006, pričom žalobcovia až dňa 27. 07. 2006 predložili stavebnému
úradu doklad o podaní určovacej žaloby na súd. V súvislosti s postupom Krajského stavebného úradu v
Nitre, ktorý svojou nečinnosťou porušil § 65 ods. 1 - 3 Správneho poriadku žalovaný poznamenal, že v
zmysle § 65 ods. 3 cit. zákona stavebný orgán pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza z právneho stavu

a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia, a preto nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie,
ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutočnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie
vychádzalo. Vzhľadom k uvedenému mal za preukázané, že v danej veci nie sú dané zákonné
podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu nesprávnym úradným postupom.

19. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrila žalobkyňa v 2./ rade, ktorá
uviedla, že žalobcovia v plnom rozsahu trvajú na podanom odvolaní. Zdôraznila, že žalobcovia v konaní
nad mieru všetkých pochybností preukázali svoj nárok, ktorý si v konaní uplatňujú.

20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380

ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nevzhliadol
dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

21. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v

súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

22.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

22.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

23.1. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o zodpovednosti za škodu“), tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci.

23.2. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá, za podmienok ustanovených
týmto zákonom, za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním, aleboiným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

23.3. Podľa§117ods.1zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(Stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je
preneseným výkonom štátnej správy.

23.4. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný
ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá
patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu,
ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného
predpisu.

23.5. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom do 31. 12. 2012,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

23.6. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

23.7. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

23.8. Podľa § 16 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom do 31. 12. 2012, ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

23.9. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23.10. Podľa § 17 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
23.11. Podľa § 17 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

23.12. Podľa § 19 Zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody sa premlčí za tri

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

23.13. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o zodpovednosti za škodu, lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.24. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie
ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe žalobcu,

v dôsledku čoho dospel k záveru o správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a toto
rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

25. Odvolací súd sa pri posudzovaní danej veci preto zaoberal len námietkami žalobcov uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie predchádzajúcemu vydaniu napadnutého

rozsudku z hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a v tejto súvislosti konštatuje, že pokiaľ ide o námietku žalobcov, že súd prvej inštancie zamietol
žalobuvovzťahukžalobcomv1.a2.radezdôvodunedostatkuaktívnejlegitimácie,odvolacísúdvtomto
smere poukazuje na § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu. V zmysle uvedeného
ustanovenia nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci (resp.
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o

ochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbe)alebojehonesprávnymúradnýmpostupomjepotrebné
vopred predbežne prerokovať s orgánom príslušným podľa § 4 alebo § 11 zákona č. 514/2003 Z. z. To
znamená,žepredeventuálnymuplatnenímprávananáhraduškodynasúdejepotrebnénajprvpožiadať
orgán, ktorý koná v mene nositeľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, resp. pri
výkone samosprávy, o náhradu škody. Účelom tohto ustanovenia je predchádzať „zbytočným“ súdnym

sporom.

26. Na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody sa nevzťahuje správny poriadok,
keďže právny vzťah medzi nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
poškodeným je vzťahom občianskoprávnym. Ak orgán príslušný konať v mene nositeľa zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dospeje k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody je dôvodná, uspokojí nárok poškodeného spravidla v nadväznosti na dohodu
o urovnaní. Ak by príslušný orgán, ktorý má konať v mene štátu, na žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nereagoval, nebolo by možné aplikovať ustanovenia správneho poriadku
vzťahujúce sa na nečinnosť správneho orgánu a na odstránenie nečinnosti správneho orgánu. Žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody musí mať písomnú formu. Náležitosti žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody upravuje § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

27. Podľa § 16 ods. 1 a 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, k príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného
odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré
majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

28. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody možno podať v papierovej podobe

alebo v elektronickej podobe a musí obsahovať údaj o tom, kto náhradu škody žiada; údaj o tom,
ktorej veci sa týka; titul, z ktorého sa žiadateľ nároku na náhradu škody domáha; údaj o tom, akým
spôsobom škoda vznikla; údaj o tom, čoho sa poškodený domáha; požadovanú výšku náhrady škody a
označenie orgánu verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody neobsahuje uvedené náležitosti, orgán, ktorý koná v mene nositeľa zodpovednosti,

je povinný vyzvať žiadateľa, aby v určenej lehote odstránil nedostatky svojej žiadosti. Ak poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti, príslušný orgán na žiadosť
nebude prihliadať. Poškodenému však nič nebráni v tom, aby následne podal novú žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bude obsahovať všetky zákonom stanovené náležitosti.

29. Zo zákona č. 514/2003 Z. z. výslovne nevyplýva orgánu príslušnému konať v mene nositeľa
zodpovednosti povinnosť odpovedať na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak
totiž tento orgán do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť alebo žiadateľovi oznámi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, poškodený
sa môže domáhať svojho nároku na súde. V prípade opakovanej žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody platí, že orgán konajúci v mene nositeľa zodpovednosti na opakovanú žiadosť
neprihliada. Z uvedeného vyplýva, že po doručení zamietavej odpovede orgánu konajúceho v mene
nositeľa zodpovednosti na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadateľovi
premlčacia lehota práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci plynie ďalej, aj kebyešte lehota šiestich mesiacov od doručenia predmetnej žiadosti orgánu konajúcemu v mene nositeľa
zodpovednosti ešte neuplynula. Ak orgán, ktorý je príslušný konať v mene nositeľa zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle
platnej právnej úpravy pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu
nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný - vychádza sa z

opisu rozhodujúcich skutočností v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; nie je
podstatné to, ako poškodený, resp. žiadateľ o náhradu škody právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok
v tejto žiadosti.

30. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej
inštancie odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie v tom smere, že

žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade nie sú aktívne legitimovaní, a teda nemožno žalobe vo vzťahu
k nim vyhovieť pre existenciu nedostatku podmienky konania. Zo Žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 07. 10. 2011, resp. zo záhlavia tejto žiadosti jednoznačne vyplýva, že
túto žiadosť podáva R. U. (žalobkyňa v 3. rade), U. U. (žalobkyňa v 2. rade) a U. U. (žalobca v 1. rade),
teda subjekty vystupujúce v predmetnom súdnom konaní, avšak podpísaná na tejto žiadosti je len R.

U.. Súd prvej inštancie správne vzhliadol nesúlad v plnomocenstvách predložených žalobcami v 1. a
3. rade, ktorými splnomocnili žalobkyňu v 2. rade na podanie predbežného nároku na náhradu škody,
ktoré je datované dňom 20. 10. 2011. Žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody však podala R.
U., ktorá žiadosť nielenže odoslala, ale aj podpísala. Vzhľadom na obsah plných mocí teda túto žiadosť
nepodala osoba oprávnená na jej podanie a žalobkyňa v 3. rade, ktorá žiadosť podpísala, teda konala

výlučne vo svojom mene a na vlastný účet, a teda len vo vzťahu k nej prišlo k predbežnému prerokovaniu
nároku na náhradu škody ako jednej zo žiadateľov uvedených v záhlaví predmetnej žiadosti. Súd prvej
inštancie správne poukázal aj na to, že splnomocnenie obsahu v texte uvedenú spisovú značku súdneho
konania vedeného pred Okresným súdom Levice, a to 12C/479/2012, a to aj napriek tej skutočnosti,
že v čase, kedy malo byť podľa dátumu uvedeného na predmetnom splnomocnení splnomocnenie

aj reálne podpísané, nemohli mať žalobcovia vedomosť o tom aká spisová značka bude súdnemu
konaniu začatému na základe podania žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy pridelená, keďže
predmetnú žalobu možno podať aj po tom, ako Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (v súčasnosti Ministerstvo dopravy a výstavby SR) nevyhovie Žiadosti o predbežné
prerokovanie náhrady škody a v tomto konaní neuspokojí nárok žalobcov.

31. Žalobcovia žalobu o zaplatenie sumy 115 676,74 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody a
nemajetkovej ujmy doručili osobne do podateľne Okresného súdu Levice dňa 16, 10. 2012. Poukazujúc
na uvedené skutočnosti neprišlo v prípade žalobcov v 1. a 2. rade k splneniu podmienok vyžadujúcich
zákonom na to, aby sa mohli domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho

úradného postupu v konaní pred súdom, teda nebola v zákonnej lehote podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Táto skutočnosť je však hmotnoprávnou podmienkou na
podanie uvedenej žaloby, čo spôsobuje na strane žalobcov v 1. a 2. rade nedostatok podmienky konania
- nedostatok aktívnej legitimácie, v dôsledku ktorej nemožno o žalobe vo vzťahu k týmto žalobcom konať
a vec preskúmať.

32. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto smere odvolací súd ďalej
poznamenáva, že vecná či už aktívna alebo pasívna legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, podľa
ktorého strana je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok aktívnej či
pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie
je viazaný poučovacou povinnosťou stanovenou v § 160 CSP (§ 5 OSP). Poučovacia povinnosť súdu

je obmedzená len na poučenie strán o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch,
ktoré môžu vykonať, ich dôsledkoch a procesnom postupe). Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť súdu
poučiť žalobcov o tom, že nie sú aktívne legitimovaní, keďže by tak už nešlo o poučenie o procesných
právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný a ani oprávnený
poskytnúť.

33. V nadväznosti na ďalšiu námietku žalobcov súvisiacu s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné z dôvodu, že na jednej strane konštatoval, že prišlo k nesprávnemu úradnému
postupu, avšak na strane druhej uviedol, že prišlo k pochybeniu stavebného úradu Mesta G. počasrozhodovania o vydaní dodatočného povolenia na stavbu. V tomto smere odvolací súd poznamenáva,
že nie každé pochybenie v rozhodovacej činnosti, ktoré možno charakterizovať ako nesprávny úradný
postup zároveň zakladá aj zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú takýmto nesprávnym úradným

postupom. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok od nesprávneho úradného postupu stavebného úradu
Mesta G., ktorý rozhodnutím č. j. SÚ-3191/2006-Jes zo dňa 10. 10. 2006 a č. j. SÚ-3191/2006-Jes
zo dňa 02. 03. 2011 zastavil konanie o dodatočnom povolení stavby z dôvodu prekážky res iudicata.
Nesprávnosť úradného postupu stavebného úradu oprela o rozhodnutie Krajského stavebného úradu
v Nitre č. KSUNR-2007-142-002 zo dňa 11. 01. 2007, ktorý vyššie uvedené rozhodnutie stavebného

úradu Mesta Nitra zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Odvolací súd konštatuje, že zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je osobitným zákonom upravujúcim podmienky
a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu
spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za

škodu podľa tohto zákona. Jednou zo základných podmienok zodpovednosti štátu je, aby bola škoda
spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý verejnú moc vykonáva niektorým zo spôsobov
v zákone špecifikovaným. Druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou
podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama
príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený

a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy
zodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §
6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). I keď zákon explicitne

nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s
výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania.
Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a
právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a
vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie
príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska

objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

35. Vznik škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu môže byť napríklad prípad, kedy štát

zodpovedá za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o žalobe, ktorou u neho poškodený
uplatnilpohľadávkuvočisvojmudlžníkovi,lenakpoškodenýpreukážeajto,žepohľadávkuvočidlžníkovi
skutočne mal a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou
toho, že sa pohľadávka stala nedobytnou alebo ak prišlo k poškodeniu veci pri realizácii výkonu
rozhodnutia vyprataním bytu alebo nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti rozhodnutia, ktoré

doteraz nie je právoplatné.

36. V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym

úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie, či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

37. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym

úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti
určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie
vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, akmalo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané alebo vydané v stanovenej lehote, príp.
iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu
z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní

podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie.

38. Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej
súvislosti s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v

konaníakodôsledkovnesprávnehoúradnéhopostupuumožňujeriešiťsporyužnavnútroštátnejúrovnia
nie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny
prostriedok nápravy musí byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom,
musí byť dostupný, musí byť v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú
nádej na úspech (Akdivaris and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996).

39. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je súčasné (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1./ nesprávny úradný postup, 2./
vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a 3./ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti by išlo vtedy, ak škoda
vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, t. j. vtedy, ak nesprávny úradný postup

a škoda by boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, ku škode by nebolo bývalo došlo.

40. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník,
skr. „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

41. Právna teória i prax považujú škodu za ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Ušlý zisk je v podstate ušlým
majetkovým prospechom spočívajúcim v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného,
ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, pokiaľ by nebolo došlo k

škodnej udalosti (pozri stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR Cpj 87/70).

42. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom je daná vtedy,
ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúsenosti adekvátnym dôsledkom
protiprávneho úkonu alebo škodnej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala

bez tejto príčiny. Pre zodpovednosť za škodu nie je nevyhnutné, aby vznik určitej škody bol pre
konajúceho (škodcu) konkrétne predvídateľný, ale je postačujúce, že pre optimálneho pozorovateľa nie
je vznik škody vysoko nepravdepodobný (ČR I.ÚS 3438/11).

43. Právne posúdenie príčinnej súvislosti môže iba spočívať v stanovení toho, medzi akými

skutkovými okolnosťami má byť jej existencia stanovená, prípadne určenie, či a aké okolnosti sú
spôsobilé tento vzťah vylúčiť. Vzťah príčinnej súvislosti musí preukázať poškodený, ktorému je treba
poskytnúť dostatočný dôkazný priestor, t. j. príležitosť preukázať existenciu takých skutkových tvrdení,
ktoré sú z hľadiska potencionálnej príčinnej súvislosti relevantné.

44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že aj napriek tej skutočnosti, že stavebný úrad
Mesto G. sa svojou rozhodovacou činnosťou dopustil nesprávneho úradného postupu, ale nešlo o taký
nesprávny úradný postu, ktorý by zakladal nárok žalobkyne v 3. rade na náhradu škody, pretože nie
každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Odvolací súd poznamenáva, že stavebný úrad Mesto G. vydalo rozhodnutie, ktoré bolo následne

odvolacím orgánom zrušené, ale na odstránenie nedostatkov v konaní pred orgánmi prvej inštancie,
ktoré sa premietnu do nesprávneho rozhodnutia slúži systém opravných prostriedkov, v dôsledku čoho
najbližšie nadriadený štátny orgán orgánu, ktorý nesprávne rozhodnutie vydal, opätovne vec posúdi
a preskúma, či rozhodnutie, resp. konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu vykazuje nedostatky
odôvodňujúce jeho zrušenie a vrátenie na opätovné preskúmanie a rozhodnutie, resp. inú formu nápravy

takéhoto rozhodnutia. Uvedená situácia nastala aj v predmetnej veci, kedy náprava nesprávneho
rozhodnutia bola zabezpečená v odvolacom konaní odvolacím orgánom, a teda nemohla byť a ani
nebola žalobkyni v 3. rade spôsobená majetková škoda tak, ako si ju uplatnila v konaní o predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škodu a taktiež aj v konaní pred súdom prvej inštancie.45. Ďalej žalobcovia namietali, že Krajský stavebný úrad v Nitre porušil § 65 ods. 1 až 3 zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, keď mal v čase svojho rozhodovania v dispozícii vedomosť o

prebiehajúcom konaní o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
28Cb/249/2003 odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o vydaní dodatočného stavebného povolenia na
garáž je aj naďalej v platnosti, a teda nie je viazané na žiadateľa o jeho vydanie. Toto rozhodnutie
nestráca platnosť zmenou osoby vlastníka nehnuteľnosti a taktiež nemá vplyv na predchádzajúce
konanie a právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby, keďže stavebné

povolenie je právne záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov stavebného konania. V tomto
prípade síce nastala situácia, že nejde o právnych nástupcov p. M., v prospech ktorej bolo dodatočné
stavebné povolenie vydané, ale prišlo k zmene vlastníka nehnuteľnosti, a to vychádzajúc z výsledku
konania pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. 28Cb/249/2003, v ktorom bolo rozhodnuté, že
vlastnícke právo svedčí v prospech žalobcov v tomto konaní. De facto teda prišlo k zmene vlastníka
nehnuteľností a stavebné povolenie na predmetnú garáž je platné aj pokiaľ ide o žalobcov. Taktiež

bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobcovia predložili stavebnému úradu dokumenty
o vedení konania o určenie vlastníckeho práva až po právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom
stavebnom povolení, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 07. 2006, pričom žalobcovia až dňa
27. 07. 2006 predložili stavebnému úradu doklad o podaní určovacej žaloby na súd. V nadväznosti
na námietku žalobcov, že Krajský stavebný úrad porušil § 65 ods. 3 Správneho poriadku, odvolací

súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že stavebný orgán pri preskúmavaní rozhodnutia
vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia, a preto nemôže
zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutočnosti, z
ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. V čase, keď stavebný úrad rozhodoval o vydaní rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby nebolo sporné vlastníctvo p. M., a teda stavebný úrad správne nevzhliadol

žiadnu zákonnú prekážku, prečo by jej žiadosti o vydanie stavebného povolenia nemal vyhovieť. Údaje
zaznamenané v katastri nehnuteľností svedčili v s prospech vlastníctva p. M. a stavebný úrad žiadosti
výlučnej vlastníčky nehnuteľností vyhovel.
46. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie navyše dodáva, že
žalobcovia si uplatnili v konaní o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody sumu celkovo vo

výške 23 387,20 eura, pričom v predmetnom súdnom konaní sa domáhajú zaplatenia sumy 115 676,74
eura. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle platnej právnej úpravy pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný - vychádza sa z opisu rozhodujúcich skutočností v žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; nie je podstatné to, ako poškodený, resp. žiadateľ

o náhradu škody právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok v tejto žiadosti. Poukazujúc na uvedenú
skutočnosť si žalobkyňa v 3. rade, vo vzťahu ku ktorej sa žaloba o zaplatenie preskúmavala, uplatnila
v tejto žalobe sumu, ktorá nezodpovedá tej sume, ktorá bola predmetom predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, čo by bolo navyše dôvodom zamietnutia žaloby vo výške prevyšujúcej sumu
23 387,20 eura.

47. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nepreukázaní nesprávneho
úradnéhopostupu,napodkladektoréhosažalobcoviadomáhalizaplateniasumy115676,40euratitulom
náhrady škody, sa súd ďalej nezaoberal ani výškou tejto škody a nárokom na zaplatenie nemajetkovej
ujmy.Vsúvislostisnemajetkovouujmouodvolacísúdlenpoznamenáva,žezanemajetkovúujmumožno

vo všeobecnom chápaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu
na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje teda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru
osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Podmienkou priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy - v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru

odvolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom
však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala
aj každá iná fyzická osoba. Nemajetková ujma je teda ujmou v osobnej sfére poškodeného. Náprava

nesleduje cieľ navrátenia do pôvodného stavu či poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie,
ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy napr. pri vytrpených bolestiach pri ujme na zdraví.48. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej

veci súd nemal za preukázané, že by činnosťou stavebného úradu Mesta G. prišlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nemal za dôvodné ďalej skúmať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený
žalobkyňou v 3. rade.

49. Záverom odvolací súd poznamenal, že súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite
vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný
záver o nedôvodnosti nároku žalobcov. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvoinštančný súd dospel, sú pre právnickú,
ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v

súdenej veci nemá právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z
dôvodu nesprávneho úradného postupu (§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003).

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
a na náhradu trov konania, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia spoločne a nerozdielne ako procesne
neúspešná strana konania.

51. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).