Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203528
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614203528.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864421,protižalovanej:K.U.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.XX,XXXXXU.,štátnyobčanSR,vkonaní

o zaplatenie 720 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 7C/91/2014-98 zo dňa 11. decembra 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/91/2014-135 zo dňa 23.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/91/2014-98 zo dňa 11. decembra
2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/91/2014-135 zo dňa
23.05.2016 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd žalobu v celom rozsahu
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na návrh žalobcu podaný
dňa 17.04.2014 podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“), ktorým
žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 720 Eur, zmenkový úrok vo výške

0,25 % denne zo sumy 720 Eur od 09.06.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 720
Eur od 24.08.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,40 Eur a náhradu trov konania. Návrh
odôvodnil tým, že je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 29. januára
2009 na zmenkovú sumu 720 Eur, a ktorou sa zároveň zaviazala k úhrade zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne od 09.06.2009.

2. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C/91/2014-29 zo dňa 16.12.2014, ktorý bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/109/2015-79 zo dňa 22.7.2015. Krajský súd v uznesení
uviedol, že okresný súd má ďalej postupovať v zmysle žalobného návrhu, v ktorom žalobca uplatnil
právo na zaplatenie zmenky.

3. Okresný súd z pripojeného spisu sp. zn. 7Er/692/2010 zistil, že súdny exekútor žiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej K. S.
U. na vymoženie sumy 720 Eur s príslušenstvom podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 17456/09. Podľa tohto rozsudku bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu vo
výške 720 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že účastníci zabezpečili záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere
neúplnou blankozmenkou vystavenou dňa 29. januára 2009 žalovanou. Uznesením okresného súdu
bola exekúcia zastavená z dôvodu vady formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý sa doposiaľ

nestal vykonateľným.4.Okresnýsúdprisvojomopakovanomrozhodovanípovažovalzarozhodujúcuskutočnosť,žepovydaní
uznesenia odvolacieho súdu prijalo občianskoprávne a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR dňa 20.10.2015 Spoločné stanovisko č. 93 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto stanoviska je súd povinný
ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ, a ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve.

5. Okresný súd žalobu zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej nedôvodnosť.
Okresný súd aplikoval ustanovenia pre európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov a
procesné právo Slovenskej republiky ako štátu, v ktorom sa konanie vedie (čl. 19 Nariadenia). Okresný
súd postupoval v súlade s Nariadením a poskytol žalobcovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky doplniť o súdom určené doplňujúce informácie zaslaním vzorového tlačiva B. Ak žalobca
tlačivo návrhu nedoplnil, Nariadenie upravuje procesný postup súdu tak, že súd návrh zamietne. Žalobca

formálne preniesol zmenkové informácie do tlačiva návrhu a na výzvu zdôraznil, že si neuplatňuje iné
majetkové právo, len právo zo zmenky a nie z pohľadávky. V zmysle ústavnej zásady rovnosti strán v
konaní a s poukazom na judikatúru vyšších súdov a Ústavného súdu SR tak nebolo možné v konaní
vykonávať ďalšie dokazovanie, ale vec prejednať adekvátne návrhu žalobcu, ktorého nemožno nútiť
k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho

nároku z iného dôvodu ako práva zo zmenky. Žalobca predložil zmenku, z ktorej vyplýva jej možné
použitie ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej zo spotrebiteľskej zmluvy,
čomu nasvedčujú zmenkové informácie, predovšetkým číslo zmluvy 4780093, pričom v rozhodcovskom
rozsudku je označená totožná zmenka, ktorá zabezpečovala záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Bolo povinnosťou okresného

súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva, keď súdny dvor v Luxemburgu opakovane
zdôrazňuje, že nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby môže byť kompenzovaný
iba pozitívnym vonkajším zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Okresný súd bol
povinný ex offo posúdiť podmienky prípustnosti uplatneného nároku práve s ohľadom na žalovanú ako
spotrebiteľa. Ak by v konaní okresný súd návrhu vyhovel na základe predloženej zmenky, postupoval

by rovnako ako rozhodcovský súd, v ktorého rozhodnutí bolo uvedené, že POHOTOVOSŤ s.r.o. a
žalovaná zabezpečili zmenkou svoj vzťah, a to zmluvu o úvere. Z listinných dôkazov vyplývala potreba
preskúmania predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, ktorú okresný súd musí podrobiť
súdnej kontrole, keďže spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky.

6. Podľa okresného súdu nie je možné odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu
spotrebiteľského, nakoľko použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované. Tým,
že žalobca nedoplnil návrh, nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský
právny vzťah, ako to nepriamo vyplýva z predloženej zmenky. Snaha žalobcu o interpretáciu zmenky
ako plnohodnotného zmluvného dojednania je v rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského

práva a neumožňuje súdu ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu, ani prípadnú
nekalú povahu zmluvnej podmienky. Zmluvné dojednania v úverovej zmluve môžu predstavovať
neprijateľné podmienky, ktoré sú zo zákona považované za neplatné. Nemožno prehliadať neprimerane
vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0, 25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, čím by
dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bola právnym

úkonom obchádzajúcim zákon, a to normy na ochranu spotrebiteľa, teda úkonom, ktorý je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Vo vzťahu k záväznému právnemu názoru
odvolacieho súdu okresný súd uviedol, že v čase jeho vydania nebolo známe zjednocujúce stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo
prijaté až dňa 20.10.2015. Okresný súd disponoval inými rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline, ktorými

bol v rovnakých skutkovo aj právnych veciach zamietajúci prvostupňový rozsudok potvrdený.

7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní
úspešná žalovaná nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania a podľa obsahu spisu jej žiadne trovy
konania ani nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu.
Žalobca poukázal na postup okresného súdu, ktorý ho vyzýval, aby doplnil skutkové tvrdenia na
uplatnenie pohľadávky, s ktorým postupom nesúhlasil. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby súd vyzývalžalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná. Žalobca nemá
vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom a vystaviteľom zmenky. Žalobca je vlastníkom
cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu, a žiadne iné informácie, či dokumenty k

zmenke nemá. V súlade s konštantnou judikatúrou je zmenka samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a nie je ju možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Okresný súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania skúmať
z úradnej povinnosti, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, s čím žalobca nesúhlasil. Žalobca skutočnosti
o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou vôbec netvrdil, a teda

nebol nositeľom dôkazného bremena. Okresný súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi
predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý nie je účastníkom konania, a žalovanou mohol existovať
iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom konania. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona
zmenkového a šekového, podľa ktorého ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem, ak majiteľ zmenky pri nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaná tak vo všeobecnosti

nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Za určitých okolností je síce možné uplatňovať tzv. kauzálne námietky
voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej a žalovaná v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Predpokladom pre vydanie rozsudku v danej veci
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla v zmysle nariadenia vzniesť námietky voči

zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že
vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je v zmysle
ust. § 120 O.s.p. ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností

tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Potreba vykonať ďalšie dôkazy
musí vyplynúť z už vykonaného dokazovania. V danej veci okresný súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy s príslušenstvom len z predloženej zmenky. Žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000 a zdôraznil úplnú samostatnosť, nezávislosť
zmenkového záväzku. Od žalobcu preto nie je možné požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným

majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o odlišný právny vzťah, než aký je predmetom konania.

9. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda o
vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa
žalobcu zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo

spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka a limitovaná bola len výška zabezpečenia. Preto dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

10. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013,
z ktorého vyplýva, že pokiaľ námietka zo strany žalovaného ako dlžníka nie je vznesená a preukázaná,

neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol súd opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa
obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej vystaveniu takejto zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo
zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v konaní aj
preukázal. Len v prípade, ak zmenkový dlžník námietku vznesie a preukáže podľa § 17 zákona č.
191/1950 Zb., môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu

k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto
kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30
dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k
podanému návrhu či už tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C a pripojí všetky príslušné podporné
dokladyalebosavyjadríakýmkoľvekinýmvhodnýmspôsobom,priktoromnepoužijetlačivonaodpoveď.

Ak samotná odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola doručená
súdu v lehote 30-tich dní po doručení tlačiva návrhu žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Žalobca
poukázal na ust. článku 7 ods. 3 Nariadenia, ktoré upravuje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že
v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručí
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva

dokazovanie uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia. V súvislosti s postupom podľa Nariadenia žalobca
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013.
Ak nárok žalobca uplatnil zo zmenky, ktorú žalovaná podpísala a ktorú pôvodný majiteľ previedol nažalobcu rubopisom, nemôže byť takýto nárok zamietnutý ako neprípustný. Žalobca žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

11. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie

bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania zo dňa 21.12.2015 (č.l. 110 spisu), krajský súd v odvolacom konaním bol povinný postupovať
a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný .

15. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu sa krajský súd v potrebnom rozsahu
oboznámil s obsahom spisového materiálu okresného súdu a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku, a zisťoval, akým spôsobom došlo k
vykonávaniu dokazovania pred okresným súdom. Zo spisu vyplýva, že okresný súd podľa úpravy na č.l.

90 rub spisu nariadil dňa 01.12.2015 termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 11.12.2015. Podľa
úpravy na č.l. 25a spisu okresný súd rozhodol o pripojení exekučného spisu, k obsahu ktorého prihliadol
a na ktorý odkázal v odvolaním napadnutom rozsudku.

16. Ohľadom procesného postupu okresného súdu pri vykonávaní dokazovania tak krajský súd zistil,

že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom
okrem iného vychádzal z obsahu spisového materiálu sp. zn. 7Er/692/2010. Krajský súd uvádza, že pri
posudzovaní postupu okresného súdu vzal do úvahy Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20. októbra 2015, k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,

ktoré stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015,
pod č. 93. S prihliadnutím na toto stanovisko je krajský súd názoru, že procesný postup okresného
súdu, ktorý rozhodol o pripojení predmetného exekučného spisu, je možné akceptovať. Podľa tohto
spoločného stanoviska: „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek

okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu

neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú
v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s

dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom
2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v kombinácii s účelom
Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za zmenkou,

tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja rozhodovacej
praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotnéhorozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať

judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj ohľadom rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

18. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť

platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti

spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré

vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd

sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach

Ústavného súdu SR“.

19. Napriek uvedenému je krajský súd názoru, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy
z ním pripojeného spisu sp. zn. 7Er/692/2010, pričom tieto dôkazy nevykonal na nariadenom
pojednávaní, nakoľko vo veci došlo len k verejnému vyhláseniu rozsudku okresným súdom bez

nariadenia pojednávania, bola takýmto postupom odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom v
rovine vykonávania dokazovania a oboznámenia sa s dôkazmi, a to tak v súlade s Nariadením, ako
aj v súlade s Občianskym súdnym poriadkom platným v čase rozhodovania okresného súdu, ktorého
ustanovenia bolo potrebné aplikovať ako rozhodné procesné právo v zmysle čl. 19 Nariadenia. Právo
strany sporu vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je odrazom jeho možnosti ovplyvniť skutkové zistenia, na

základe ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita strany sporu pri využívaní jej procesných práva
je závislá aj od miery presvedčivosti dôkazov vykonaných súdom a z nich vyplývajúcich skutkových
zistení, ktoré majú vplyv na unesenie, či neunesenie dôkazného bremena. Ak sa okresný súd bez
nariadenia pojednávania výlučne sám oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného
exekučného spisu, bez toho, aby strany sporu mali možnosť s týmito listinnými dôkazmi sa oboznámiť

ich vykonaním na nariadenom pojednávaní, bolo takýmto postupom upreté žalobcovi právo splniť jeho
povinnosťtvrdenia,dôkaznúpovinnosťabolamuodňatámožnosťvyjadriťsakvykonávanýmdôkazoma
k posúdeniu nároku, pri hodnotení ktorého okresný súd prihliadal na ochranu žalovanej ako spotrebiteľa.
V rámci nového konania bude preto úlohou okresného súdu zachovať práva žalobcu a rovnako tiež
práva žalovanej aj pri vykonávaní dokazovania.

20. Na základe vyššie uvedených záverov bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným
uznesením zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo vecno-právnej rovine bude
dokazovanie vykonávané okresným súdom na nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná
vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska

občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.S ohľadom na zrušenie rozhodnutia okresného súdu bude okresný súd v rámci nového konania
rozhodovať aj o čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom v jeho podaní zo dňa 21.12.2015 (č.l. 95 spisu).

21. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.