Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203528
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614203528.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Róberta Bebčáka a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci
žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO:
264 29 705, proti žalovanej: K. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, štátny občan SR, v konaní
o zaplatenie 720 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 7C/91/2014-175 zo dňa 27.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/91/2014-175 zo dňa 27.03.2017 v napadnutom
výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania

p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 0,19 % zmenkového
úroku denne zo sumy 720 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia zastavil, výrokom II. vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na
žalobu, ktorou žalobca žiadal vydať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“),

rozsudok, ktorým bude žalovaná zaviazaná na zaplatenie zmenkovej sumy 720 Eur, zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne zo sumy 720 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej
sumy 720 Eur od 24.08.2009 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 2,40 Eur a náhrady trov
konania. Uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou
dňa 29.01.2009 na zmenkovú sumu 720 Eur. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu.

2. Žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 28.12.2015 zobral žalobu čiastočne späť, a to v
rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne, čím žalobca uplatňoval len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Okresný súd vo veci
rozhodol rozsudkom č.k. 7C/91/2014-98 zo dňa 11.12.2015, ktorý bol zrušený uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 13Co/88/2016-151 zo dňa 03.11.2016. Krajský súd v odôvodnení tohto uznesenia
uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy na nariadenom pojednávaní, nakoľko vo veci došlo len
k verejnému vyhláseniu rozsudku, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný súd

tak v zmysle záverov tohto uznesenia nariadil vo veci pojednávanie.

3. Okresný súd z listinných dôkazov zistil, že žalovaná ako vystaviteľka vystavila zmenku, za ktorú sa
zaviazala zaplatiť pri predložení na rad Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, sumu 720 Eur,zmenkový úrok 0,25 % denne od 09. júna 2009, bez protestu, na plnenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia. Miesto vystavenia zmenky je v Šahách, dátum vystavenia zmenky 29. januára
2009. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/692/2010 je preukázané, že

súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., proti povinnej K. S. U. na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z
10.12.2009, sp. zn. SR 17456/09. Z tohto rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že žalovanej bola
uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., zmenkovú sumu vo výške 720 Eur, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 720 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 %

ročne zo sumy 720 Eur od 24.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Okresný súd Liptovský
Mikuláš exekúciu zastavil z dôvodu vady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

4. Okresný súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a pri aplikovaní ustanovení Nariadenia,
Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernice 2008/48/
EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách

podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ustanovení Obchodného zákonníka, Zákona
zmenkového a šekového a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol. Okresný súd uviedol, že predmetom konania bol spor zo zmenky, pričom
pri zmenke ako cennom papieri treba striktne rozlišovať neplatnosť zmenky pre nesplnenie podmienok
(podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch od neplatnosti dojednaní

o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských
právnych vzťahov pre rozpor s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd dospel
k záveru, že zmenka spĺňa formálne náležitosti podľa § 75 zákona zmenkového a šekového. Okresný
súd podrobil zmenku súdnej kontrole aj cez prizmu spotrebiteľského práva, keď zmenka predložená
žalobcom bola nepochybne vystavená v súvislosti so zabezpečením záväzku z úverovej zmluvy.

Opodstatnenosť ex offo prieskumu uplatneného zmenkového nároku, založeného na poskytnutí ochrany
spotrebiteľovi,podporujúajprávnezáveryprijatévStanoviskuobčianskoprávnehoaobchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015. Zo stanoviska vyplýva, že pokiaľ
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách

možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
jemožnétútoskúmaťažpoúroveňdohodyovyplňovacompráveaplikujúcprávnuúpravuplatnúaúčinnú
v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako
nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto

exces dosahuje.

5. Okresný súd tak vo veci aplikoval spotrebiteľské právo, pričom zo spisového materiálu sp.
zn. 7Er/692/2010 mal preukázané, že zmenka, ktorá bola priložená k žalobe, bola vystavená na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru poskytnutého veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava pri

výkone jeho podnikateľskej činnosti, žalovanej ako dlžníkovi - nepodnikajúcej fyzickej osobe. Žalobca
predložil zmenku, z ktorej vyplýva možné použitie zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie
splnenia záväzku žalovanej zo spotrebiteľskej zmluvy, čomu nasvedčuje predovšetkým číslo zmluvy
4780093,keďvrozhodcovskomrozsudkujeoznačenátotožnázmenka,ktorázabezpečovalazáväzkové
vzťahy medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a žalovanou, a to zmluvu o spotrebiteľskom

úvere. Použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je podľa okresného súdu maximálne limitované
s pripustením čiastočnej možnosti regulovanej maximálnou výškou. Primárne tak zo strany žalobcu
bolo potrebné doplniť tvrdenia tak, aby bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti podmienok
spotrebiteľských zmlúv, vrátane zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobca odmietol. Žalobca
spôsobil, že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, čím žalobca

znemožnil vykonať súdu ex offo kontrolu zmluvných podmienok z hľadiska ich prijateľnosti. Nebolo
možné posúdiť nárok žalobcu ako dôvodný, a preto okresný súd žalobu v rozsahu, v ako žalobca nevzal
žalobu späť, zamietol. Zároveň okresný súd zastavil konanie v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná
mala vo veci plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanej však
zo spisového materiálu žiadne trovy nevyplývajú, a preto okresný súd žalovanej ich náhradu nepriznal.7. Proti tomuto rozsudku v celosti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP, a to proti výroku o zamietnutí a výroku o nepriznaní trov konania.
Namietal, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie,

okrem iného oboznámením sa so zmluvou o úvere, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi.
Takéto dokazovanie žalobca ani žalovaná nenavrhli. Namietal, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy s
príslušenstvom. Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná
mohla podľa čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, a pokiaľ tak neurobila, akékoľvek

iné námietky musia byť odmietnuté, a to z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Okresný súd nebol legitimizovaný, aby postupom podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal námietky voči
zmenke. Okresný súd z vlastnej iniciatívy vo veci vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Okresný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa
neho z nesporných skutočností, avšak skutočnosti, z ktorých okresný súd vychádzal, neboli tvrdením
ani jednej zo sporových strán. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy,

a preto ju nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca
namietal, že okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej
len „zákon č. 191/1950 Zb.“). Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, avšak je na ňom, aby
oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno tak spočíva na povinnom, v danom prípade

spočívalo na žalovanej a ak toto dôkazné bremeno neuniesla, tak potom nie je možné pri kauzálnych
námietkach dôkazné bremeno presúvať zo žalovanej na žalobcu ako oprávneného. Žalobca v odvolaní
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a zvýraznil zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené

od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Vzhľadom k tomuto základnému východisku preto okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca poukázal aj na závery Stanoviska Najvyššieho súdu SR 95/2015, ktoré podľa
jeho názoru vychádza z viacerých nepravdivých premís. V súvislosti so Stanoviskom Najvyššieho
súdu SR č. 93/2015 Zb. žalobca poukázal na niekoľko prípadov rozhodnutí Oberster Gerichtshof

- najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd nie je oprávnený
skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované za konečné v
rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa
neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky založenej
spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr. Kuhn,

Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia práve
vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec
nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní

zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať
zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)
z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v
žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo

až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať
ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania
riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj
všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového

nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýka
povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku
úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.

Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom
tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totižchráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky
30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,

ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované
v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by

svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu
dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,

sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku
1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

8. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať

žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo o
prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani
neplatná. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve

namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v situácii predtlačenej sumy
zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase nadobudnutia zmenky
znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o vyplňovacom práve. Vo
vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko NS SR jednoznačne požaduje
posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti nad rámec primeranosti. Tento

úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo
je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške
6 % ročne. Žalobca v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude
vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

9. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. §

219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti a výroku III. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa
§ 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/49/2017-220 zo dňa
15.11.2017 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 21.11.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v

spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvopodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zo dňa 11.5.2017 (č.l. 184 spisu), v ktorom žalobca
uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva v celosti odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do
rozsahu podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalobca
v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo
výroku I. o zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne a na základe
ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ním podané odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku.

Krajský súd pritom zohľadnil, že k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom,
čím okresný súd vyhovel žiadosti žalobcu, aby sa o tejto časti ním pôvodne uplatneného nároku ďalej
nekonalo. Odvolanie žalobcu čo do jeho rozsahu preto krajský súd vyhodnotil ako odvolanie smerujúce
voči rozsudku okresného súdu v časti výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v závislom výroku
III. o náhrade trov prvoinštančného konania.

16. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky

ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď
podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,
ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaná nevzniesla námietky
voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal

závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu a podstate odvolacích dôvodov žalobcu
primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne
závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom
a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti s nepriznaním náhrady trov

konania žalovanej.

17. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu
došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej,
ani po právnej stránke. Okresný súd vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, okrem iného

oboznámením sa s exekučným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/692/2010.
Ak okresný súd nariadením pojednávania vo veci zachoval tak práva žalobcu, ako aj žalovanej,
nebolo možné sa relevantným spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že postupom vykonávaného
dokazovania bolo zasiahnuté do práv žalobcu, prípadne žalovanej. Okresný súd práve z dôvodu, že
je potrebné vo veci vykonať dokazovanie, nariadil pojednávanie, a tým tak žalobcovi, ako aj žalovanej,

t.j. obidvom sporovým stranám, vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu ich práv a
oprávnených záujmov, a preto nemožno dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v
zmysle Nariadenia.

18. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej

rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii
s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja

rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa.Právesohľadomnaprincípprávnejistoty,ktorýspočívavzabezpečeníjednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací

bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

19. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s

ustanoveniami CSP vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc i zo Spoločného
Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015, pod č. 93,
podľa ktorého: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí

bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených

námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné

preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“,
keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného

záväzkovéhovzťahuakoajzdôvodukomplexnéhoposúdeniacharakteruzáväzkovéhovzťahusúdprvej
inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou
ako dlžníčkou a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého vyplýva spotrebiteľský charakter
predmetnej zmluvy.

20. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 7Er/692/2010
viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu vo zvyšnej časti, ak bolo zrejmé, že žalobca predložil
zmenku, z ktorej vyplýva jej možné použitie ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku
dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v

rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo
povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné
poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere
odvolací súd zhodne so spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje
odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd

dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky,
pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná
o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky
námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,

že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne
zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do
31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v
posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona
v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008

do 31.12.2010“.

21. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvnýchpodmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.

§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome

na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

22. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a

prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v

takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

23. Okresný súd vecne správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky túto
pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade
aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil

princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí
k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika,
za akceptovania aj vysloveného záveru krajským súdom v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp.
zn. 13Co/88/2016-151 zo dňa 03.11.2016. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu
argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd

uvádza, že rozdielnosť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadovala zaujatie zjednocujúceho
postoja k právnej ochrane spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným
nárokom zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v
rámci rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je
zákonným postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré

odkazoval žalobca v odvolaní.

24.Zatohtodôkaznéhostavuvdotknutejprejednávanejvecinebolomožnésastotožniťsargumentáciou
žalobcu vychádzajúcou výhradne z doloženej zmenky, bez prihliadania na ďalšie skutkové a právne
okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo procesne prípustným spôsobom za rešpektovania rozsahu

súdnej ochrany spotrebiteľov vyžadovanej právnym poriadkom SR a EÚ, a to i v rozhodnej dobe
vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pochádzajú žalobcom uplatňované nároky v tomto
súdnom konaní. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného ani vecno-právneho
hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci, v spojení s vyššie uvádzaným spoločným stanoviskom. Bolo preto dôvodné v

zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku II., ktorým bola žaloba
vo zvyšnej časti zamietnutá, potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie v spojení so závislým výrokom III.
o trovách konania.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bola žalovaná, ktorej však z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania
nevyplýval. Preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná
nemá nárok na ich náhradu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.