Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17Cpr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113244694
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1113244694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci žalobcu: Z.. G. H., J..
XX.XX.XXXX,G.H..N.Č..X/XX,XXXXXV.,štátnyobčanSR,protižalovaným:1./Slovenskárepublika,
v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, 2./
OkresnýsúdRužomberok,Dončovač.8,Ružomberok,ozaplatenie1961,70Eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 961,70 Eur brutto a sumy 69,93 Eur z a s t a v u j e.

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému 1./ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd žalovanému 2./ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 30. 12. 2013, ktorý bol doručený súdu dňa 31. 12.
2013 domáhal, aby mu žalovaní 1./ a 2./ zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 1 961,70 Eur brutto a
sumu 69,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 260,30 Eur brutto od 08. 02.
2011 až do zaplatenia, zo sumy 260,30 Eur brutto od 08. 03. 2011 až do zaplatenia,

zo sumy 260,30 Eur brutto od 08. 04. 2011 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo
sumy 260,30 Eur brutto od 08. 05. 2011 až do zaplatenia, zo sumy 260,30 Eur od 08. 06. 2011 až do
zaplatenia, zo sumy 260,30 Eur od 08. 07. 2011 až do zaplatenia, zo sumy 107,76 Eur od
08. 08. 2011 až do zaplatenia a zo sumy 292,14 Eur brutto od 08. 08. 2011 až do zaplatenia.
2. Žalobca podaním zo dňa 15. 08. 2014 (č. l. 8) vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 961,70
Eur brutto a sumy 69,93 Eur späť a to z dôvodu úhrady uvedených súm žalovaným 2./.

3. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované ustanovenie zákona súd vyhovel
žalobcovi a konanie v časti o zaplatenie sumy 1 961,70 Eur brutto a sumy 69,93 Eur zastavil. Súď ďalej
konal o zostávajúcom predmete žaloby, uplatnenej voči žalovaným 1./,2./, t. j. o úroku z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 260,30 Eur brutto za obdobie od 08. 02. 2011 do zaplatenia, od 08. 03.2011
do zaplatenia, od 08. 04.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 260,30
Eur brutto za obdobie od 08. 05. 2011 do zaplatenia , od 08. 06. 2011 do zaplatenia, od 08. 07. 2011
do zaplatenia, zo sumy 107,79 Eur od 08. 08. 2011 do zaplatenia a zo sumy 292,14 Eur brutto od 08.
08. 2011 do zaplatenia.
6. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej a to najmä

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov ich prečítaním na pojednávaní.
7. Žalobca uviedol, že je sudcom Okresného súdu Ružomberok. V zmysle zákona č. 385/2000 Z. z. v
znení zákona č. 500/2010 Z. z. došlo k novelizácii zákona č. 120/1993 Z. z. o platovýchpomeroch niektorých ústavných činiteľov, pričom od 01. 01. 2011 mu bol znížený tarifný plat a paušálna
náhrada, ktorá mu bola v zmysle vyššie uvedeného zákona dovtedy vyplácaná. Tento stav trval od 01.
01. 2011 až do 25. 07. 2011, kedy Ústavný súd Slovenskej republiky predbežným opatrením pozastavil

účinnosť zákona č. 500/2010 Z. z. Ústavný súd Slovenskej republiky na konci roka 2013 rozhodol,
že zákon č. 500/2010 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 120/1993 Z. z. je protiústavný a teda k
zníženiuplatužalobcudošloprotiústavnýmspôsobom.Žalovaný2./muzaplatildlžnúistinuažvpriebehu
súdneho konania a preto mu patrí uplatnené príslušenstvo pohľadávky. Žalovaný 1./ sa síce odvoláva
na rozsudky všeobecných súdov, ktoré obdobné nároky zamietli, avšak medzičasom došlo k vydaniu

iných rozsudkov v obdobných veciach, v rámci ktorých došlo k priznaniu úrokov z omeškania.
8. Žalovaný 1./ v písomnom vyjadrení zo dňa 21. 08. 2015 (č. l. 13-14) vzniesol námietku nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie, pričom žiadal, aby súd žalobu zamietol s prihliadnutím
na súdne rozhodnutia vydané v obdobných prípadoch. Z ust. zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich vyplýva, že sudcovi vypláca plat osobný úrad. Pasívnu legitimáciu v spore má teda
žalovaný 2./. Žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko funkčné platy

za obdobie január 2011 až júl 2011 boli vyplácané žalobcovi žalovaným 2./ v riadnych výplatných
termínoch, na základe platového dekrétu predsedu súdu, ktorý bol vydaný na základe v tom čase
platnej a účinnej zákonnej úpravy. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS 99/2011
zverejneným v Zbierke zákonov dňa 18. 04. 2014, konštatoval protiústavnosť niektorých
ustanovení zákona č. 120/1993 Z. z. Situáciu po zverejnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky žalovaný 1./ analogicky prirovnal k situácii upravenej v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
teda k bezdôvodnému obohateniu získaného plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol keď v
prejednávanej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo nevyplatením funkčných platov sudcov na základe
zákonnej úpravy, ktorá bola vyhlásená za protiústavnú. Ak v posudzovanej veci došlo k bezdôvodnému
obohateniu, došlo k nemu dobromyseľne, keďže Národná rada Slovenskej republiky neprijala zákon

č. 500/2010 Z. z., ktorým sa menil zákon č. 120/1993 Z. z. samoúčelne. Základný
zmysel a dôvod prijatia zákona vyjadril zákonodarca vo všeobecnej
časti dôvodovej správy, z ktorej je zrejmý hospodársky resp. ekonomický kontext prijatia zákona. V
zmysle Ústavy Slovenskej republiky má Národná rada Slovenskej republiky lehotu šesť mesiacov od
vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov na zosúladenie protiústavného zákona s Ústavou Slovenskej

republiky. Aplikujúc túto lehotu na prejednávaný prípad je zrejmé, že žalobcovi by patrilo právo na
zaplatenie úrokov z omeškania až od 19. 10. 2014, teda po márnom uplynutí
šiestich mesiacoch od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR. V tomto prípade
teda nemožno uvažovať o priznaní úrokov z omeškania od 8. dňa mesiacov február až
august 2011. Po pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona č. 120/1993 Z. z., bol žalobcovi

automaticky priznaný plat podľa predchádzajúcej právnej úpravy bez toho, aby musel podávať žalobu
na súd.
9. Z písomného vyjadrenia žalovaného 2./ zo dňa 27. 12. 2017 (č. l. 67-68) vyplýva, že dňa 04. 07.
2014 zaplatil žalobcovi doplatok platov za obdobie mesiacov január 2011 až júl 2011 v celkovej výške
2 031,63 Eur (tarifný plat 1 669,56 Eur + pracovná pohotovosť 292,14 Eur + paušálna náhrada 69,93

Eur). Žalobcovi nárok na úroky z omeškania nevznikol, nakoľko pri vyplácaní zníženého funkčného platu
žalobcovi v období od 01. 01. 2011 do 07/2011 postupoval v súlade s právnymi predpismi v tom čase
platnými a účinnými. Prijatím zákona č. 500/2010 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 120/1993 Z.
z., došlo k zmene ust. § 2 ods. 2 zák. č. 120/1993 Z. z., čo malo za následok zníženie platu
žalobcu ako sudcu, keď mu bol v období od januára 2011 do júla 2011 znížený funkčný plat. Uplatnený

nárok by žalobcovi vznikol v prípade, ak by doplatky k funkčnému platu za predmetné obdobie neboli
uhradené do 19. 10. 2014, kedy po uplynutí lehoty 6 mesiacov od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 99/2011 zo dňa 11. 12. 2013 v Zbierke zákonov SR
stratili platnosť ustanovenia zák. č. 500/2010 Z. z. Doplatky boli vyplatené žalobcovi dňa 04. 07. 2014 a
keďže žalobcovi sa dostalo riadneho plnenia, nárok na úroky z omeškania mu nevznikol.

10. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5Cpr/2/2015 zo dňa 18. 11.
2015 vydanom v obdobnom prípade (č. l. 21-26) vyplýva, že súd žalobu zamietol, pričom v odôvodnení
uviedol, že osobný úrad vyplácal sudcovi plat v lehote splatnosti za ten - ktorý mesiac, ktorý vyplýval v
tom čase z platnej a účinnej právnej úpravy a dialo sa tak až do času, kým nebola zo strany Ústavného
súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22. 06. 2011 pozastavená účinnosť

tých zákonných ustanovení zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov - jeho novely
vykonanej zákonom č. 500/2010 Z. z., ktoré sú uvádzané v platovom dekréte sudcu zo dňa 18. 01.
2011, od ktorého dátumu už boli sudcovi vyplácané jeho platové náležitosti bez ohľadu na tie zákonné
ustanovenia, ktorých účinnosť bola pozastavená, ako je to zrejmé z oznámenia o výške a zložení platusudcu z 15. 08. 2011, Spr. 7314/2011 - Oú, účinnom práve od 26. 07. 2011, kedy bolo v Zbierke zákonov
SR zverejnené pod č. 236/2011 Z. z. uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 99/2011 - 27. Po tom ako
Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 99/2011 zo dňa 11. 12. 2013 zverejnenom v

Zbierke zákonov SR pod č. 97/2014 Z. z. dňa 18. 04. 2014 konštatoval protiústavnosť niektorých
ustanovení napadnutého zákona, došlo po cca 2 mesiacoch a 20 dňoch od jeho zverejnenia v Zbierke
zákonov k doplateniu platových náležitostí aj za predchádzajúce obdobie. Udialo sa tak v rámci plynutia
šesťmesačnej lehoty, ustanovenej v čl. 125 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, ak Ústavný súd SR
svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú

príslušnépredpisyichčasti,prípadneniektoréichustanoveniaúčinnosť.Akbolisudcovivplnomrozsahu
doplatené jeho platové náležitosti za dotknuté obdobie pred uplynutím šesťmesačnej lehoty plynúcej
od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR, slúžiacej na odstránenie Ústavným
súdom SR konštatovanej existencie protiústavného stavu, nemohlo podľa názoru súdu dôjsť zo strany
osobného úradu k vzniku omeškania ohľadom jeho povinnosti vyplatiť sudcovi všetky jeho prislúchajúce
platové náležitosti, vyplývajúce z právnej úpravy, ktorá zostáva účinnou pre rozhodné obdobie po

uverejnení nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR, t.j. po 18. 04. 2014.
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich vymenovaním za sudcu vzniká
a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti
sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy
súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.

12. Podľa § 65 ods. 5 Zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich za uspokojenie platových
nárokov sudcu zodpovedá štát.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
14. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 22. júna 2011 sp. zn. PL. ÚS 99/2011, uverejneným v
pod č. 236/2011 Z. z. pozastavil účinnosť § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2, § 29g ods.
1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z.
o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 500/2010

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. PL. ÚS 99/2011 z 11.
decembra 2013, uverejneným pod č. 97/2014 Z. z. rozhodol, že ustanovenia § 2 ods. 1 v

časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9
zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.120/1993Z.z.oplatovýchpomerochniektorýchústavných
činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nie sú v súlade s čl. 1
ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že prijatím zákona č. 500/2010 Z. z.,

ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o
platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
a o zmene zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 01. 2011, došlo
k zmene ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 120/1993 Z. z., ktorého účinnosť bola pozastavená nálezom

Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2011, zo dňa 22. 06. 2011, uverejneným v Zbierke zákonov SR
pod č. 236/2011, čo malo za následok zníženie platu žalobcu a to v období od januára 2011 do júla 2011.
16. Konaním Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá prijala zákon č. 500/2010 Z. z., mala
byť žalobcovi spôsobená ujma na jeho platových náležitostiach, spočívajúca v rozdiele
medzi poberaným platom a tým, na ktorý by mal žalobca nárok, ak by neprišlo k prijatiu

novely zákona č. 120/1993 Z. z. zákonom č. 500/2010 Z. z. Žalobcovi mala vzniknúť ujma za obdobie
od 01. 01. 2011, kedy mu bol plat po prvý raz znížený na sumu 2 162,10 Eur oproti
pôvodne vyplácanému platu do 31. 12. 2010 vo výške 2 422,-Eur. Paušálne náhrady boli do 31. 12.
2010 vyplácané vo výške 101,- Eur, po znížení od 01. 01. 2011 mu boli vyplácané vo výške 90,10 Eur.
Od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2011 bol žalobcovi vyplácaný mesačný plat nižší o 260,30 Eur a paušálne

náhrady nižšie o 10,90 Eur mesačne. Od 01. 07. 2011 bola vyplatená časť tarifného
platu nižšia o 107,76 Eur a paušálne náhrady o 4,53 Eur. Celkom bol teda v období platnosti a
účinnosti zákona č. 120/1993 Z. z. zmeneného zákonom č. 500/2010 Z. z. vyplatený žalobcovi plat nižší
o 1.669,56 Eur a paušálne náhrady o 69,93 Eur.17. Podľa názoru súdu štát postupoval správne, ak žalobcovi vyplácal mzdu v tej výške, v ktorej
mu ju vyplácal, nakoľko až do doby vyhlásenia ústavného nálezu o nesúlade zákona s ústavou, sa
zákon považoval za platný a účinný. Žalovaný 2./ sa preto nemohol dopustiť neoprávneného konania

vyplácaním mzdy v nesprávnej výške žalobcovi, pretože pri vyplácaní mzdy postupoval v súlade s
platnými právnymi predpismi. Žalovaný 2./ nie je zodpovedný za prijatie protiústavného zákona. Z ust.
§ 67 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR vyplýva, že na legislatívnom
procese sa podieľajú tí, ktorí návrh zákona podávajú (výbory, poslanci, vláda), ďalej je to Národná
rada SR a prezident. Žalobca neoznačil ako zodpovedný subjekt žiaden z vymenovaných subjektov.

Ak teda žalovaný 2./ dňa 04. 07. 2014 uhradil žalobcovi sumu 2 031,63 Eur (tarifný plat 1 669,56
Eur + pracovná pohotovosť 292,14 Eur + paušálna náhrada 69,93 Eur), uvedenú sumu uhradil počas
plynutia šesťmesačnej lehoty, ustanovenej v čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého,
ak Ústavný súd SR svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1
je nesúlad, strácajú príslušné predpisy ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. V tomto
prípade došlo k zverejneniu nálezu ústavného súdu, ktorým bol vyslovený nesúlad právneho predpisu

relevantného pre výpočet mzdy žalobcu v Zbierke zákonov SR dňa 18. 04. 2014. Ak žalovaný 2./ dňa
04. 07. 2014 uhradil žalobcovi žalovanú sumu 1 961,70 Eur brutto a sumu 69,93 Eur, uhradil ju počas
plynutia šesťmesačnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 19. 04. 2014 a jej koniec bol ohraničený dňom
19. 10. 2014. V tomto prípade nebol žalovaný 2./ v omeškaní s úhradou dlhu 1 961,70 Eur brutto a
dlhu 69,93 Eur, nakoľko ju žalobcovi uhradil v zákonnej šesťmesačnej lehote. Ak žalobca vzal späť

svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 1 961,70 Eur brutto a sumy 69,93 Eur, takýto procesný
úkon nebol zapríčinený správaním žalovaného 2./, nakoľko v tejto časti bola žaloba podaná zo strany
žalobcu predčasne. Z tohto dôvodu nemohol žalobcovi vzniknúť ani nárok na náhradu trov konania v
časti konania o zaplatenie sumy 1 961,70 Eur brutto a sumy 69,93 Eur.
18. Súd v rámci dokazovania zistil, že žalovaný 1./ nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, keďže

tento subjekt nie je subjektom, ktorý vypláca sudcovi funkčný plat. Týmto subjektom je s poukazom
na ust. §§ 65-92 zákona o sudcoch osobný úrad sudcu, ktorým bol v tomto prípade Okresný súd
Ružomberok (žalovaný 2./) a to s prihliadnutím aj na ust. § 87 ods. 3, § 88 ods. 2-4
a § 90 zákona o sudcoch a prísediacich, kde v platových veciach rozhoduje predseda súdu, na ktorom
sudca vykonáva svoju funkciu.

19. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaných 1./ a 2./,
podľa ktorých nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je dôvodný. V prípade konštatovania
protiústavnosti zákona dáva Ústava Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky lehotu
šesť mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov SR na zosúladenie protiústavného zákona s
Ústavou SR. Aplikujúc túto lehotu analógiou iuris na predmetnú vec je zrejmé, že žalobcovi by prípadné

právo na zaplatenie úrokov z omeškania patrilo až odo dňa 20. 10. 2014, teda po uplynutí šiestich
mesiacoch, odo dňa zverejnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke zákonov SR za
predpokladu, že by žalovaný 2./ dňa 04. 07. 2014 nepoukázal žalobcovi doplatok na mzde v
celkovej výške 2 031,63 Eur (tarifný plat 1 669,56 Eur + pracovná pohotovosť 292,14 Eur + paušálna
náhrada69,93Eur).Akžalobcatvrdil,žemedzičasomjudikatúrasúdovzaznamenalaposunavoväčšine

sporov boli vyhlásené rozsudky, ktoré priznali obdobné nároky, tak súd nemohol verifikovať pravdivosť
tohto tvrdenia, nakoľko žalobca (na rozdiel od žalovaného 1./) nepredložil súdu relevantné rozsudky
vydané v obdobných veciach, kde by došlo k priznaniu úrokov z omeškania, čím neuniesol dôkazné
bremeno (§ 187 ods. 1 CSP). Naopak, žalovaný 1./ predložil súdu rozsudok Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 5Cpr/2/2015 zo dňa 18. 11. 2015, a taktiež rozsudok Okresného súdu Partizánske sp.

zn. 6Cpr/2/2015 zo dňa 16. 12. 2015, v ktorých súdy v obdobných prípadoch zamietli priznať úroky z
omeškania, ak došlo k doplateniu mzdy v období od 19. 04. 2014 do 19. 10. 2014.
20. Nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval protiústavnosť zákonnej úpravy, bol zverejnený v
Zbierke zákonov dňa 18. 04. 2014 a teda nemožno uvažovať o priznaní úrokov z omeškania od
8. dňa v mesiaci, nasledujúceho po splatnosti jednotlivých platov za obdobie od januára 2011 do júla

2011, ako si to uplatnil žalobca.
21.Podľačl.2ods.2ÚstavySRštátneorgánymôžukonaťibanazákladeústavy, vjejmedziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia
štátnejmocilenvtedy,aktoustanovujezákon,každýorgánštátumátotižústavoualebozákonomurčený
rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu ústava alebo zákon dovoľuje.

Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa
vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanovenýmpostupom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobcovi bol vyplácaný plat v zmysle
zákona, na základe zákonnej právnej úpravy, nie je možné toto posúdiť ako protiprávne konanie.
22. Nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 260,30 Eur brutto za obdobie od 08. 02. 2011 do zaplatenia, od 08. 03.
2011 do zaplatenia, od 08. 04.2011 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
260,30 Eur brutto za obdobie od 08. 05. 2011 do zaplatenia, od 08. 06. 2011 do zaplatenia, od 08. 07.
2011 do zaplatenia, zo sumy 107,79 Eur od 08. 08. 2011 do zaplatenia a zo sumy 292,14 Eur brutto od
08. 08. 2011 do zaplatenia, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že
rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu
bolvsúladesozákonom,abybolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovať
ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod
zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.
I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

24. Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie
písomné a ústne vyjadrenia strán, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne
vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci
odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky dôkazné
prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd

vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu
bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 220 ods. 2 CSP).
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Vzhľadom na to, že žalovaní 1./ a 2./ boli v celom rozsahu úspešní, vznikli im nároky na priznanie
náhrady trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Nakoľko si žalovaní 1./ a 2./ nároky na náhradu trov
konania neuplatnili, súd im uvedené nároky nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.